Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 6. zasadanie.
453.
Návrh
poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov
na vydanie ústavného zákona o Ústavnom senáte.
Podpísaní navrhujú:
Snem Slovenskej republiky, ráč sa usniesť na tomto ústavnom zákone:
Ústavný zákon zo dňa_____________ 1941
o Ústavnom senáte.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto ústavnom zákone:
DIEL PRVÝ. Poslanie a složenie.
§ 1.
(1) Ústavný senát (§ 98 Ústavy) je povolaný rozhodovať o tom, či neodporujú zákony, opatrenia Stáleho výboru Snemu, nariadenia s mocou zákona alebo nariadenia, ktoré vydáva Vláda namiesto zákona, (v ďalšom texte "norma") Ústave alebo ústavným zákonom.
(2) Sídlom Ústavného senátu je Bratislava.
§ 2.
(1) Predsedom Ústavného senátu (v ďalšom texte "Senát") je prvý predseda
Najvyššieho súdu; členmi sú senátni predsedovia Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu. Pokiaľ je u Najvyššieho súdu systemizované miesto druhého predsedu, je i tento členom Senátu, ak vykonáva aj funkciu senátneho predsedu. Ak niektorý člen Senátu pre nemoc alebo pre inú prekážku nemôže vykonávať svoje povinnosti v Senáte, určí namiesto neho náhradníka — na čas trvania prekážky — predseda súdu, na ktorom dotyčný člen pôsobí, a to zpomedzi členov tohto súdu.
(2) Senát má dvoch podpredsedov. Prvého podpredsedu určuje i odvoláva predseda z členov Senátu, druhým podpredsedom je vekom najstarší člen Senátu. Podpredsedovia podľa svojho poradia zastupujú predsedu, ak tento nemôže vykonávať predsednícke povinnosti.
(3) Úlohu zapisovateľa vykonáva predsedom s prípadu na prípad vyslaný člen sekretariátu Najvyššieho súdu.
(4) Pomocné práce vykonáva a vecné potreby obstaráva Najvyšší súd.
§ 3.
(l) Predseda a členovia Senátu sú pri výkone svojej funkcie neodvislí,
(2) Do 8 dní po tom, ako nastala skutočnosť, zakladajúca členstvo v Senáte, složí jeho predseda do rúk prezidenta republiky, ostatní členovia do rúk predsedu Senátu túto prísahu: "Prisahám Bohu Všemohúcemu a Vševedúcemu, že ako predseda (člen) Ústavného senátu budem svedomité a nestranne plniť svoje povinnosti, najmä zachovávať Ústavu a iné ústavné zákony. Tak mi Pán Boh pomáhaj!"
§ 4.
Členstvo v Senáte je čestnou funkciou. Výšku náhrady výloh s členstvom spojených určí vláda.
DIEL DRUHY. Správa a činnosť.
§ 5.
(1) Senát spravuje a na činnosť jeho členov dozerá predseda.
(2) K administratívnej činnosti podľa ods. l patrí najmä svolávať a viesť zasadnutia Senátu, určovať zpravodajcov a program rokovania a starať sa o vyhotovenie rozhodnutí Senátu.
(3) K dozornej činnosti podľa ods. l patrí najmä starať sa o to, aby členovia Senátu, zapisovateľ a orgány pomocnej služby prikázanú im prácu vykonávali svedomité a včas.
DIEL TRETÍ.
Prípravné pokračovanie.
§ 6.
(1) Senát rozhoduje podľa § l iba na písomný návrh prezidenta republiky, Snemu, Stáleho výboru Snemu (§ 30 Ústavy), Vlády alebo Štátnej rady.
(2) V návrhu treba presne uviesť tie ustanovenia napadnutej normy, ktoré — podľa navrhovateľa — či už prekročením ústavne vymedzenej pôsobnosti Snemu, Stáleho výboru Snemu alebo Vlády Slovenskej republiky prípadne svojím obsahom odporujú Ústave alebo iným ústavným zákonom, ako aj označiť, ktoré ustanovenie Ústavy alebo iného ústavného zákona bolo nimi porušené.
(3) Návrh možno platne podať len do roka odo dňa účinnosti napadnutej normy. Návrh sa podáva u predsedu Senátu.
§ 7.
(1) Predseda Senátu návrh pridelí do 8 dní zpravodajcovi, súčasne doručí odpis návrhu predsedovi Snemu a predsedovi Vlády a svolá na prípravné zasadnutie Senát najneskoršie na 15. deň po dôjdení návrhu.
(2) Senát na prípravnom zasadnutí preskúma:
a) či návrh vyhovuje náležitostiam, určeným v § 6,
b) či rozhodovanie o veci podľa § l patrí do pôsobnosti Senátu.
§ 8.
Pre rokovanie a rozhodovanie vyžaduje sa okrem predsedu prítomnosť aspoň 4 členov (náhradníkov) Senátu ako aj zapisovateľa.
§ 9.
(1) Po otvorení zasadnutia zpravodajca prednesie stav veci v rámci § 7, ods. 2, načo nasleduje rokovanie.
(2) Po skončení rokovania vyzve predseda zpravodajcu, aby predniesol svoj návrh, a nariadi hlasovať o návrhu.
(3) Hlasuje sa podľa veku, najmladším počínajúc. Predseda hlasuje naposledy. Nikto nesmie odoprieť účasť na hlasovaní.
(4) Pre platné usnesenie vyžaduje sa nadpolovičná väčšina hlasov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje predseda.
§ 10.
(1) Ak návrh, o ktorom rozhoduje Senát, nevyhovuje náležitostiam, uvedeným v § 6, alebo ak rozhodovať o vecí nepatrí do pôsobnosti Senátu, Senát návrh odmietne, ináč odkáže vec na meritórne pojednávanie podľa ustanovení §§ 13 až 22.
(2) Senát rozhoduje usnesením, ktoré treba odôvodniť.
(3) Usnesenie treba doručiť navrhovateľovi, predsedovi Snemu a predsedovi Vlády. Usnesenie o odkázaní veci na meritórne pojednávanie treba doručiť predsedovi Snemu a predsedovi Vlády s vyzvaním, aby sa o návrhu (§ 7, ods. 1) vyjadrili do 30 dní odo dňa doručenia usnesenia.
§ 11.
(1) Usnesenie vypracuje zpravodajca; predseda môže sveriť vypracovanie usnesenia aj inému členovi Senátu.
(2) Usnesenie má obsahovať i mená členov rozhodujúceho Senátu; podpíše ho predseda.
§ 12.
(1) Zápisnicu o prípravnom zasadnutí vyhotoví zapisovateľ (§ 2, ods. 3).
(2) V zápisnici treba uviesť dátum a predmet rokovania, mená prítomných a priebeh rokovania, najmä podané návrhy a výsledok hlasovania.
(3) Zápisnicu podpisuje predseda a zapisovateľ.
DIEL ŠTVRTÝ. Meritórne pojednávanie.
§ 13.
(1) Len čo došlo vyjadrenie predsedu Snemu a predsedu Vlády alebo bezúspešne uplynula lehota uvedená v § 10, ods. 3, určí predseda Senátu termín na meritórne pojednávanie najneskoršie na 30. deň.
(2) Predseda svolá na meritórne pojednávanie členov Senátu.
(3) Predseda upovedomí o meritórnom pojednávaní navrhovateľa, predsedu Snemu a predsedu Vlády s upozornením, že majú právo osobne sa dostaviť na pojednávanie prípadne vyslať svojho splnomocneného zástupcu.
§ 14.
(1) Pre meritórne pojednávanie a rozhodovanie vyžaduje sa prítomnosť predsedu a všetkých členov (náhradníkov) Senátu ako aj zapisovateľa.
(2) Neprítomnosť navrhovateľa, predsedu Snemu, predsedu Vlády, prípadne ich zástupcov — ak sa ustanoveniu § 13, ods. 3 vyhovelo — nie je prekážkou pojednávania.
§ 15.
Zpravodajca predloží spisy predsedovi so svojou zprávou a s návrhom najneskoršie 10 dní pred meritórnym pojednávaním. Návrh zpravodajcu vydá predseda v odpise členom Senátu.
§ 16.
(1) Na začiatku pojednávania predseda ústne označí vec, o ktorej sa má rozhodovať, zistí, či o termíne boly riadne upovedomené osoby, uvedené v § 13, ods. 3 a preskúma plnomocenstva zástupcov, vyslaných navrhovateľom, predsedom Snemu a predsedom Vlády. Ak sa v tomto smere zistí nedostatok, predseda odročí pojednávanie na čas nie dlhší ako 8 dní na odstránenie formálneho nedostatku, ináč otvorí pojednávanie.
(2) Zpravodajca prednesie skutkový stav, ale neprejaví svoj názor o tom, ako by sa malo o veci rozhodovať.
(1) Po prednese zpravodajcovom udelí predseda slovo navrhovateľovi a potom predsedovi Snemu a predsedovi Vlády, prípadne ich zástupcom.
(4) Predseda, zpravodajca a ostatní členovia Senátu môžu dávať otázky navrhovateľovi, predsedovi Snemu, predsedovi Vlády, prípadne ich zástupcom.
(5) Navrhovateľ, predseda Snemu, predseda Vlády, prípadne ich zástupcovia sú oprávnení na nahliadnutie Senátu predložiť, prípadne pripojiť k zápisnici spisy, ktoré súvisia s vecou alebo sú pre rozhodnutie Senátu dôležité.
(6) O námietkach proti pokračovaniu ako aj o návrhoch podaných na pojednávaní rozhoduje Senát s primeraným použitím § 19.
§ 17.
Predseda stará sa o zachovanie poriadku na pojednávaní. Ak niekto ruší pojednávanie, má ho predseda napomenúť a ak v rušení aj potom pokračuje, má mu odňať slovo.
§ 18.
Ak treba zadovážiť materiál, potrebný pre rozhodovanie, alebo ak je pre to iný vážny dôvod, Senát odročí pojednávanie na čas, nie dlhší ako 15 dní.
§ 19.
(1) Po pojednávaní rozhoduje Senát na porade, na ktorej sa zúčastní okrem predsedu a členov Senátu len zapisovateľ.
(2) Pre hlasovanie platia ustanovenia § 9, ods. 3 a 4.
(3) O porade a hlasovaní Senátu napíše zapisovateľ osobitnú zápisnicu, ktorú podpíše predseda a zapisovateľ.
§ 20.
Ak Senát na porade zistí, že treba ešte ustáliť alebo objasniť určité okolnosti, dôležité pre rozhodnutie, predseda pojednávanie znovu otvorí.
§ 21.
(1) Ak Senát zistí, že návrh je opodstatnený, vysloví, ktoré ustanovenie normy
odporuje Ústave alebo inému ústavnému zákonu a označí pritom, ktoré ustanovenie Ústavy alebo iného ústavného zákona bolo ňou porušené. Ak Senát nepovažuje návrh za opodstatnený, zamietne ho.
(2) Senát rozhoduje usnesením, ktoré treba odôvodniť.
(3) Rozhodnutie Senátu vyhlási "Menom Republiky" predseda s podstatnými dôvodmi zpravidla hneď po porade Senátu. Senát sa môže usniesť, aby sa rozhodnutie vyhlásilo na neskoršom osobitnom zasadnutí, ktorého termín treba určiť najneskoršie do 8 dní.
(4) Rozhodnutie s odôvodnením treba doručiť navrhovateľovi, predsedovi Snemu a predsedovi Vlády.
(5) Ustanovenia § 11 platia aj pre rozhodnutie, vynesené na meritórnom pojednávaní.
§ 22.
(1) Zápisnicu o meritórnom pojednávaní vyhotoví zapisovateľ (§ 2, ods. 3).
(2) V zápisnici treba uviesť dátum a predmet pojednávania, mená členov rozhodujúceho Senátu a zapisovateľa, mená prítomných účastníkov (§ 16, ods. 3) a postup ako aj podstatný obsah pojednávania, najmä podané návrhy.
(3) Účastníci (§ 16, ods. 3) majú právo žiadať, aby sa určité okolnosti alebo prejavy pojaly do zápisnice.
(4) Zápisnicu podpisuje predseda a zapisovateľ.
DIEL PIATY. Právne účinky rozhodnutia Senátu.
§ 23.
Ak Senát podľa § 21, ods. l vyslovil, že niektoré ustanovenia normy odporujú Ústave alebo iného ústavnému zákonu, dá predseda Senátu uverejniť toto usnesenie bez odôvodnenia v Slovenskom zákonníku a s úplným odôvodnením v Úradných novinách. Ustanovenie normy, o ktorom Senát vysloví, že odporuje Ústave alebo inému ústavnému zákonu, stráca platnosť odo dňa uverejnenia usnesenia Senátu v Slovenskom zákonníku.
DIEL ŠIESTY. Účinnosť a výkon zákona,
§ 24.
Zákon platí a nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho vláda.
Dôvodová zpráva.
V záujme právnej istoty platí aj v našom právnom poriadku zásada, že nikto — najmä ani úrad, ba ani súd — nemá právo skúmať platnosť zákonov a nariadení s mocou zákona ako ani opatrení Stáleho výboru, ktorým § 7, ods. l ústavného zákona č. 135/1941 Sl. z. priznáva moc zákona. U týchto druhov noriem sú oprávnení sudcovia pri svojom rozhodovaní skúmať iba formálnu náležitosť ich riadneho publikovania. U vládnych nariadení je uvedená zásada zmiernená potiaľ, že sudcovia pri rozhodovaní sú oprávnení skúmať v každom smere ich platnosť.
V hierarchii právnych noriem podľa našej Ústavy a právneho poriadku na prvom mieste stoja zákony ústavné, medzi nimi aj samotná Ústava Slovenskej republiky, ako súbor kardinálnych princípov, vyjadrujúcich suverenitu štátu, ústavnoprávne postuláty štátneho zriadenia a zásady, určené pre výkon troch základných odvetví štátnej moci: zákonodarnej, výkonnej a súdnej. Hoci ustanovenie § 97, ods. l Ústavy výslovne ustanovuje, že zákony a nariadenia s mocou zákona, ktoré odporujú Ústave alebo iným ústavným zákonom, sú neplatné a hoci podľa tohto ustanovenia zásadu "lex posterior derogat priori" nemožno použiť, ak "lex prior" má povahu, ústavného zákona a,, lex posterior" iba povahu podradnejšej normy, — uvedená nepreskúmateľnosť publikovaných noriem znamená via facti predsa len quasi derogovanie skoršieho ústavného zákona. Norma, odporujúca ústavnému zákonu, následkom svojej nepreskúmateľnosti konštitutívnym účinkom zasahuje do právneho poriadku, zakladá, zrušuje alebo mení právne pomery a následkom svojej formálnej platnosti má záväznú moc. Zásada, vyjadrená v citovanom ustanovení § 97, ods. l Ústavy, dostáva preto svoj skutočný praktický význam len tým, že Ústava v § 98 ukladá zriadiť osobitný ústavný tribunál, povolaný skúmať,
či určitá norma neodporuje Ústave, prípadne iným ústavným zákonom a na základe tohto skúmania záväzne vysloviť, že sa norma následkom tejto svojej prípadnej obsahovej závadnosti stáva neplatnou. Týmto tribunálom je Ústavný senát.
Materiálny právny základ ústavného zákona o Ústavnom senáte tvoria ustanovenia §§ 97 a 98 Ústavy.
Formálnym základom pre tento ústavný zákon je ustanovenie § 98, ods. 3 Ústavy.
Forma ústavného zákona je v danom prípade žiadúca preto, lebo nový zákon v určitých smeroch nielen prevádza ustanovenia Ústavy, ale ich primerane novšiemu vývinu nášho právneho poriadku aj dopĺňa a uceľuje, pamätajúc i na opatrenia Stáleho výboru v obore normotvornom a na nariadenia Vlády, vydávané namiesto zákonov.
Pôsobnosť Ústavného senátu podľa § l sa rozprestiera na preskúmanie toho, či neodporujú Ústave alebo iným ústavným zákonom:
1. zákony (§§ 6, 24—29 Ústavy),
2. opatrenia Stáleho výboru Snemu v rámci jeho normotvornej pôsobnosti podľa § 30 Ústavy a ústavného zákona č. 135/ 1940 Sl. z.,
3. nariadenia s mocou zákona (§ 44 Ústavy),
4. nariadenia Vlády, nahradzujúce zákon na základe osobitného splnomocnenia, ktorým Snem vo forme ústavného zákona preniesol určitý vymedzený úsek svojej zákonodarnej právomoci na Vládu.
Složenie Ústavného senátu (§ 2) sa zakladá na § 98, ods. 2 Ústavy. Počet členov Ústavného senátu nie je fixovaný presným číslom, ale závisí od počtu skutočne ustanovených senátnych predsedov Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu. Aby sa vylúčila pochybnosť, osobitne sa zdôrazňuje, že pokiaľ je u Najvyššieho súdu systemizované miesto druhého predsedu, je aj tento členom Ústavného senátu, ale vykonáva funkciu senátneho predsedu.
Zásada neodvislosti členov Ústavného senátu pri výkone tejto funkcie sa vyjadrila v § 3. Hoci sú totiž predseda i členovia Ústavného senátu sudcami a ako takí podľa § 67 Ústavy vo svojej sudcovskej právomoci neodvislí, bolo žiadúce túto zásadu osobitne petrifikovať pre predsedu a členov Ústavného senátu ako takých, lebo funkcia vykonávaná v rámci ústavnej pôsobnosti tohto senátu nie je vlastne formou výkonu sudcovskej právomoci, ale vyviera z osobitného právneho základu: z ustanovenia § 98, ods. 2 Ústavy. Z formuly prísahy, ktorú skladajú predseda a členovia Ústavného senátu, jasne plynie, že predseda i členovia tohto senátu sú pri vykonávaní tejto svojej ústavnej funkcie viazaní jedine Ústavou a inými ústavnými zákonmi.
Zákonná pôsobnosť predsedu Ústavného senátu sa delí:
1. na pôsobnosť rýdze administratívnu, vymedzenú ustanoveniami § 5, ods. 2 a § 23,
2. na pôsobnosť dozornú, vymedzenú ustanoveniami § 5, ods. 3,
3. na pôsobnosť procesnú, určenú ustanoveniami §§ 6—22.
Predpokladom pokračovania pred Ústavným senátom je návrh, aby Ústavný senát v rámci svojej ústavnej pôsobnosti vyhlásil, že určitá norma (§ 1) odporuje Ústave, prípadne iným ústavným zákonom.
Takýto návrh môže pochádzať:
1. od prezidenta republiky,
2. od Snemu Slovenskej republiky,
3. od Stáleho výboru Snemu (§ 30 Ústavy),
4. od Vlády,
5. od Štátnej rady.
Oprávnenie uvedených orgánov na podanie návrhu je dostatočne odôvodnené ich ústavnou funkciou. Navrhovacie právo prezidenta republiky vyviera tu najmä zo skutočností, že ustanovenie § 26 Ústavy priznáva prezidentovi republiky iba právo suspenzívneho, nie však absolútneho véta. Obmedzený okruh orgánov, oprávnených na podanie návrhu, je opodstatnený úvahou, že ide tu len o formálnu legitimáciu na podanie návrhu, avšak iniciatívny podnet na podanie takéhoto návrhu môže vychádzať od každej fyzickej i právnej oso-
by. Skutočné uplatnenie dosiahne, pravda, takýto podnet iba tým, že si ho niektorý z uvedených oprávnených orgánov osvojí.
Právna istota a právny poriadok, spočívajúci na právnych normách, hoci pripadne materiálne závadných avšak formálne platných a záväzných, vyžaduje, aby preskúmateľnosť normy Ústavným senátom bola časové obmedzená, to jest aby Ústavný senát len do určitého času po účinnosti závadnej normy mohol deklarovať jej neplatnosť. Tejto požiadavke vyhovuje ustanovenie § 6, ods. 3, podľa ktorého návrh, aby Ústavný senát vyhlásil neplatnosť určitej normy, možno platne podať len do roka, po tom, čo napadnutá norma nadobudla účinnosť.
Samotný proces pred Ústavným senátom sa delí na dve základné procesné fázy. Sú to:
1. prípravné pokračovanie, v ktorom sa skúmajú iba formálne predpoklady meritórneho rozhodovania,
2. meritórne pojednávanie a rozhodovanie.
Ak sa za prípravného pokračovania zistí, že formálne predpoklady meritórneho rozhodovania nie sú splnené, najmä že
a) návrh na pokračovanie Ústavného senátu nevyhovuje formálnym náležitostiam, predpísaným podľa tohto zákona, alebo že
b) rozhodovanie o veci nepatrí do pôsobnosti Ústavného senátu, — Ústavný senát bez meritórneho preskúmania veci návrh odmietne. Ak Ústavný senát nemá dôvod pre odmietnutie návrhu, to jest ak formálne predpoklady meritórneho rozhodovania sú splnené, nasleduje druhá fáza procesu: pojednávanie vo veci samej a meritórne rozhodovanie o návrhu.
Dôležitým formálnym rozdielom medzi prípravným zasadnutím Ústavného senátu a medzi pojednávaním vo veci samej je, že na prípravnom zasadnutí postačí okrem predsedu prítomnosť aspoň 4 členov Senátu, kým pre pojednávanie vo veci samej a pre meritórne rozhodovanie vyžaduje sa účasť všetkých členov Ústavného senátu. Na prípravnom zasadnutí Ústavného senátu zúčastní sa len samotný Senát a zapisovateľ, kým na pojednávaní vo veci samej môžu sa zúčastniť aj účastníci, ku ktorým patrí najmä navrhovateľ, predseda Snemu a predseda Vlády, prípadne ich zástupcovia.
Pri meritórnom rozhodovaní na základe pojednávania vo veci samej nezaoberá sa už
Ústavný senát skúmaním formálnych predpokladov meritórneho rozhodovania, ale skúma už len obsahovú opodstatnenosť návrhu. Meritórne rozhodovanie Ústavného senátu môže byť dvojaké:
1. Ak sa na základe pojednávania zistí, že napadnutá norma skutočne odporuje Ústave alebo niektorému inému ústavnému zákonu, vysloví sa neplatnosť tejto normy.
2. Ak sa zišli, že napadnutá norma vo skutočnosti neporušuje Ústavu ani iný ústavný zákon, návrh sa zamietne.
Právny účinok meritórneho rozhodnutia Ústavného senátu, ktorým sa vyslovilo, že napadnutá norma odporuje Ústave alebo inému ústavnému zákonu, prejavuje sa v tom, že sa napadnutá norma okamžikom publikovania tohto usnesenia Ústavného senátu stáva neplatnou a v dôsledku toho stráca svoju záväznosť. Právny účinok takéhoto usnesenia Ústavného senátu p osoby teda len ex nunc, nie však ex tunc, to jest platnosť napadnutej normy nezrušuje sa účinkom deklaratórnym, ale účinkom konštitutívnym. Niet pochybnosti o tom, že deklaratórne zrušenie platnosti závadnej normy od samého počiatku jej
platností bolo by síce teoreticky v. plnej miere odôvodnené a vyhovovalo by aj právnemu citu, avšak z dôvodov praktických nebolo možné zvoliť toto riešenie, najmä preto, lebo dodatočným zásahom do právnych pomerov, zakladajúcich sa na určitej — hoci obsahové závadnej, avšak formálne platnej i záväznej — norme, vnášal by sa do právneho poriadku nežiadúci zmätok, ktorého nepriaznivé a rušivé účinky je tu zaiste potrebné eliminovať.
Celý proces pred Ústavným senátom je veľmi jednoduchý a rýchly. Dve samostatné fázy pokračovania sú odôvodnené dôležitosťou predmetu rozhodovania, O rýchly spád pokračovania sa stará osnova určením primeraných procesných lehôt.
Právna potreba ústavného zákona o Ústavnom senáte vyplýva z ustanovení §§ 97 a 98 Ústavy.
Prevedenie zákona nebude spojené s osobitnými výdavkami, ktoré by nebolo možné uhradiť z bežného rozpočtu, a preto osnova nevyžaduje v tomto smere návrh na úhradu.
Po stránke formálnej navrhujeme, aby návrh zákona pridelený bol výboru ústavnoprávnemu.
V Bratislave 4. decembra 1941.
Dr. Sokol v. r.,
Dr. Fundárek v. r., Germuška v. r., Dr. Kočiš v. r., Čarnogurský v. r., Čulen v. r., Hollý v. r., Dr. Körper v. r., Husárek v. r., Mora v. r.