Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 6. zasadanie.
430.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa.....____.......... 1941
o Sväze vysokoškolského študentstva.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1) Zriaďuje sa Sväz vysokoškolského študentstva (v ďalšom texte "Sväz"). (2) Sídlo Sväzu je Bratislava.
§ 2.
Sväz je verejnoprávna korporácia; výlučne do jeho pôsobnosti patri chrániť stavovské záujmy študentstva, viesť svoje členstvo k plneniu povinností študijných a národných a vykonávať aj úlohy, ktoré sa mu sveria osobitnými predpismi.
§ 3.
(1) Povinnými členmi Sväzu sú všetci riadni poslucháči slovenských vysokých škôl slovenskej národnosti a slovenskej štátnej príslušnosti.
(2) Za podmienok, určených organizačnými, pracovným a disciplinárnym štatútom (§ 5, ods. 2, písm. b), môže mat Sväz aj dobrovoľných členov.
§ 4.
(8) Riadni poslucháči slovenských vysokých škôl, ktorí sú príslušníkmi nemeckej národnej skupiny, tvoria vlastný spolok (Deutsche Studentenschaft in der Slowakei), ktorý v spoločných otázkach študentstva vystupuje spoločne so Sväzom, Ináč platila preň aj predpisy o nemeckej národnej skupine.
(2) Obdobne podľa ustanovení ods. l možno povoliť osobitné spolky aj pre príslušníkov iných národných skupín, ak sú pri nich splnené podmienky § 95 Ústavy.
§ 5.
(1) Na čele Sväzu je vodca, ktorého vymenúva a odvoláva minister školstva a národnej osvety.
(2) Vodca Sväzu:
a) zastupuje Sväz ako právnu osobu,
b) vydáva organizačný, pracovný a disciplinárny štatút,
c) určuje výšku členovských príspevkov,
d) vydáva predpisy o finančnom hospodárení,
e) rozhoduje o majetkových veciach,
f) vymenúva a odvoláva funkcionárov,
g) zastupuje slovenské vysokoškolské študentstvo na vonok,
(3) Organizačný, pracovný a disciplinárny štatút (ods. 2, písm. b) a predpisy o finančnom hospodárení (ods. 2, písm. d), schvaľuje Ministerstvo školstva a národnej osvety.
§ 6.
(1) O sostavovaní rozpočtu, o schvaľovaní záverečných účtov, o nadobúdaní a scudzovaní nehnuteľného majetku a o určovaní výšky členovských príspevkov rozhoduje vodca po vypočutí Poradného sboru. Poradný sbor má 8 členov, ktorých menuje minister školstva a národnej osve-
ty.
(2) Rokovací poriadok Poradného sboru vydá minister školstva a národnej osvety. Funkcia člena Poradného sboru trvá do odvolania a je čestná.
§ 7.
Sväz sa člení na skupiny podlá vysokých škôl; jednotlivé skupiny sa členia na odbory podľa fakúlt.
§ 8.
(1) Členovia Sväzu sú povinní plniť všetky povinnosti, určené organizačným, pracovným a disciplinárnym štatútom a platiť členovské príspevky,
(2) Členovské príspevky vyberajú kvestúry.
§ 9.
(1) Doterajšie spolky, sdružujúce. poslucháčov slovenských vysokých škôl, ktoré určí minister vnútra v dohode s ministrom školstva a národnej osvety vyhláškou v Úradných novinách, sa rozpúšťajú 15. dňom od uverejnenia tejto vyhlášky.
(2) Ustanovenia ods. l nevzťahujú sa na spolky, ktoré sledujú náboženské ciele.
(3) Majetok spolkov, rozpustených podľa ods. l prechádza na Sväz; Sväz ručí za záväzky týchto spolkov len po výšku hodnoty prevzatého majetku patričného spolku.
(4) Ak majetok spolkov, uvedených v ods. l, podľa stanov alebo podľa svojej povahy bod určený na určité fakultné ciele, treba ho pre ne používať aj naďalej.
§ 10.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister školstva a národnej osvety so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Organizačná roztrieštenosť a nečinnosť v spolkovom živote slovenského vysokoškolského študentstva vyvoláva pozornosť.
Akademikov si slovenská verejnosť vždy vážila ako nádej, ba záruku krajšej budúcnosti národa a so záujmom sledovala každý prejav zdravého života a roz-
voja študentského; pravda, často zostávalo iba pri povrchnom — platonickom — vzťahu, takže v svojom živote organizačnom (kolektívnom) bolo študentstvo odkázané samo na seba. Pozornosť širšej verejnosti upútalo na seba len pri rozličných manifestačných prejavoch, alebo keď vnútorné rozpory študentské svojou búrlivostou a hlučnosťou prenikaly aj na fórum politických strán, ktorých exponenti spory zapríčinili, resp. vyvolávali. Úzkostlivo strážená autonómnosť študentského života ani nepripúšťala účinnejší zásah z radov mimoštudentských, či už profesorských alebo mimouniverzitných. Táto okolnosť viedla k tomu, že roky uspokojivého kolektívneho života študentského vystriedala často viacročná pasivita alebo roztrieštenosť. Najmä vystupňovanie politického boja medzi stranami vrhalo priamy odraz aj na život študentský. Študentské spolky a najmä ich valné shromaždenia javily sa ako malé parlamenty, kde kvitly hlavne tienisté stránky skutočných parlamentov. Mnohosti strán politických odpovedala mnohosť politicky zafarbených skupín študentských, ktoré často kládly záujmy politické nad priemerné záujmy študentsko-stavovské. Činnosť týchto politicky orientovaných skupín sa vyžívala obyčajne v demagogických prejavoch na valnom shromaždení a prechádzala po dosiahnutí volebného úspechu resp. po utrpení porážky do nečinnosti. Chod študentskej práce závisel od toho, či sa našiel dostatočný počet obetavých študentských pracovníkov, ktorí správne chápali význam stavovskej práce študentskej a sa jej aj nezištne venovali. Najšťastnejšie boly v tomto ohľade fakultné spolky, v ktorých stavovské potreby a záujmy boly zjavné. Činnosť ostatných spolkov, sdružených vo SSŠ, ako aj činnosť SSŠ samotného bola celkove veľmi chudobná a nevyhovujúca. Vysvetliteľné je to — okrem uvedených príčin — aj princípami, na ktorých sa organizačné rozčlenenie vybudovalo. Rozhodujúce boly pritom momenty o záujmy celoštátne (česko-slovenské), a nie pomery a potreby slovenské. Ústredná organizácia študentstva v ČSR bola vybudovaná na princípe nepriameho zastupovania. Členmi ústredného S. ČSL. Š. v Prahe a podobne aj krajských sväzov študentských mohly byt iba jednotlivé spolky, a nie jednotliví akademici. O činnosti v ústredných organizáciách rozhodovali delegáti spolkov, ktorí nevyjadrovali vždy presvedčenie a vôľu členstva patričných spolkov, odhliadnuc od toho, že rozličnými opatreniami boli často prehlasovaní práve delegáti najsilnejších fakultných spolkov, a tak odsúdení k pasívnej rezistencii, ktorá vrcholila v úplnej secesii. Pre študent-
ské pomery na Slovensku za ČSR príznačná je skutočnosť, že hoci v stavovských spolkoch študentských si autonomistické študentstvo vybojovala a udržovalo vededie, opreté o silnú väčšinu, v SSŠ sa po celý čas nemohlo dostať k rozhodujúcemu slovu, ba často nemalo ani zastúpenie, lebo na valnom shromaždení SSŠ bolo vždy toľko centralistických delegátov krajských spolkov, koľko bolo treba, aby sa dosiahla väčšina. Tento nezdravý zjav volal po náprave a dalo sa očakávať, že dosiahnutím slovenskej samostatnosti odpadnú škodlivé následky politickej nejednotnosti. Na prvý pohľad totiž sa zdalo, že postačí odstrániť rozstrieštenosť na množstvo politických strán a náprava sama príde. Ale obraz študentského života v posledných dvoch študijných rokoch svedčí o tom, že stagnácia nielen neprestala, lež v istom smysle sa ešte zhoršila. Medzi viacerými príčinami tohto neutešeného stavu je — okrem mimoriadnych vojnových pomerov — na čelnom mieste iste neupravenosť a neujasnenosť organizačnej základne. Autoritatívnymi zásahmi do študentského života totiž akútne problémy sa nerozriešily, lež iba odložily. Drahocenný čas sa márnil hlavne pre neujasnenosť v samotnej otázke spôsobu úpravy študentských otázok. V radoch samého študentstva i v kruhoch rozhodujúcich činiteľov sa rozchádzaly názory o tom, či sa má uskutočniť organizácia slovenského študentstva cestou legislatívnou (oktrojom), alebo či sa má ponechať študentom úplná voľnosť pri hľadaní organizačných foriem a princípov. Prvá eventualita znamená zásah do tradičných práv študentstva, na samosprávu, druhá zas je spojená nielen s nebezpečenstvom straty času, ale aj s rizikom náhľadovej nejednotnosti a s nedostatkom rozhľadu a skúseností pri hľadaní organizačného podkladu zodpovedajúceho štátoprávnym pomerom a duchu času.
Terajšie riešenie vychádza z poznania súrnosti (potrebnosti) autoritatívneho určenia základných princípov, no nechce vylúčiť aktívnu spoluúčasť študentstva pri budovaní nových organizačných foriem a chce aj naďalej zachovať zdravú študentskú samosprávu. Úpravou legislatívnou má byť preto zaistený iba vhodný rámec potrebnej reorganizácie v duchu autoritatívnom pri ponechaní dostačujúcich možností uplatniť vlastnú iniciatívu kruhov študentských.
K jednotlivým ustanoveniam osnovy sa poznamenáva toto:
K §§ l a 2.
Sväz zriaďuje sa v Bratislave ako verejnoprávna korporácia z dôvodu, že okrem všeobecných v § 2 vypočítaných úloh vykonávať bude aj istú verejnoprávnu agendu, ktorú jej sverí vláda alebo príslušné rezortné ministerstvá. Myslí sa tu najmä na zapätie študentstva do mimoškolských (prázdninových alebo iných) verejnoprospešných prác, prípadne do činnosti ľudovýchovnej a osvetovej, pričom by Sväz mal niektoré verejnoprávne úkony.
K § 3.
Toto ustanovenie rozlišuje povinných členov od dobrovoľných členov. Povinnými členmi budú iba riadni poslucháči slovenskej národnosti počas štúdií, kým za podmienok určených štatútom, [§ 5, ods. 2, písm. b)] bude možno pribrať aj osoby, ktoré už ukončily štúdiá, prípadne, ktoré nie sú slovenskej národnosti (v prípadoch, ak sa neutvorí osobitný spolok podľa § 4, ods. 2) za dobrovoľných členov.
K § 4.
V ods. l tohto paragrafu vyhovuje sa želaniu nemeckej národnej skupiny, ktorá si zriadila študentský sväz; má sa touto normou iba zapäť do spolupráce so Sväzom v otázkach, týkajúcich sa študentstva ako celku.
V ods. 2 umožňuje sa aj ostatným vysokoškolským poslucháčom, príslušníkom národných skupín, utvoriť si vlastné študentské spolky, ak sa obdobne podľa ods. l zapooja do spolupráce so Sväzom a ak pôjde o národnostné skupiny, pri ktorých budú splnené i podmienky reciprocity, určené v § 95 Ústavy. Osnova užíva pritom dikciu... "možno povoliť osobitné spolky" preto, lebo obvyklému schváleniu spolkových stanov musí predchádzať osobitné povolenie podľa tohto paragrafu osnovy, ktoré Ministerstvo vnútra vydá len vtedy, ak budú splnené podmienky reciprocity podľa § 95 Ústavy.
K §§ 5 a 6.
V ustanoveniach a pôsobnosti vodcu uplatňuje sa autoritatívny princíp tak, ako
to vyžaduje poslanie Sväzu, ktoré sa má uskutočniť podľa nemeckého vzoru pod jednotným vedením osoby, požívajúcej plnej dôvery príslušných ústavných činiteľov. Právomoc vodcu je obmedzená iba pri vydávaní všeobecne záväzných sväzových predpisov [ods. 2, písm. b) a d), ktoré podliehajú schváleniu Ministerstva školstva a národnej osvety a pri niektorých aktoch rázu finančno-hospodárskeho, vypočítaných v § 6, ods. 1. Poradný sbor má byt poradným orgánom vodcu najmä pri spomenutých aktoch, a v jeho složení sa má odzrkadliť jednak odborná znalosť (odborníci z interesovaných rezortov) jednak samosprávny spolkový prvok (vysokoškolský poslucháči).
K § 7.
V tomto paragrafe určené organizačné rozčlenenie Sväzu na skupiny podľa jednotlivých vysokých škôl, resp. na odbory podľa fakúlt, má byť rámcovým predpisom pre organizačnú časť štatútu, ktorý sa má vydať podľa § 5, ods. 2, písm. b).
K § 8.
Ustanovenia tohto paragrafu jednak všeobecne ukladajú členstvu Sväzu plniť povinnosti, ktoré sa im určia štatútom, jednak ich zaväzujú platiť členské príspevky, ktorých výška sa určí podľa § 5, ods. 2, písm. c). Vyberanie členských príspevkov sa z dôvodu rýchleho administratívne jednoduchého zabezpečenia tohto hlavného finančného zdroja Sväzu sveruje kvestúram vysokých škôl.
K §§ 9 a 10.
V § 9 sa vyjadruje ustanovenie, ktoré je jediným z hlavných dôvodov utvorenia Sväzu cestou zákonodarnou. Zlikvidovať doterajšie spolky, sdružujúce poslucháčov slovenských vysokých škôl, na základe spolkových stanov a urobiť aj potrebný prevod ich majetkov na Sväz ako nový subjekt bolo by veľmi zdĺhavé, ba čiastočne pre nedostatok alebo stagnáciu spolkových orgánov i nemožné. Preto bolo treba voliť zákonodarné opatrenie o rozpustení spolkov a o prevode ich majetku na Sväz ipso lege vo forme určenej týmto paragrafom. Pritom sa pamätá aj na účelové určenie jednotlivých osobitných častí majetkového substrátu, ktoré sa dostanú do maijeťku Sväzu. Podľa § 10 má zákon nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.
Osnova neprináša nijaké finančné zaťaženie pre štátnu pokladanou.
Po stránke formálnej je želaním vlády, aby návrh bol prikázaný výboru kultúrnemu a výboru ústavnoprávnemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády a minister zahraničných vecí.
Jozef Sivák v. r.,
minister školstva a národnej osvety.