Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 5. zasadanie.
424. Zpráva
ústavnoprávneho výboru
o návrhu poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení § 100, ods. 1 ústavného zákona č. 185/1939 SI. z.
(tlač 413).
Podlá ustanovenia § 7 Ústavy Snem Slovenskej republiky má 80 poslancov, ktorí sa volia podľa § 8 Ústavy na 5 rokov. Podľa § 100 Ústavy funkčné obdobie terajšieho Snemu skončí sa najneskôr 31. decembra 1943 a do tých čias pre platné usnášanie je rozhodujúci terajší počet poslancov.
Terajší Snem bol zvolený dňa 18. decembra 1938, to jest za autonómneho Slovenska podľa článku V. ústavného zákona o autonómii Slovenskej krajiny. Podľa ustanovení citovaného článku na každých 20. 000 odovzdaných platných hlasov ako aj na zbytok presahujúci 3/4 tohto počtu pripadol jeden mandát. Pri tejto voľbe bolo odovzdaných niečo viac než 1, 260. 000 platných hlasov, takže autonómny prvý Snem mal 63 poslancov.
Takto zvolený Snem dňa 14. marca 1939 pretvoril sa na ústavodarný snem, ktorý v tentiež deň vyhlásil aj samostatný Slovenský štát.
Kandidačná listina podaná do volieb Snemu dňa 18. decembra 1938 bola sostavená na vtedajšie politické pomery v autonómnom Slovensku. Mala dokázať jednotnosť slovenského národa a bola sostavená pod vplyvom historického dňa 6. októbra 1938 a udalostí, ktoré nasledovaly po tomto dni, najmä s ohľadom na splynutie všetkých politických strán na Slovensku s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou, čo do výberu osôb s najlepším" úmyslom.
Z terajšieho počtu poslancov nemôžu sa venovať poslaneckej činnosti medzi ľuďom v žiadúcej miere 23 poslanci, lebo sú inými povinnosťami zaneprázdnení (ministri, predsedníctvo Snemu atď. ). Práci medzi ľuďom môže sa teda venovať len nedostatočný počet poslancov, najmä s ohľadom na to, že na Slovensku máme 59 politických okresov okrem mesta Bratislavy, ktorá sama tvorí samostatný politický okres.
Predložený iniciatívny návrh zákona tomuto nedostatku odpomôže, najmä na východe a juhu našej Slovenskej republiky, na ktorých krajoch vo väčšine okresov niet vôbec poslanca. Veríme, že prezident Republiky pri menovaní uváži tieto nedostatky týchto krajov a za poslancov vymenuje vhodné osoby aj z týchto krajov.
V dennej tlači a na shromaždeniach i v neďalekej minulosti dosť mnoho sa hovorilo o zmene Ústavy a to v tom smysle, aby sa založily, vlastne upevnily doterajšie základy systému autoritatívno-vodcovského. Ustanovenia navrhovaného zákona vyhovujú i v tomto ohľade tým, že obsadzovanie voľbou nezaplnených mandátov a mandátov voľbou alebo menovaním zaplnených, ale uprázdnených dáva sa do konca funkčného obdobia ústavodarného Snemu do právomoci hlavy štátu bez spolupodpisu príslušného ministra.
Zdôrazňuje sa, že výkon menovacej právomoci nebude viazaný ani kandidátnou listinou, podľa ktorej sa volilo dňa 18. decembra 1938, ani ustanovením § 52, písm. d) Ústavy o tom, že Štátnej rade prislúcha,, sostavovať kandidátnu listinu pre voľby do Snemu", ale iba obmedzeniami, ktoré obsahuje tento návrh ústavného zákona.
Ústavnoprávny výbor predložený iniciatívny návrh ústavného zákona prerokoval na dvoch zasadnutiach, a to 23. septembra a 1. októbra 1941.
K článku I. (pôvodnému § 1) pripojil ústavnoprávny výbor ustanovenie, že prezident "menuje poslancov zo svojprávnych štátnych občanov aspoň 30-ročných", aby toto ustanovenie, bolo v súhlase s ustanovením § 10 Ústavy, ktorý znie: "Voliteľný je štátny občan, ktorý dovŕšil tridsiaty rok svojho života... ".
Ďalej ten istý článok doplnil výbor ustanovením: "Prezident republiky pri výbere osôb nie je obmedzený ustanoveniami zákona č. 56/1927 Sb. z. a n. ". Tým sa umožní zapojiť do zákonodarnej činnosti aj vojenské alebo žandárske osoby, čo je odôvodnené tým, že v našich pomeroch nemôže byť reč o zavlečení stranníckej politiky do armády a žandárstva, ako by to bolo za režimu neautoritatívneho.
Vo viere, že navrhovaný zákon prispeje k ďalšej vnútornej konsolidácii nášho verejného života a k dobrým základom štátneho systému autoritatívno-vodcovského, ústavnoprávny výbor odporúča slávnemu Snemu navrhovanú osnovu v predkladanej forme prijať.
V Bratislave 1. októbra 1941. Dr. Karol Mederly v. r., Dr. Matej Huťka v. r.,
predseda. zpravodajca.
Zpráva
rozpočtového výboru.
Rozpočtový výbor prerokoval iniciatívny návrh poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na zasadnutí dňa 23. septembra 1941.
Zvýšením počtu poslancov na stav, určený Ústavou, prirodzene zvýšia sa aj výdavky na poslanecké náhrady. V tomto roku zvýšená potreba poslaneckých náhrad môže činiť najviac Ks 102. 000. —, ale je pravdepodobné, že v dôsledku zákona č. 110/1940 Sl. z. o obmedzení platových nárokov zo štátnych alebo verejných prostriedkov táto suma bude značne nižšia. Očakávaný zvýšený náklad možno uhradiť presunom z úspor rozpočtovej kapitoly 2, preto v tomto roku je úplne zaistený,
Pre budúci rok bude zvýšený náklad na poslanecké náhrady riadne rozpočtové zaistený, lebo bolo na to pamätané už pri príprave rozpočtu Snemu na rok 1942.
Podľa rozpočtu na rok 1941 činia celkové výdavky na Snem Slovenskej republiky Ks 3, 700. 000. —, ktorá suma v porovnaní s rozpočtami zákonodarných sborov iných štátov je nesrovnateľne nízka a činí len 0. 2% výdavkov všetkých rezortov štátnej správy.
Napokon rozpočtový výbor pokladá za potrebné zdôrazniť, že týmto pomerne malým zvýšením nákladov upevňuje sa činnosť najdôležitejšieho orgánu štátu: zákonodarného Snemu, V osobách nových poslancov pribudnú Snemu noví a veľmi potrební pracovníci a súčasne dostane aj Strana nový káder pracovníkov medzi ľud do jednotlivých krajov, aby sprostredkovali styk ľudu so štátnym vedením, čo je predpokladom zdravej konsolidácie.
Rozpočtový výbor odporúča preto slávnemu Sneniu osnovu uzákoniť.
V Bratislave 23. septembra 1941.
Dr. Eugen Filkorn v. r., Vojtech Husárek v. r.,
predseda. zpravodajca.
Ústavný zákon
zo dňa_____________ 1941,
ktorým sa mení § 100, ods. 1 ústavného zákona č. 185/1939 SI. z.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto ústavnom zákone:
Čl. I.
Paragraf 100, ods. l ústavného zákona, č. 185/1939 Sl. z. sa mení a znie:
,,(1) Terajší snem ostáva v činnosti, kým sa neustaví nový. Voľbou nezaplnené mandáty (§7) a mandáty voľbou alebo menovaním zaplnené ale uprázdnené obsadzuje do konca funkčného obdobia ústavodarného snemu prezident republiky menovaním zo svojprávnych štátnych občanov aspoň tridsaťročných. Prezident republiky pri výbere osôb nie je obmedzený ustanoveniami zákona č. 56/1927 Sb. z. a n. a jeho menovací akt nevyžaduje spolupodpis príslušného ministra. "
Čl. II.
Tento ústavný zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.