Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 5. zasadanie.
416.
Zpráva
sociálneho a zdravotného výboru
o vládnom návrhu zákona o prídavkoch na deti robotníkov (tlač 398).
Myšlienka rodinných miezd nie je nová. Stretávame sa s ňou už v slávnej encyklike pápeža Leva XIII., vydanej pred 50 rokmi. Na svoju realizáciu musela však dlho čakať. Do svetovej vojny nebolo štátu, ktorý by bol zaviedol rodinné mzdy. V niektorých štátoch priznávali sa po vojne určitým kategóriám zamestnancov príplatky na deti. Robotníci však i naďalej ostali odkázaní na svoju základnú mzdu, ustálenú bez ohľadu na to, akú početnú rodinu majú z nej živiť.
Počas minulej hospodárskej krízy myšlienka rodinných miezd dozrievala. Roku 1931 vyšla encyklika pápeža Pia XI. "Quadtragesimo anno" a potisla značne napred vec rodinných miezd robotníkov. Niektoré európske štáty po vyjdení tejto encykliky podľa svojich hospodárskych možností zaviedly rodinné mzdy pre robotníkov. Niekde sú to rodinné mzdy v pravom slova smysle, lebo náklad na ne potrebný zaťažuje len samotných zamestnávateľov. Inde sú to príplatky na deti a náklad ma ne znášajú spoločne zamestnávatelia a štát v rozličnom číselnom pomere. V jednom európskom štáte (Španielsko) zavedené sú príplatky na deti vo forme rodinného poistenia.
Nie náhodou dostalo sa do našej Ústavy ustanovenie: "Výška mzdy má byť primeraná pracovnému výkonu so zreteľom na rodinné pomery. " O potrebe zavedenia rodinných miezd jasne hovoril vo vládnom vyhlásení dňa 21, februára 1939 predseda vlády vtedy autonómneho Slovenska, terajší náš prezident a Vodca Dr. Jozef Tiso a potrebu zavedenia rodinných miezd peknými slovami zdôraznil i terajší náš predseda vlády Dr. Vojtech Tuka vo svojom vládnom vyhlásení z novembra 1939. Obidve tieto reči, ako aj mnohé iné prejavy našich ústavných a vládnych činiteľov návaly robotníkom istotu, že u nás rodinné mzdy budú.
Prvý iniciatívny návrh zákona na zavedenie rodinných miezd podal poslanec Rudolf Čavojský so spoločníkmi. Nie je vinou Snemu, že z tohto návrhu nestal sa zákon. Druhý návrh na zavedenie príplatkov na deti robotníkov podala vláda v júli t. r. Podľa tohto návrhu mal sa u nás zaviesť vlastne systém rodinného poistenia, na ktoré takmer rovnako mali prispievať zamestnávatelia, štát i robotníci. Výbory Snemu; sociálny a zdravotný, národohospodársky a rozpočtový na spoločnom zasadnutí svorne prišly k náhľadu, že takýto spôsob riešenia veci by ani zďaleka neuspokojil robotníctvo, znepokojené i tak stúpaním cien životných potrieb, a preto bola vláda požiadaná návrh prepracovať.
Len čo prepracovaný návrh do Snemu došiel, spomenuté tri výbory sišly sa hneď ma spoločné zasadnutie, návrh podrobne prerokovaly a v medziach možností ho zlepšily. I podľa nového vládneho návrhu zákona o príplatkoch na deti robotníkov mali robotníci priplácať 1/2% celkových nákladov zo svojho. Sociálny a zdravotný výbor spolu s ostatnými zúčastnenými výbormi sa s takýmto riešením nestotožnil a príslušné ustanovenie sa pozmenilo v tom smysle, že robotníci priamo zo svojho nebudú prispievať ničím. Návrh zákona bol doplnený aj ustanovením, že z prebytkov bude možno viacčlenným robotníckym rodinám, nachádzajúcim sa v nezavinenej biede, udeľovať jednorázové výpomoce.
V podrobnostiach sa k jednotlivým ustanoveniam, najmä pokiaľ došlo k ich zmene, uvádza toto:
K § 2, Pri časových hraniciach podľa tohto paragrafu sa zdôrazňuje, že pod označením "do dovŕšenia" toho-ktorého roku veku treba rozumieť až i posledný deň číselne označeného veku. Ak i len tento posledný deň padne do nasledujúceho kalendárneho roku, teda ak je ním napr. 1. január, treba už pokladať za splnenú podmienku, že dieťa — vyše 90-dňové — žilo v roku, rozhodnom pre základ vymerania prídavku na dieťa. To isté platí aj o prekročení spodnej vekovej hranice dieťaťa, t. j. ak i len 91. deň života dieťaťa pripadá na prvý deň, teda na 1. január roku, rozhodného pre základ vymerania prídavku (§ 14), vzniká — ak sú splnené aj ostatné podmienky — už nárok na plný prídavok, pravda, čo do výšky odstupňovaný podľa ustanovení § 4.
Pod "výhodnejším" nárokom, o ktorom hovorí ods. 5, treba rozumieť nárok finančne výhodnejší pre príjem rodiny, ktorá sa o dieťa stará.
K § 3 a 14. Pod označením "kalendárny rok, ktorý je základom pre vymeranie prídavku" treba tu í v ďalšom texte zákona rozumieť vždy kalendárny rok priamo predchádzajúci roku, v ktorom sa má vyplácať prvá (jesenná) polovica prídavku. Všetky podmienky nároku na prídavok (vek dieťaťa a starosť oň, prihlásenie zamestnanca k povinnému nemocenskému poisteniu) majú byť splnené v tomto roku, teda v roku, ktorý je "základom pre vymeranie prídavku",
K § 4. V ods. l a i na iných miestach vládnej osnovy výbory doplnily zátvorkový odkaz aj citovaním § 2, ods. 2, aby nenastala pochybnosť, že úprava sa vzťahuje i na deti, uvedené v § 2, ods. 2.
K § 5 vládneho návrhu. Znenie tohto paragrafu v upravenej forme zaradily výbory za § 13 ako § 14 definitívneho textu.
K § 6. Poslednú vetu ods. 3 výbory vypustily, lebo zpiatočná účinnosť od 1. júla 1941 bola by neúnosná a skúmaním matematicko-poistných výpočtov sa zistilo, že i bez takto zvýšených príspevkov možno dosiahnuť cieľ, ktorý sa touto zákonnou úpravou sleduje.
Najdôležitejšou zmenou, ktorú previedly výbory, je upustenie od vyberania 1/2% príspevku od robotníkov. Dôvody tejto zmeny sú uvedené už vo všeobecnej časti tejto zprávy. Na tomto mieste sa poznamenáva len to, že skúmaním matematicko-poistných základov prídavkov sa zistilo, že príspevok 1/2 %, požadovaný osnovou od robotníkov, je nadbytočnou rezervou, takže tohto príspevku možno sa vzdať bez ohrozenia cieľa zákona.
K § 8. Nehľadiac na viac formálnu ako vecnú zmenu v ods. 3 a na potrebné opravenie chybného textu v ods. 2, novým je celý odsek 4. Ním sa zaplňuje medzera, ktorá by sa bola v praxi citeľne prejavovala.
K § 10. Tento paragraf je celkom nový a znamená podstatné zlepšenie bez ohrozenia vlastného cieľa zákona.
Ostatné zmeny osnovy bližšie odôvodnenie nevyžadujú.
Návrh zákona o prídavkoch na deti robotníkov je šťastlivý sociálny čin. Jeho význam je nielen v tom, že robotníctvo získava zvýšenie miezd okrúhle asi o 6%, ťažisko úpravy je ale i na stránke mravnej. Podporujeme ním základ národa a štátu: rodinu. Aby táto podpora bola i hmotne citeľná, prídavok na deti robotníkov bude vyplácaný nie s každou výplatou, ale dva razy ročne: v jeseni a na jar každého roku, teda v čase, keď sa groš najviac zíde. Veríme, že tieto prídavky budú vynaložené na to, na čo sú určené: na deti — a nie na krčmy a liehovary.
Sociálny a zdravotný výbor vrelé odporúča, aby slávny Snem predkladanú osnovu zákona o prídavkoch na deti robotníkov prijal.
V Bratislave 17. septembra 1941. Rudolf Čavojský v. r., Ján Mora v. r,
predseda, zpravodajca.
Zpráva
národohospodárskeho výboru.
Osnova zákona uskutočňuje sociálny program už prvej vlády autonómneho Slovenska ako aj uvádza v život riešenie sociálnych postulátov Ústavy, podľa ktorej: "výška mzdy má byť primeraná k pracovnému výkonu so zreteľom na rodinné pomery".
Podľa dôvodovej zprávy hlavné zásady osnovy sú tieto:
1. systém prídavkov na deti bude vybudovaný na princípe verejnoprávneho poistenia;
2. prídavky na deti sa predbežne zavedú u robotníkov, ktorých zárobky sú vo veľkej väčšine hodne nižšie než zárobky úradníctva;
3. osnova navrhuje zavedenie prídavkov na deti všetkých tých robotníkov, ktorí sú zamestnaní.
Problém zavedenia prídavkov pre nezamestnaných robotníkov má sa riešiť iným spôsobom.
Tieto zásady pri spoločných rokovaniach výborov viedly i výbor národohospodársky. Za podklad rokovania vzaly výbory predloženú vládnu osnovu, na ktorej sa vo väčšine previedly len štylárne zmeny.
Najpodstatnejšia zmena je prevedená v § 5, ods. 2.
Výbory po dlhšom uvážení považovaly za neúnosné, aby do Fondu rodinných prídavkov (v ďalšom texte Fond) prispievali i zamestnanci a zato jednotne sa usniesly, aby zamestnanci príspevky do Fondu neodvádzali. K tomuto usneseniu ich viedla tá skutočnosť, že podľa § 6, ods. l mali zamestnanci prispievať 1/2% zo stredného denného zárobku, určeného podľa § 12 zákona c. 221/1924 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich alebo dopĺňajúcich. Po dôkladnom zisťovaní prišlo sa k poznaniu, že Fond vystačí s príspevkami zamestnávateľov podľa § 6, ods. l ako aj štátnym príspevkom podľa § 7. Ďalej pri rozhodovaní bola vzatá v úvahu i tá okolnosť, že značná časť robotníkov, ktorá by bola podľa osnovy povinná prispievať do Fondu, nezúčastní sa výhod zákona o prídavkoch na deti robotníkov, čo by bolo u tejto časti robotníctva vyvolalo značnú nespokojnosť.
V § 13, podľa ktorého mali zamestnávatelia s účinnosťou od l, júla 1941 prispievať do Fondu, sa táto povinnosť presunula na 1. september 1941, S hospodárskeho hľadiska by bolo veľmi neúnosné príspevky vyrubovať so zpätnou účinnosťou, lebo v niektorých odboroch podnikania — najmä v poľnohospodárstve — by to bolo znamenalo veľké zaťaženie. Príspevky do Fondu podľa osnovy platia zamestnávatelia súčasne s ostatnými príspevkami na sociálne poistenie, ktoré vyrubujú okresné sociálne poisťovne mesačne o jeden mesiac pozadu, teda povinnosť septembrová bude prvý raz vyrubená až v októbri, takže zamestnávateľov podstatne nezaťaží, keď sa im len jednomesačná povinnosť predpíše.
Na návrh sociálneho a zdravotného výboru prijalo sa vsunutie ešte jedného paragrafu, a to, že Fond zo svojich voľných prostriedkov bude môcť v zreteľa hodných prípadoch poskytovať robotníkom mimoriadnu výpomoc. Prijímajúc toto želanie predstaviteľov našej robotníckej pospolitosti výbory boly si vedomé, že to bude znamenať určité zaťaženie Fondu čo do budúcnosti, ale i týmto jednotným usnesením sa dokázalo, že naša národná pospolitosť rieši otázky v prospech sociálne slabších a dokazuje jednoliatosť národa. Treba k tomuto ešte poznamenať, že Fond túto mimoriadnu výpomoc bude môcť plniť len zo svojich prebytkov bez toho, žeby sa príspevkové povinnosti či už zamestnávateľov alebo štátu musely zvyšovať.
Národohospodársky výbor, ktorý sa debaty spolu so sociálnym a zdravotným a rozpočtovým výborom živo zúčastnil, mal v prvom rade na zreteli uspokojiť pospolitosť robotníkov, aby zas na druhej strane od nej dostal väčšiu oddanosť nielen voči zamestnávateľom, ale i voči celej národnej pospolitostí tvorením viac hospodárskych statkov pre zvýšenie všeobecného národného blahobytu.
Národohospodársky výbor z týchto dôvodov odporúča slávnemu Snemu prijať osnovu zákona tak, ako ju výbory predložily.
V Bratislave 17. septembra 1941.
Dr. Ing. Peter Zafko v. r., Teodor Turček v. r.,
podpredseda. zpravodajca.
Zpráva
rozpočtového výboru.
Duch našej Ústavy a prijaté základné zásady nášho štátneho života vyžadujú, aby sa medzi prvými vyriešila otázka sociálneho usporiadania nášho štátu a v rámci tejto aby sa súrne vyriešilo sociálne postavenie vrstvy robotníckej so zvláštnym zreteľom na zabezpečenie výživy početných robotníckych rodín. Preto predpísala naša Ústava najmä, aby výška mzdy bola primeraná pracovnému výkonu so zreteľom na rodinné pomery a zakázala, vykorisťovanie sociálne slabých občanov. Sociálna spravodlivosť má sa u nás prisluhovať každému v smysle zásad kresťanskej ideológie, ktorá na prvé miesto kladie starostlivosť o kresťanskú rodinu a o výživu a výchovu mládeže.
Zodpovedne tejto základnej smernici našej štátnej politiky usiluje sa vedenie nášho štátu vyriešiť otázku rodinných miezd. Naše zákonodarstvo plní v tomto smere svoju úlohu tým, že postupne dáva slovenskému životu normy, ktorých komplex bude tvoriť vyhovujúce vyriešenie otázky robotníckej a v širšom smysle slova aj otázky sociálnej.
Slovenský Snem odhlasoval práve zákon o verejnom poručenstve, ktorým vzal pod pevnú morálnu ochranu opustené, na cudziu starostlivosť odkázané slovenské deti. Pripraveným zákonom o prídavkoch na deti robotníkov pomáha hmotne stotisícom slovenských robotníckych detí, aby tak zlepšil predpoklady ich výživy a výchovy a tým pozdvihol životnú úroveň robotníckej vrstvy, tvoriacej jeden z pilierov existencie národa.
Z tohto zorného uhla privítal aj rozpočtový výbor vládny návrh zákona o prídavkoch na deti robotníkov a jeho zameranie plne schvaľuje. Činí tak ako strážca rovnováhy štátnych financií, lebo si je vedomý toho, že i za ťažkých vojnových hospodárskych pomerov štát musí nájsť potrebné prostriedky, keď ide o zaistenie skromnej, ale vyhovujúcej výživy detí, žijúcich v najslabších sociálnych pomeroch.
Rozpočtový výbor je presvedčený, že keď štát dokazuje na poli sociálnom takýmito činmi toľko porozumenia, bude to napomenutím pre občianstvo, aby pomáhalo tiež činmi budovať spravodlivý sociálny poriadok nášho štátu a aby tí, ktorých sa táto starostlivosť ujíma, dokázali sa byť toho hodnými svedomitou a poctivou prácou a oddanosťou k svojmu štátu.
Rozpočtový výbor pri tejto osnove zaujímala prirodzene a v prvom rade otázka, aké bremeno zákon štátu uloží a ako sa nájde úhrada tohto nákladu. Poskytnutie prídavkov na deti robotníkov vyžiada si asi 107 miliónov korún, počítajúc do toho aj zabezpečenie finančnej rezervy (rezervný fond) a administratívnotechnické výdavky. Z tohto nákladu poskytnú sa robotníkom prídavky na asi 260 tisíc detí. Polovicu tohto nákladu uhradia zamestnávatelia vo forme príspevkov a polovicu uhradí štát. Pokiaľ ide o úhradu časti pripadajúcej na štát, rozpočtový výbor vzal na vedomie vyhlásenie ministra financií, povedané pri rokovaní o tejto osnove, že ako úhrada výdavkov na tieto robotnícke prídavky, tak aj iné naliehavé nároky na štátnu pokladnicu vyžadujú určité úhradové opatrenia, ktoré sú už v prúde v konkrétnej forme, na patričných osnovách sa pracuje. Od podrobného rozoberania týchto opatrení sa z dôvodov finančne-politických upúšťa. Rozpočtový výbor bude tejto otázke venovať patričnú pozornosť aj pri rokovaní o štátnom rozpočte na rok 1942.
Pri posudzovaní skutočnosti, že úhradou polovice nákladu zaťažujú sa zamestnávatelia, rozpočtový výbor zdôrazňuje, že i keď sa prevzatie tejto povinnosti zamestnávateľmi stalo nevyhnutným, nepripustilo sa, aby sa povinnosť platenia príspevkov v terajších mimoriadne ťažkých hospodárskych pomeroch uložila so zpätnou platnosťou, ale len od 1. septembra 1941.
Vládny návrh ukladal príspevkovú povinnosť aj zamestnancom, i keď v skromnej výške 1/2°/o. Mienky všetkých troch výborov sa shodly na tom, aby zamestnanci neprispievali ničím. Prídavok na dieťa robotníka má byť skutočne výpomocou v dnešných ťažkých hospodárskych pomeroch a uložením povinnosti zamestnancom prispievať hoci i v miere pomerne malej by sa účinnosť tohto pomocného kroku zbytočne zmenšovala. Toto hľadisko podopiera aj mienka povolaných kruhov, že Fond bude stačiť vyhovieť svojmu účelu aj bez príspevku zamestnancov.
Toľkoto o náklade a úhrade. K jednotlivým ustanoveniam pripraveného zákona má rozpočtový výbor tieto poznámky:
Pokiaľ ide o výšku a spôsob priznávania prídavku, poznamenať treba, že terajšia osnova priznáva prídavok v konkrétnej ročnej výške a podľa určitého počtu príspevkových dní povinného nemocenského poistenia. Tak činí výška ročného prídavku: pri 60 až 90 príspevkových dňoch Ks 120, pri 91 až 180 dňoch Ks 240, pri 181 až 270 dňoch Ks 360 a pri 271 a viac dňoch Ks 480. Od pôvodne zamýšľaného alikvotného priznávania prídavku na jednotlivé príspevkové dni sa upustilo, lebo teraz volený spôsob je technicky ľahšie zvládnuteľný, čím sa ušetrí mnoho aj na administratívnych nákladoch. Pri takomto zaradení robotníkov do skupín v určitých konkrétnych prípadoch môže síce vzniknúť nezrovnalosť čo do výšky prídavku v pomere k rozsahu príspevkových dní, ale tomu sa pri takomto spôsobe výpočtov vyhnúť nemožno, pričom treba zdôrazniť, že v danom prípade nebude žiaden z robotníkov poškodený v pomere k jeho predošlým príjmom. Prídavok sa bude vyplácať dva razy do roka, čím sa chce dosiahnuť, aby robotník dva razy do roka v čase najpríhodnejšom (na jar a v jeseni) mal po ruke väčšiu sumu na obstaranie nákupu.
Rozpočtový výbor považuje za zdravé, že sa nárok na prídavok viaže na to, aby robotník bol v kalendárnom roku prihlásený k nemocenskému poisteniu aspoň 60 dní. Preukázaním, že aspoň 60 dní v roku pracoval, dokáže robotník skutočne minimálne, že je ozaj robotníkom. A táto povinnosť preukazu bude zároveň výchovne pôsobiť na tých, ktorí k práci neprejavujú dostatok ochoty.
Výbor schvaľuje, že sa s kapitálom na tento cieľ zamestnávateľmi a štátom zaplateným bude hospodáriť vo forme Fondu, lebo sa presvedčil o tom, že je to administratívne lacnejšie a je účelné, aby sa 5 finančnými prostriedkami na tento cieľ určenými hospodárilo oddelene od prostriedkov, určených na iný cieľ (nemocenský, úrazový atď. ). Tento svoj názor vyjadrili výbory aj vsunutím nového ustanovenia,
podľa ktorého sa budú môcť z týchto prostriedkov poskytovať aj podpory viacčlenným robotníckym rodinám, postaveným v núdzi.
Napokon treba poznamenať, že sú na mieste aj trestné ustanovenia, pojaté do osnovy, aby sa zabránilo porušovaniu a obchádzaniu zákona. Túto prísnosť dostatočne odôvodňuje cieľ, ktorý má osnova dosiahnuť.
Rozpočtový výbor je (presvedčený, že Snem odhlasovaním tohto návrhu zákona bude jasne dokumentovať snahu štátu pomáhať svojmu občianstvu najmä vrstve robotníckej do najkrajnejších svojich finančno-hospodárskych možností. Preto osnovu v znení, na akom sa výbory na spoločnej porade dňa 17. septembra 1941 usniesly, na odhlasovanie vrelé odporúča.
V Bratislave 17. septembra 1941.
Dr. Eugen Filkorn v. r., Dr. Pavol Florek v. r.,
predseda. zpravodajca.
Zákon
zo dňa_____________ 1941
o prídavkoch na deti robotníkov.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
Zamestnanci, ktorí podliehajú povinnému nemocenskému poisteniu podľa zákona č. 221/1924 Sb. z. a n. alebo podľa zákona č. 242/1922 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tieto zákony meniacich alebo doplňujúcich, majú podľa ustanovení tohto zákona nárok na prídavok na každé nezaopatrené dieťa.
§ 2.
(1) Nárok na prídavok má zamestnanec (§ 1):
a) na vlastné i nevlastné dieťa do dovŕšenia 14, roku jeho veku,
b) na osvojené dieťa do dovŕšenia 14. roku jeho veku,
c) na nemajetného chovanca, ak sa oňho bezplatne stará, do dovŕšenia 14. roku jeho veku.
(2) Nárok na prídavok má zamestnanec aj na dieťa [ods. l, písm. a), b) a c)]:
a) v učňovskom pomere do dovŕšenia 16. roku jeho veku; ak po dosiahnutí tohto veku učeň nedostáva mzdu: do dovŕšenia 17. roku jeho veku,
b) ktoré študuje: do dovŕšenia 18. roku jeho veku; ak po dosiahnutí tohto veku dieťa ďalej úspešne študuje: do skončenia štúdií, najďalej však do dovŕšenia 24. roku jeho veku,
c) ktoré je pre duševnú alebo telesnú vadu nespôsobilé zarábať: počas tejto nespôsobilosti, najďalej však do dovŕšenia 18. roku jeho veku.
(3) Nárok na prídavok má zamestnanec na dieťa staršie deväťdesiatich dní, ak žilo v roku, ktorý je základom (§ 14) pre vymeranie prídavku.
(4) Zamestnanec nemá nárok na prídavok na dieťa (ods. l a 2), o ktoré sa nestará.
(5) Ak sú zamestnaní otec i matka, má nárok na prídavok na každé dieťa iba jeden z nich, a to ten, ktorého nárok je výhodnejší. To platí obdobne aj v ostatných prípadoch, uvedených v ods. l a 2.
§ 3.
(1) Prídavok prislúcha zamestnancovi (§ 1) len, ak v kalendárnom roku, ktorý je základom (§ 14) pre vymeranie prídavku, bol prihlásený k povinnému nemocenskému poisteniu aspoň 60 dní.
(2) Zamestnanec, ktorý bol síce zamestnaný po dobu uvedenú v ods. l, ale nebol prihlásený k povinnému nemocenskému poisteniu, nadobúda nárok na prídavok len po zaplatení poistného podľa zákona č. 221/1924 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich alebo doplňujúcich, prípadne podľa obdobných predpisov nemocenského poistenia baníkov a príspevku zamestnávateľa podľa § 6, predpísaného právoplatným platobným výmerom.
(3) Do doby zamestnania, predpísanej podľa ods. l, zaráta sa zamestnancovi i čas, v ktorom ako práceneschopný požíval peňažné dávky z nemocenského poistenia.
§4.
(1) Prídavok činí ročne na každé dieťa (§ 2, ods. l a 2):
a) Ks 120 pri 60 až 90 príspevkových dňoch povinného nemocenského poistenia,
b) Ks 240 pri 91 až 180 príspevkových dňoch povinného nemocenského poistenia,
c) Ks 360 pri 181 až 270 príspevkových dňoch povinného nemocenského poistenia,
d) Ks 480 pri 271 a viac príspevkových dňoch povinného nemocenského poistenia (§ 3, ods. 1).
(2) Vláda môže vzhľadom na hospodárske a cenové pomery výšku prídavku meniť nariadením.
(3) Prídavok nie je súčiastkou mzdy a nezaráta sa do pracovného zárobku podľa §§ 10 a 11 zákona č. 221/1924 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich alebo doplňujúcich, ani podľa obdobných predpisov nemocenského poistenia baníkov.
(4) Prídavok možno postúpiť, dobrovoľne dať do zálohu a exekvovať len pre pohľadávky z titulu zákonného výživného na deti.
§ 5.
(1) Na plnenie úloh podľa tohto zákona zriaďuje sa Fond rodinných prídavkov (v ďalšom texte "Fond"). Fond spravuje Robotnícka sociálna poisťovňa v Bratislave s osobitným hospodárením a účtovaním,
(2) Príjmy Fondu tvoria príspevky zamestnávateľov (§ 6) a príspevok štátu (§7).
(3) Fond nie je samostatnou právnou osobou; podrobnosti jeho spravovania určí vláda nariadením.
§ 6.
(1) Príspevok (§ 5, ods. 2) zamestnávateľov činí 3% zo stredného denného zárobku, určeného podľa § 12 zákona č, 221/1924 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich alebo doplňujúcich, prípadne podľa obdobných predpisov nemocenského poistenia baníkov.
(2) Vláda môže podľa výsledkov hospodárenia Fondu príspevky zamestnávateľov primerane snížiť alebo zvýšiť nariadením.
(3) Robotnícka sociálna poisťovňa vyrubuje príspevok z úhrnného predpisu poistného nemocenského poistenia, a to vynásobením percenta, ktoré tvorí sadzba rodinných príspevkov zo sadzby poistného nemocenského poistenia, pričom
zlomok percenta zaokrúhľuje sa na celé percento. Zamestnávateľ odvádza príspevok súčasne s príspevkami nemocenského poistenia.
(4) O príspevkoch zamestnávateľov platia ináč obdobne §§ 163, ods. 2, 166, 168 až 177 zákona č. 221/1924 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich alebo doplňujúcich, prípadne obdobné ustanovenia nemocenského poistenia baníkov.
(5) Zo sumy zaplatenej na poistné a príspevky treba ponajprv uhradiť poistné, pripadajúce na poistenie invalidné a starobné, zo zbývajúcej sumy potom nemocenské poistenie a príspevky podľa pomeru, v akom boly tieto predpísané.
§ 7.
Štát poskytuje ako príspevok sumu, rovnajúcu sa celkovému ročnému predpisu príspevkov zamestnávateľských.
§ 8.
(1) Prídavok na deti vypláca Robotnícka sociálna poisťovňa v Bratislave.
(2) Lehoty a spôsob uplatňovania nárokov a výplaty prídavkov ako aj premlčanie nárokov upraví vláda nariadením.
(8) O opravných prostriedkoch a lehotách v administratívnom pokračovaní platia obdobné ustanovenia zákona č, 221/ 1924 Sb. z, a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich alebo doplňujúcich.
(4) O žalobe proti výmeru, ktorým sa prídavok celkom alebo zčasti zamietol, nesprávne ustálil, snížil alebo odňal, rozhoduje Poisťovací súd, po prípade Hlavný poisťovací súd (zákon č. 221/1924 Sb. z. a n. a jeho doplnky alebo zmeny) podľa ustanovení o súdnictve v dávkových veciach invalidného a starobného poistenia.
§ 9.
(1) Úrady, súdy, verejnoprávne korporácie a ustanovizne sú povinné vyhovovať dožiadaniam Robotníckej sociálnej poisťovne v Bratislave vo veciach vykonávanía tohto zákona, podávať jej potrebné oznámenia a podľa možnosti ju aj inak podporovať.
(2) Podania a listiny vyhotovené pri vykonávaní tohto zákona nepodliehajú kolkom a poplatkom.
§ 10.
(1) Z prostriedkov Fondu môže Robotnícka sociálna poisťovňa udeľovať jednorazové výpomoce viacčlenným robotníckym rodinám, ktoré sú v mimoriadnej núdzi.
(2) Jednorazové výpomoce sa udeľujú podľa smerníc, schválených Ministerstvom vnútra.
§ 11.
Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa zrušujú ustanovenia vyhlášok predsedu Ústredného úradu práce a ustanovenia dohôd, ktoré uzavreli zamestnávatelia a zamestnanci, prípadne ich organizácie o príplatkoch na deti a zrušujú sa aj dobrovoľné plnenia zamestnávateľov, ak sú plnenia poskytované z uvedeného titulu rovnaké alebo nižšie ako prídavky podľa § 4. Ak sú tieto plnenia vyššie, platí zamestnávateľ zamestnancovi iba rozdiel.
§ 12.
Kto poruší ustanovenia tohto zákona, ako aj ustanovenia nariadení na jeho základe vydaných, alebo kto obchádza tieto ustanovenia, spácha — ak nejde o čin prísnejšie trestný — priestupok, ktorý tresce okresný (štátny policajný) úrad peňažným trestom do Ks 1000 alebo zatvorením do 20 dní. Nevymožiteľný peňažný trest má sa premeniť podľa miery zavinenia na zatvorenie do 20 dní.
§ 13,
Právne úkony, ktorými sa obmedzuje alebo vylučuje platnosť ustanovení tohto zákona v neprospech zamestnancov, sú neplatné.
§ 14.
(1) Príspevky (§ 5, ods, 2) sa vyrubia od 1. septembra 1941.
(2) Prvý kalendárny rok, ktorý slúži za základ vymerania rodinného prídavku, je rok 1940. Prvá polovica prídavku, vymeraného zo základu roku 1940, sa vyplatí v jeseni roku 1941, druhá polovica na jar roku 1942. Za ďalšie roky bude sa diať výplata obdobne.
§ 15.
Tento zákon nadobúda účinnosť — okrem § 14, ods. l, ktorý je účinný odo dňa 1. septembra 1941 — dňom 1. októbra 1941; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.