Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 5. zasadanie.
421.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa_________ 1941
o Štátnom diagnostickom veterinárnom ústave.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone;
§ l.
(1) Pre plnenie úloh podlá § 2 sa zriaďuje pri Ministerstve hospodárstva Štátny diagnostický veterinárny ústav (v ďalšom texte "Ústav").
(2) Minister hospodárstva môže podľa potreby zriadiť pobočky Ústavu.
§ 2.
Úlohou Ústavu je:
a) vyšetrovať choroby zvierat — najmä nákazy, robiť pokusy na ich objasnenie a byť oporou pre štátnu veterinárnu správu pri ich tlmení,
b) napomáhať veterinárov v ich odbornej a vedeckej činnosti,
c) vyrábať očkovacie látky pre veterinárne účely.
§ 3.
(1) Ústav má svoju správu a svoje odborné vedenie.
(2) Na čele Ústavu stojí veterinár ako riaditeľ Ústavu. Agendu Ústavu vykonáva potrebný počet veterinárov a iných zamestnancov.
§ 4.
Veterinári, ako aj iní zamestnanci Ústavu, ktorí sú bezprostredne vystavení nebezpečenstvu infekcií, majú nárok na úrazové poistenie. Výšku poistnej sumy určí vláda usnesením.
§ 5.
(1) Organizáciu a pôsobnosť Ústavu upraví vláda nariadením.
(2) Systemizáciu služobných miest Ústavu určí vláda usnesením.
§ 6.
Ústav je oprávnený požadovať od stránok za jednotlivé výkony, konané na ich žiadosť alebo v ich záujme, osobitné poplatky podľa tarify, vydanej Ministerstvom hospodárstva.
§ 7.
Osobné a vecné udržovacie výdavky Ústavu sa zaistia v štátnom rozpočte.
§ 8.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister hospodárstva spolu so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová Zpráva.
V bývalej Česko-Slovenskej republike bol v Ivanoviciach na Hanej "Štátny diagnostický a serotherapeutický veterinárny ústav", ktorý konal vyšetrovania zvieracích nákaz a chorôb, vyrábal očkovacie látky pre účely veterinárne, konal vedecké práce a šetrenia, bol poradným orgánom štátnej veterinárnej správy a vydržiaval pokračovacie kurzy pre veterinárov. Ústav bol podriadený Ministerstvu zemedelstva v Prahe a bol podnikom spravovaným podľa zásad obchodného hospodárenia. Jeho činnosť sa rozprestierala na celé územie bývalej Česko-Slovenskej republiky.
Hoci najviac zvieracích nákaz sa vyskytovalo práve na území bývalej Slovenskej krajiny a Podkarpatskej Rusi, nebolo
vyhovené oprávnenému želaniu slovenských veterinárov a poľnohospodárskych kruhov na Slovensku a neuznala sa potreba vybudovania osobitného diagnostického veterinárneho ústavu pre Slovensko. Tak ostalo Slovensko po 14, marci 1939 bez vlastného diagnostického veterinárneho ústavu. Náhrada za ivanovický ústav má byť týmto zákonom pre Slovenskú republiku zriadený Štátny diagnostický veterinárny ústav v Bratislave.
Slovenská republika ako poľnohospodársky štát, ktorý je v značnej miere odkázaný na vývoz dobytka do cudziny, musí sa starať o to, aby jeho hospodárske zvieractvo bolo chránené pred chorobami, najmä pred nákazami a aby tieto boly
rýchle a účinne utlmené. Prvou podmienkou liečenia chorôb a tlmenia nákaz je Však ich správne diagnostikovanie (rozpoznanie). Mnohé choroby môžu byt diagnoslakované len na základe bakteriologického, serolagického alebo histologického vyšetrenia, poťažne pokusom na zvieratách, čo možno konať len v zodpovedne zariadenom a odborne vedenom ústave.
Nejde však o liečenie a ochranu zvierat pred chorobami a tým záujem chovateľský a hospodársky, ale v značnej miere o ochranu ľudí pred nemocami a tým o záujem verejno-zdravotný. Stlačí spomenú besnotu, ktorú možno diagnostikovať len v ústave, ako aj ďalšie pre človeka veľmi nebezpečné zvieracie nákazy ako ozhrivku, sneť slezinnú, tularemiu, psotakoziu, Brucelozu arbotus Bang atď.
Bez diagnostického veterinárneho ústavu nemôže štátna správa plniť svoje úlohy a to tým menej, keďže na Slovensku niet vysokej školy zverolekárskej, o ktorú by sa štátna veterinárska správa mohla opierať.
Najpotrebnejšia časť ústavnej agendy — diagnostika zvieracích nákaz a chorôb, bola hneď po vzniku štátnej samostatnosti a je aj teraz núdzové obstarávaná v bakteriologickom laboratóriu mesta Bratislavy, umiestenom na mestskom bitúnku. V tomto laboratóriu nemožno však vykonávať všetky práce, ktoré sú v záujme služby potrebné ako diagnostikovanie besnoty a ozhrivky, prevádzanie pokusov na zvieratách, výrobu očkovacích látok a nemožno ani prevádzať väčšie a rozsiahlejšie pokusné a vedecké práce v obore zvieracích nákaz, nakoľko toto laboratórium bolo a je určené iba k výskumu hygienicko-potravinárskemu. Zriadenie Štátneho diagnostického veterinárneho ústavu je prelo naliehavé a potrebné.
V praxi pri tvorení a zriaďovaní Ústavu bude snáď možné spojiť tento Ústav so Štátnym zdravotným ústavom zriadeným pri Ministerstve vnútra pod jednou strechou. Ušetrily by sa tak mnohé výdavky na zariadenie, ktoré potrebujú oba ústavy. Ich spolupráca bola by iste tiež na prospech veci samej, lebo mnohé ich úlohy sú obdobné.
K § 1. Ústav sa zriaďuje pri Ministerstve hospodárstva, aby bola uľahčená spolupráca Ústavu s bratislavským mestským veterinárnym ústavom, so Štátnym zdravotným ústavom a so Slovenskou univerzitou a aby Ústav bol po ruke Ministerstvu hos-
podárstva, s ktorým musí byť v stálom styku. Keby sa v niektorom kraji vyskytly vo väčšej miere zvieracie nákazy, ktoré by vyžadovaly laboratórne vyšetrovania na mieste samom, zriadi minister hospodárstva v ohroženom kraji pobočku Ústavu prechodne alebo na stálo.
K § 2. Hlavnou úlohou Ústavu bude diagnostika zvieracích nákaz, čo je aj vyjadrené v názve Ústavu. Ďalšou jeho úlohou bude pokusmi a bádaním prispievať k objasneniu doteraz neznámych alebo ešte neprebádaných nemocí, na podklade čoho môže Ministerstvo hospodárstva robiť potrebné zákroky na ich tlmenie a na ochranu proti nim.
Aby slovenskí veterinári boli oboznámení s pokrokom vedy, bude Ústav vydržiavať pokračovacie kurzy pre veterinárov z oboru zvieracích nákaz, vydávať vedecké publikácie a bude takto z nedostatku vlastnej vysokej školy zverolekárskej strediskom veterinárnej vedy na Slovensku.
Konečne bude ústav vyrábať niektoré očkovacie látky pre účely veterinárne a to také, u ktorých bude zaručený dostatočný odbyt a ktorých výroba bude rentabilná.
K § 3. Ústav je podriadený Ministerstvu hospodárstva ako rezortnému ministerstvu pre veterinármi službu. Vedenie Ústavu po stránke odbornej a administratívnej sa sveruje odborníkovi veterinárovi.
K § 4. Odborníci Ústavu (veterinári), ako aj niektorí zamestnanci (laboranti, ošetrovatelia zvierat), ktorí pracujú s vysoko virulentným materiálom zvieracích nákaz, z ktorých niektoré sú prenosné na ľudí a stmrteľne prebiehajú (ozhrivka, besnota), sú stále vystavení veľkému nebezpečiu nakazenia týmito nemocami. Z toho dôvodu sú zamestnanci v podobných ústavoch všade osobitne poistení proti úrazu vpočítane infekciu. Treba preto aj u nás týchto zamestnancov poistiť proti úrazu a takto ich, poťažne ich rodiny, zabezpečiť.
Služba v Ústave kladie na odborníkov značné požiadavky, predovšetkým vyžaduje osobitnej špecializácie v odbore bakteriologie, anatomickej pathologie a histológie nad priemer vedomostí iných veterinárov, čo predpokladá viacročné usilovné štúdium.
Veterinári Ústavu sa pre plné zamestnanie v Ústave nemôžu venovať súkromnej praxi (čo by ani nebolo žiadúce), čím prichádzajú o hmotné výhody externej služby a zverolekárskeho povolania vôbec. Keďže na Slovensku je a bude ešte viac rokov
veľký nedostatok zverolekárov, nájde každý zverolekár výhodné miesto či už v štátnej službe alebo v službe komunálnej, prípadne v súkromnej a preto väčšina zverolekárov vyhýba sa ťažkej a slabo honorovanej službe v Ústave. Podľa doterajšej skúsenosti hlásili sa dobrovoľne do ústavnej služby len takí veterinári, ktorí sa ani v praxi nemohli uplatniť. Lenže takí odborníci sú pre Ustav málo platní. Ministerstvo hospodárstva bolo preto nútené vyhovujúcich veterinárov do Ústavu nakomandovať.
Kým teda menej snaživý veterinárni úradník, pretože ho nemožno použiť v bakteriologii, ostáva v externej službe a užíva aj v tom najslabšom okrese všetky výhody externej služby veterinárskej, snaživému veterinárnemu úradníkovi hrozí zadelenie do ústavu, čím je znechutený, lebo hoci koná od rána do neskorého večera, v nedeľu i vo sviatok, úmornú, zdraviu a životu nebezpečnú službu, je odkázaný na holý plat.
Nakomandovať veterinárov na konanie bakteriologickej služby sa síce dá, ale nedá sa potom očakávať od nich viac, než čo služba predpisuje a urobiť len toľko, koľko je potrebné, je pre pokrok príliš málo.
Za Česko-Slovenskej republiky dostávali veterinári Štátneho diagnostického ústavu v Ivanoviciach na Hanej ročne 12. 000. — Ks ako osobitný príplatok a tiež v ostatnej cudizine nenechávajú svojich tak ťažkú, zodpovednú a nebezpečnú prácu konajúcich úradníkov bez osobitného príplatku.
Aby teda tí veterinári, ktorí majú pre odbornú prácu v Ústave patričné vlohy, boli pre Ústav získaní a robili túto službu so záujmom, ba s láskou a nielen z úradného donútenia, bude treba im oproti ostatným štátnym zamestnancom tých istých kategórií poskytnúť určité výhody napr. vo forme ústavného prídavku a tak ich hmotne zaistiť. Podklad pre takéto výhody je v § 146 a 148 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n.
K § 5. Nakoľko organizácia a pôsobnosť Ústavu podlieha časorn určitým zme-
nám, ponecháva sa jej úprava vládnemu nariadeniu.
K § 6, Ústav bude všetky práce, prevedené v záujme verejnom, konať bezplatne, poťažne za úhradu režijných výdavkov. Za výkony na žiadosť stránok alebo v záujme súkromnom bude Ústav oprávnený požadovať poplatky podľa tarify vydanej Ministerstvom hospodárstva.
K § 7. Keďže Ústav bude slúžiť záujmom verejným a celoštátnym, budú jeho výdavky hradené zo štátnych prostriedkov.
Stavba Ústavu so stajňami a obytným domom pre stálych zamestnancov bude podľa predbežných odhadov stáť asi Ks 2, 500. 000. —. Ministerstvo dopravy a verejných prác, rezort verejných prác, pojalo do návrhu investičného rozpočtu na rok 1941 Ks 1, 000. 000, na prvú stavebnú etapu a postará sa o ďalšiu úhradu. Do uvedeného stavebného nákladu nie je zarátaná kúpna cena stavebného pozemku, počíta sa však s tým, že Ústav bude postavený na štátnom pozemku, po prípade, že mesto Bratislava poskytne pre túto stavbu vhodný pozemok zadarmo alebo za mierny poplatok. Prípravné práce budú prevedené na vrub úveru preliminovaného v kap. 11, tit. 8, § 6 štátneho rozpočtu na rok 1940 nákladom do 50. 000 Ks. Na zariadenie Ústavu je v návrhu rozpočtu na rok 1941 na kap. 10, tit. 7, § 5 veterinárna správa, pamätané sumou 200. 000 Ks. Značná časť prístrojov a nástrojov bola uč pre terajšie provizórium zakúpená z úspor kap. 10, tit. 7 § 5, pol. 10 štátneho rozpočtu na rok 1940.
V budúcnosti bude už zariadený ústav vyžadovať okrem osobného nákladu bežné vecné náklady, ktorých výška bude závislá od rozsahu prác v Ústave konaných. Časť nákladov bude uhradená odpredajom veterinárnych očkovacích látok, ktoré bude Ústav postupne podľa potreby a rentability vyrábať.
Po stránke formálnej vláda prejavila želanie, aby osnova bola pridelená ústavnoprávnemu, rozpočtovému a zdravotnému výboru.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády a minister zahraničných vecí.
Dr. Gejza Medrický v. r.,
minister hospodárstva.