Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 5. zasadanie.
423. Zpráva
ústavnoprávneho výboru
o vládnom návrhu zákona o trestaní záškodníckych činov za brannej pohotovosti štátu (tlač 419).
Ústavnoprávny výbor rokoval o vládnom návrhu na zasadnutí dňa 1. októbra 1941.
Výbor si osvojil stanovisko vládneho návrhu v lom smere, že zvýšená ochrana dôležitých štátnych záujmov za brannej pohotovosti štátu vyžaduje aj zvýšenú trestnú represiu oprosti záškodníckym trestným činom, namiereným zlomyseľné proti týmto dôležitým záujmom republiky.
Trestné činy, ktoré podliehajú zvýšeným trestným sankciám podľa tohto zákona, sú obmedzené jednak svojou objektívnou závažnosťou, nakoľko ide tu o trestné činy, ktoré v skutočnosti vážne ohrozujú alebo poškodzujú dôležitý záujem republiky, jednak intenzívnou mierou subjektívneho zavinenia vinníkovho, nakoľko sa k deliktom, kvalifikovaným podľa tohto ustanovenia, vyžaduje zlý úmysel vinníka, smerujúci na poškodenie určitého dôležitého záujmu republiky. — Okrem deliktov objektívne ohrožujúcich alebo poškodzujúcich dôležité štátne záujmy podriadila sa predmetnej zvýšenej trestnej represii aj úmyselná výzva na takéto záškodnícke trestné činy. Pri skutkovej podstate takejto výzvy nevyžaduje sa, aby výzva bola úspešná, t. j. aby vyvolala skutočné porušenie zákona, avšak so zreteľom na prísne trestné sankcie a v záujme spoľahlivosti dôkazov tohto činu vyžaduje sa tu iný objektívny znak, najmä: aby bola výzva spáchaná verejne alebo aspoň — súčasným prípadne aj postupným — podnecovaním aspoň troch ľudí.
Pri trestnej sankcii, určenej na uvedené záškodnícke činy, ako aj na vyzývania k nim prijal výbor za základnú sadzbu trestnicu od dvoch do tridsať rokov, avšak pri kvalifikovanej trestnej sankcii, ustanovenej na činy spáchané za obzvlášť priťažujúcej okolnosti — analogický s ustanoveniami §§ l a 8 zákona o trestných činoch proti štátu — pozmenil výbor absolútny trest smrti na alternatívny trest, "doživotnej trestnice prípadne trestu smrti".
Výbor považoval za potrebné na vylúčenie pochybností zdôrazniť, že prísnej kvalifikácii podľa § l podliehajú už podľa povahy veci len zločiny a úmyselné prečiny, naproti tomu nemožno tejto kvalifikácii podrobiť prečiny spáchané z nedbanlivosti, ako ani priestupky.
Z ustanovení § l vynechal ďalej výbor ustanovenie, podľa ktorého sa u deliktov v tomto paragrafe uvedených aj pokusná činnosť stíha tým istým trestom ako dokonaný delikt, lebo v danom smere dostatočnú trestnú represiu poskytujú pre trestanie pokusu aj všeobecné ustanovenia trestného zákona.
Pri skutkovej podstate vyzývania na záškodnícke trestné činy výbor do určitej miery sprísnil stanovisko vládneho návrhu, a bo v tom smere, že podľa novej formulácie, prijatej výborom, stačí pre splnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu aj postupné — teda nielen súčasné — vyzývanie aspoň troch osôb na záškodnícke činy.
Cieľom prehľadnosti rozdelil výbor ustanovenia § l do dvoch odsekov.
So zreteľom na prísne trestné sankcie, ktoré nový zákon zavádza, považuje výbor za potrebné zdôrazniť, že účinnosť zákona je obmedzená len na čas brannej pohotovostí štátu.
Ustanovenie § 7, ods. l rozšíril výbor aj na § 5 tejto osnovy, lebo zákon o štátnom väzení, o ktorom sa § 5 zmieňuje, v rámci jeho § 7 vzťahuje sa aj na oblasť trestného súdnictva vojenského.
V § 7, ods. 2 použil výbor podľa obdobných ustanovení iných zákonov stručnejšiu formuláciu, ktorá sa však v podstate kryje s pôvodným znením vládneho návrhu.
Ostatné zmeny, ktoré výbor previedol, sú len štylárnej a formálnej povahy.
Ústavnoprávny výbor odporúča Snemu osnovu v predloženom znení prijať.
V Bratislave 1. októbra 1941.
Dr. Karol Mederly v. r., Dr. František Orlický v. r.,
predseda. zpravodajca.
Zákon
zo dňa_____________ 1941
o zvýšenom trestaní záškodníckych činov za brannej pohotovosti štátu.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1) Kto za brannej pohotovosti štátu (§ 57 zákona č. 131/1936 Sb. z. a n. ) s úmyslom poškodiť dôležitý záujem štátu spácha zločin alebo úmyselný prečin proti životu, telu, verejnému zdravotníctvu, osobnej slobode, verejnému alebo značnejšiemu súkromnému majetku a tým aj vážne ohrozí alebo poškodí dôležitý záujem štátu, potresce sa — ak čin nie je prísnejšie trestný podľa iných ustanovení — pre zločin trestnicou od dvoch do tridsať rokov a za okolnosti obzvlášť priťažujúcej doživotnou trestnicou pripadne smrťou.
(2) Rovnako sa potresce, kto verejne alebo viac než dve osoby vyzýva na páchanie trestného činu podľa ods. 1.
§ 2.
Ak súd uzná vinu pre trestný čin podľa § l a vymeria trest na slabode v trvaní aspoň jediného roku, vysloví súčasne ako vedľajší trest stratu čestných práv občianskych podľa § 37 zákona č. 320/1940 Sl. z.
§ 3.
Pre osobu, ktorá v čase spáchania trestného činu podľa § l dovŕšila 18 rokov, ale ešte nie 20 rokov, základným trestom namiesto trestu smrti je doživotná trestnica. Ustanovenia § 32 tr. nov. (zák. čl. XXXVI/1908) nemožno použiť pri trestoch, uložených podľa tohto zákona.
§ 4.
Pri osobách, ktoré v čase spáchania trestného činu podľa § l dovŕšily 18 rokov, je podmienečné odsúdenie vylúčené.
§ 5.
Zákon č. 123/1931 Sb. z, a n. pri odsúdení pre trestný čin uvedený v § l nemožno použil
§ 6.
V pokračovaní pre trestný čin podľa § l platia v občianskom trestnom súdnictve ustanovenia zákona č. 169/1941 Sl. z. o urýchlenom trestnom pokračovaní.
§ 7.
(1) Ustanovenia §§ l až 5 platia i pre osoby podriadené vojenskej súdnej právomoci.
(2) Pri ukladaní a vykonávaní trestov na slobode podľa tohto zákona majú vojenské súdy použiť zásady vyslovené v § 44, ods. 4 zákona č. 320/1940 Sl. z.
§ 8.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho minister pravosúdia a minister národnej obrany so zúčastnenými ministrami.