Snem Slovenskej republiky 1941
l. volebné obdobie. 6. zasadanie.
428. Zpráva
Zpráva
kultúrneho výboru.
Vládny návrh zákona zodpovedne štruktúre štátu predovšetkým s veľkou starostlivosťou chráni nedeľný odpočinok. Kultúrny výbor pilne súhlasí s týmto motívom a to tak principielne, ako i vo všetkých detailoch. Nedodržiavanie prísneho
ústavnoprávneho výboru
o vládnom návrhu zákona o nedeliach a sviatkoch (tlač 425).
Ústavnoprávny výbor rokoval o tomto vládnom návrhu zákona, spoločne s výborom kultúrnym dňa 7. októbra 1941.
Výbor súhlasne s intenciou vládneho návrhu uznáva naliehavú potrebu zákonom vyriešiť a upraviť otázku nedieľ a sviatkov podlá ducha a zásad slovenského štátneho zriadenia. Zároveň poukazuje na to, že v súvise s matériou do navrhnutej osnovy pojatou javí sa potrebným upraviť aj iné otázky, súvisiace s nedeľným a sviatkovým kľudom. V tom smere sa poukazuje na pripojenú rezolúciu.
Okrem štylárnych zmien previedol výbor v súhlase s výborom kultúrnym tieto zmeny:
V § l, ods. 2 vynechal bod d) po úvahe, že je ešte mnoho a snáď aj rušnejších podnikov a zábav, ktoré by bolo treba v záujme ochrany sviatočného rázu nedieľ a sviatkov zakázať, ale ich taxatívne vypočítanie je technicky nemožné.
V § 4, do bodu b) vsunuly výbory ako sviatok aj Veľký piatok ako taký deň s kresťansko-náboženského hľadiska, ktorého pojatie medzi sviatky štátom uznané je v súlade s mravno-náboženským cítením občianstva.
Do § 5, ods. 2 vsunulo sa ustanovenie, podľa ktorého okresné úrady budú môcť zakázať určité práce aj v obciach, ktorých obyvateľstvo vo väčšine patrí k cirkvám, nesvätiacim určitý v § 4, bodoch b) a c) uvedený sviatok, ale len vtedy, ak by sa dotyčnou prácou rušil sviatočný ráz dňa a tým zapríčiňovalo verejné pohoršenie.
Ústavnoprávny výbor s týmito zmenami odporúča Snemu návrh zákona na odhlasovanie spolu s pripojenou revolúciou.
V Bratislave 7. októbra 1941. Dr. Karol Mederly v. r., Dr. František Hrušovský v. r.,
predseda. zpravodajca.
nedeľného svätenia a tým aj odpočinku v nedeľu a vo sviatok je jedno z mravnýoh a tak i sociálnych žičí, ktoré má pre verejný život zhubné a pohoršujúce následky. Nová úprava to prízvukuje spravne, uvádzajúc ochranu i trestné sankcie v príslušných ustanoveniach.
Osnova zákona vychádza z dvojakej potreby opravy doterajších noriem:
1. s hradiska daných slovenských štátoprávnych skutočností ustanovuje sviatky štátne a
2. podľa kresťansko-cirkevných náboženských hladísk a potrieb doplňuje a tým sankcionuje významné sviatky cirkevné.
Kultúrny výbor na svojom zasadnutí 7. októbra podrobne prebral vládny návrh zákona vo všetkých jeho súvislostiach, najmä v otázke zachovania nedeľného pokoja a odpočinku a plne sa pripojil k ušľachtilým tendenciám návrhu zákona.
Na návrh spravodajcu so súhlasom všetkých členov kultúrneho výboru prijatá bola doplnková zmena v § 4, bod b), na základe ktorej sviatkom má byť aj Veľký piatok.
Kultúrny výbor odporúča Snemu Slovenskej republiky prijať vládny návrh zákona v pripojenom znení ako aj pripojenú rezolúciu.
V Bratislave 7. októbra 1941.
Dr. Eugen Filkorn v. r., Dr. Emil Boleslav Lukáč v. r.,
predseda, zpravodajca.
Rezolúcia.
Vláda sa žiada učiniť opatrenie,
1. aby v prípadoch, ak sa vykonáva práca v nedeľu alebo vo sviatok, poskytoval s: a primeraný príplatok ku mzde;
2. aby zamestnávatelia svojim zamestnancom povinne vyplácali normálnu mzdu za dni 14. marca a 1. mája aj ak sa v tieto dni nepracovalo;
3. aby sa pripravil súborný kódex, ktorý by obsahoval všetky platné ustanovenia upravujúce služobné a pracovné právo, lebo potreba takéhoto uceleného kódexu je veľmi naliehavá.
Zákon
20 dňa_____________ 1941
o nedeliach a sviatkoch.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1) V nedeľu sa zakazuje — okrem práce z dôvodov vyššej moci neodkladnej — vykonávať prácu, ktorá sa vzhľadom na svoju povahu pravidelne vykonáva len v pracovné (všedné) dni.
(2) V nedeľu sa zakazuje aj:
a) pracovať vo verejných úradoch, ústavoch a podnikoch a vyučovať na verejných školách ako aj na školách 6 právom verejnosti,
b) vydržiavať trhy (jarmoky),
c) započať tanečné zábavy pred 15. hodinou.
§ 2.
(1) V nedeľu pred Štedrým dňom (24. december) je povolený predaj všetkého tovaru od 9. do 18. hodiny. Ak Štedrý deň pripadne na nedeľu, povoľuje sa aj v ten deň predaj všetkého tovaru od 8. do 16. hodiny.
(2) Výnimky zo zákazu uvedeného v § l, ods. l v záujme nerušeného chodu podnikov alebo v inom verejnom záujme povoľuje minister hospodárstva po dohode s príslušným ministrom a to všeobecné výnimky vyhláškou v Úradných novinách, jednotlivé výmerom.
(3) Výnimky zo zákazu uvedeného v §
1, ods. 2, písm. a) povoľuje príslušné ministerstvo, zo zákazu uvedeného v § l, ods.
2, písm. b) príslušný župný úrad a zo zákazu uvedeného v § l, ods. 2, písm. c)
okresný úrad.
§ 3.
Ustanovenia §§ l a 2 o nedeľnom odpočinku platia i pre sviatky uvedené v § 4 s odchýlkami plynúcimi z ustanovení § 5.
§ 4.
Sviatkami podľa tohto zákona sú:
a) 14. marec, 1. máj a 5. júl,
b) 1. a 6. január, Veľký piatok, Nanebevstúpenie Pána, Božie Telo, 29. jún, 15. august, 1. november, 8. a 25. december,
c) Veľkonočný a Svätodušný pondelok a 26. december.
§ 5.
(1) Príslušníci štátom uznaných cirkví, pre ktoré nie sú dní uvedené v § 4, písm. b) a c) cirkevnými sviatkami alebo sviatkami zvykové svätenými [§ 4, písm. c)], môžu v tieto dni pracovať; nesmú však pritom použiť služieb príslušníkov štátom uznaných cirkví, pre ktoré príslušný deň je cirkevným alebo zvykove sväteným sviatkom.
(2) Pre obce (mestá), v ktorých obyvatelia sú väčšinou príslušníkmi štátom uznaných cirkví uvedených v prvej vete ods. l, nakoľko ide o sviatky uvedené v § 4, písm. b) a c) neplatia ustanovenia § l, ods. l a ods, 2, písm. b) a c). V takýchto obciach (mešitách) však okresný (mestský notársky) úrad môže zakázať konať niektoré práce, ktoré by mohly rušiť sviatočný ráz dňa a tým vzbudiť verejné pohoršenie. Ustanovenie ods. l ohľadom zákazu použitia služieb príslušníkov iných vierovyznaní platí aj v tomto prípade. Ak vznikne pochybnosť ohľadom príslušnosti väčšiny obyvateľstva podľa prvej vety, vyhlási záväznosť sviatočného odpočinku (§ 3) pre príslušnú obec (mesto) okresný (mestský notársky) úrad berúc do ohľadu výsledok úradne vyhláseného posledného sčítania ľudu.
§ 6.
(1) Príslušníkov štátom uznaných kresťanských cirkví nemožno na ich cirkevné sviatky — okrem práce v podnikoch, v ktorých bola povolená výnimka podľa § 2, ods. 2, — nútiť k práci uvedenej v § l, ods. 1.
(2) V sporných prípadoch, či ide o sviatok podľa ods. l, rozhodne Ministerstvo
vnútra po dohode s Ministerstvom školstva.
§ 7.
Ustanovenia o počítaní lehôt, určené v osobitných právnych predpisoch ohľadom nedieľ, platia i pre sviatky uvedené v § 4, a to aj vtedy, ak tieto predpisy majú ustanovenia čo do počítania lehôt len o nedeliach.
§ 8.
Dni uvedené v § 4 sa počítajú podľa gregoriánskeho kalendára.
§ 9.
Nezachovanie ustanovení tohto zákona trescú okresné (štátne policajné) úrady ako priestupok peňažným trestom do Ks 10. 000, ktorý sa má v prípade nevymožiteiľnosti premeniť na zatvorenie do jedného mesiaca.
§ 10.
Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa zrušujú všetky právne predpisy mu odporujúce; najmä sa zrušujú: zákon č. 65/1925 Sb. z. a n., § 11, ods. l zákona č. 96/1925 Sb. z. a n., zákon č. 99/1939 Sl. z., vládne nariadenia č. 229/1933 Sb. z. a n., č. 25/1939 a č. 205/1940 Sl. z. a zákonný článok XIII/1891.
§ 11.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť
dňom vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.