Snem Slovenskej republiky 1941

l. volebné obdobie. 6. zasadanie.

451

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa----------------------- 1941,

ktorým sa upravujú niektoré otázky penzijného poistenia Židov — súkromných

zamestnancov vo vyšších službách.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ l.

Židia nemajú nárok na zvýšenie dávok podľa § 177 a) zákona č, 26/1929 Sb, z. a n. a právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich (v ďalšom texte "penzijný zákon").

§ 2.

(1) Židia sú vylúčení z poistenia na vyššie dávky podľa nariadenia s mocou zákona č. 266/1940 SI. z.

(2) Prevodná čiastka, ktorá sa má vydať podľa §§ 113 až 115 penzijného zákona pri prestupe Židov z poistenia podlá §§ 103 až 108 alebo podľa § 124 zákona č. 26/1929 Sb. z. a n. v znení zákona č. 117/1934 Sb. z. a n., poťažne podľa vládneho nariadenia č. 33/1933 Sb. z. a n., alebo podľa nariadenia s mocou zákona č. 266/1940 Sl. z., kráti sa, a to aj, nakoľko ide o prevody do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuskutočnené, o 70% doplnku podľa § 113, ods. l, posledná veta penzijného zákona;

(5) Pri prestupoch Židov z poistenia podľa právnych predpisov, uvedených v ods. 2, do poistenia na normálne dávky podlá penzijného zákona treba obdobne použiť ustanovenia § 113 penzijného zákona ako aj ustanovenie ods. 2.

§3.

Zákon tento nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1942; vykoná ho minister vnútra.

Dôvodová správa

K § 1.

Penzijné poistenie po stránke poistnematematickej rovnováhy podrobené bolo v posledných rokoch trvania bývalej Česko-Slovenskej republiky ostrej kritike, medziinými tiež terajším predsedom Penzijného ústavu súkromných úradníkov, pričom bola zdôrazňovaná nutnosť novelizácie penzijného zákona, ktorou by bola zaručená finančná rovnováha penzijného poistenia. Bolo poukazované tiež na značnú pasivitu vyplývajúcu z poskytovania zvýšenia dávok podľa § 177 a) penzijného zákona za nepoistenú dobu služobnú. Prirážkou vyberanou podľa ods. 2 citovaného paragrafu po dobu 40 rokov mala byt podlá výpočtov vtedajšieho zodpovedné-

ho matematika prof. Schoenbauma zaistená potrebná úhrada až na malý schodok K 8, 850. 000. — (pri celkovej potrebe Ks 430, 000. 000. —), ktorý mienil uhradiť Všeobecný penzijný ústav zo svojho. Skutočný vývoj však ukázal, že tento predpoklad nebol správny, lebo už v poistnematematickej bilancii Všeobecného penzijného ústavu k 31, XII. 1937 vykázaný bol schodok zo započítania nepoistenej služobnej doby sumou K 669, 000. 000. —. Pomer medzi predpísanou prirážkou (§ 177 a) p. z. ) a vyplateným zvýšením u bývalej Úradovne Všeobecného penzijného ústavu v Bratislave a Penzijného ústavu súkromných úradníkov ukazujú nasledovné číslice:

Keďže spomenutý schodok, ako vôbec schodok celého bývalého česko-slovenského penzijného poistenia, ktorý činil asi 4 miliardy korún, objavuje sa pri rozdelení majetkovej podstaty Všeobecného penzijného ústavu v Prahe, pomernou časťou

tiež v slovenskom penzijnom poistení, bude treba prikročiť k takej úprave tohto poistenia, aby jeho finančná rovnováha bola zaistená. Otázka zaistenia úhrady potrebnej na krytie zvýšenia dávok podľa § 177 a) penzijného zákona a u árijských

dôchodcov má byť riešená v rámci všeobecnej novelizácie penzijného poistenia, pričom nebude iste dobre možné snížiť priznané už zvýšenie podľa § 177 a) penzijného zákona, ale budú musieť byť primerane zvýšené príslušné prirážky.

Pokiaľ ide o dôchodcov-Židov, zúčastnení sú podľa stavu k 1. marcu 1941 na celkovom počte 2905 dôchodcov požívajúcich zvýšenie podľa § 177 a) penzijného zákona 575 prípadmi, t, j. 19. 80%, a to na celkovej sume vyplácaného zvýšenia Ks, 4, 535. 628. — ročne sumou Ks 1, 144. 812 — ročne, teda 25. 25%, Na jedného dôchodcu-Árijca pripadá výplata podľa § 177 a) penzijného zákona priemerne Ks 1455. — ročne, na jedného dôchodcu-Žida však priemerne Ks 1991, — ročne. Tento krikľavý nepomer vysvetľuje sa tým, že Židia už pred účinnosťou penzijného poistenia zaujímali na Slovensku v hospodárskom živote dominujúce postavenie a počas svojho penzijného poistenia boli v nepomerne veľkom počte poistení vo vyšších triedach, takže zvýšenie podľa § 177 a) penzijného zákona u nich je zvlášť vysoké a tak účastní sú výhod ustanovenia § 177 a) penzijného zákona v nepomerne väčšom rozsahu než ostatní poistenci. Konečne vedeli často aj v neodôvodnených prípadoch, ako napríklad šachteri, presadiť uznanie nárokov podľa citovaného zákonného ustanovenia. Pasivita tejto dávky vyplýva preto aj nepomerne väčšou mierou zo zvýšenia vyplácaného Židom.

Keďže Židia sú zámerným riešením židovskej otázky takmer úplne vylúčení z hospodárskeho života a účasť aktívnych poistencov-Židov v našom penzijnom poistení je už teraz nepatrná a v budúcnosti nedá sa s touto složkou vôbec počítať, nie je možné pomýšľať na to, že by snáď značný schodok vyplývajúci zo zvýšenia dávok podľa § 177 a) penzijného zákona, vyplácaného dôchodcom-Židom, mohol byť uhradený zvýšenými prirážkami, ktoré by odvádzali aktívni poistenci-Židia, tak ako to bude riešené i u ostatných poistencov. Nemôže byť tiež reč o tom, aby snáď árijskí poistenci hradili svojimi príspevkami schodok zvýšenia dávok, vyplácaného Židom. Je preto v záujme finančnej rovnováhy nášho penzijného poisťovania, aby Židom bola hneď zastavená výplata zvýšenia dávok podľa § 177 a) penzijného zákona.

K § 2.

Ad ods. 1. Vylúčenie Židov z poistenia podľa nariadenia s mocou zákona č. 266/ 1940 Sl. z, je odôvodnené už tým, že počet židovských poistencov v tomto poistení, ktorý sa behom roku 1940 pohyboval pri celkovom počte asi 1800 poistencov okolo 50, klesol v roku 1941 dokonca až na 15, takže Židia nie sú už na tomto poistení zúčastnení takou mierou, že by z poistne-matematického hľadiska sami stačili vyrovnať na nich pripadajúce riziko. Museli by teda toto riziko znášať ostatní árijskí poistenci. Okrem toho vylúčenie Židov z poistenia na vyššie dávky je v intenciách vlády, aby Židia boli vylúčení z hospodárskeho a sociálneho života. Poskytovanie dávok značne vyšších než normálnych podľa penzijného zákona dávalo by Židom možnosti, ktoré by neboly v súhlase s uvedenými intenciami vlády. Je tu aj prejudic v ustanovení § 47, ods. 2 nariadenia č. 198/1941 Sl. z., podľa ktorého Židia nemajú mať iných penzijných nárokov okrem normálnych podľa penzijného zákona. Z rovnakých dôvodov boli v Ríšskom protektoráte Židia tiež vylúčení z poistenia u náhradných ústavov, a to nariadením ríšskeho protektora zo dňa 14. septembra 1940.

Ad ods. 2 a 3. Krátenie prémiovej rezervy, ktorá má byt vydaná za Židov prestupujúcich k inému nositeľovi poistenia, alebo vstupujúcich do poistenia podľa penzijného zákona, odôvodnené je značnou pasivitou poistenia prevádzaného do 14. marca 1939 náhradnými ústavmi bývalej Česko-Slovenskej republiky, od ktorých Penzijný ústav súkromných úradníkov v Bratislave podľa dohody medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou o vyporiadaní na poli sociálneho poistenia zo dňa 13, apríla 1940 preberá s príslušnými poistencami a dôchodcami tiež pomernú časť pasivity. Táto časť činí v priemere asi 30% hodnoty nárokov prevzatých poistencov a dôchodcov všetkých náhradných ústavov. U niektorých náhradných ústavov je toto percento ešte vyššie. Tak napríklad u Penzijného ústavu priemyslu cukrovarníckeho v Prahe, od ktorého bolo prevzaté najviac poistencov a dôchodcov (celkom 518), dosahuje pasivita 40%. Práve tak, ako v normálnom penzijnom poistení, tiež v poistení na vyššie dávky bude sa musieť v záujme zaistenia finančnej rovnováhy prikročiť k odstráneniu uvedenej celkovej pasivity. Keďže v poistení na vyššie dávky nebude možné

snížiť priznané dôchodky Árijcov, lebo by to bolo v rozpore s intenciami vlády, aby bola udržaná životná úroveň tejto složky štátneho obyvateľstva, pôjde o zaistenie úhrady potrebnej k dosiahnutiu finančnej rovnováhy predpisom osobitných príspevkov podľa ods. 7 nariadenia s mocou zákona č. 266/1940 Sl. z.

Nakoľko ide o pasivitu, vyplývajúcu z poistenia Židov u náhradných ústavov bývalej Česko-Slovenskej republiky, treba uvážiť, že Židia vzhľadom na svoje dominujúce postavenie v hospodárskom živote — na čo bolo poukázané už v odôvodnení k § l — boli nepomerne väčšou mierou účastní tohto poistenia; vyplýva teda z tejto ich účasti aj nepomerne väčšia časť pasivity. Túto nie je však možné odstrániť podobným spôsobom ako u Árijcov, lebo i keby neboli Židia už podľa § 2, ods. l vylúčení z poistenia na vyššie

dávky, predstavovali by tak nepatrné percento všetkých poistencov v poistení na vyššie dávky, žeby nemohlo prísť do úvahy zaistenie úhrady, potrebnej na vyrovnanie schodku za Židov, predpísaním mimoriadnych príspevkov aktívnym židovským poistencom. Preto prichádza u Židov do úvahy, jedine krátenie prémiovej rezervy a sníženie dávok, čím sa nároky Židov uvedú na mieru odpovedajúcu skutočnému — poistno-matematickému krytiu.

Vykonanie navrhovaného zákona si nevyžiada zo štátnej pokladnice nijaké výdavky.

Čo do prerokovania predkladaného návrhu zákona Snemom je želaním vlády, aby bol prikázaný výboru národohospodárskemu, výboru sociálnemu a zdravotnému a výboru ústavnoprávnemu.

Dr. Vojtech Tuka v. r.

predseda vlády a minister zahraničných vecí.

                                                         Alexander Mach v. r.,

                                                         minister vnútra.