Snem Slovenskej republiky 1941

l. volebné obdobie. 6. zasadanie.

442.

Odpoveď

ministra vnútra na interpeláciu poslanca Štefana Suroviaka a spoločníkov

vo veci reorganizácie nemocenského poistenia slovenských železničiarov

(tlač 406).

14. marca 1939 zdedili sme po bývalej republike veľmi roztrieštené sociálne poistenie, nakoľko tu bolo 17 okres. soc. poisťovní. Závodná nem. poisťovňa Dunajskej plavebnej úč. spol., Ústredná soc. poisťovňa, Penzijný ústav súkr. úradníkov, Nemoc, poisťovňa súkr. úradníkov, Liečebný fond verejných zamestnancov, Slovenská pokladnica pre hospodárskych robotníkov a Revírna bratská pokladnica. Pri objektívnom posudzovaní tohto stavu sotva môže byť pochybnosti, že soc. poistenie bolo roztrieštené a v mnohých prípadoch bolo treba nápravy a tu v prvom rade vyskytla sa potreba koncentrácie. Koncentrácia bola požiadavkom celkom kategorickým, ak sme chceli vytvoriť zdravú a hospodársky silnú základnicu pre budúci vývoj soc. poistenia. Koncentrácia poistenia podlá zásady, že má byť jeden poisťovací ústav pre všetko robotnícke poistenie, ďalší ústav pre poistenie súkr. úradníkov a tretí ústav pre poistenie verejných zamestnancov, mala znamenať prakticky aj solidaritu poistencov povznesenú nad miestne záujmy jednotlivých skupín a výroby. Pri krátkodobom (nemocenskom) poistení maly sa takto odstrániť nepriaznivé riziká, ako sú nepriaznivé zdravotné pomery oblastí hospodársky a sociálne menej vyspelých a pod)., ktoré sa takto maly vyrovnať v celoštátnom riziku poisťovacom s krajinami, ktoré majú hospodársky a zdravotne priaznivejšiu situáciu. Sústredenie robotníckeho soc. poistenia z doterajších 4 ústavov do jedného znamená nepochybne zjednodušenie agendy v styku so zamestnávateľmi a zamestnancami, nakoľko Robotnícka sociálna poisťovňa má teraz pre tento vonkajší styk 16 úradovni a to: v Banskej Bystrici, v Bratislave, v Dolnom Kubíne, v Humennom, v Kežmarku, v Krupine, v Lipt. Sv. Mikuláši, v Nitre, v Prešove, v Revúci, v Senici, v Spišskej Novej Vsi, v Topoľčanoch, v Trenčíne, v Turč. Sv. Martine a v Žiline. Tak zamestnávateľ, ako i poistenci nemusia sa obracať na 4 rôzne ústavy, lebo stačí sa obrátiť na jeden, ktorý im vybaví ich záležitosť bez ohľadu na to, o aký druh poistenia ide. Taktiež kontrolná služba vonkajšia sa takto sjednotila a umožňuje rýchle sjednať nápravu. Z týchto dôvodov vláda sa usniesla previesť potrebnú organizačnú reformu sociálneho poistenia. Táto reforma bola prevedená nar., s mocou zákona č. 300/1940, č. 350/194O, č. 55/1941 Sl. z., nakoľko bolo uznané, že hospodárske a soc. politické potreby malého štátu takúto reformu vyžadujú.

Pokiaľ interpelanti tvrdia, že nar. s mocou zákona č. 300 a 350 z roku 1940 Sl. z. bola zrušené finančne vysoko aktívna a soc. moderne zariadená "nemocenská poisťovňa žel. zamestnancov" hoci sa osvedčila a vžila a že týmto bolo poistenie skomplikované, zhoršené a zdražené, treba uviesť toto;

"Nemocenská poisťovňa žel. zamestnancov" na území terajšej Slovenskej republiky vôbec neexistovala ani za časov býv. republiky a ani nebola zriadená po 14. marci 1939. Čo neexistuje, to nemôže byť zrušené. V býv. republike totiž vl. nar. č. 163/1937 Sb. z. a n. bola zriadená "Nemocenská poisťovňa štát, železníc" so sídlom v Prahe. Táto poisťovňa na Slovensku mala len Oblastný výbor pri Riaditeľstve štátnych železníc v Bratislave a v Košiciach. Takto po 14. marci 1939 na Slovensku existoval jedine Oblastný výbor cudzozemskej poisťovne v Bratislave. Tento oblastný výbor nebol však právnickou osobou a nebol ani nositeľom nem. poistenia žel. zamestnancov, ale podľa § 7, ods. 2 vl. nar. č, 163/1937 Sb. z. a n. mohol podávať len návrhy a vyjadrenia vo veciach patriacich Ústrednému sboru alebo Plenárnemu sboru poisťovne, ktoré orgány však sídlily v Prahe. Tieto orgány mohly na Oblastný výbor previesť, pravda, niektorú svoju pôsobnosť, ktorá je uvedená v § 23 stanov poisťovne (z r. 1938). Takto po 14. marci 1939 až do 1. januára 1941 nemocenské poistenie zamestnancov slov. železníc fakticky vykonával podnik "Slovenských železníc".

Výtka, že prenesením pôsobnosti bývalej "Nemocenskej poisťovne štát. železníc" so sídlom v Prahe na Robotnícku soc. poisťovňu a na Nemocenskú poisťovňu ver. zamestnancov stratili títo poistenci moderne zariadenú poisťovňu, je nesprávna. Väčšina poistencov totiž tejto bývalej česko-slovenskej poisťovne je nateraz poistená u Robotníckej sociálnej poisťovne, ktorá je nesporne účelnejšie zariadená po stránke liečebnej služby, než boly podobné zariadenia bývalej česko-slovenskej žel. poisťovne na území Slovenska resp. nemocenské zariadenia podniku Slov. železníc. Robotnícka sociálna poisťovňa má moderne zariadený liečebný ústav v Bratislave, sanatórium pre pľúcne chorých vo Vyšných Hágoch. O tomto sanatóriu, ktoré má 450 postieľ, sa tak nemeckí, ako aj iní cudzozemskí odborníci veľmi pochvalne vyslovili. Robotnícka sociálna poisťovňa vlastní kúpele Štós, kde pre chorých má 375 postiel, ďalej kúpele v Rajeckých Tepliciach so 120 posteľami, detské sanatórium v Lučivnej so 140 posteľami, nemocnicu v Podbrezovej s 80 posteľami, nemocnicu v Handlovej so 70 posteľami, liečebný dom v Sklenných Tepliciach so 40 posteľami a má v dlhodobom nájme kúpele Korytnicu s 20 posteľami a znovu zriaďuje kúpele Polhora. Okrem toho má táto poisťovňa moderne zariadené ambulatórium v Banskej Bystrici, v Dolnom Kubíne, v Humennom, v Kežmarku, v Krupine, v Lipt. Sv. Mikuláši, v Nitre, v Spišskej Novej Vsi, v Topoľčanoch, v Trenčíne a v Trnave. Na dôkaz správnosti týchto tvrdení je pripojené 17 fotografií z liečebného ústavu v Bratislave, 8 fotografií z nemocnice v Podbrezovej, l exemplár 11 čísla časopisu Slovenského lekára s obrázkami a článkom o sanatóriu vo Vyšných Hágoch, 56 fotografií o liečebných zariadeniach ambulatórií. Tieto doklady potvrdzujú, že robotnícke soc. poistenie je na vysokej úrovni. S týmito zariadeniami nemohly súperiť bratislavské ambulatórium a nemocnica v Kvetnici, zariadenia to býv. nositeľa nemoc. poistenia žel. zamestnancov, tým viac, že nemocnica v Kvetnici ešte v roku 1940 bola odovzdaná účelom štátnej správy.

Nezodpovedá však pravde ani to, že by sa bolo poistenie tých želez. zamestnancov, ktorí sú poisteiní od 1. iamuára 1941 u Robotníckej sociálnej poisťovne, skomplikovalo, zhoršilo alebo zdražilo. Títo poi stenci i od 1. januára 1941 platia poistné v tej výške, ako ho platili aj vtedy, keď ich poistenie fakticky vykonával ich podnik: "Slovenské železnice". Taktiež dávky nem. poistenia poskytuje Robotnícka sociálna poisťovňa podľa ustanovení stanov býv. Nemocenskej poisťovne česko-slovenských železníc, pravda, vyjmúc zuboliečby. Robotnícka sociálna, poisťovňa, ako taká nemohla prevziať tú prax podniku, že by poistencovi poskytovala pôžičku na zuby z kovu a pod. zubolekárske alebo zubotechnické úkony. Takýto spôsob nie je ani obvyklý, ani možný u poisťovacích ústavov. Aj iné rezorty štátnej správy však poskytujú svojim zamestnancom v prípade chorôb, ktoré ich finančne veľmi zaťažujú, ako aj v prípade zuboliečby, podpory ako to robil podnik Slovenských železníc. Avšak práve bol vypracovaný nový lieč. poriadok Robotníckej sociálnej poisťovne, ktorý aj ohľadom zuboliečebných dávok zavádza zlepšenie. Ak aj zpočiatku pri prevedení koncentrácie poisťovní, kde-tu vyskytly sa nejaké závady, tomu netreba sa diviť, lebo skoncentrovať do jedného nositeľa 17 okres. soc. poisťovní, Slovenskú pokladnicu pre hosp. robotníkov, Revírmi bratskú pokladnicu a pridať jej aj čiastočne

ktorú vykonával do 1. januára 1941 podnik Slovenské železnice, je nie malé dielo a preto nie divu, ak počas jedného roku existencie nešlo snáď všetko ľahko. Avšak táto poisťovňa má svoju štátnu dozorčiu vrchnosť — Ministerstvo vnútra,

bolo len treba obrátiť sa na ňu a doista by bola urýchlene urobená náprava. Nie je objektívne pokračovanie, aby obídením dozorčej vrchnosti bola nová ustanovizeň hneď v svojej ranej mladosti napádaná tendenčné v časopisoch. Avšak interpelácia ani neuvádza žiadne konkrétne závady ohľadom činnosti Robotníckej soc. poisťovne a tak nemožno ani objektívne zistiť, či tu skutočne boly také závady, ktoré takéto pokračovanie by ospravedlňovaly.

Pokiaľ ide o poistenie u Nemocenskej poisťovne verejných zamestnancov:

Už ustanovenia zákona č. 221/1925 Sb. z. a n. ratajú s tým, že všetci verejní zamestnanci budú podliehať jednotnému poisteniu, Že zamestnanci železniční a poštoví boli z tohto poistenia vyňatí, to bolo iba opatrenie dočasné a bolo vynútené politickými složkami v Národnom shromaždení bývalej RČS. Intencia zákonodarcu ale už i vtedy bola tá, aby bolo čo najmenej nositeľov sociálneho poistenia. Roztrieštenosť a vláda politických záujmových skupín dosiahly však toho, že ani intencii zákonodarcu nebolo učinené zadosť a že sa zrodily také nemocenské poisťovne, akou bola napríklad i bývalá Nemocenská poisťovňa železničných zamestnancov, ktorá sdružovala poistencov, na ktorých sa vzťahuje všeobecné ustanovenie zákona č. 221/1924 Sb. z, a n., ako aj takých, na ktorých sa inakšie vzťahoval zákon č. 221/1925 Sb. z. a n, V dôsledku toho poistenci toho istého právneho charakteru boli viac vo svojich nárokoch obsluhovaní resp. uspokojovaní rôzne a nejednotné, čo bolo hlavnou skutočnou základnicou pre záujmové podopretie jednotlivých politických strán.

Utvorením jednotnej poisťovne pre verejných zamestnancov zdôraznená je i prakticky solidarita týchto zamestnancov, povznesená nad miestne záujmy a záujmy jednotlivých skupín. Pri poistení krátkodobom sa nepriaznivé lokálne riziká vyrovnávajú s celoštátnym rizikom poisťovacím.

Pri dôslednom uplatňovaní pracovnej ekonómie docieli sa postupne zjednodušenie agendy, uniformita určitých pracovných procesov pri úradovaní a v dôsledku toho aj úspora personálu. Predbežne spočíva docielená úspora v redukcii početných orgánov pri rôznych sociálne poisťovacích ústavoch na správny orgán jediný a prípadne v redukcii počtu úradníkov.

Sústredením v jedinom ústave a pod dozorom jediného rezortu ministerského docieľuje sa tiež žiadúca jednotnosť celkovej agendy poisťovacej a jednotnosť právnej praxe.

Tvrdenie o zdražení nemocenského poistenia pre železničných zamestnancov je nepravdivé, lebo železniční zamestnanci platia tie isté príspevky, ako pred vydaním nariadenia s mocou zákona č. 350/1940 Sl. z. Kde sa ale zvýšily príplatky na lieky, bolo to odôvodnené zdražením materiálu, čo je interpelujúcim iste dobre známe. Neslobodno zabudnúť na to, že reorganizácia sociálneho poistenia bola uskutočnená v čase, keď sa reorganizoval celý verejný život a v dobe vojny, ale treba si uvedomiť aj to, že nové organizovanie sociálneho poistenia nie je myslené na jeden rok.

"Reorganizácia sociálneho poistenia je vraj na úkor podniku": Bývalá nemocenská poisťovňa železničných zamestnancov nemala vlastného úradníckeho — zamestnaneckého — aparátu, ale služby pre ňu vykonávali zamestnanci železničného podniku a ako takí boli platení zo štátnej pokladnice, hoci pre podnik nerobili nijakú prácu. Týmto bola veľmi zaťažená štátna pokladnica i keď niektoré výdaje boly refundované, lebo podnik mal veľkú stratu aj tým, že zamestnanci železniční, poťažne ich rodinní príslušníci, cestovali voľnými lístkami do ambulatórii, k lekárom a pod, (pri čom tieto výhody podnik Slovenské železnice zrušil iba po vyjdení nariadenia s mocou zákona č, 350/1940 Sl. z. ). Dnes toto zaťaženie pre podnik Slovenské železnice odpadá,

Na tvrdenie interpelantov o komplikácii nemocenského poistenia nemôžem ani neviem odpovedať, lebo na holé a neodôvodnené tvrdenia sa odpovedať nedá. Z ostatných statí odpovede ale vysvitne práve opak tohto tvrdenia.

Osobitne:

Ako je to vlastne u Nemocenskej poisťovne verejných zamestnancov (v ďalšom texte NPVZ] a ako to bolo u nemocenskej poisťovne železničných zameetancov (v ďalšom texte NPŽZ).

-é

U NPVZ sa t. č. pripláca na špeciality a mimoriadne výkony, pričom ale poistenci majú voľnú voľbu lekárov a majú k dispozícii najlepších odborných a praktických smluvných lekárov, kým u NPŽZ boli obmedzení len na určitých lekárov a voľná voľba bola tu celkom iluzórna.

NPVZ má smluvných lekárov odborných a praktických, kým u NPŽZ bol to iba obmedzený (veľmi obmedzený!) počet lekárov. Títo lekári mali voľné železničné lístky.

Bolo až smiešne, keď manželka železničného zamestnanca musela cestovať napríklad z Bardejova až do Bratislavy k ženskému lekárovi a nemohla vyhľadať miestneho lekára — odborníka —, pretože NPŽZ nanútila poistencom len jedného takéhoto lekára. To isté platí aj o ostatných odborných lekároch, najmä o zubných a o fyzikálnej terapii. Bývalá NPŽZ mala dve ambulatóriá, a to v Bratislave a na Vrútkach (tuná iba oddelenie zubné). Železničný zamestnanec mohol iba do týchto dvoch miest chodiť na prevedenie zubných výkonov, kým dnes si môže vyvodiť hociktorého zubného lekára alebo technika, a ak chce ísť do ambulatóriá, stojí mu toto k dispozícii a v ktorom príplatky sú také isté ako u NPŽZ (ba niektoré i nižšie), hoci zdražením materiálu boly by i tu dôvody pre zvýšenie príplatkov.

Je pravda, že u NPVZ sú príplatky na niektoré výkony, ak je otázka, či mali železniční zamestnanci možnosť na takéto výkony vôbec doplácať, to je, či mali možnosť sa takých výkonov zúčastniť? Nie! NPŽZ, ktorá sledovala podľa samotného tvrdenia interpelujúcich výseku aktívnosť, nemohla sledovať svoj cieľ, teda cieľ, aký je určený sociálnemu poisteniu vôbec a musím kategoricky vyhlásiť, že svoju aktivitu mohla získať iba na úkor svojich poistencov.

Upozorňujem na to, že v prípade nemocenského poistenia iba taká poisťovňa môže byť vysoko aktívna, ktorá neplní zdarné svoju úlohu. Keď hovoríme o aktívnosti obchodného podniku, je toto tvrdenie odôvodnené, lebo podnik je organizovaná zárobková príležitosť, ale nositeľ sociálneho poistenia nie je podnikom, nepracuje pre zárobok, ale iba preto, aby uspokojil svojich členov, ktorí sú — všetci -- jeho majiteľmi a má účinkovať nie pre zárobok, ale preto aby im poskytoval dávky.

Zdôrazňujem, že NPVZ sa vytvorila vlastne iba 1. januára 1939, a to najprv ako Krajinský liečebný fond, potom ako Liečebný fond štátnych a verejných zamestnancov, a to z bývalého Liečebného fondu verejných zamestnancov v Prahe, ktorý bol tak scentralizovaný, že Slovensko malo iba veľmi malý vplyv na vedenie jeho vecí. Bola to veľmi ťažká práca, keď s mladými zamestnancami začala sa nová nemocenská poisťovňa budovať. Veď Liečebný fond verejných zamestnancov mal iba 2 zamestnancov a jedného lekára — Slovákov — aj to iba najnižšie platených. A napriek tomu sa vybudovala NPVZ, ktorá dnes funguje dobre a ktorej funkcia sa so dňa na deň zlepšuje. Dnes možno vyhlásiť, že NPVZ za krátky čas bude stáť na takej výške, na akej neboli nositelia sociálneho poistenia v bývalej Česko-Slovenskej republike nikdy.

NPVZ už dnes sa usiluje o to, aby dávky poistencov a ich oprávnených rodinných príslušníkov boly čo najhodnotnejšie, aby bola konaná preventívna liečba a smeruje k tomu, aby boly všetky príplatky zrušené, dávky ešte zlepšené a aby bolo takto znemožnené akékoľvek sťažovanie sa na nemocenské poistenie už á limine (viď vládny návrh zákona o nemocenskom poistení ver. zamestnancov). Pri veľkom programe na reformu sociálneho poistenia i po stránke vecnej údaje interpelácie sú sosbieraným materiálom na rozoštvávanie, pričom však údaje sú nepodložené a neodôvodnené.

Jednotlivci, ktorí sbierajú materiál proti NPVZ a ktorí takto organizujú akcie proti NPVZ a k tomu ešte s takým výsledkom, aký vidno z obsahu interpelácie, kde ani jeden údaj "nesedí", lebo citovanie skratiek mien v jednotlivých článkoch znemožňuje vôbec kontrolu, by v inom prípade podobný postup sami kvalifikovali demagógiou, tým skôr, keď vedúci činitelia záujmovej organizácie ani v jednom prípade neupozornili NPVZ na údajné krivdy, ani nepodali sťažnosť konkrétne na NPVZ.

Hoci na rébusy by som nemal ani odpovedať, lebo v inkriminovaných článkoch sú uvedené len iniciálky mien poistencov, predsa poukážem na dva prípady:

s

Článok "Hlasu dopravy" zo dňa 1. júla l941 pravdepodobne sa týka Melánie Marčekovej, 19-ročnej dcéry staničného majstra v Trenčianskych Tepliciach. Podlá zprávy revízneho lekára Dr. A. E. Zimpricha ide o 19-ročné chudokrvné dievča, u ktorého röntgenologický nález pfúc a srdca je negatívny. Zväčšené žlazy sú pravdepodobne pozostatkom z detského veku. Podľa horejších údajov niet nijakej indikácie pre sanatórne alebo kúpeľné liečenie, a to tým menej, že zdravotný stav žiadateľky vyžaduje iba dobrú stravu, dobrý vzduch a prípadne lieky (roborancia, ev. železité prípravky) napomáhajúce stučnenie. Keďže žiadateľka býva v Trenčianskych Tepliciach, kde sú lesy len na pár krokov, má všetky predpoklady k užívaniu dobrého vzduchu. V dôsledku tejto zprávy revízneho lekára, ktorá je vyhotovená na základe dát ošetrujúceho lekára, poisťovňa nemohla ináč pokračovať, ako že poskytla menovanej na 21 dní za režijnú cenu 45 Ks denne liečbu v sanatóriu Štós. Je doista dosť poistencov, ktorých chorobný stav vyžaduje skutočne kúpeľnú liečbu, a preto by bolo nespravodlivé, keby takým poistencom, ktorých zdravotný stav to nevyžaduje, na úkor skutočne chorých bola liečba poskytnutá na účet poisťovne.

Článok druhý z 15. júla 1941 "Ej, boly časy, boly... !" týka sa asi prípadu Ireny Končekovej, manželky hlavného oficiála v, v. Podľa zprávy šéflekára Dr. Spánku absolútna indikácia je nepreukázaná. Objektívny nález znie takto: "Strednej postavy, vieľmi dobrej výživy, pľúca a srdce sú zdravé, moč negatívny. Tk 140 80. P 72. Zornice rovnaké, správne reagujú. Reflexy normálne. Romberg negatívny. Pravý kĺb kýčelný Dg; Luxatio congenita. V rubrike deväť na žiadosti však: Ischias, Polyarthytis rheumat. Chron. Vzhľadom na túto relatívnu indikáciu z tých istých dôvodov, ako u predošlého prípadu poisťovňa nemohla inšie urobiť, ako povoliť liečbu za režijnú (paušálnu) dennú sadzbu.

Na prípad, na ktorý sa poukazuje v článku: "Je to sociálna, starostlivosť!" nemôžem dať odpoveď, lebo ani iniciálky mena nie sú uvedené. Lúštenie krížoviek a rébusov doista nepatrí do kompetencie ministra.

V resumé svojej odpovede všeobecne konštatujem, že terajší stav je takýto:

Výhody u NPŽZ:

Neboly tak vysoké príplatky na lieky a mimoriadne výkony ako u NPVZ, ale aj u NPŽZ boly príplatky (§ 48, ods. l, 9, § 50, ods. 4 stanov NPŽZ).

Nevýhody NPŽZ:

1. Poistenci museli cestovať k lekárom, určeným poisťovňou, takže vzniklý útraty z voľných lístkov pre železničný podnik, ba aj strata času.

2. Poistenci nemali voľnú voľbu lekára.

3. Na NPŽZ doplácal železničný podnik.

Nevýhody u NPVZ:

Príplatky na lieky a mimoriadne úkony sú vyššie, než boly u NPŽZ.

Výhody NPVZ:

1. Voľná voľba lekárov.

2. Kvalitná liečba tak u praktického, ako aj u odborného lekára.

3. Pacient nemusí cestovať k lekárovi, poisťovňou určenému, lebo ho má pravidelne v mieste.

4. Ambulatóriá aj teraz stoja pacientom k dispozícii, a to za ceny prinajmenej také, za aké boly prípustné u NPŽZ, ba v niektorých prípadoch za nižšie.

Treba upozorniť na to, že sociálne poistenie je výronom pokroku sociálneho a neznesie grupovanie poistencov na skupiny, kasty, ale vyžaduje, aby každá skupina poistencov bola jednotne obslúžená, lebo sociálne poistenie nie je doména jednotlivcov, alebo skupín, ale je to kolektívny útvar právny, v ktorom zdravý poisteé

nec prispieva na chorého. Platí tu teda zásada: "Jeden za všetkých, všetci za jedhého". Z tohto rámca nemožno vyrvať jednotlivca, či jednotlivé skupiny.

Je teda zrejmé, že kritizovanie už prv uvedených konkrétnych prípadov vo verejnej tlači bolo bezzákladné a bolo spôsobilé neoprávnene pobúriť verejnosť. Preto bolo povinnosťou štátnych orgánov príslušné články v záujme verejného poriadku cenzurovať.

V Bratislave dňa 27. októbra 1941,

Alexander Mach v. r.,

minister vnútra.