Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 5. zasadanie.
425.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa_____________ 1941
o nedeliach a sviatkoch.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1) V nedeľu sa zakazuje — okrem práce, ktorá je z dôvodov vyššej moci neodkladná, — vykonávať takú prácu, ktorá sa vzhľadom na svoju povahu pravidelne vykonáva len v pracovné (všedné) dni.
(2) V nedeľu sa tiež zakazuje:
a) pracovať vo verejných úradoch, ústavoch a podnikoch a vyučovať na verejných školách, ako aj na školách s právom verejnosti,
b) vydržiavať trhy (jarmoky),
c) započať tanečné zábavy pred 15. hodinou,
d) usporiadať hromadné hony pred 9. hodinou.
§ 2.
(1) V nedeľu pred Štedrým dňom (24, decembra) je povolený predaj všetkého tovaru od 9. do 18. hodiny. Ak Štedrý deň prípadne na nedeľu, povoľuje sa v ten deň predaj všetkého tovaru od 8, do 16, hodiny.
(2) Výnimky z nedeľného odpočinku (§ l, ods. 1) pre podniky v záujme ich nerušeného chodu alebo v inom verejnom zaujme určuje minister hospodárstva, po dohode s príslušným ministrom, a to všeobecne vyhláškou v Úradných novinách, v jednotlivých výnimočných a zreteľa hodných prípadoch však výmerom.
(3) Výnimky zo zákazu uvedeného v § l, ods. 2, písm, a) určuje príslušné ministerstvo.
(4) Výnimky zo zákazu uvedeného v § l, ods. 2, písm. b) povoľuje príslušný župný úrad zo zákazu uvedeného v § l, ods. 2, písm. c) a ď) — okresný úrad.
§ 3.
Ustanovenia §§ l a 2 o nedeľnom odpočinku platia i pre sviatky uvedené v § 4 s odchýlkami plynúcimi z ustanovení § 5.
§ 4.
Sviatkami podľa tohto zákona sú:
a) 14. marec, 1. máj a 5. júl,
b) 1. a 6. január, Nanebevstúpenie Pána, Božie Telo, 29, jún, 15. august, 1. november, 8. a 25. december,
c) Veľkonočný a Svätodušný pondelok a 26. december.
§ 5.
(1) Príslušníci štátom uznaných cirkví, pre ktoré nie sú dni uvedené v § 4, písm. b) a c) cirkevnými sviatkami, poťažne sviatkami zvykové svätenými [§ 4, písm. c)], môžu vykonávať v tieto dni poľnohospodárske a lesnohospodárske práce, ako aj práce v živnostiach výrobných, neprevádzaných po továrenský; nesmú však pritom použiť služieb príslušníkov štátom uznaných cirkví, pre ktoré príslušný deň je cirkevným alebo zvykové sväteným sviatkom.
(2) Pre obce (mestá), v ktorých obyvatelia sú nadpolovičnou väčšinou príslušníkmi štátom uznaných cirkví uvedených v prvej vete ods. l, nakoľko ide o sviatky uvedené v § 4, písm. b) a c] neplatia ustanovenia § l, ods. l a ods. 2, písm. b) až d). Ustanovenie ods. l ohľadom zákazu použitia služieb príslušníkov iných vierovyznaní platí aj v tomto prípade, Ak vznikne pochybnosť ohľadom príslušnosti nadpolovičnej väčšine obyvateľstva podľa
pivej vety, vyhlási záväznosť sviatočného odpočinku (§ 3) pre príslušnú obec (mesto), okresný (mestský notársky) úrad berúc do ohľadu výsledok úradne vyhláseného posledného sčítania ľudu.
§ 6.
Ustanovenia o počítaní lehôt, určené v osobitných právnych predpisoch ohľadom nedieľ platia i pre sviatky uvedené v § 3, a to aj vtedy, ak tieto predpisy majú ustanovenia čo do počítania lehôt len o nedeliach.
§ 7.
(1) Príslušníkov štátom uznaných kresťanských cirkví — nemožno na ich cirkevné sviatky — okrem práce v podnikoch, v ktorých bola povolená výnimka podľa § 2, ods. 2, nútiť k práci uvedenej v § l, ods. 1.
(2) Ustanovenie ods. l platí najmä
o príslušníkoch evanjelickej cirkvi a. v. ohľadom Veľkého piatku a 30. októbra; inak v sporných prípadoch, či ide o sviatok podľa ods. l, rozhodne Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom školstva.
§ 8.
Dni uvedené v § 3 a v § 7 sa počítajú podľa gregoriánskeho kalendára.
§ 9.
Nezachovanie ustanovenia tohto zákona o nedeľnom alebo sviatočnom odpočinku trescú okresné (štátne policajné) úrady ako priestupok peňažným trestom od 10. — do 10. 000. — Ks, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od
1 dňa do l mesiaca.
§ 10.
Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa zrušujú všetky právne predpisy mu odporujúce, najmä sa zrušuje zákonný článok XIII/1891, zákon č. 65/1925 Sb. z. a n., vládne nariadenie č. 229/1933 Sb. z. a n., zákon č. 99/1939 Sl. z. a konečne § 11,
ods. l zákona č. 96/1925 Sb. z. a n. a vládne nariadenia č, 25/1939 Sl. z. a č. 205/1940 Sl. z.
§ 11.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Časť všeobecná.
Podľa § l zákona č. 65/1925 Sb. z. a n. boly sviatkami tieto dni: 1. január, 6. január, Nanebevstúpenie Pána, Božie Telo, 29. jún, 15. august, 1. november, 8. december a 25. december. Nemalý sa teda svätiť Veľkonočný a Turíčny pondelok a 26. december, hoci v skutočnosti boly zachované ako sviatky. Na tomto faktickom stave nič nezmenila ani odchylná zákonná úprava, Osnova chce preto odstrániť rozpor medzi právnymi predpismi a skutočným stavom,
Podľa § 2 zákona č. 65/1925 Sb. z. a n, boly zachované ako pamätné dni 1. máj, 5, a 6, júl, 28. september a 28. október. Toto ustanovenie po 14. marci 1939 neodpovedalo už zmeneným štátoprávnym pomerom, ktoré si vynútily zrušenie tohto ustanovenia a vyvolaly súčasne polrebu nových štátnych sviatkov: 14. marec, 5. júl a 1. máj.
Podľa doterajšieho právneho stavu platily predpisy o nedeľnom odpočinku len pre nedele a 14. marec. Vo verejností sa však už dávnejšie volá po zavedení nedeľného odpočinku aj pre sviatky uvedené v § 4, písm. b). Osnova vyhovuje tejto potrebe v plnej miere. Naproti tomu podľa osnovy nie sú sviatkami 25. marec, 2. február a 8. september (Mariánske sviatky), ktoré sa v niektorých krajoch aj odteraz svätia. Ojedinelé zachovávanie týchto sviatkov nevedelo by však dostatočne odôvodniť ich vyhlásenie za všeobecné sviatky. Túto úvahu potvrdzuje i skutočnosť, že ani cirkevnými predpismi nie sú vyhlásenie za všeobecné sviatky.
Časť osobitná.
K § 1.
Ustanovenie tohto paragrafu stanoví povinnosť nedeľného odpočinku a vyme-
dzuje súčasne obsah tohto pojmu, a to v ods. l všeobecne, v ods. 2 výpočtom druhov práce, ktoré sa nedajú subsunovať pod pojem výkon práce. Ustanovenie poslednej vety pripúšťa takú prácu, ktorá sa stala neodkladnou vyššou mocou.
K § 2.
Výnimky z nedeľného odpočinku bolo treba pripustiť aj z iných dôvodov než len z dôvodu neodkladnosti privedenej vyššou mocou. Osnova ich delí na dve skupiny: na tie, ktoré sú v zákone priamo uvedené (ods. 1) a na tie, ktoré určiť sa splnomocňujú orgány moci výkonnej. Splnomocnenie rozčleňuje možnosť pripustenia výnimok na viaceré orgány, lebo to vyžadujú dôvody vhodnosti a účelnosti.
K § 3.
Stanoví povinnosť nedeľného odpočinku aj pre sviatky uvedené v § 4, a to v rozsahu ustanovení §§ l a 2 modifikovaných § 5.
K § 4.
Obsahuje taxatívny výpočet sviatkov. Roztrieďuje ich na tri skupiny, lebo v ustanoveniach nasledujúcich paragrafov je rozsah sviatočného odpočinku pre každú skupinu rozdielne stanovený.
K § 5.
Určuje rozsah sviatočného odpočinku pre sviatky uvedené v § 4, písm. b) a c) pre príslušníkov štátom uznaných cirkví, pre ktorých nie sú uvedené dni sviatkami cirkevnými, poťažne sviatkami zvykové svätenými.
K § 6.
Pre sviatky uvedené v § 4 platia pri počítaní lehôt ustanovenia o nedeliach, a to aj vtedy, ak tieto ustanovenia majú čo do počítania lehôt len ustanovenia o nedeliach.
K § 7,
Toto ustanovenie berie zreteľ na cirkevné sviatky príslušníkov štátom uznaných kresťanských cirkví.
K §9. Obsahuje trestnú sankciu.
K §10. Obsahuje zrušovaciu klauzulu.
K §11.
Obsahuje doložku účinnosti zákona.
Vykonanie zákona nevyžiada si nijaké výdavky zo štátnej pokladnice.
Po stránke formálnej je želaním vlády, aby predkladaný návrh zákona bol prikázaný výboru ústavnoprávnemu a výboru kultúrnemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády a minister zahraničia.
Alexander Mach v. r.,
minister vnútra.