Snem Slovenskej republiky 1941
l. volebné obdobie. 6. zasadanie.
457. Zpráva
ústavnoprávneho výboru
o návrhu poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie ústavného zákona o Ústavnom senáte (tlač 453).
Ústavnoprávny výbor rokoval o osnove ústavného zákona o Ústavnom senáte na zasadnutí dňa 9. decembra 1941.
Právny základ na uzákonenie tejto osnovy tvoria zásady, vyslovené v §§ 97 a 98 Ústavy, ktoré sa jednotlivými ustanoveniami osnovy vykonávajú, ale v určitých smeroch sa aj organicky dopĺňajú.
V hierarchii právnych noriem v našom zákonodarstve na prvom mieste stoja zákony ústavné, medzi nimi aj samotná Ústava Slovenskej republiky. Význam a dôležitosť ústavných zákonov oproti iným normám javí sa najmä v tam, že tieto zákony možno meniť alebo doplniť len ústavným zákonom. Ustanovenie § 97, ods. l Oslavy aj expressis verbis ustanovuje, že zákony a nariadenia s mocou zákona, ktoré odporujú Ústave alebo iným ústavným zákonom, sú neplatné. Pravo vysloviť, že niektorá norma odporuje Ústave alebo inému ústavnému zákonu a v dôsledku toho konštitutívnym účinkom pozbaviť platnosti takúto obsahové závadnú normu, prikázala Ústava do právomoci Ústavného senátu, ako výlučne na tento cieľ určeného a neodvislého tribunálu.
Úlohou navrhovaného zákona je v rámci citovaných ustanovení Oslavy presne vymedziť pôsobnosť a funkciu Oslavného senátu, ako aj určiť procesný postup pred ním, spôsob jeho pojednávania a právne účinky rozhodnutia, ktorým sa vyslovilo, že napadnutá norma odporuje niektorému ústavnému zákonu.
Okrem zmien jazykovej a formálnej povahy návrh výboru oproti pôvodine vykazuje tieto odchýlky:
V ustanovení § 2, ods. 2 na zachovanie jednotného systému prikázalo sa určenie obidvoch podpredsedov do pôsobnosti predsedu Ústavného senátu.
V § 4 vypustila sa veta "Výšku náhrady výloh s členstvom spojených urči vláda", lebo ustanovenie prvej vety tohto paragrafu kategoricky vyslovuje, že členstvo v Ústavnom senáte je čestnou funkciou.
V § 16, ods. l v záujme zjednodušenia a urýchlenia pokračovania sa vyslovilo, že samotný nedostatok náležitého plnomocenstva zástupcu niektorého účastníka (predsedu Snemu, predsedu vlády alebo toho fóra, ktoré podľa § 6 navrhlo zavedenie pokračovania pred Ústavným senátom) nemá v zapätí odročenie pojednávania a rozhodovania, ale v takýchto prípadoch má Senát pojednávať a rozhodovať bez účasti dotyčného zástupcu. Predmetom rozhodovania Ústavného senátu sú otázky právne, ktorých skutkový základ zpravidla možno dôkladne a presne zistiť na základe zadováženeho spisového materiálu, takže uvedené zjednodušenie nie je na ujmu meritórnej stránke veci. Poznamenáva sa, že osnova nepredpisuje nijaké zvláštne formálne náležitosti na vystavenie plnomocenstva pre zástupcu niektorého účastníka a preto prípady nedostatku plnomocenstva alebo nedostatočne vystaveného plnomocenstva s právnymi následkami tu uvedenými budú zaiste veľmi zriedkavé.
Keďže právna potreba navrhovaného zákona vyplýva z ustanovenia § 98, ods. 3 Ústavy a zásady, na ktorých je predložená osnova vybudovaná, sú v súlade so základnými ustanoveniami Ústavy, ústavnoprávny výbor navrhuje predložený návrh v upravenom znení prijať.
V Bratislave 9. decembra 1941.
Dr. Karol Mederly v. r., Dr. Miloš Vančo v. r.,
predseda. zpravodajca.
Ústavný zákon
zo dňa--------------------1941
o Ústavnom senáte.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto ústavnom zákone:
DIEL PRVÝ. Poslanie a složenie.
§ l.
(1) Ústavný senát (§ 98 Ústavy) je povolaný rozhodovať, či zákony, opatrenia Stáleho výboru Snemu, nariadenia s mocou zákona alebo nariadenia, ktoré vydáva vláda namiesto zákona, (v ďalšom texte "norma") vyhovujú Ústave alebo ústavným zákonom.
(2) Sídlom Ústavného senátu je Bratislava.
§ 2.
(1) Predsedom Ústavného senátu (v ďalšom texte "Senát") je prvý predseda Najvyššieho súdu; členmi sú senátni predsedovia Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu. Pokiaľ je u Najvyššieho súdu systemizované miesto druhého predsedu, je i tento členom Senátu, ak vykonáva aj funkciu senátneho predsedu. Ak niektorý člen Senátu pre nemoc alebo pre inú prekážku nemôže vykonávať svoje povinnosti v Senáte, určí namiesto neho náhradníka — na čas, kým prekážka trvá — predseda súdu, na ktorom dotyčný člen pôsobí, a to zpomedzi členov tohto súdu.
(2) Senát má prvého a druhého podpredsedu; určuje a odvoláva ich predseda z členov Senátu. Podpredsedovia podľa svojho poradia zastupujú predsedu, ak tento nemôže vykonávať predsednícke povinnosti.
(3) Úlohu zapisovateľa vykonáva predsedom s prípadu na prípad vyslaný člen sekretariátu Najvyššieho súdu.
(4) Pomocné práce vykonáva a vecné potreby obstaráva Najvyšší súd.
§ 3.
(1) Predseda a členovia Senátu sú vo výkone svojej funkcie nezávislí.
(2) Do 8 dní ako nastala skutočnosť, zakladajúca členstvo v Senáte, složí jeho predseda do rúk prezidenta republiky, ostatní členovia do rúk predsedu Senátu túto prísahu: "Prisahám Bohu Všemohúcemu a Vševedúcemu, že budem svedomité a nestranne plniť svoje povinnosti v Ústavnom senáte, najmä zachovávať Ústavu a iné ústavné zákony. Tak mi Pán Boh pomáhaj!"
§ 4. Členstvo v Senáte je čestnou funkciou.
DIEL DRUHÝ.
Správa a dozor nad činnosťou. § 5.
(1) Senát spravuje a na činnosť jeho členov dozerá predseda.
(2) K administratívnej činnosti podľa ods. l patrí najmä svolávať a viesť zazasadnutia a pojednávania Senátu, určovať spravodajcov, program rokovania a starať sa o vyhotovenie rozhodnutí Senátu.
(3) K dozornej činnosti podľa ods. l patrí najmä starať sa, aby členovia Senátu, zapisovateľ a orgány pomocnej služby prikázanú im prácu vykonávali svedomité a načas.
DIEL TRETÍ.
Prípravné pokračovanie.
§ 6.
(1) Senát rozhoduje podľa § l na písomný návrh. Takýto návrh môže podať:
a) prezident republiky,
b) Snem,
c) Stály výbor Snemu (§ 30 Ústavy),
d) vláda,
e) Štátna rada.
(2) V návrhu treba presne uviesť tie ustanovenia napadnutej normy, ktoré podľa navrhovateľa prekročením ústavne vymedzenej pôsobnosti Snemu, Stáleho vyboru Snemu alebo vlády prípadne svojím obsahom odporujú Ústave alebo iným ústavným zákonom, ako aj označiť, ktoré ustanovenie Ústavy alebo iného ústavného zákona bolo nimi porušené.
(3) Návrh možno platne podať len do roka odo dňa účinností napadnutej normy. Návrh sa podáva u predsedu Senátu.
§ 7.
(1) Predseda Senátu návrh pridelí do 8 dní zpravodajcovi, súčasne doručí odpis návrhu predsedovi Snemu a predsedovi vlády a svolá Senát na prípravné zasadnutie najneskoršie na 15. deň po podaní návrhu.
(2) Senát na prípravnom zasadnutí preskúma:
a) či návrh vyhovuje náležitostiam, určeným v § 6,
b) či rozhodovanie o veci podlá § l patrí do pôsobnosti Senátu.
§ 8.
Pre rokovanie a rozhodovanie vyžaduje sa okrem predsedu prítomnosť aspoň 4 členov (náhradníkov) Senátu ako aj zapisovateľa.
§ 9.
(1) Po otvorení zasadnutia zpravodajca prednesie stav veci v rámci § 7, ods. 2, načo nasleduje rokovanie.
(2) Po skončení rokovania vyzve predseda zpravodajcu, aby predniesol svoj návrh, a nariadi hlasovať o návrhu.
(3) Hlasuje sa podľa veku, najmladším počínajúc. Predseda hlasuje naposledy. Nikto nesmie odoprieť účasť na hlasovaní.
(4) Pre platné usnesenie vyžaduje sa nadpolovičná väčšina hlasov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje predseda.
§ 10.
(1) Ak návrh, o ktorom rozhoduje Senát, nevyhovuje náležitostiam uvedeným v § 6, alebo ak rozhodovať o veci nepatrí do pôsobnosti Senátu, Senát návrh odmietne, ináč odkáže vec na meritórne pojednávanie podľa ustanovení §§ 13 až 22.
(2) Senát rozhoduje usnesením, ktoré treba odôvodniť.
(3) Usnesenie treba doručiť navrhovateľovi, predsedovi Snemu a predsedovi vlády, Usnesenie o odkázaní veci na meritórne pojednávanie treba doručiť predsedovi Snemu a predsedovi vlády s vyzvaním, aby sa o návrhu (§ 7, ods. 1) vyjadrili do 30 dní odo dňa doručenia usnesenia.
§ 11.
(1) Usnesenie vypracuje zpravodajca; predseda môže sveriť vypracovanie usnesenia aj inému členovi Senátu.
(2) Usnesenie má obsahovať i mená členov rozhodujúceho Senátu; podpíše ho predseda.
§ 12.
(1) Zápisnicu o prípravnom zasadnutí vyhotoví zapisovateľ (§ 2, ods. 3).
(2) V zápisnici treba uviesť dátum a predmet rokovania, mená prítomných a priebeh rokovania, najmä podané návrhy a výsledok hlasovania.
(3) Zápisnicu podpisuje predseda a zapisovateľ.
DIEL ŠTVRTÝ.
Meritórne pojednávanie.
§ 13.
(1) Len čo došlo vyjadrenie predsedu Snemu a predsedu vlády, alebo bezúspešne uplynula lehota uvedená v § 10, ods. 3, určí predseda Senátu termín na meritórne pojednávanie a pozve naň členov Senátu najneskoršie na 30. deň,
(2) Predseda upovedomí o meritórne pojednávaní navrhovateľa, predsedu Snemu a predsedu vlády s upozornením, že majú právo osobne sa dostaviť na pojednávanie, prípadne vyslať svojho splnomocneného zástupcu.
§ 14.
(1) Pre meritórne pojednávanie a rozhodovanie vyžaduje sa prítomnosť predsedu a všetkých členov (náhradníkov) Senátu ako aj zapisovateľa.
(2) Neprítomnosť navrhovateľa, predsedu Snemu, predsedu vlády, prípadne ich zástupcov — ak sa ustanoveniu § 13, ods. 3 vyhovelo — nie je prekážkou pojednávania.
§ 15.
Zpravodajca predloží spisy predsedovi so svojou zprávou a s návrhom najneskoršie 10 dní pred meritórnym pojednávaním. Návrh zpravodajcu vydá predseda v odpise členom Senátu.
§ 16.
(1) Na začiatku pojednávania predseda ústne označí vec, o ktorej sa má rozhodovať a zistí, čí o termíne boly riadne upovedomené osoby, uvedené v § 13, ods. 3. Ak sa v tomto smere zistí nedostatok, predseda odročí pojednávame na čas nie dlhší ako 8 dní na odstránenie tohto nedostatku, ináč otvorí pojednávanie. Po otvorení preskúma plnomocenstva zástupcov, vyslaných navrhovateľom, predsedom Snemu a predsedom vlády. Ak sa v tomto smere zistí nedostatok, Senát pokračuje podľa § 14, ods. 2.
(2) Zpravodajca prednesie skutkový stav.
(3) Po prednese zpravodajcovom udelí predseda slovo navrhovateľovi a potom predsedovi Snemu a predsedovi vlády, prípadne ich zástupcom.
(4) Predseda, Zpravodajca a ostatní členovia Senátu môžu dávať otázky navrhovateľovi, predsedovi Snemu, predsedovi vlády, prípadne ich zástupcom.
(5) Navrhovateľ, predseda Snemu, predseda vlády, prípadne ich zástupcovia sú oprávnení Senátu na nahliadnutie predložiť prípadne pripojiť k zápisnici spisy, ktoré súvisia s vecou alebo sú pre rozhodnutie Senátu dôležité,
(6) O námietkach proti pokračovaniu ako aj o návrhoch podaných na pojednávaní rozhoduje Senát s primeraným použitím § 19.
§ 17.
Predseda stará sa o zachovanie poriadku na pojednávaní. Ak niekto ruší pojednávanie, má ho predseda napomenúť, a ak v rušení aj potom pokračuje, má mu odňať slovo.
§ 18.
Ak treba zadovážiť materiál, potrebný pre rozhodovanie, alebo ak je pre to iný vážny dôvod, Senát odročí pojednávanie na čas nie dlhší ako 15 dní,
§ 19.
(1) Po pojednávaní rozhoduje Senát na porade, na ktorej sa zúčastní okrem predsedu a členov Senátu len zapisovateľ.
(2) Pre hlasovanie platia ustanovenia § 9, ods. 3 a 4.
(3) O porade a hlasovaní Senátu napíše zapisovateľ osobitnú zápisnicu, ktorú podpíše predseda a zapisovateľ.
§ 20.
Ak Senát na porade zistí, že treba ešte ustáliť alebo objasniť určité okolnosti, dôležité pre rozhodnutie, predseda pojednávanie znovu otvorí.
§ 21.
(1) Ak Senát zistí, že návrh je opodstatnený, vysloví, ktoré ustanovenie normy odporuje Ústave alebo inému ústavnému zákonu a označí pritom, ktoré ustanovenie Ústavy alebo iného ústavného zákona bolo ňou porušené. Ak Senát nepovažuje návrh za opodstatnený, zamietne ho.
(2) Senát rozhoduje usnesením, ktoré treba odôvodniť.
(3) Rozhodnutie Senátu vyhlási "Menom Republiky" predseda s podstatnými dôvodmi zpravidla hneď po porade Senátu. Senát sa môže usniesť aby sa rozhodnutie vyhlásilo na neskoršom osobitnom zasadnutí, ktorého termín treba určiť najneskoršie do 8 dní.
(4) Rozhodnutie s odôvodnením treba doručiť navrhovateľovi, predsedovi Snemu a predsedovi vlády.
(5) Ustanovenia § 11 platia aj pre rozbodnutie, vynesené na meritórnom pojednávaní.
§ 22.
(1) Zápisnicu o meritórnom pojednávaní vyhotoví zapisovateľ (§ 2, ods. 3).
(2) V zápisnici treba uviesť dátum a predmet pojednávania, mená členov rozhodujúceho Senátu a zapisovateľa, mená prítomných účastníkov (§ 16, ods., 3) a postup ako aj podstatný obsah pojednávania, najmä podané návrhy.
(3) Účastníci (§ 16, ods. 3) majú právo žiadať, aby sa určité okolnosti alebo prejavy pojaly do zápisnice.
(4) Zápisnicu podpisuje predseda a zapisovateľ.
DIEL PIATY. Právne účinky rozhodnutia Senátu.
§ 23.
Ak Senát podľa § 21, ods. l vyslovil, že niektoré ustanovenie normy odporuje Ústave alebo inému ústavnému zákonu, dá predseda Senátu uverejniť toto usnesenie bez odôvodnenia v Slovenskom zákonníku a s úplným odôvodnením v Úradných novinách. Ustanovenie normy, o ktorom Senát vyslovil, že odporuje Ústave alebo inému ústavnému zákonu, stráca platnosť odo dňa uverejnenia usnesenia Senátu v Slovenskom zákonníku.
DIEL ŠIESTY. Účinnosť a výkon zákona.
§ 24.
Zákon platí a nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho vláda.