Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 5. zasadanie.
418. Zpráva
ústavnoprávneho výboru
o návrhu poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o vyplácaní mzdy alebo platu ľahkomyseľných osôb (tlač 414).
Podaný návrh zákona sleduje cieľ chrániť záujem rodiny ľahkomyseľníka, ktorý miesto toho, aby zarobené peniaze obrátil na starostlivosť, najmä výživu svojej rodiny, svoj zárobok márnotratne minie a vystavuje tak biede svoju manželku, detí a iné osoby, ktoré je podľa zákona povinný vyživovať. Preto návrh zasahuje do práv ľahkomyseľníka, obmedzujúc jeho dispozičné právo nad zárobkom tak, aby sa tento dosial do ruky inej dôveryhodnej osoby a obrátený bol na životné potreby rodiny ľahkomyseľníka,
Hoci ide o zásah do sféry osobných práv ľahkomyseľných osôb, ústavnoprávny výbor s intenciou návrhu súhlasí, lebo ochrana národa pred zhubnými následkami alkoholizmu, hýrenia, kartárstva a iných zlých náruživostí a liečenie občianstva z týchto zlozvykov je vysokým národným i štátnym záujmom. Pritom sa poznamenáva, že nový zákon nebude zbavovať ním postihnuté osoby svojprávnosti, ale len na kratší čas odníme im možnosť voľne nakladať so zarobenými prostriedkami, aby ich tak pohol k sporiadanému životu a k starostlivosti o svojich blízkych.
Pokračovanie proti ľahkomyselníkom chcel návrh sveriť okresným úradom, čím chcel docieliť rýchlejší postup. Ústavnoprávny výbor sa s tým nestotožnil a sveril túto kompetenciu okresným súdom (ich poručenským oddeleniam). Súdy ako poručenské vrchnosti agendu podobného druhu už vybavujú, vedú s tým spojené evidencie a majú potrebné skúsenosti. Naproti tomu úrady verejnej správy vnútornej sú najmä v terajších časoch agendou veľmi zaťažené a na vybavovanie tejto novej agendy by nestačily, čím by sa znemožnila aj návrhom očakávaná rýchlosť pokračovania. I pri sverení agendy súdom je daná možnosť, aby Ministerstvo pravosúdia nariadilo okresným súdom urýchlené vybavovanie agendy, ktorú im nový zákon ukladá.
Výbor prepracoval návrh zákona — hlavne v dôsledku zmeny v kompetencii — i po stránke obsahovej a štylárnej. V tomto smere sa k jednotlivým paragrafom uvádza toto:
K § 1. Text bol upravený tak, že sa v ods. l vymedzil pojem ľahkomyseľníka a do ods. 2 sa pojala povinnosť zamestnávateľa pokiaľ ide o vyplácanie (vydávanie) mzdy, platu a iných služobných požitkov. Následkom toho stal sa doterajší druhý odsek tretím.
K § 2, V ods. l sa ustanovenia písm. b) presnejšie štylizovaly. Medzi osoby oprávnené podať návrh pojatý bol pod c) aj starosta obce ako taký, ktorý nielen
pomery v obci, ale aj situáciu v jednotlivých rodinách veľmi dobre pozná. Preto "štátny bezpečnostný orgán" ako navrhovateľ uviedol sa pod novou písmenou d). V ods. 2 uviedol sa ako podacie miesto návrhu okresný súd, zodpovedne tomu, že celá agenda podľa zákona bude sverená súdom. Čo do príslušnosti uviedlo sa bydlisko pred miesto zamestnania ako také, ktoré bude častejšie smerodajné. Posledná veta o kolkovaní sa vynechala, lebo sa otázka kolkov, poplatkov a dávok vyriešila v osobitnom paragrafe (§ 7).
K § 3, Celý text sa prepracoval. Z preštylizovaného textu stal sa ods. l s tou zmenou, že o ľahkomyseľnosti rozhoduje okresný súd. Ako ods. 2 vsunutý bol text § 4, ods. 2 pôvodnej osnovy z dôvodu systematičnosti. V osobitnom ods. 3 bolo vypovedané, že súd môže ľahkomyseľnosť ustáliť aj z úradnej moci, čím sa chce len zosilniť účinok nového zákona.
K § 4. Celý text tohto paragrafu odpadá, lebo jeho obsah je vsunutý do §§ l a 3.
K § 5, Následkom vypadnutia § 4 dostal tento paragraf nové č. 4, Zodpovedne ostatnému textu zmenily sa výrazy.
K § 6, Prečísloval sa na § 5 a jeho text sa preštylizoval zodpovedne tomu, že ide o pôsobnosť súdnu. Uznalo sa pritom za žiadúce pokračovanie urýchliť zavedením rekurzu iba jednoinštančného.
K § 7. Stal sa § 6 a previedly sa na ňom potrebné slovné zmeny.
Do nového § 7 pojaly sa ustanovenia o oslobodení celej agendy od kolkov, poplatkov a dávok.
K § 8. Text sa preštylizoval zodpovedne ostatnému novému textu. Ústavnoprávny výbor prerokoval túto osnovu na zasadnutí 23. septembra 1941 a odporúča ju Snemu na schválenie.
V Bratislave 23. septembra 1941.
Dr. Karol Mederly v. r., Dr. Vojtech Tvrdý v. r.,
predseda. zpravodajca.
Zpráva
sociálneho a zdravotného výboru.
Návrh poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov je prvým krokom k vyriešeniu dávno pálčivého problému nášho ľudu: chrániť dobro rodín, najmä dobro detí pred rodičmi — ľahkomyseľníkmi, ktorí rozmrhávajú ťažko zarobený groš a o výživu a výchovu svojej rodiny sa nestarajú. Môže sa to stať iba tak, že sa im zárobok nevydá do rúk, ale dá sa ta, kam patrí, rodine. Neubíja sa tým osobná sloboda, lebo kto je ľahkomyseľník, ten si nevie slobodu vážiť, je otrokom svojich vášní a tak mu ani nový zákon neukrivdí. K tomu treba poznamenať, že takéto obmedzenie osobných práv na určitý čas a vyhlásenie za ľahkomyseľníka bude dobrým výchovným prostriedkom nielen pre postihnutú osobu, ale aj pre iných, podobným náruživostiam hoviacich.
S tohto hľadiska výbor sociálny a zdravotný vďačne víta podaný návrh zákona a podotýka, že neskoršie, podľa skúseností s novým zákonom, bude treba podobným zákonným ustanoveniam podrobiť osoby ľahkomyseľné nielen z kruhov zamestnancov — ako sa to deje navrhnutým zákonom — ale aj z kruhov iných samostatne hospodáriacich osôb (roľníkov, živnostníkov, povozníkov atď. ).
Nový zákon nebude kolidovať so zákonnými normami, upravujúcimi opatrovníctvo nad osobami márnotratnými. Naopak, nový zákon bude dobrým doplnkom
týchto noriem. Vyhlásenie za ľahkomyseľníka bude vlastne prvým stupňom, a len keď nepomôže toto obmedzenie, nastúpi riadne opatrovníctvo. Obmedzenie podľa navrhovaného zákona bude sa týkať len preberania mzdy (platu a iného služobného požitku), kým súdne opatrovníctvo vylučuje z rozsiahlejších najmä majetkových práv.
Sociálny a zdravotný výbor vyslovil súhlas najmä s tým, že právo navrhnúť Ustálenie ľahkomyseľnosti sa vyhradzuje aj štátnym bezpečnostným orgánom. Výbor je presvedčený, že tohto práva bude použité najmä vtedy, keď násilnícka povaha vinníka znemožňuje podanie návrhu osobami z rodiny a že štátne bezpečnostné orgány budú pri tejto svojej funkcii na výške svojho povolania. Hoci výbor zamýšľal vysloviť v zákone pre štátne bezpečnostné orgány aj povinnosť podávať potrebné návrhy, predsa sa spokojuje len zdôraznením tohto svojho názoru vo výborovej zpráve a očakáva, že si orgány túto povinnosť osvoja aj bez jej výslovného uvedenia v zákone.
Pokiaľ ide o obsahové i štylárne zmeny textu, ktoré sa počas rokovania uznaly za potrebné, poukazuje sa na zprávu ústavnoprávneho výboru, v ktorej sú uvedené.
Sociálny a zdravotný výbor vrelé odporúča Snemu, aby tento návrh zákona odhlasoval v znení, ako sa na ňom výbor usniesol na zasadnutí 23, septembra 1941 a ako je pripojený k zprávam výborov.
V Bratislave 23, septembra 1941,
Rudolf Čavojský v. r., Anton Šalát v. r.,
predseda. zpravodajca
Zákon
zo dňa______________ 1941
o vyplácaní mzdy, platu alebo iných služobných požitkov ľahkomyseľní kov.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone
§ 1.
(1) Ľahkomyselníkom podľa tohto zákona je osoba, o ktorej sa ustáli (§ 3), že požíva liehové nápoje alebo sa oddáva hrám alebo iným náruživostiam v takej miere, že tým ohrozuje riadnu výživu osôb, ktoré podľa zákona je povinná vyživovať.
(2) Mzdu, plat alebo iné služobné požitky ľahkomyseľníka môže zamestnávateľ platne vyplatiť (vydať) iba tomu, koho súd za príjemcu určil.
(3) Povinnosť zamestnávateľa uvedená v ods. 2 nastáva dňom, kedy obdržal usnesenie o ustálení ľahkomyseľnosti.
§ 2.
(1) Ustálenie ľahkomyseľnosti môže navrhnúť:
a) manželka alebo manžel,
b) osoba, ktorú je povinný ľahkomyseľník podľa zákona vyživovať,
c) starosta obce,
d) štátny bezpečnostný orgán.
(2) Návrh sa má podať ústne alebo písomne na okresnom súde, príslušnom podľa bydliska alebo miesta zamestnania Osoby, proti ktorej návrh smeruje.
§ 3.
(1) O návrhu (§ 2) rozhodne okresný súd v nespornom pokračovaní.
(2) Usnesenie, ktorým sa ustaľuje ľahkomyseľnosť, platí 6 mesiacov, ak rozhodujúci súd neurčí kratší čas.
(3) Súd môže aj z úradnej moci ustáliť ľahkomyseľnosť.
§ 4.
Súd môže v usnesení o ustálení ľahkomyseľnosti výnimočne povoliť, aby zo mzdy, platu alebo iných služobných požitkov vyplácala sa určitá čiastka samotnému ľahkomyseľníkovi.
§ 5.
Proti uzneseniu súdu je prípustný jednostupňový rekurz; rekurz nemá odkladný účinok.
§ 6.
(1) Príjemca dôchodkov (§ 1) má voči zamestnávateľovi ľahkomyseľníka pri
vymáhaní mzdy, platu alebo iných služobných požitkov to isté právne postavenie, aké by mal ľahkomyseľník, keby nebol za takého vyhlásený.
(2) Príjemca je povinný s dôchodkom ľahkomyseľníka hospodáriť tak, ako starostlivá hlava rodiny a za túto činnosť nemá nárok na odmenu.
§ 7.
Podania, zápisnice, prílohy a rozhodnutia v pokračovaní podľa tohto zákona nepodliehajú kolkom, poplatkom a dávkam.
§ 8.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister pravosúdia so zúčastnenými ministrami.