Snem Slovenskej republiky 1941
l. volebné obdobie. 6. zasadanie.
446. Zpráva
národohospodárskeho výboru
o vládnom návrhu zákona o rozšírení pôsobnosti Slovenskej hypotečnej
a komunálnej banky (tlač 436).
Starostlivosť o nerušený vývoj kapitálového trhu patrí dnes medzi tie najnaliehavejšie úlohy štátu. Ide Mávne o to, aby voľné kapitálové prostriedky boly usmerňované a použité tam, kde sú najviac potrebné. Tento cieľ možno dosiahnuť jedine účelnou organizáciou, ktorá bude vstave regulovaným zásahom vytvoriť všetky predpoklady zdravého kapitálového vývoja. V popredí regulovaného vývoja kapitálového trhu stojí predovšetkým otázka štátnych cenných papierov, ktoré nemajú byť predmetom škodlivej špekulácie, ale zdravým a bezpečným prostriedkom pre uloženie kapitálov širokých ľudových vrstiev.
Vládny návrh zákona chce dosiahnuť tento cieľ rozšírením pôsobnosti Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky, ktorej úlohou by bolo spolupôsobiť pri úprave trhu štátnych papierov a to tak, že by svojou intervenčnou činnosťou zhodnotila zásoby štátnych papierov, udržiavala stabilný kurz týchto a tak umožnila ich predajnosť a lombardovateľnosť.
Toto je základným predpokladom úspešného vývoja kapitálového trhu a získania dôvery pre ukladanie kapitálov v štátnych cenných papieroch slovenských.
Dosiahnutie tohto predpokladu veľmi výdatne umožní splniť i druhú nie menej dôležitú úlohu Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky, o ktorú sa jej činnosť rozširuje. Je to spoluúčasť na štátnych úverových operáciách.
Národohospodársky výbor rokuje o tomto vládnom návrhu spoločne s výborom rozpočtovým zistil, že rozšírenie pôsobnosti Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky úplne postačí na splnenie úlohy, ktorú jej vládny návrh určuje, lebo jej verejná povaha je s dlaňou úlohou v pilnom súlade a okrem toho väčšiu časť pôsobnosti Reeskontného a lombardného ústavu aj tak vykonáva. Preto výbor odporúča slávnemu Snemu vládny návrh na prijatie.
V Bratislave 19. novembra 1941.
Štefan Danihel v. r., Ján Líška v. r.,
predseda. zpravodajca.
Zpráva
rozpočtového výboru.
Obchod s cennými papiermi nie je dnes už len vecou niekoľkých vyvolených a odvážnych kapitalistov, ale je nezbytnou súčiastkou finančného hospodárenia každého štátu. Od vzniku slovenského štátu bolo všeobecne jasné, že ani naše štátne a národné hospodárstvo nemôže sa zaobísť bez inštitúcie, ktorá by usmerňovala našu politiku cenných papierov, a ktorá by bola garantom, že nemôže raz na trhu cenných papierov nastať taká situácia, aby špekuláciou sa stali tieto papiere bezcennými. Touto inštitúciou má byť Slovenská hypotečná a komunálna banka vo svojom rozšírenom poslaní. V určitej obmedzenej miere vykonávala už Slovenská hypotečná a komunálna banka túto funkciu. Predloženým vládnym návrhom zákona dáva sa jej len väčšia kompetencia, a uložením povinnosti bankám, sociálnym ústavom a súkromným poisťovniam skladať povinné vklady dáva sa jej možnosť finančnými operáciami regulovať trh cenných papierov. Pre štát ukladá sa povinnosť poskytnúť banke 50 miliónový bezúročný vklad v päťročných splátkach, ktorý má slúžiť na krytie prípadných strát, aké sa predvídajú pri zásahoch banky na trhu cenných papierov.
Rozpočtový výbor rokoval o vládnom návrhu zákona spolu s národohospodárskym výborom na zasadnutí dňa 19. novembra 1941. S hradiska rozpočtového skúmal, či je únosné a potrebné, aby štát poskytol Slovenskej hypotečnej a komunálnej banke bezúročný vklad. Zo skúseností vieme, že ak sa ponechá trh cenných papierov voľnej hre náhod, štátne cenné papiere strácajú na cene a ich majitelia prestávajú mať na nich záujem. Keďže sa nedá predpokladať, že by aj v budúcnosti bolo možné zaobísť sa bez vydávania nových štátnych papierov, má štát záujem na tom, aby už prv vydané papiere maly cenu a aby o nové bol záujem. Preto je odôvodnené, že na tento účel štát dáva určitý kapitál a zaisťuje si tak možnosť u svojich občanov včas potreby získať nový kapitál.
Podľa predloženého vládneho návrhu zákona ukladá sa Robotníckej sociálnej poisťovni a Penzijnému ústavu súkromných úradníkov povinnosť vložiť 5% z ich majetku trvalé uložiteľného. Peňažným ústavom ukladá sa povinnosť uložiť a udržiavať v Slovenskej hypotečnej a komunálnej banke 5% úhrnných vkladov. Súkromnoprávnym poisťovniam je uložené, aby povinne daly 10% úhrnného stavu svojich prémiových rezerv. Dnes, keď je peňažný trh pomerne plynulý, nezdá sa byť táto povinnosť neznesiteľnou, najmä preto nie, že vklady tieto sú zúročiteľné. Nedá sa však predvídať, aký bude vývoj do budúcnosti a či neskoršie, najmä po skončení vojny, nepôjde táto povinnosť na vrub finančnej pohotovosti uvedených ústavov. V tomto smere nedá sa presne zodpovedať, či by nemohly nastať nejaké ťažkosti. Určité skúsenosti sú však z činností bývalého Československého reeskontného a lombardného ústavu v Prahe, kde bola tiež uložená povinnosť určitým ústavom vkladať určité percento vkladov, prípadne trvalé uložiteľného majetku, a kde ani táto povinnosť nezaťažovala činnosť peňažných ústavov, sociálne poisťovacích ústavov a súkromných poisťovieň. Predpisy o povinnosti boly niečo odlišné, ale viacročná činnosť dokazuje, že povinný odvod prostriedkov nezaťažoval tieto ústavy. Na druhej strane aj ony majú záujem na tom, aby cenné papiere, vydané štátom, malý trvalú hodnotu.
Slovenská hypotečná a komunálna banka bude svoju funkciu vykonávať, ako to ustanovuje § 2 vládneho návrhu, po dohode s ministrom financií a s guvernérom Slovenskej národnej banky. Týmito sa dáva možnosť jak štátu, tak aj Slovenskej
národnej banke spolupôsobiť pri určovaní politiky obchodu s cennými papiermi, ale tiež spoluzodpovedať za jej ďalší vývoj.
Predloženým zákonom legalizuje sa už do istej miery jestvujúci stav a zaisťuje sa bezpečnosť pre majiteľov štátnych cenných papierov, že do nich uložené peniaze budú trvalé hodnotne uložené. Získava sa tým dôvera u najširších vrstiev voči cenným papierom a štátu sa poskytuje možnosť novými úverovými operáciami získať v prípade potreby nové finančné prostriedky. Z tohto dôvodu menom rozpočtového výboru navrhujem uvedenú osnovu prijať.
V Bratislave 19. novembra 1941.
Dr. Eugen Filkorn v. r., Vladimír Moravčík v. r.,
predseda. zpravodajca
Zákon
zo dňa-------------------- 1941
o rozšírení pôsobnosti Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
pôsobnosť Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky (v ďalšom texte "Baníka") sa rozširuje o:
1. spolupôsobenie pri úprave trhu štátnych papierov a účasť na štátnych úverových operáciách (§ 2);
2. prijímanie povinných vkladov (§§ 3 až 5).
§ 2.
(1) V rámci pôsobnosti podľa § l, bod l Banka spoločne s inými peňažnými ústavmi sa má starať, aby sa trh štátnych pôžičiek hospodársky zdravo rozvíjal
(2) Účasť Banky na štátnych úverových operáciách spočíva v súčinnosti pri obstarávaní štátnych pôžičiek, a to samostatne alebo v sdružení s inými peňažnými ústavmi, ako aj vo vykonávaní upisovacej akcie a v obstarávaní iných s tým spojených úkonov, ktoré jej sverí štátna finančná správa.
(3) Činnosť podľa ods. l a 2 bude Baníka vykonávať v shode s ministrom financií a guvernérom Slovenskej národnej banky, prípadne s ich zástupcami na to určenými.
§ 3.
(1) Peňažné ústavy ako aj tuzemské filiálky zahraničných peňažných ústavov (§ l nar, s mocou zákona č. 11/1941 Sl. z. o sústredení pôsobnosti vo veciach peňažných ústavov a peňažných podnikov v Ministerstve financií ako aj o úprave nie ktorých pomerov v peňažníctve), ktoré prijímajú vklady na vkladné (sporiteľničné) knižky (listy) [§ l, od®. 2 a § 2 zák. č. 239/1924 Sb. z. a n. o vkladných knižkách (listoch), účastinných bankách a o revízii bankových ústavov v znení zák. č. 54/1932
Sb. z. a n. alebo na pokladničné poukážky (v ďalšom texte "vklady"), sú povinné uložil a udržiavať v Banke 5% úhrnu vkladov (v ďalšom texte "povinný vklad"), a to podľa stavu ku koncu posledného súvažného roku.
(2) Povinnosť podľa ods. l nastane po prvý raz podľa úhrnného stavu vkladov k 31. decembru 1940 a peňažné ústavy ju majú. splniť do 30. apríla. 1942 tak, že odvedú (Banke koncom každého mesiaca — po prvý raz dňa 30, novembra 1941 — 1/6 povinného vkladu. V ďaľších rokoch peňažné ústavy zistia, či stav vkladov je ku koncu súvažného roku vyšší oproti stavu z počiatku tohto roku. Ak je tu prírastok vkladov, peňažný ústav odvedie Banke 5% tohto prírastku najneskoršie do konca nasledujúceho kalendárneho štvrťroka; po prvý raz do 31. marca 1942.
(3) U sväzov [§ 2, ods. l, písm. b) zák. č. 239/1924 Sb. z. a a v znení zák. č. 54/1932 Sb. z. a n. ] nezapočítavajú sa vklady členov alebo členských sväzov ani do prírastku, ani do úhrnného stavu vkladov.
§ 4.
(1) Robotnícka sociálna poisťovňa a Penzijný ústav súkromných úradníkov sú povinné uložiť a udržiavať v Banke ako povinný vklad 5% úhrnu svojho majetku trvalé uložiteľného a to podľa, stavu ku koncu posledného súvažného roku.
(2) Povinnosť podľa ods. l nastane po prvý raz podľa úhrnného stavu majetku trvalé uložiteľného k 31. decembru 1941 a ústavy uvedené v ods. l majú ju splniť do 31. decembra 1943 tak, že Banke odvedú koncom každého mesiaca — po prvý raz dňa 31. januára 1942 — 1/24 povinného vkladní. V ďalších rokoch uvedené ústavy zistia, či stav majetku trvalé uložiteľného je ku koncu súvažného roku vyšší oproti stavu z počiatku tohto roku. Ak je tu prírastok majetku, ústavy odvedú Banke 5% tohto prírastku najneskoršie do 31. mája nasledujúceho roku, po prvý raz dňa 31. mája 1943.
§ 5.
(1) Súkromnoprávne poisťovne sú povinné uložil a udržiavať v Banke ako povinný vklad 10% úhrnného stavu prémiových rezerv svojich priamych tuzemských obchodov v životnom poistení, a to podľa stavia ku koncu posledného súvažného roku. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na tuzemské filiálky zahraničných súkromnoprávnych poisťovní.
(2) Povinnosť podľa ods.. l nastane po prvý raz podľa stavu prémiových rezerv k 31. decembru 1941 a poisťovne majú ju splniť do 31. decembra 1943 tak, že odvedú Banke koncom každého mesiaca — po prvý raz dňa 31. januára 1942 — 1/24 povinného vkladu. V ďalších rokoch poisťovne zistia, či stav prémiových rezerv, vzťahujúcich sa na ich priamy tuzemský obchod v životnom poistení, je ku kaňou súvažného roku vyšší oproti stavu z počiatku tohto roku. Ak je tu prírastok prémiových rezerv, poisťovne odvedú Banke 10% tohto prírastku najneskoršie do konca nasledujúceho prvého kalendárneho štvrťroka, po prvý raz dňa 31, marca 1943.
§ 6.
Ak u peňažného ústavu stav vkladov, u Robotníckej sociálnej poisťovne alebo u Penzijného ústavu súkromných úradníkov stav trvalé uložiteľného majetku a u súkromnoprávnych poisťovní úhrnný stav ich prémiových rezerv, vzťahujúcich sa na ich priamy tuzemský obchod v životnom poistení, klesne pod stav na konci predchádzajúceho súvažného roku, a ak taký ústav preukáže naliehavú potrebu pohotových prostriedkov, možno mu vrátiť pomernú časť jeho povinného vkladu na čas, kým táto potreba potrvá. Ak ústav vstúpi do likvidácie, má nárok na vrátenie celého povinného vkladu.
§ 7.
(1) Štát uloží v Banke bezúročný štátny vklad Ks 50, 000. 000. —, splatný v 5-ročných splátkach po Ks 10, 000. 000. —, počínajúc rokom 1942. Splátky sú sročné do 31. marca každého roku.
(2) Minister financií sa splnomocňuje, aby vklad podľa ods. l uhradil zo štátnych príjmov a potrebnú sumu zaistil v šťastnom rozpočte.
(3) Ak pôsobnosť Banky (§ l. bod 1) bude zaistená aj bez štátneho vkladu, Banka je povinná ho celkom alebo čiastočne vrátiť na výpoveď ministra financií. Výpoveď treba dať s polročnou lehotou, predtým však treba vypočuť Banku.
§ 8.
(1) Povinné vklady prijíma Banka na bežný účet a vykazuje ich osobitne podlá toho, či sú to vklady peňažných ústavov (§ 3), či vklady sociálne poisťujúcich ústavov (§ 4), či vklady Súkromnoprávnym poisťovní (§5) a či vklad štátu (§ 7). S hľadiska právnych predpisov o uložení majetku Súkromnoprávnym poisťovní treba vklady podľa § 5 posudzovať ako pôžičky štátu poskytnuté.
(2) Vklady ústavov uvedených v § 3 zúrokuje Baníka sadzbou 31/2% ročne, vklady ústavov uvedených v § 4 sadzbou 41/2% ročne a vklady ústavov uvedených v § 5 sadzbou 3% ročne. Tieto sadzby môže vláda zmeniť nariadením.
(3) O stave povinných vkladov (§§ 3 až 5) a štátneho vkladu (§ 7), o spôsobe ich uloženia, ako aj o výsledkoch ich použitia je Banka povinná dodávať štvrťročne, alebo na vyzvanie kedykoľvek, zprávu Ministerstvu financií.
§ 9.
Z povinných vkladov včas neodvedených (§§ 3 až 5) platí sa úrok z omeškania vo výške presahujúcej o 2°/o sadzbu, ktorou Banka zúrokuje vklady príslušného druhu (§ 8, ods.. 2). Okrem toho Baníka je oprávnená vybrať nedoplatok aj s úrokmi z omeškania vydaním výpisu z hlavných kníh (§ 10 vládneho nariadenia č. 77/1939 Sl. z. o zriadení Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky).
§ 10.
(1) Ústavy uvedené v §§ 3 až 5 sú povinné vykazovať Banke stav vkladov (majetku trvalé uložiteľného, prémiových rezerv zo životného poistenia) k rozhodnému dňu, podávať jej vysvetlivky, potrebné na preskúmanie týchto výkazov a pripustiť nahliadnutie do svojich obchodných kníh a dokladov, nakoľko to zistenie správnosti týchto výkazov a vysvetliviek vyžaduje.
(2) Peňažné ústavy, ktoré podlá právnych predpisov sú povinne pričlenené k sväzu (§ 3, ods. 3), odvádzajú povinné vklady a prekladajú výkazy a vysvetlivky prostredníctvom svojho sväzu.
§ 11.
(1) Banke prislúcha pre jej pohľadávky, vzniklé z činnosti, na ktorú je podľa svojich stanov oprávnená, prednostné záložné právo na cenné papiere a iné hnuteľné veci dlžníka, ktoré jej dlžník odovzdal ako istotu, alebo ktorých držbu prípadne detenciu Baníka od neho kedykoľvek a na hociaký cieľ nadobudla. Toto právo prislúcha Banke aj vtedy, ak bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz.
(2) Ak je dlžník v omeškaní, môže sa Banka bez súdneho pokračovania uspokojiť z vecí uvedených v ods. 1. Banka môže najmä po predchádzajúcom napomenutí tieto veci verejne predať prostredníctvom orgánu oprávneného dražiť; ak majú tieto veci burzovnú cenu, môže ich predať tiež neverejne prostredníctvom obchodného dohodcu. Medzi napomenutím a predajom, a ak napomenutie nie je možné, medzi časom, kedy vzniklo oprávnenie na predaj, a predajom, musí uplynúť najmenej jeden týždeň. O vykonaní predaja upovedomí Banka dlžníka; ak opomenie tak učiniť, je zaviazaná na náhradu škody. Ak z výťažku predaja zostane prebytok, zúčtuje ho Banka dlžníkovi na nedoplatok povinného vkladu; ak niet takého nedoplatku, vydá sa prebytok dlžníkovi.
(3) Prednostné záložné právo nemôže byť dotknuté prv nadobudnutými právami a nárokmi, a to ani vlastníckymi právami
tretích osôb na cenné papiere a iné hnuteľné veci, ktoré Banka prevzala ako majetok dlžníkov, ak len prv nadobudnuté práva alebo nároky neboly Banke už pri odovzdaní známe alebo aspoň zrejmé.
§ 12.
Úroky z povinných vkladov sú oslobodené od dane rentovej ako aj od príspevkov Pomocného fondu peňažných ústavov (zák. č. 172/1941 Sl. z. o zriadení Pomocného fondu peňažných ústavov). Povinné vklady a štátny vklad (§§ 3 až 5 a § 7) sa nezapočítajú u Banky do úhrnu vkladov podľa § 10, ods. 2, písm. b) a ods. 3 zákona č. 172/1941 Sl. z.
§ 13.
(1) Od Reeskontného a lombardného ústavu v Prahe transferované povinné vklady slovenských ústavov uvedených v §§ 3 a 5 prechádzajú na Banku a započítavajú sa do úhrnu vkladov podlá §§ 3 a 5. Všetky majetkové hodnoty a práva tvoriace protihodnotu transferovaných povinných vkladov prechádzajú do vlastníctva Banky a ich prevod je oslobodený od kolkov a poplatkov.
(2) Od Reeskontného a lombardného ústavu prevzaté povinné vklady (ods. 1) zúrokuje Banka odo dňa ich prevzatia do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sadzbou 3 1/2 %
§ 14.
(1) Vláda sa splnomocňuje, aby podľa pomerov na kapitálovom trhu výšku (percento) povinných vkladov (§§ 3 až 5) nariadením zvýšila alebo snížila, alebo aby ďalšie odvádzanie povinných vkladov úplne alebo čiastočne zastavila.
(2) Minister financií môže v jednotlivých odôvodnených prípadoch lehotu na odvádzanie splátok (§ 3, ods. 2, § 4, ods. 2 a § 5, ods. 2) predĺžiť.
§ 15.
Minister financií s ohľadom na ustanovenia tohto zákona doplní stanovy Banky
(§ 3, ods. 4 vládneho nariadenia č. 77/1939 Sl. z. ) a vyhlási ich v Úradných novinách.
§ 16.
Zrušujú sa: zákon č. 49/1934 Sb. z. a n., vládne nariadenia č. 167/1934, 36/1935, 99/1937 Sb. z, a n. ako aj vládne vyhlášky č. 71/1934 a 264/1934 Sb. z, a n.
§ 17.
Zákon tento platí a nadobudne účinnosť dnom vyhlásenia; vykoná ho minister financií so zúčastnenými ministrami.