Snem Slovenskej republiky 1941
l. volebné obdobie. 6. zasadanie.
443.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa_____________ 1941
o Slovenskom Červenom kríži.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1) Pôsobnosť "Spoločnosti Slovenského Červeného kríža v Bratislave" a spolkov utvorených v jej rámci prechádza na "Slovenský červený kríž".
(2) Slovenský Červený kríž je samostatnou právnou osobou.
(3) Sídlo Slovenského Červeného kríža je v Bratislave.
§ 2.
Slovenský červený kríž je dobrovoľná pomocná spoločnosť podľa článku 10 Ženevskej dohody zo dňa 27. júla 1929 o zlepšení osudu ranených a chorých v poľných armádach (v ďalšom texte "Ženevská dohoda"), ktorá sa zmocňuje spolupôsobiť s úradnou vojenskou zdravotnou službou.
§ 3.
Slovenský Červený kríž slúži obecne prospešným a dobročinným účelom. V tejto pôsobnosti prislúcha mu najmä:
a) pripravovať a vykonávať pomocnú vojenskú zdravotnú službu podľa pokynov vojenskej správy a zmierňovať sociálne a zdravotné následky vojny;
b) spolupracovať podľa príslušných medzinárodných ustanovení a v rámci opatrení štátnej správy pri starostlivosti o vojenských zajatcov;
c) spolupôsobiť pri starostlivosti o vojnových poškodencov a ich rodinných príslušníkov;
d) spolupracovať v brannej výchove a pri civilnej protileteckej ochrane na poli zdravotnej služby;
e) organizovať ošetrovateľstvo a záchrannú službu (samaritánstvo), vykonávať hlavný dozor nad výcvikom a výkonom všetkých složiek záchrannej služby;
f) spolupracovať v pomotaných akciách pri živelných pohromách a iných nešťastiach;
g) organizovať u vykonávať dobrovoľnú sociálne-zdravotnú prácu podľa potrieb národa a štátu; spolupracovať pri každej verejnej zdravotnej a sociálnej starostlivosti, najmä pri epidémiách, vykonávať zdravotnú a sociálnu starostlivosť o zahraničných Slovákov;
h) sprostredkovať styk a spolupracovať so spoločnosťami Červeného kríža v iných štátoch s ich medzinárodnými ústredňami a s inými podobnými organizáciami.
§ 4.
(1) členstvo v Slovenskom Červenom kríži je dobrovoľné. Členovia a osoby, pribrané do služieb Slovenského Červeného kríža, podliehajú právnym predpisom o úradnom, lekárskom a vojenskom tajomstve.
(2) Príslušníci Slovenského Červeného kríža, pridelení k vojenskej zdravotnej službe v smysle Ženevskej dohody podliehajú vojenským zákonom a predpisom, pričom o ich podriadenosti vojenskej súdnej a disciplinárnej právomoci platia ustanovenia § 130 zákona č. 131/1936 Sb. z. a n.
(3) Slovenský Červený kríž v rámci tohto zákona upraví si svoju vnútornú organizáciu štatútom, ktorý vydá predseda Slovanského Červeného kríža. Štatút pred vydaním podlieha schváleniu ministra vnútra, ktorý sa má dohodnúť s ministrom národnej obrany. Štatút Slovenského Červeného kríža uverejní sa v Úradných novinách.
§ 5.
Protektorom Slovenského Červeného kríža je prezident republiky.
§ 6.
(1) Na čele Slovenského Červeného kríža stojí predseda, ktorého menuje a odvoláva prezident republiky na spoločný návrh ministra vnútra a ministra národnej obrany,
p) Predseda ustanovuje a odvoláva svojho stáleho zástupcu so súhlasom ministra vnútra, ktorý sa o tom dohodne s ministrom národnej obrany.
§ 7.
Dozor nad Slovenským Červeným krížom vykonáva minister vnútra.
§ 8.
Na výdavky Slovenského Červeného kríža, nakoľko na to nestačia jeho vlastné príjmy, prispieva štát {rezort Ministerstva vnútra). Sväzky územnej samosprávy majú prispievať podlá svojich finančných možností.
§ 9.
(1) Okrem vojenskej zdravotnej služby smú používať odznak Červeného (Ženevského) kríža, ktorý pozostáva z kríža červenej farby na bielom poli, ako aj používať pomenovanie: "Červený kríž" alebo "Ženevský kríž":
a) Slovenský Červený kríž a jeho orgány v medziach tohto zákona a jeho štatútu, ako aj zariadenia, ktorým Slovenský Červený kríž povolil použiť znak Červeného kríža podľa čl. 24 Ženevskej dohody;
b) delegácie zahraničných spoločností Červeného kríža pri výkone svojho poslania, ak na návrh predsedu Slovenského Červeného kríža dostanú povolenie Ministerstva zahraničných vecí.
(2) Doteraz udelenie povolenie na používanie znaku alebo pomenovania, uvedeného v ods. 1, nakoľko odporujú uvedenému
ustanoveniu, sa zrušujú bez nároku na náhradu; používané znaky a označenia majú sa odstrániť, a to na miestach verejne prístupných a viditeľných do 30 dní, v ostatných prípadoch do 90 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
§ 10.
(1) Zamestnávatelia sú povinní uvoľniť svojich zamestnancov, aby sa mohli zúčastniť služby Slovenského Červeného kríža.
(2) Výkon služby v Slovenskom Červenom kríži treba poďľa možnosti zariadiť tak, aby činní členovia neboli hatení v riadnom konaní povinností svojho povolania alebo iných svojich zákonných povinností.
§ 11.
členovia Slovenského Červeného kríža majú nárok na štátnu starostlivosť podľa zákona č. 83/1941 Sl. z. za podmienok tam uvedených.
§ 12.
Slovenský Červený kríž je pri výkone svojich úloh a povinností oslobodený od všetkých daní, dávok a poplatkov. Pri bezplatných venovaniach Slovenskému červenému krížu prislúcha oslobodenie od darovaného poplatku aj tomu kto učinil venovanie.
§ 13.
Korenšpondencia Slovenského Červeného kríža v medziach výkonu jeho pôsobnosti je oslobodená od poštových poplatkov. Podrobnosti určí minister dopravy a verejných prác.
§ 14.
(1) Priestupku sa dopúšťa:
a) zamestnanec, ktorý bezzdôvodným alebo nepravdivým predstieraním účasti v službe Slovenského Červeného kríža poškodzuje svojho zamestnávateľa,
b) kto neoprávnene nosí rovnošatu Slovenského červeného kríža, jej súčiastky alebo k ním patriace odznaky,
c) kto vo verejnom alebo v obchodnom živote bez povolenia (§ 9) použije znak: Červený kríž na bielom poli alebo pomenovanie "Červený kríž", "Ženevský kríž" alebo znak Švajčiarskej konfederácie: biely kríž v červenom poli — k vonkajšiemu označeniu predmetov svojej činnosti alebo použije znak alebo slová tak podobné, že by mohly viesť k zámene s uvedeným znakom, poťažne- pomenovaním,
(2) Priestupky podľa ods. l tresce — ak nejde o čin prísnejšie trestný — okresný (štátny policajný) úrad peňažným trestom od 10 do 5. 000 Ks, ktorý sa v prípade nevymožiteľnosti premení na zatvorenie od 12 hodín do 14 dní.
§ 15.
Predmety protizákonne označené [§ 14, ods. 1. písm. c)] zaistí okresný (štátny policajný) úrad v každom prípade. Zaistené predmety tento úrad vyhlási za prepadlé v prospech štátu, ak protizákonné označenie držiteľ v určenej lehote neodstránil alebo ak označenie v určenej lehote nemožno odstrániť.
§ 16.
(1) Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zaniká "Spoločnosť Slovenského Červeného kríža v Bratislave" a spolky utvorené v jej rámci. Ich členovia stávajú sa členmi Slovenského Červeného kríža.
(2) Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona prechádza majetok zaniklých sub-- jektov (ods. 1) na Slovenský Červený kríž. Za ich záväzky ručí Slovenský Červený kríž len do výšky hodnoty prevzatého majetku príslušného subjektu.
(3) Až do vydania štatútu (§ 4, ods. 3) môže predseda Slovenského Červeného kríža urobiť potrebné majetkové a správne opatrenia, a to osobne alebo osobami nim zmocnenými.
§ 17.
Právne predpisy, ktoré tomuto zákonu odporujú alebo sa nahradzujú týmto zakoňom, sa zrušujú; najmä sa zrušuje zákon č. 479/1921 Sb. z. a n.
§ 18.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom l, januára 1942; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Ženevská konvencia zo dna 27. júla 1929 o zlepšení osudu ranených a chorých príslušníkov poľných armád, (ku ktorej Slovenská republika pristúpila 29. augusta 1939, ukladá každému štátu záväzok, postarať sa o účinkovanie Červeného kríža ako složky vojenskej zdravotnej služby podľa čl. 10. citovanej 'konvencie.
červený kríž plní v tomto smere dôležité poslanie v smysle medzinárodnej (konvencie. Jeho účinkovanie ako pomocnej složky vojenskej zdravotnej služby je najvyšším záujmom národa a štátu.
Všetky štáty, ku ktorým patrí po 29. auguste 1939 i Slovenská republika prejavujú preto osobitnú starostlivosť o finančné i pracovné zabezpečenie Červeného kríža. Mimoriadny význam a osobitné poslanie tejto ustanovizne javí sa v tom, že jej predsedu menuje vo všetkých štátoch hlava štátu, poťažne potvrdzuje jeho voľbu a pracovné pole i finančný podklad Červeného kríža zabezpečuje sa zákonom. Takýmito príkladomi môže slúžiť Nemecko, ktoré upravilo postavenie Nemeckého Červeného kríža zákonom zo dňa 9. decembra 1937.
V Slovenskej republike utvoril sa Červený kríž v septembri 1939 na spolkovom podklade. Od tých čias ukázaly sa mnohé nedostatky tejto formy a doterajšieho pracovného zabezpečenia Červeného kríža, ktoré ohrozujú alebo priamo znemožňujú úspešné pôsobenie tejto ustanovizne v duchu novej doby a podlá nových potrieb.
Tieto nedostatky možno shrnúť do dvoch hlavných skupín:
a) účinkovanie Slovenského Červeného kríža, jeho pracovné pole a finančný podklad činnosti nie sú dostatočne zákonom zabezpečené,
b) spolková forma organizácie nie je v dnešných časoch vyhovujúcim základom
pre prípravu a výstavbu ustanovizne, slúžiacej brannej potrebe národa, kde sa vyžaduje vojenská pnužnosť a. disicdpilína už v časoch pokoja.
Predstavitelia Slovenského Červeného kríža pozorne sledovali tieto to nedostatky, hlaďajúc nápravu. Pretože v Nemecku pred troma rokmi vykonali základnú reorganizáciu Červeného kríža, ktorá sa na všetkých poliach osvedčila, ako to ukazuje najlepšie terajšie jeho účinkovanie vo vojne, vykonali pracovníci Slovenského Červeného kríža študijnú cestu do Nemecka, kde sa v ústredí i v nižších pracovných složkách Nemeckého Červeného kríža podrobne oboznámili s organizačnou štruktúrou i s výhodami nového právneho zabezpečenia tejto ustanovizne.
Predmetný návrh zákona má zabezpečiť všetky dosiaľ chýbajúce predpoklady úspešnej činnosti našej ustanovizne; preto je spracovaný jednak podľa osvedčeného vzoru zákona o Nemeckom červenom kríži zo dňa 9. decembra 1937, jednak v súlade s právnymi predpismi, ktoré u nás platia.
Tento zákon:
a) má ustáliť základnú reorganizačnú formu Slovenského Červeného kríža na princípe vodcovskom a pevnom sdružení všetkých jeho složiek podlá tohto princípu),
b) má zabezpečiť predpoklady úspešného rozvinutia Činnosti, najmä dať finančný podklad, možnosť výcviku členov, dlaňové a iné výhody, ktoré dosiaľ neboly dôsledne uplatnené a
c) má riešiť prechod od terajšej spolkovej formy k novému organizačnému spôsobu.
K jednotlivým ustanoveniam návrhu zákona sa podotýka:
K § 1.
V rámci Spoločnosti Slovenského Červeného kríža je utvorené 93 miestnych spolkov, ktoré majú samostatnú právnu osobnosť. Výkonné složky — samaritánov a dobrovoľných. sestier — nemajú síce samostatnú právnu osobnosť, ale vo svojom vedení požívajú úplnú autonómiu, na princípe spolkovom.
Zákonným slúčením všetkých týchto složiek v jedinú právnickú osobu pod názvom "Slovenský Červený kríž" odstráni sa najlepšie, najrýchlejšie a najúčelnejšie dnešná organizačná rozdrobenosť a vytvorí sa podklad pre rýchlu a dôslednú reorganizáciu ma novom organizačnom princípe.
K § 2.
Zákon tu určuje základné poslanie Slovenského Červeného kríža a dáva mu štátnu autorizáciu podľa článku 10. ženevskej konvencie zo dňa 27. júla 1929, čo je podstatným znakom červeného kríža podľa tejto smluvy.
K § 3.
Červený kríž je vlastne, nakolko ide o jeho úlohy pološtátnou ustanovizňou mierovej i vojnovej zdravotnej a sociálnej služby, ku ktorej sa jednotlivé štáty zaväzujú pristúpením k ženevskej smluve. Preto je potrebné a odôvodnené, aby jeho pôsobnosť v čas pokoja i za vojny bola priamo v zákonne ustálená. Do pôsobnosti Slovenského Červeného kríža sú zahrnuté všetky pracovné složky, ktoré dosiaľ vykonáva, ale už so zreteľom na nové vojnové skúsenosti u nás i v zahraničí, najmä v Nemecku.
K § 4.
Dobrovoľné členstvo je charakteristickým znalcom Červeného kríža už v smysle ženevskej smluvy, preto je potrebné túto okolnosť vysloviť priamo v zákone, pričom je samozrejmou požiadavkou, aby členovia a osoby, ktoré sú činné v službách Slovenského Červeného kríža boly viazané predpismi o úradnom lekárskom a vojenskom tajomstve, čo je potrebné vzhľadom na to, že tieto osoby pri vykonávaní svojej funkcie alebo zamestnania budú častokrát informované o opatreniach, ktoré majú byť Utajené v záujme štátnej alebo vojenskej správy. Ustanovenie ods. 2 je potrebné vzhľadom na čl. 10. Ženevskej dohody.
Podobne, ako v Nemecku, tak aj u nás výkon pôsobnosti a vnútorná organizácia
má byť ustálená štatútom, ktorý schvália zainteresovaní rezortní ministri.
K § 5.
Hlava štátu je vo všetkých štátoch protektorom, poťažne čestným predsedom Červeného kríža.
Pán prezident republiky Dr. Jozef Tiso prijal protektorát nad Spoločnosťou Slovenského Červeného kríža v roku 1940.
K § 6.
Predseda Slovenského Červeného kríža nebude volený ako dosiaľ, ale menuje ho a odvoláva prezident republiky na spoločný návrh ministra vnútra a národnej obrany. I v štátoch zariadených na inom ako autoritatívnom princípe, pre zdôraznenie významu a mimoriadneho poslania Červeného kríža, je zvykom, že predsedu Červeného kríža menuje alebo potvrdzuje hlava štátu. U nás to má hlbší smysel a vyplýva z organizačného princípu, na ktorom má byť Slovenský červený kríž vybudovaný. Zároveň potvrdzuje sa tu osobitný vzťah tejto ustanovizne k hlave štátu, ako najvyššiemu predstaviteľovi štátu hlavnému veliteľovi brannej moci i protektorovi samotného Červeného kríža.
Predseda má svojho stáleho zástupcu; bude to funkciou platenou — podobne ako dnes "riaditeľ Slovenského Červeného kríža". Z tejto funkcie 'vyplýva, že menovanie a odvolanie má byť viazané na súhlas interesovaných ministrov.
K § 7.
Účelnosť si vyžaduje, aby dozor nad organizáciou Červeného kríža bol sústredený v jedinom ministerstve. Ministerstvo vnútra vykonáva dozor i nad terajšou Spoločnosťou Slovenského Červeného kríža; tomuto ministerstvu je vyhradený dozor nad Červeným krížom i v Nemecku, kde sa toto riešenie osvedčuje.
K § 8.
Nedostatočná finančná zábezpeka bola i dosiaľ hlavnou prekážkou úspešnej činnosti Slovenského Červeného kríža. Náležitá príprava a splnenie rozsiahlych úloh tejto ustanovizne si vyžaduje, aby bola finančne zabezpečená a neodvislá od menlivých darov a dobročinnosti občianstva, ktoré združuje nielen pre finančnú obetavosť, ale najmä pre pohotovostnú službu a výkon. Tento poznatok viedol vo väčšine štátov k pevnému, zákonnému zabezpečeniu príjmov Červeného kríža. Toto je hlavný predpoklad pre úspešnú organizáciu tejto ustanovizne aj u nás. Menlivé príjmy z dobročinnosti občianstva i zo subvencií netvoria dostatočný finančný podklad pre jej účinkovanie.
V Nemecku je financovanie Červeného kríža zabezpečené v zákone: podobne aj v iných štátoch, kde pre Červený kríž sú, poťažne boly (napr.: v býv. Poľsku) zavedené osobitné dávky alebo prirážky.
Preto je treba, aby štát a sväzky územnej samosprávy prispievaly na Slovenský Červený kríž, nakoľko z jeho vlastných príjmov nemožno uhradiť všetky výdavky, potrebné na splnenie jeho úloh. Výška príspevku štátu, má sa určiť v každoročnom štátnom rozpočte podľa návrhu Ministerstva vnútra. Prispievanie sväzkov územnej samosprávy môže byť len vo výške nimi dobrovoľne určenej, podľa rozpočtových možností.
K § 9.
Zákon č. 479/1921 Sb. z. a n. o ochrane znaku a názvu Červeného kríža dnes už nevyhovuje; preto je potrebné pojať do osnovy aj v tomto smere príslušné ustanovenia, ktoré upravuje túto ochranu.
K §§ 10 a 11.
Červený kríž ako složka zdravotnej brannej pohotovosti podrobuje občianstvo mužského i ženského pohlavia osobitnému výcviku pre výkon prvej pomoci i pomocné Ošetrovateľstvo. V tomto smere má podobné zamerenie i postavenie ako iné branné organizácie, najmä HG a HM. Je preto účelné a potrebné, aby mu boly v tomto smere dané tie isté možnosti, ako majú tieto ustanovizne. Preto do návrhu zákona preberáme analogické ustanovenia zákona o HG a HM. V iných štátoch sa tieto možnosti pre Červený kríž ďalekosiahle zabezpečujú; zákon o Nemeckom Červenom kríži umožňuje dlhodobé platené dovolenky zamestnancov a pod. Analogicky ako u členov HG a HM zaručuje sa aj členom Slovenského Červeného kríža štátna starostlivosť podľa zákona č. 83/1941 Sl. z.
K § 12.
Červený kríž pri výkone svojho poslania požíva i dosial mnohé a značné daňové a iné výhody. Tak napríklad podľa zákona o priamych daniach u dane domovej a rentovej, osobitnými výnosmi Ministerstva fi-
nancií sú isté dobročinné úkony ČK oslobodené od danie z obratu, vo vládnom nariadení č. 111/1922 Sb. z. a n.. je rozsiahle oslobodenie od kolkov a poplatkov atď.
Zabezpečenie činnosti Červeného kríža a postavenie tejto ustanovizne na to miesto, ktoré mu patri, vyžaduje si zásadné a úplné oslobodenie od všetkých daní, dávok a poplatkov, aby pri výkone svojej pôsobnosti nebol zbytočne hatený a zaťažovaný. Ide tu len o prevedenie zásady, ktorá sa vo všetkých štátoch uplatňuje a ktorá sa uznávala i v ČSR, ale nebola do dôsledkov uskutočnená, takže systém oslobodenia a iných podobných výhod je neúplný,
Tá istá zásada vyžaduje i to, aby bolo dlane to oslobodenie i darom a venovaniam učineným v prospech Červeného kríža, lebo účel venovania je práve tak dobročinný a verejno prospešný, ako je povedzme u zimnej pomoci a iných podobných akciách, kde sa podobné výhody poskytujú.
Pretože pôsobnosť Červeného kríža je všeobecne dobročinná a táto ustanovizeň slúži štátu a je od neho finančne podporovaná, niet obáv, že by tak rozsiahle oslobodenie a výhody mohly byť nejakým spôsobom zneužité, alebo by presahovaly odôvodnenú hranku. Tam, kde Červený kríž bude prevodzovateľom zárobkového podniku, slúžiaceho ma zabezpečenie výnosu, prirodzene od príslušných daní a dávok oslobodený nebude, pretože neide o úkon v rámci výkonu jeho pôsobnosti určenej v zákone.
K § 13.
Hore uvedené dôvody platia aj o oslobodení poštového styku Slovenského Červeného kríža v medziach jeho pôsobností od poštových poplatkov. Už i dosiaľ požíval Červený kríž oslobodenie podľa výnosu Ministerstva pošt a telegrafov zo dňa 9. IV. 1924 č. 47. 526/VII. vo veciach vojensko-zdravotných, taktiež, a to podľa výnosu Riaditeľstva pôšt a telegrafov č. 119, 680/11/1-39, vo veciach vojnových zajatcov v smysle ženevskej smluvy o vojenských zajatcoch, ku ktorej Slovenská republika pristúpila. Účinkovanie a organizačná štruktúra Slovenského Červeného kríža je taká, že vyžaduje oslobodenie od poštových poplatkov tak v časoch vojny ako i mierových, a to nielen z dôvodov finančných, ale i z dôvodov manipulačných a účtovno-technických. Organizácia Slovenského Červeného kríža musí totiž preniknúť do každej obce a pohotovostné složky musia podávať zprávy nadriadeným složkám, ktoré zase vydávajú príkazy až do najmenších organizačných jednotiek. Účelnosť a rýchlosť tohto styku odôvodňuje podobné opatrenie. Orgány Slovenského Červeného kríža ručia za to, že oslobodenie nebude zneužité na iné ciele.
K §§ 14 a 15.
Osobitné postavenie Slovenského Červeného kríža odôvodňuje zavedenie trestných ustanovení a opatrení proti zneužívaniu jeho znaku a pomenovania.
Nakoľko ide o zneužitie znaku Červeného kríža, treba poukázať na to, že najmä v časoch brannej pohotovosti musia byť takého prípady podrobené ešte prísnejším trestom.
K § 16.
Tu sa rieši prechod ad doterajšej spolkovej formy ma nový organizačný základ, a to tak so stránky majetkoprávnej ako aj pracovne-organizačnej. Tento prechod vyžiada si dlhší čas, preto podobne ako v Nemecku ponecháva sa istý čas, ktorý najlepšie môže určiť priamo predseda, na prevedenie majetkoprávnych a organizačných dôsledkov zákona. Budúca organizačná štruktúra Slovenského Červeného kríža je i so stránky teritoriálnej tak premyslená a účelná, že nová majetko-právna úprava zaobíde sa bez ťažkopádnej likvidácie a dá sa uskutočniť na ten spôsob, ako to realizovali v Nemecku.
K §§ 17 a 18. Obsahujú záverečné ustanovenia.
Nakoľko ide o výdavky štátu spojené s jeho príspevkom Slovenskému červené-
mu krížu podľa § 8, nedajú sa tieto presne vyčísliť. Rozpočet výdavkov Slovenského Červeného kríža bude sa s roka ma rok meniť, a to podlá úloh, ktoré sa mu budú sverovať. Vzhľadom na poslanie vo vojnových časoch budú výdavky Slovenského červeného kríža väčšie oproti výdavkom rokov pokoja. Bude sa preto podlá toho meniť aj príspevok štátu. Príspevok tento musí byť vždy však taký, aby Slovenský Červený kríž pri racionálnom hospodárení s inými svojimi príjmami vystačil na úlohy, ktoré bude musieť bezpodmienečne vykonať v záujme štátu, najmä brannej moci.
Príspevok štátu sa zaistí každoročne v štátnom rozpočte.
Osobitná úhrada sa nenavrhuje, nakoľko na ciele Slovenského Červeného kríža sa aj doteraz zaisťovaly v štátnom rozpočte príslušné sumy, a to v položkách 2 a 15, tit. 14 rozpočtu Ministerstva vnútra. V roku 1940 dostal Slovenský Červený kríž subvenciu od Ministerstva vnútra v sume 400. 000 Ks.
V roku 1941 dostal Slovenský Červený kríž za svoju vlastnú činnosť sumu 300. 000 Ks a má ešte ma túto činnosť dostať 200. 000 Ks. Okrem toho prevádza Slovenský Červený kríž v roku 1941 z poverenia Ministerstva vnútra aj iné účelové akcie, tak repatriáciu Slovákov z cudziny, staničné občerstvenie a pod., na ktoré je dotovaný sumami z iných položiek rozpočtu Ministerstva vnútra (na občerstvenie dostal 600. 000 Ks, výšku dotácie na repatriáciu nemožno uviesť, nakoľko nie je ešte vyúčtovaná).
Pre rok 1942 sa na Slovenský Červený kríž v štátnom rozpočte navrhuje 500. 000 Ks.
Po stránke formálnej je želaním vlády, aby predkladaný návrh bol prikázaný výboru sociálne-zdravotnému a výboru ústavnoprávnemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády a minister zahraničných vecí.
Alexander Mach v. r.,
minister vnútra.