Snem Slovenskej republiky 1941
l. volebné obdobie. 6. zasadanie.
445.
Zpráva
národohospodárskeho výboru
o vládnom návrhu zákona o úprave colných sadzieb platných pre colné územie Slovenskej republiky (tlač 431).
Odkedy sa clá stály účinným obchodnopolitickým prostriedkom, zmena colného sadzobníka v tom-ktorom štáte vyvolala vždy veľkú diskusiu. Hospodárski činitelia s najväčšou starostlivosťou preskúmavali navrhovanú zmenu, aby nepôsobila nepriaznivé nielen na ceny domácich výrobkov, ale aj na rozvoj celého hospodárstva.
Slovenský autonómny colný sadzobník, ktorý obsahuje vládny návrh, predkladá vláda Snemu na schválenie: za mimoriadnych pomerov. Vojna, ktorá sa rozprestiera pomaly na všetky svetadiely, hatí eo ipso výmenu tovarov. Národohospodárske clá, ktoré majú mierniť nepriaznivú súťaž cudziny na domácom trhu, nemôžu sa uplatňovať v tomto čase v pravom smysle slova, lebo jednotlivé štáty po prvej svetovej vojne nedospelý k autarkií či v priemyslovej, alebo poľnohospodárskej výrobe. Namiesto ochranárstva musia podporovať favorizovaný dovoz rozličných článkov, potrebných na výživu obyvateľstva, alebo slúžiacich podpore poľnohospodárskej alebo priemyslovej výroby. Regulované hospodárstvo dáva zodpovedným hospodárskym činiteľom nielen možnosť, ale kladie priamo za povinnosť, aby pri sjednávaní obchodných smlúv prispôsobovali colné tarify v prospech celého hospodárstva v danom prípade a čase. Keď po svetovej vojne európske hospodárstvo pociťovalo zlé následky rozdrobenia európskych štátov na viac colných jednotiek a volalo sa vždy hlasitejšie po colných úniách hospodársky príbuzných štátov, po rozdrobení Č. S. R. bol tento problém zdvojnásobený a dotýka sa menovite nášho štátu.
Vláda, aby zabezpečila nerušený daľší chod hospodárskeho života, vymenovala zo zainteresovaných odborníkov colno-tarifnú komisiu, aby táto previedla revíziu bývalého česko-slovenského colného sadzobníka vzhľadom, na slovenské hospodárstvo v relácii k iným štátom.
Po dlhých úvahách zrodil sa priložený návrh, v ktorom sa mení oproti doterajšiemu stavu systém vyclievania pri obilninách a dobytku, systém prirážok nahradzuje sa systémom pevných colných sadzieb; dáva sa možnosť poskytovať colné slávy na stroje, pri špeciálnych potrebách priemyslu odpúšťať alebo snižovať clo; rieši sa otázka vyclievania umelých vláken a tovarov, tiež gumy.
Podľa vládneho návrhu účinnosť zákona má určiť vláda nariadením. Tento postup sa volil preto, lebo k Sudetám a k Protektorátu máme dohodnutý bezcolný
stav do konca marca 1942 a preto je správne, aby sa zainteresované kruhy mohly vyjadriť k colným sadzbám pred účinnosťou zákona, ak by sa prípadne terajší prechodný stav musel nahradiť definitívnym smluvným stavom. V tomto medzidobí by sa daly previesť korektúry, aby bola zabezpečená hladká výmena tovarov medzí týmito územiami.
Vzhľadom na vojnové pomery vládny návrh dáva vláde možnosť, aby upravovala alebo rušila clá na najdôležitejšie životné potreby, ako sú: obilie, mlynské výrobky, dobytok, mäso a tuky. Tiež splnomocňuje sa minister financií po dohode s ministrom hospodárstva, aby snížil clo na dovoz polotovarov a hotových priemyslových výrobkov, ktoré sú potrebné s celohospodárskeho hľadiska štátu.
Národohospodársky výbor zaujal ma spoločnom zasadnutí s rozpočtovým výborom dňa 19. novembra 1941 k osnove kladné stanovisko a odporúča slávnemu Snemu, aby ju uzákonil.
V Bratislave 19. novembra 1941.
Štefan Danihel v. r" Ján Petrovič v. r.,
predseda. zpravodajca.
Zpráva
rozpočtového výboru.
Rozpočtový výbor rokovali o vládnom návrhu zákona o úprave colných sadzieb platných pre colné územie Slovenskej republiky spoločne s výborom národohospodárskym dňa 19. novembra 1941.
Colný sadzobník, ktorý je prílohou vládneho návrhu, je vlastne výsledkom revízie colných sadzieb a je dôkladným a svedomité pripraveným dielom colnotarifnej komisie. Práce tejto komisie boly usmerňované materiálom, sosbieraným záujmovými hospodárskymi organizáciami. Snahou bolo vytvoriť novým colným sadzobníkom spravodlivú základnú pre vyclievanie jednotlivých druhov tovaru tak, aby sa náležitou mierou rešpektovaly finančné záujmy štátu. Na druhej strane však sa dbalo na to, aby neboly ohrozované predpoklady zdravej výmeny tovaru s cudzinou a oprávnené záujmy hospodárskeho podnikania.
Rozpočtový výbor previedol s národohospodárskym výborom na osnove len zmeny povahy štylárnej a odporúča ju Snemu v pred1oženom znení prijať.
V Bratislave 19. novembra 1941.
Dr. Eugen Filkorn v. r., Vojtech Husárek v. r.,
predseda. zpravodajca.
Zákon
zo dňa_____________ 1941
o všeobecných colných sadzbách.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
Pre colné územie Slovenskej republiky sa vydáva colný sadzobník, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
§ 2.
(1) Pre prípady mimoriadnej núdze sa vláda splnomocňuje, aby dočasne, vždy však najďalej na čas pol roka zrušila, alebo primerane snížila clo z obilia, mlynských výrobkov, dobytka, tukov a mäsa, a to pre všetky alebo jednotlivé druhy uvedených tovarov, pričom má súčasne určiť dozorčie podmienky a obmedzenia, aby sa zabránilo zneužitiu tohto opatrenia.
(2) Minister financií sa splnomocňuje po dohode s minstrom hospodárstva primerane snížiť clo na dovoz polotovarov a hotových priemyselných výrobkov, ktoré sa v tuzemsku nevyrábajú v dostatočnom množstve a ktorých dovoz je nevyhnutný s celohospodárskeho hľadiska štátu. Snížené sadzby sa vyhlásia v Slovenskom zákonníku.
(3) Snížením cla nesmie sa porušiť rovnováha medzi dovozom a tuzemskou výrobou. Žiadosti o sníženie cla treba doložiť riadne vystavenými dokladmi, svedčiacimi o nutnosti a potrebnosti dovezených tovarov.
(4) Ustanovenia ods. 2 a 3 platia do konca roku 1942.
§ 3.
Minister financií, povoľujúc po dohode s ministrom hospodárstva dovoz strojov podľa poznámok za sadzobnými triedami XL a XLI ako aj za sadzobným číslom 553 d), môže si vyžiadať dobrozdanie poradného sboru, ktorý si pre tento účel zriadi.
§ 4.
Na dovoz zo štátov, ktoré by bezdôvodne akýmkoľvek spôsobom hatily dovoz alebo prievoz slovenského tovaru alebo prievoz cudzieho tovaru svojím územím do slovenského colného územia, možno určiť bez ujmy ustanovenia § 7, ods. l colného zákona č. 114/1927 Sb. z. a n. colné prirážky vo výške najmenej 200% príslušných colných sadzieb,
§ 5.
(1) Akékoľvek vedomé alebo úmyselné konanie, smerujúce k neoprávnenému dosiahnutiu colnej výhody podľa tohto zákona, tresce sa ako colný priestupok peňažným trestom vo výške jedno- až štvornásobku vylákanej colnej výhody, prípadne colnej výhody, ktorá sa mala týmto protiprávnym konaním docieliť, a to bez ujmy prípadného stíhania tiež podľa iných zákonných ustanovení.
(2) Rovnako ako páchateľ sa potresce, kto návodom, radou, utvrdzovaním, poskytnutím pomoci alebo inak úmyselne pôsobí na spáchanie alebo pri spáchaní trestného činu, alebo kto spáchaním trestného činu pôsobí na to, aby sa dosiahlo
účelu trestného činu, alebo aby opatril sebe alebo inému majetkový prospech.
(3) Ak sa nedá zistiť výška vylákanej colnej výhody, prípadne colnej výhody, ktorá sa mala týmto protiprávnym konaním docieliť, vymeria sa peňažný trest od Ks 1000. — do Ks 500. 000. —.
(4) Inak platia o stíhaní a trestaní priestupkov ako aj o náhradnom treste ustanovenia colného zákona č. 114/1927 Sb. z. a n.
§ 6.
(1) Zrušujú sa všetky ustanovenia právnych predpisov upravujúcich colné sadzby, nakoľko odporujú tomuto zákonu. Zrušujú sa najmä dosiaľ platné ustanovenia zákona č. 349/1921 Sb. z. a n., zákon
č. 109/1926 Sb. z. a n., vládne nariadenia č. 96/1933 a č. 40/1939 Sb. z. a n., § 5 vládneho nariadenia č. 2/1939 Sl. z. ako aj vládne nariadenia č. 115/1939, 157/1939, 293/1939 a č. 79/1940 Sl. z.
(2) Zrušuje sa aj zákon č. 73/1930 Sb.. z. a m. a k nemu vydané vykonávacie nariadenie, ako aj všetky s nim súvisiace právne predpisy.
§ 7.
Tento zákon nadobudne účinnosť dňom, ktorý určí vláda nariadením; vykoná ho minister financií so zúčastnenými ministrami.
Prehľad
Sadzobná Sadzobné
trieda číslo
Prvý diel. — Dovoz.
I. Koloniálny tovar......... l—3
II. Koreniny........... 4—8
III. Južné ovocie........... 9—18
IV. Cukor........ 19—21
V. Tabak............ 22
VI. Obilie; slad; strukoviny; múka a mlynské výrobky;
ryža............ 23—34
VII. Ovocie, zelenina, rastliny a časti rastlín.... 35—62
VIII. Dobytok jatečný a ťažný....... 63—72
IX. Iné zvieratá........... 73—77
X. Výrobky živočíšne......... 78—87
XI. Tuky............ 88—101
XII, Mastné oleje........... 102—106
XIII. Nápoje............ 107—112
XIV. potraviny........... 113—132
XV. Drevo, uhlie a rašelina........ 133—135
XVI. Suroviny tokárske a rezbárske ..... 136—141
XVII. Nerasty ......... 142—150
XVIII. Látky lekárnické a voňavkárske...... 151—155
XIX. Farbivá a trieslivá......... 156—163
XX, Klovatiny (gumy) a živice....... 164—174
XXI. Oleje minerálne; decht hnedouhoľný, decht bridlicový a oleje z nich........ 175—179
XXII. Bavlna, priadza a tovar z nej...... 180—201
XXIII. Ľan, konope, juta a iné rastlinné pradivá, výslovne
nemenované, priadza a tovar z nich.... 202—219
XXIV. Vlna, vlnená priadza a vlnený tovar..... 220—239
XXV. Hodváb a hodvábny tovar....... 240—260
XXVI. Tovar konfekčný......... 261—274
XXVII. Tovar kefársky a rešetársky....... 275—278
XXVIII. Tovar zo slamy, trstiny, lyka, lubu a podobných
hmôt, nemenovaných v iných triedach sadzobných 279—283
XXIX. Papier a papierový tovar....... 284—303
XXX. Kaučuk, gutaperča a iné chemicky vyrobené náhrady kaučuku ako aj tovar z nich..... 304—320
XXXI. Voskované plátno a tovar z neho..... 321—327
XXXII. Kože vyrobené a kožený tovar...... 328—344
XXXIII. Tovar kožušnícky......... 345—346
XXXIV, Tovar drevený; tovar zo surovín tokárskych a rez-
bárskych ........... 347—367
XXXV. Sklo a sklený tovar......... 368—390
XXXVI. Tovar kamenný.......... 391-10
XXXVII. Tovar hlinený......... 411—427
XXXVIII. Železo a železný tovar....... 428—487
XXXIX. Obecné kovy a tovar z nich....... 488—525
Sadzobná Sadzobné
trieda číslo
XL. Stroje, prístroje a ich súčiastky z dreva, železa alebo obecných kovov, okrem tých, ktoré patria do triedy XLI. a XLII.......... 526—538
XLI. Elektrické stroje, prístroje a elektrotechnické potreby ........... 539—546
XLII. Vozidlá............ 547-559
XLIII. Drahé (vzácne) kovy, drahokamy a polodrahokamy a
tovar z nich; mince........ 560—572
XLIV. Prístroje a nástroje (inšrtumenty), hodiny... 573—591
XLV. Kuchynská soľ.......... 592—595
XLVI. Chemické látky pomocné a chemické výrobky.. 596—622
XLVII. Pokosty, tovar farbiarsky, lekárnický a voňavkársky 623—633
XLVIII. Sviečky, mydlo a voskový tovar...... 634—639
XLIX. Zápalný tovar.......... 640—646
L. Diela literárne a umelecké....... 647—651
LI. Odpadky ............ 652—657
Druhý diel. — Vývoz.
Handry a iné odpadky na výrobu papieru... 658 Kosti všetkého druhu; rohová duša (rohové jadro);
piline kopytá a plné paznechty...... 659
PRVÝ DIEL. Dovoz.
Sadzobné číslo | Colná sadzba všeobecná | |
1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. | I. Koloniálny tovar. Kakaové boby a šupiny: a) surové .......... b) pražené .......... Káva: a) surová ........... b) pražená ........ Čaj ............. II. Koreniny. Piepor (korenie čierne a biele); dlhý piepor; pieprový prach; nové korenie; paprika (korenie červené [španielske]); ďumbier: a) nemleté: 1. v balení pre drobný predaj ..... 2. iné: o) piepor čierny (korenie čierne).... (3) ostatné ......... b) mleté: 1. v balení pre drobný predaj ..... 2. ostatné ......... Škorica: a) nemletá: 1. v balení pre drobný predaj ..... 2. ostatná .......... b) mletá: 1. v balení pre drobný predaj ..... 2. ostatná ......... Badyán (čínsky aníz); hrebíček (tiež hrebíčkové matky); muškátový kvet (macis); muškátové orechy nevylúpané: a) nemleté: 1. v balení pre drobný predaj ..... 2. ostatné ......... b) mleté: 1. v balení pre drobný predaj ..... 2. ostatné ......... Muškátové orechy vylúpané: a) nemleté: 1. v balení pre drobný predaj ..... 2. ostatné ......... b) mleté: 1. v balení pre drobný predaj ..... 2. ostatné ......... Kardamomy, šafran, vanilka: a) nemleté: 1. v baletní pre drobný predaj ..... 2. ostatné ......... | za 100 kg 90. — 350 — 2. 000. — 3. 000. — 5. 000. — 800 — 250 — 660, — 1. 000. — 860. — 1. 850. — 1. 650. — 2. 200. — 1. 850. — 2. 500. — 2. 180. — 3. 000. — 2. 500. — 3. 400. — 3. 000. — 4. 000, — 3. 400. — 4. 760. — 4. 200. — |
Sadzobné číslo | Colná sadzba všeobecná | |
9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18. 19. 20. 21. 22. | b) mleté; 1. v balení pre drobný predaj ..... 2. ostatné ......... III. Južné ovocie. Figy: a) čerstvé .......... b) sušené: 1. v škatuliach, debničkách alebo v košíčkoch 2. vo vencoch alebo ináč balené.... Poznámka. Sušené figy vo vencoch alebo ináč balené, dovážané na dovoľovací list pre továrne na výrobu kávových náhrad, pod dozorom a podľa podmienok určených Ministerstvom financií ........... Vínne bobule a hrozná, sušené; koríntky.... Citróny, limóny, cedráty ........ Pomaranče ........... Poznámka. Pomaranče, vynímajúc mandarínky, v polodebnách ...... Citróny, limóny, cedráty a pomaranče, naložené v slanej vode; nezrelé a drobné pomaranče; kôra pomarančová, cedrátová a citrónová, tiaž mletá alebo naložená v slanej vode ........ Datle, pistácie, banány (pisang) ...... Ananás ............ Mandle: a) suché, nevylúpané alebo vylúpané.... b) nezrelé v škrupine ....... Píniové (limbové) jadrá, nevylúpané; svätojánsky chlieb, nazaroly, jedlé gaštany; kokosové a podobné jedlé orechy cudzokrajné; olivy čerstvé, sušené alebo solené ............ Píniové (limbové) jadrá, vylúpané; granátové jablká. IV, Cukor. Cukor z repy a ostatné cukry rovnakého druhu (cukor trstinový), bez ohľadu na stupeň čistoty, okrem melasy ............ Cukor iného druhu, napr. glukóza, cukor škrobový, hroznový, ovocný, mliečny a podobné cukry; pálený cukor (cukrový a pivný couleur [karamel]). Melasa ............ Poznámka. Okrem cla vyberá sa z cukru spotrebná daň, a to z cukru čís. 19 vo výmere určenej pre cukor trstinový a z cukru čís. 20 vo výmere určenej pre cukor iného druhu. V. T a b a k. Tabak a tabakové výrobky ....... | za 100 kg 5. 600 — 4. 760. — 70. — 400. — 300. — 50. — 350. — 140. — 480. — z hrubej váhy 480. — 70. — 540. — 600. — 360. — 150. — 120. — 600. — 340. — 340. — 45. — 3. 750. — len na zvláštne povolenie |
Sadzobné číslo | Colná sadzba všeobecná | |
23. 24. 25. 26. 27. 28. 29. 30. 31. 32. 33. 34. 35. 36. 37. | VI. Obilie; slad; strukoviny; múka a mlynské výrobky; ryža. Pšenica, tenkéľ ..... Poznámka. Súraž vyclieva sa podlá pomeru váhy zŕn peničných a ražných príslušnými colnými sadzbami. K obsahu zŕn jedného alebo druhého druhu obilia do 5°/o váhy sa neprihliada. Raz ............. Jačmeň ............ Ovos ............ Kukurica ........... Pohánka ........... Proso ............ Slad ............ Boby, hrach, šošovica ........ Ľadník, lupina (vlčí bôb): a) ľadník .......... b) lupina (Vlčí bôb) ........ Poznámka k sadz. čís. 23 až 29, 31 a 32. Obilie v klasoch a strukoviny v strukoch, zrelé, vyclievajú sa ako príslušný druh obilia alebo strukovín. Obilie a strukoviny v slame vyclievajú sa polovinou colnej sadzby pre príslušný druh obilia alebo strukovín. Múka a mlynské výrobky z obilia a strukovín (opichané, šrotované, lúpané zrno; krúpy, krúpky, krupica) ............ Poznámka. Semolina, dovážaná továrňami na výrobu cestovín, na zvláštne povolenie do množstva 20. 000 q ročne podľa podmienok určených Ministerstvom financií ...... Ryža nelúpaná a lúpaná, tiež ryža zlomková: a) nelúpaná .......... b) ostatná .......... Poznámka. Mlynské výrobky z ryže vyclievajú sa podľa čís. 33. VII, Ovocie, zelenina, rastliny a časti rastlín. Ovocie: Vínne hrozno, čerstvé; vínna brečka (vínny rmut). Vlašské orechy a lieskové oriešky, zrelé. Ovocie výslovne nemenované, čerstvé: a) jemné ovocie stolné: 1, broskyne a nektarinky, hrušky, jablká a jahody .......... | za 100 kg 75. — z hrubej váhy 65. — z hrubej váhy 60. — z hrubej váhy 60. — l z hrubej váhy 18. — 16. — 20. — 80 — z hrubej váhy 70. — z hrubej váhy 48. — 48. — 150, — z hrubej váhy 15 — 5. 40 16. 20 400. — 200. — 200. — |