Snem Slovenskej republiky 1941
l. volebné obdobie. 6. zasadanie.
448. Zpráva
ústavnoprávneho a sociálneho a zdravotného výboru
o vládnom návrhu zákona o Slovenskom Červenom kríži (tlač 443).
Výbory ústavnoprávny a sociálny a zdravotný prerokovaly tento vládny návrh zákona na spoločnom zasadnutí dňa 1. decembra 1941.
K návrhu zákona sa oba výbory postavily kladne a prijaly ho za základ rokovania.
Slovenská republika ešte v roku 1939 pristúpila k medzinárodným Ženevským dohodám pre zlepšenie osudu ranených a chorých v poľných armádach a o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami, ktoré dohody vzniklý v roku 1929. Pristúpenie ako aj text oboch dohôd vo forme vyhlášky ministra zahraničných vecí obsahuje Slovenský zákonník pod č. 240 a 241/1941 Sl. z,
Náš štát ako každý iný štát, ktorý k menovaným dohodám pristúpil, prevzal na seba určité záväzky, najmä: postarať sa o účinkovanie a rozvoj Červeného kríža ako složky úradnej vojenskej zdravotnej služby s dôležitými úlohami na poli tejto služby. Zodpovedne tejto zaviazanosti predkladá slovenská vláda Snemu návrh zákona, ktorý má podlá ženevských konvencií zriadiť, zorganizovať a zabezpečiť aj Slovenský Červený kríž zreorganizovaním doterajšej "Spoločnosti Slovenského Červeného kríža v Bratislave", zriadenej podľa prepisov o spolkoch.
Pri zákonnej úprave všetkých otázok, týkajúcich sa Slovenského Červeného kríža, šlo v prvom rade o to, aby sa do zákona pojaly všetky pre náš štát záväzné ustanovenia oboch vyššie menovaných Ženevských dohôd. V tom ohľade osnova zákona v plnej miere vyhovuje a tomu cieľu slúžila aj výbormi prevedená legislatívne-technická úprava najmä prvých troch paragrafov vládneho návrhu,
Okrem úloh, určených Slovenskému Červenému krížu v Ženevských konvenciách, sveruje osnova zákona tejto významnej a i z odborného hľadiska iste veľmi dobre kvalifikovanej celonárodnej našej ustanovizni všetky tie úlohy na poli verejného zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, ktorých sverenie do jej pôsobnosti je aj národným a verejným záujmom. Vyzdvihnúť treba tu aj výbormi zdôraznené želanie, aby Slovenský Červený kríž bol i pri voľnosti na poli sociálnych akcií ich usmerňovateľom najmä pokiaľ ide o akcie, ktoré svojím zameraním zabiehajú na pracovné pole Slovenského Červeného kríža.
Všetky tieto úlohy sú dokladom, že Slovenský Červený kríž má plniť vysoké a šľachetné poslanie a že jeho účinkovanie bude najvyšším záujmom štátnym i národným. Hoci toto platilo aj pre doterajšie pôsobenie Spoločnosti Slovenského Červeného kríža, bude to veľmi zreteľne zdôraznené najmä novým zákonom. Slovenská republika dá tým súčasne najavo nielen svoju vôľu byť čestným plniteľom prevzatých medzinárodných záväzkov, ale aj svoje odhodlanie činmi dokázať, že patrí medzi usporiadané a kultúrne štáty sveta.
Doterajšie jestvovanie Spoločnosti Slovenského Červeného kríža na podklade spolkovom ukázalo sa nevyhovujúcim a aj organizačne nedostatočným. Preto osnova zákona dáva Červenému krížu organizačnú základňu na princípe autoritatívnom a vojenskom, čím sa umožní náležité a zdravé rozvinutie jeho činnosti podľa potrieb štátu a národa. Snaha zákonodarcu zaistiť Slovenskému Červenému krížu pevné postavenie a pôsobenie je dostatočne vyjadrená obzvlášť tým, že ho zákon stavia pod protektorát prezidenta republiky, pod ochranu a dozor ministra vnútra a že mu zabezpečuje finančnú bázu jednak zo štátnych prostriedkov, jednak z príspevkov sväzkov územnej samosprávy, ak by na splnenie uložených mu úloh nestačily jeho vlastné príjmy.
Po vecnej stránke výbory nemalý k jednotlivým ustanoveniam návrhu zákona pripomienky a previedly na osnove len potrebnú štylárnu a legislatívne-technickú úpravu.
So zreteľom na uvedené skutočnosti výbory odporúčajú Snemu osnovu na odhlasovanie v znení, ako nasleduje za touto zprávou.
V Bratislave 1. decembra 1941.
Dr. Karol Mederly v. r.,
predseda
Dr. Vojtech Tvrdý v. r.,
spravodajca ústavnoprávneho výboru.
Dr. Ernest Rosival v. r.,
zpravodajca sociálneho a zdravotného výboru.
Zákon zo dňa_____.....____ 1941
o Slovenskom Červenom kríži. Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1) Slovenský Červený kríž sa zriaďuje ako dobrovoľná pomocná spoločnosť podľa článku 10 Ženevskej dohody zo dňa 27. júla 1929 o zlepšení osudu ranených a chorých v poľných armádach (v ďalšom texte "Ženevská dohoda").
(2) Slovenský Červený kríž je samostatnou právnou osobou; jeho sídlom je Bratislava.
§ 2.
(1) Slovenský Červený kríž je výhradne oprávnený pripravovať a vykonávať úradnú pomocnú vojenskú zdravotnú službu podľa pokynov vojenskej správy (čl. 10 Ženevskej dohody). Personál Slovenského Červeného kríža, pridelený k vojenskej zdravotnej službe v smysle Ženevskej dohody, podlieha vojenským zákonom a predpisom, pričom o ich podriadenosti vojenskej súdnej a disciplinárnej právomoci platia ustanovenia § 130 zákona č. 131/1936 Sb. z. a n. o obrane štátu.
(2) Okrem pôsobnosti podľa ods. l Slovenský Červený kríž:
a) spolupracuje podľa príslušných medzinárodných ustanovení a v rámci opatrení štátnej správy pri starostlivosť o vojenských zajatcov;
b) spolupôsobí pri starostlivosti o vojnových poškodencov a ich rodinných príslušníkov a zmierňuje sociálne a zdravotné následky vojny;
c) spolupracuje v brannej výchove a pri civilnej protileteckej ochrane na poli zdravotnej služby;
d) organizuje ošetrovateľstvo a záchrannú službu (samaritánstvo), vykonáva hlavný dozor nad výcvikom a výkonom všetkých složiek záchrannej služby;
e) spolupracuje v pomocných akciách pri živelných pohromách alebo iných nešťastiach;
f) organizuje a vykonáva dobrovoľnú sociálne-zdravotnú prácu podľa potrieb národa a štátu; spolupracuje pri každej verejnej zdravotnej a sociálnej starostlivosti, najmä pri epidémiách;
g) sprostredkuje styk a spolupracuje so spoločnosťami Červeného kríža v iných štátoch, s ich medzinárodnými ústredňami a s inými podobnými organizáciami.
§ 3.
(1) Členstvo v Slovenskom Červenom kríži je dobrovoľné. Členovia a osoby pribrané do služieb Slovenského Červeného kríža podliehajú právnym predpisom o úradnom, lekárskom a vojenskom tajomstve.
(2) Slovenský Červený kríž v rámci tohto zákona upraví svoju vnútornú organizáciu štatútom, ktorý vydá predseda Slovenského Červeného kríža po schválení ministrom vnútra, ktorý sa má dohodnúť s ministrom národnej obrany. Štatút Slovenského Červeného kríža sa uverejní v Úradných novinách.
§ 4.
Prezident republiky je protektorom Slovenského Červeného kríža.
§ 5.
(1) Na čele Slovenského Červeného kríža je predseda, ktorého menuje a odvoláva prezident republiky na spoločný návrh ministra vnútra a ministra národnej obrany,
(2) Predseda ustanovuje a odvoláva svojho stáleho zástupcu so súhlasom ministra vnútra, ktorý sa o tom dohodne s ministrom národnej obrany.
§ 6.
Dozor nad Slovenským červeným krížom vykonáva minister vnútra.
§ 7.
Na výdavky Slovenského červeného kríža, ak na to nestačia jeho vlastné príjmy, prispievajú štát (rezort Ministerstva vnútra) a podľa svojich finančných možností aj sväzky územnej samosprávy.
§ 8.
(1) Okrem vojenskej zdravotnej služby smú používať odznak Červeného (Ženevského) kríža, ktorý pozostáva z kríža červenej farby ma bielom poli, ako. aj používať pomenovanie "Červený kríž" alebo "Ženevský kríž":
a) Slovenský červený kríž a jeho orgány v medziach tohto zákona a svojho štatútu, ako aj zariadenia, ktorým Slovenský Červený kríž povolil použiť znak Červeného kríža podľa čl. 24 Ženevskej dohody;
b) delegácie zahraničných spoločností Červeného kríža pri výkone svojho poslania, ak dostanú povolenie Ministerstva zahraničných vecí na návrh predsedu Slovenského Červeného kríža.
(2) Doteraz udelené povolenie ma používanie znaku alebo pomenovania, uvedeného v ods. l, ak odporujú uvedenému ustanoveniu, sa zrušujú bez nároku na náhradu; používané znaky a označenia treba odstrániť, a ta na miestach verejne prístupných a viditeľných do 30 dní, v ostatných prípadoch do 90 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
§ 9.
(1) Zamestnávatelia sú povinní uvolniť svojich zamestnancov pre nevyhnutnú účasť v službách Slovenského Červeného kríža, ak sa tým vážne neohrozujú záujmy zamestnávateľa.
(2) Výkon služby v Slovenskom Červenom kríži treba podľa možnosti zariadiť tak, aby činní členovia neboli hatení v riadnom vykonávaní svojho povolania alebo iných svojich zákonných povinností.
§ 10.
Členovia Slovenského Červeného kríža majú nárok na štátnu starostlivosť podľa zákona č. 83/1941 SI. z. (ktorým sa upravuje starostlivosť o poškodených v službe Hlinkovej gardy a Freiwillige Schutzstaffel atď. ) za podmienok tam uvedených.
§ 11.
Slovenský Červený kríž je pri výkone svojich úloh a povinností oslobodený od všetkých daní, dávok a poplatkov. Pri bezplatných venovaniach Slovenskému Červenému krížu prislúcha oslobodenie od darovného poplatku aj darcovi.
§ 12.
Korešpondencia Slovenkého Červeného kríža v medziach výkonu jeho pôsobnosti je oslobodená od poštových poplatkov. Podrobnosti určí minister dopravy a verejných prác,
§ 13.
(1) Priestupku sa dopúšťa:
a) zamestnanec, ktorý bezdôvodným alebo nepravdivým predstieraním účasti v službe Slovenského Červeného kríža poškodzuje svojho zamestnávateľa,
b) kto neoprávnene nosí rovnošatu Slovenského Červeného kríža, jej súčiastky alebo k ním patriace odznaky,
c) kto vo verejnom alebo v obchodnom živote bez povolenia (§ 8) použije znaky červeného kríža na bielom poli alebo pomenovanie "Červený kríž", "Ženevský kríž" alebo znak Švajčiarskej konfederácie: biely kríž v červenom poli — pre vonkajšie označenie predmetov svojej činnosti, alebo použije znak alebo slová tak podobné, že by mohly viesť k zámene s uvedeným znakom, prípadne pomenovaním.
(2) Priestupky podľa ods. l tresce — ak nejde o čin prísnejšie trestný — okresný (štátny policajný) úrad peňažným trestom od Ks 10. — do Ks 5. 000. —, ktorý v prípade nevymožiteľnosti treba premeniť na zatvorenie od 12 hodín do 14 dní.
§ 14.
Predmety protizákonne označené (§ 13, ods. l, písm. c)] zaistí okresný (štátny policajný) úrad v každom jednotlivom prípade. Zaistené predmety tento úrad vyhlási za prepadlé v prospech štátu, ak protizákonné označenie držiteľ v určenej Lehote neodstránil alebo ak označenie v určenej lehote nemožno odstrániť,
§ 15.
(1) Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zaniká "Spoločnosť Slovenského Červeného kríža v Bratislave" a spolky utvorené v jej rámci. Ich pôsobnosť prechádza na Slovenský Červený kríž a ich členovia stávajú sa členmi Slovenského Červeného kríža (§ 1).
(2) Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona prechádza majetok zaniklých subjektov (ods. 1) na Slovenský Červený kríž. Za ich záväzky ručí Slovenský Červený kríž len do výšky hodnoty od príslušného subjektu prevzatého majetku.
(3) Až do vydania štatútu (§ 3, ods. 2) môže predseda Slovenského Červeného kríža robiť potrebné majetkové a správne opatrenia, a to osobne alebo osobami ním zmocnenými.
§ 16.
Právne predpisy, ktoré tomuto zákonu odporujú alebo sa ním nahradzujú, sa zrušujú; najmä sa zrušuje zákon č. 479/1921 Sb. z, a n. o ochrane znaku a názvu Červeného kríža.
§ 17.
Tento zákon nadobudne účinnosť dňom 1. januára 1942; vykoná ho minisiter vnútra so zúčastnenými ministrami.