a iných mliečnych výrobkov, sušenej čakanky a repy, ako aj pri dodávkach jedlých rastlinných tukov, mäsa a mäsných výrobkov okrem zveriny a rýb, činí daň 1 % z úplaty, poťažne ceny. Rovnaké daňové sadzby platia i pre dovoz.
(2) Výdavky za balenie a obal podliehajú tej istej daňovej sadzbe ako dodávaný alebo dovážaný predmet.
(3) Pri dovoze (§ 1) môže sa namiesto percentuálnej sadzby vyberať pevná sadzba podľa kusa, miery alebo váhy; príslušnú sadzbu určí vláda nariadením a pri paušalizovanej dani — minister financií vyhláškou (§ 19 ods. 8). Vláda môže určiť nariadením zvýšenú sadzbu pre dovoz niektorých predmetov preto, aby sa daňové zaťaženie dovážaného tovaru vyrovnalo s daňovým zaťažením tovaru vyrábaného v tuzemsku. Taktiež môže vláda nariadením určiť pre dovoz alebo dodávku tovaru z určitého štátu vyššiu daňovú sadzbu, ako je uvedená v odseku l, tam, kde ten-ktorý štát zaťažuje dovoz alebo dodávku tuzemského tovaru vyššími sadzbami ako tovar vlastného pôvodu.
(4) Ak sa dodávajú predmety podliehajúce rôznej daňovej sadzbe, je pre vyrubenie dane z paušálnej úplaty rozhodná sadzba vyššia. Toto ustanovenie platí i vtedy, ak sa dodávajú predmety prepychové spolu s neprepychovými.
(5) Podnikateľ, ktorý má tri alebo viac predajní (ods. 6), ako aj podnikateľ, ktorý má jednu alebo viac predajní s jednotnými cenami (ods. 7), je povinný platiť osobitnú prirážku k 3% pravidelnej dani z obratu z tých dodávok a výkonov, ktoré tieto predajne uskutočnily. Táto osobitná prirážka činí 2% z daňového základu (§ 9).
(6) Predajňou podľa odseku 5 sa rozumie každá prevodzovňa, ktorá splňuje dodávky výhradne alebo prevažne spotrebiteľom, t. j. každému, kto nadobúda predmet na iný účel ako na predaj alebo na spracovanie po živnostenský. Za predajňu sa nepovažuje výrobná prevodzovňa, t. j. taká, v ktorej síce predaj organicky súvisí s výrobou, ale výroba je hlavnou činnosťou,
ako aj predajné alebo reprezentačné kancelárie, vzorkovne a iné prevodzovne, ktoré uzavierajú obchody menom výrobného podniku, ak podnik tento tovar sám bezprostredne účtuje a dodáva z vlastnej výrobnej prevodzovne. Povahu predajne nestráca prevodzovňa, v ktorej sa prevádza výroba alebo opravy tovaru ako činnosť vedľajšia.
(7) Predajňou s jednotnými cenami podľa odseku 5 rozumie sa každá prevodzovňa, ktorá splňuje výhradne alebo prevažne spotrebiteľom dodávky predmetov, ktoré podľa obchodných zvyklostí k sebe nepatria, a to výhradne alebo prevažne v jednej alebo niekoľkých pevných cenových stupniciach; spotrebiteľom je pritom každý, kto nadobúda predmet na iný účel ako na predaj alebo na spracovanie po živnostenský.
(8) Vo vyhláškach o paušalizovaní dane možno určiť, že podnikatelia, uvedení v odseku 5, sú povinní platiť osobitnú prirážku i k paušalizovanej dani, ktorá nahradzuje výhradne alebo prevažne 3%-nú pravidelnú daň z obratu, poťažne k paušalizovanej dani prepychovej, a to až do výšky 20% paušalizovanej dane.
(9) Pri vyrubovaní dane sa zaokrúhľuje daňový základ na celé sto koruny a daň na celé koruny nadol,
Diel štvrtý.
Vznik daňovej povinnosti a nároku štátu na daň. Presunutie dane.
§ 11.
Vznik daňovej povinnosti a nároku štátu na daň.
(1) Daňová povinnosť vzniká zpravidla uskutočnením dodávky alebo výkonu. Nárok štátu na daň možno však uplatniť zásadne len pri platení. Platením sa rozumie každé plnenie, teda nielen platenie hotovými peniazmi, ale i dobropisom, zmenkou, šekom, prevzatím dlhu, postupom pohľadávky a pod.
(2) Výnimkou zo zásady uvedenej v odseku l vzniká daňová povinnosť a možno uplatniť nárok štátu na daň:
a) pri dodávkach, pri ktorých zákon úplatnosť predpokladá (§ l ods. 4 a 5 a pod. ), — vtedy, keď sa dodávka uskutočnila;
b) pri dodávkach z dražieb — v čase príklepu;
c) ak bolo daňovníkovi povolené, aby namiesto prijatých úplat v daňovom období zdaňoval účtované ceny (§ 17 ods. 7), — vtedy, keď vydal účet, najneskôr však vtedy, keď dostal úplatu za dodávku alebo výkon;
d) pri dodávkach (výkonoch) nepodnikateľov — vtedy, keď bola dodávka ujednaná alebo výkon uskutočnený;
e) pri dodávkach (výkonoch), ktoré uzavreli alebo uskutočnili cudzozemskí podnikatelia (§ 5 ods. 3) — vtedy, keď sa dodávka uzavrela alebo výkon uskutočnil;
f) pri dodávkach, ktoré sprostredkovaly, splnily alebo uzavrely osoby, uvedené v § 5 ods. l č. 3, — vtedy, keď bola dodávka sprostredkovaná, splnená alebo uzavrená;
g) pri dovoze (§ l ods. l č. 2) — vtedy, keď vzniká povinnosť platiť colnú pohľadávku (§ 85 colného zákona);
h) ak sa platí zmenkou alebo šekom a ide o zdaňovanie podľa prijatých úplat (§ 17 ods. 1), — vtedy, keď dodávateľ alebo ten, kto výkon uskutočnil, dostane uhradenú hodnotu zmenky alebo šeku, i keď sa tak stane pred ich splatnosťou.
(3) Ak tuzemský podnikateľ (§ 5 ods. 2), ktorý má platiť daň podľa prijatých úplat, povolí splátky a pritom si až do úplného zaplatenia vyhradí vlastníctvo k predanej veci, vzniká daňová povinnosť odovzdaním veci nadobúdateľovi a nárok štátu na daň — pri platení jednotlivých splátok.
§ 12.
Presunutie dane. Osobe, ktorá má nárok na zdaniteľnú dodávku alebo výkon, môže podnikateľ daň účtovať osobitne a je povinný tak urobiť, ak to príjemca žiada. Príjemca dodávky (výkonu) môže predpokladať, že v úplate jednotne určenej je už zahrnutá aj daň, ak smluvou nebolo určené inak. Pri dodávkach nepodnikateľov nepodnikateľom je daňovník povinný daň účtovať osobitne. V prípadoch, uvedených v § 5 ods.. l č. 5 druhej vete, v § 5 ods. l č. 7 druhej vete a v §5 ods. l č. 8 druhej vete, je ten, kto je povinný platiť daň, oprávnený si ju sraziť z úplaty. Ak po uzavretí dodávky, ale pred jej uskutočnením budú určité predmety podrobené dani z obratu pri dovoze, alebo ak pri určitých predmetoch bude daň paušalizovaná alebo paušál zvýšený, je daňovník oprávnený zvýšiť cenu o daňový rozdiel alebo o daň, ak ich nechce niesť zo svojho, je však povinný zvýšenie alebo daň účtovať osobitne. Minister financií môže pre dodávky určitých predmetov alebo pre určité výkony nariadiť povinné osobitné účtovanie dane alebo paušalizovanej dane. Vyhláškou o paušalizovaní dne (§ 19 ods. 8) možno určiť, že osoby, povinné platiť paušál, sú oprávnené žiadať náhradu zaplateného paušálu od osôb, ktoré uskutočňujú dodávky alebo výkony, z ktorých je daň z obratu krytá tým-ktorým paušálom.
Diel piaty.
Vyberanie dane pri dodávkach a výkonoch nepodnikateľom.
§ 13.
(1) Osoby, ktoré nie sú podnikateľmi a dodávajú mimo dražby predmety nepodnikateľom, sú pod následkami § 42 povinné do 15 dní po ujednaní dodávky zaplatiť z každej jednotlivej dodávky príslušnému daňovému úradu daň z úplaty (§ 9) a zaslať v tej istej lehote nadobúdateľovi potvrdenie o zaplatení dane, ktoré musí obsahovať tieto údaje:
1. mená a adresy oboch smluvných strán;
2. deň uzavretia a predmet smluvy;
3. úplatu.
V tej istej lehote musí dodávateľ zaslať finančnému úradu I, stolice, v obvode ktorého býva alebo pobýva, oznámenie o dodávke, ktoré musí obsahovať údaje uvedené v potvrdení. Nadobúdateľ je povinný uschovať potvrdenie pre daňovú kontrolu
(§ 16). Nepodnikateľ nemá nárok na vrátenie dane, ak sa vráti kúpna cena (§ 18). Ak nezašle dodávateľ nadobúdateľovi riadne vyplnené potvrdenie o zaplatení dane z dodávky včas, musí to nadobúdateľ do ďalších 15 dní oznámiť príslušnému finančnému úradu I, stolice, v obvode ktorého býva alebo pobýva. Toto oznámenie — bez kalku — musí obsahovať všetky údaje, ktoré inak treba uviesť v uvedenom potvrdení. Ak nadobúdateľ v určenej lehote opominie tak učiniť, ručí za daň a stihnú ho tresty podľa § 42. Dodávateľ môže údaje, ktoré treba uviesť v potvrdení, napísať na osobitný list, ktorý odovzdá spolu s potvrdenkou o zaplatení dane nedobúdateľovi. Tento list a potvrdenka nepodliehajú kolku ani poplatku, ak neobsahujú iné než uvedené údaje.
(2) Akým spôsobom sa vyrubuje a platí daň pri dražbách nepodnikateľov, určí vláda nariadením. Nepodnikateľ, ktorý zamýšľa uskutočniť dobrovoľnú dražbu, je
povinný to oznámil príslušnému finančnému úradu I. stolice, v obvode ktorého sa má dražba konať, a to najneskôr týždeň pred dražbou, a v oznámení uviesť čas, predmet a miesto dražby.
(3) Ak osoby, ktoré nie sú podnikateľmi, dodávajú podnikateľom, sú podnikatelia (nadobúdatelia) povinní odviesť daň namiesto dodávateľov; podrobnosti určí vláda nariadením. Nepodnikatelia sú i v tomto prípade povinní učiniť o dodávke oznámenie, uvedené v odseku 1.
(4) Zo zdaniteľných výkonov sú nepodnikatelia pod následkami § 42 povinní z každého jednotlivého výkonu zaplatiť daň príslušnému daňovému úradu do 15 dni po uskutočnení výkonu a učiniť v tej istej lehote o tom oznámenie finančnému úradu I. stolice, v obvode ktorého sa výkon stal; v oznámení treba uviesť meno a adresu nepodnikateľa, druh výkonu, kedy a kde bol uskutočnený, výšku prijatej úplaty a kedy a akou sumou bola daň zaplatená.
Diel šiesty.
Vyrubenie a vyberanie dane pri dodávkach a výkonoch podnikateľov a pri dovoze.
§ 14. Ohlasovacia povinnosť.
(1) Tuzemský podnikateľ (§ 5 ods. 2) je povinný ohlásiť do 15 dní vznik podniku i každej novej prevodzovne, ako i zánik alebo presídlenie podniku alebo prevodzovne, a to finančnému úradu I, stolice, v obvode ktorého je podnik alebo prevodzovňa (v prípade presídlenia tak finančnému úradu I. stolice, z obvodu ktorého podnik alebo prevodzovňa presídli, ako i finančnému úradu I. stolice, do obvodu ktorého presídli).
(2) Cudzozemský podnikateľ (§ 5 ods. 3) je povinný ohlásiť svoju činnosť každému finančnému úradu I. stolice, v obvode ktorého zamýšľa činnosť prevodzovať, a to ešte pred jej započatím; cudzozemský podnikateľ, ktorý uskutočňuje v tuzemsku výkony pomocnými silami, je povinný v uvedenej ohláške menovať splnomocnenca, ktorý má bydlisko alebo sídlo v tuzemsku. Aj ten, pre koho cudzozemský podnikateľ uskutočňuje dodávku alebo výkon na predchádzajúcu objednávku, je povinný to ohlásiť finančnému úradu I. stolice, v obvode ktorého bude cudzozemský podnikateľ túto činnosť prevádzať, a to ešte pred jej započatím.
(3) Osoby uvedené v § 5 ods. l č. 3 sú tiež povinné ohlásiť svoju činnosť pre cudzozemského podnikateľa finančnému úradu I. stolice, v obvode ktorého budú túto činnosť prevádzať, a to ešte pred jej započatím.
§ 15. Daňové obdobia.
(1) Daň sa vyrubuje zpravidla zo súhrnu úplat, ktoré podnikateľ prijal v kalendárnom roku za zdaniteľné dodávky (výkony).
(2) Pri dodávkach (výkonoch), ktoré uskutočňuje cudzozemský podnikateľ (§ 5 ods. 3), vyrubuje sa daň zo súhrnu úplat za kalendárny mesiac alebo i za kratší čas, ak jeho činnosť netrvala celý kalendárny mesiac,
(3) Pri dovoze sa vyrubuje a platí daň osobitne v každom jednotlivom prípade.
§ 16. Daňová kontrola.
(1) Cieľom daňovej kontroly sú finančné orgány oprávnené vstupovať v pracovných hodinách do podnikateľových prevodzovní a obchodných miestností a nahliadať do záznamov, ktorých vedenie, formu a obsah určí vláda nariadením alebo minister financií vyhláškou o paušalizovaní dane (§ 19 ods. 8), a do jeho obchodných listov, kníh alebo iných obchodných zápisov a listín. Podnikateľ je povinný všetky tieto doklady za 5 rokov uschovávať a finančným orgánom alebo úradom ich kedykoľvek predložiť na nahliadnutie. Táto lehota sa počíta od konca kalendárneho roku, v ktorom sa daň stala splatnou.
(2) Za prevodzovňu sa pokladá tiež samotný tuzemský sklad zásob, z ktorého sa v tuzemsku dodávky splňujú bez ohľadu na to, či patrí sklad osobám tuzemským alebo cudzozemským,
(3) Podnikatelia alebo ich zástupcovia sú tiež povinní finančným orgánom podávať všetky vysvetlenia, ktoré sú potrebné na vyrubenie dane a na vykonanie tohto zákona.
(4) Činnosť revízneho odboru ministerstva financií sa vzťahuje v medziach ustanovení preň platných tiež na kontrolu daní podľa tohto zákona.
(6) Podnikatelia, ktorí vedú obchodné knihy, sú povinní pri úplatách, prijatých od nadobúdateľa pokladnicou, vydať v každom prípade riadny účet, ak prijatá úplata presahuje 1000 Ks.
§ 17. Daňové soznanie.
(1) Daňovník je povinný podať do 14. februára každého roku príslušnému finančnému úradu I. stolice za minulý rok daňové soznanie o daňovom základe za daňové obdobie. V soznaní treba uviesť, že sa stalo podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Vzorec soznania vydá Ministerstvo financií. Uplatňované srážkové položky je daňovník povinný preukázať na vyzvanie spôsobom, ktorý určí vláda nariadením; ak tak neučiní v určenej, najmenej 15-dňovej lehote, nie je povinný finančný úrad I. stolice brať ich do úvahy.
(2) Ak sa podnik v daňovom období zruší, treba podať soznanie do 6 týždňov po jeho zrušení. Úplaty neskoršie prijaté treba soznať do 6 týždňov po zaplatení.
(3) Ak sa podnik prevedie úplatné alebo neúplatné vcelku a ak predošlý majiteľ nepodal soznanie, musí ho podať nadobúdateľ po uplynutí daňového obdobia tiež za čas do odovzdania podniku.
(4) Cudzozemskí podnikatelia (§ 5. ods. 3) sú povinní podať daňové soznanie každému finančnému úradu I. stolice, v obvode ktorého činnosť prevádzali, a to 15 dní po uplynutí každého kalendárneho mesiaca, ak ich činnosť netrvala celý kalendárny mesiac — do 15 dní po jej ukončení. K daňovému soznaniu sú títo podnikatelia povinní pripojiť sostavenie úplat za dodávky a výkony, ktoré uskutočnili na predchádzajúcu objednávku.
(5) Lehoty uvedené v odsekoch l až 4 môže finančný úrad I. stolice predĺžiť, prípadne na osobitnú záruku.
(6) Ak daňovník nepodal daňové soznanie najneskôr v lehotách uvedených v odsekoch l až 5, zvýši sa mu celková daň o 5%.
(7) Finančný úrad I. stolice môže daňovníkovi dovoliť, aby namiesto úplat, prijatých v daňovom období, soznával ceny za dodávky a výkony účtované bez ohľadu na to, či boly zaplatené alebo nie; ak však daňovník, ktorému bol tento spôsob platenia dane povolený, preukáže, že dodávka (výkon), na ktorú vydal účet, bola zrušená, takže nedošlo k jej uskutočneniu, nie je povinný z ceny účtovanej za túto dodávku (výkon) platiť daň. Takýto daňovník nie je ani povinný platiť daň z povolených sliav a z účtovaných súm, ktoré sa preukázané stály nevymožiteľnými. Toto povolenie možno dať len vtedy, ak daňovník vedie knihy podlá obchodných zásad a vydáva účty o všetkých dodávkach a výkonoch. Podmienky prechodil od jediného spôsobu platenia dane k druhému určí vláda nariadením.
(8) Pri dovoze (§ l ods. l č. 2) je daňovník (§ 5 ods. l č. 9) povinný v ohláške colnému úradu udať a dôkaznými listinami preukázať úplatu alebo cenu dovážaného predmetu a iné na vyrubenie dane potrebné údaje (§ 9 ods. l piata veta); toto neplatí, ak sa daň vyrubuje pri dovoze pevnou sadzbou (§ 10 ods. 3). Úplatu je daňovník povinný preukázať účtom a jeho odpis odovzdať colnému úradu; ak je úplata v účte udaná v cudzej mene alebo v obchodných minciach, ohlási ju daňovník tiež v slovenskej mene. Ak niet úplaty, je daňovník povinný ohlásiť a vhodným spôsobom preukázať cenu dovážaného predmetu. Ak daňovník neudal úplatu alebo cenu dovážaného predmetu, alebo ak sa úplata alebo udaná cena zdá colnej správe nízka, určí úrad (po prípade po vypočutí znalca) cenu, ktorú uzná za primeranú. Ak daňovník úplatu alebo cenu dovážaného predmetu neudal, je vždy povinný znášať výdavky znaleckého odhadu; inak len vtedy, ak sa daň právoplatne vyrubila z vyššej ceny, ako je úplata alebo cena, ktorú udal daňovník. Cenou podľa tohto odseku sa rozumie riadna (obecná) cena (§ 9 ods. 1).
§ 18.
Vrátenie úplaty.
(1) Ak sa vráti úplata dani podliehajúca celkom alebo zčasti v daňovom období napr. preto, že obchod bol dodatočne zrušený alebo že bola povolená sľava, možno túto sumu odpočítať v daňovom soznaní. To platí i vtedy, ak sa úplata vráti len v neskoršom daňovom období. Daňovník musí však v tomto prípade pripojiť k daňovému soznaniu presný soznam jednotlivých srážok.
(2) Ustanovenie odseku l platí obdobne i vtedy, ak daňovník platí daň z účtovaných cien (§ 17 ods. 7).
§ 19.
Určenie daňového základu odhadom alebo dohodou. — Paušali-
zovanie dane.
(1) Ak daňovník nepodá soznanie v zákonných lehotách (§ 17 ods. l až 4) alebo v lehote úradom predĺženej (§ 17 ods. 5), môže finančný úrad I. stolice stanoviť daňový základ odhadom bez ďalšej účasti daňovníka podľa pomôcok, ktoré má poruke. V tomto prípade stráca daňovník právo odporovať základom zdanenia takto stanoveným, uvádzať nové okolnosti a ponúkať o nich dôkazy.
(2) Ak daňovník podá soznanie včas (ods. 1), ak však finančný úrad má toto soznanie z akýchkoľvek dôvodov za nesprávne alebo neúplné, je povinný tieto dôvody daňovníkovi oznámiť a vyzvať ho, aby v primeranej, najmenej 15-dňovej lehote podal vysvetlenie a svoje údaje preukázal alebo svoje soznanie doplnil. V príslušnom výmere musí byť daňovník upozornený, že daň bude vyrubená bez jeho ďalšieho spolupôsobenia podľa pomôcok, ktoré sú poruke, ak v určenej lehote nevyhovie bez náležitého ospravedlnenia vyzvaniu.
(3) Ak daňovník nevyhovie vôbec, alebo ak nevyhovie včas vyzvaniu uvedenému v odseku 2, môže úrad stanoviť daňový základ odhadom bez jeho ďalšej účasti podľa pomôcok, ktoré má poruke. V tomto prípade stráca daňovník právo odporovať základom zdanenia takto stanoveným, uvádzať nové okolnosti a ponúkať o nich dôkazy.
(4) Daňový základ možno stanoviť odhadom tiež vtedy, ak daňovník podal daňové soznanie včas a podal tiež včas na úradné vyzvanie žiadané vysvetlenie, ale finančný úrad podľa konaných šetrení neuzná toto vysvetlenie za dostatočné; v tomto prípade sa má odhad pohybovať v medziach vykonaného vytýkacieho pokračovania.
(5) Ak sa daňový základ stanoví odhadom, môže ho finančný úrad rozvrhnúť rovnomerne na jednotlivé splátkové obdobia (§ 20 ods. 1).
(6) Trovy odhadu platí daňovník, ak neudal, hoci bol na to vyzvaný, súhrn úplat dani podrobených, alebo ak presahuje súhrn pri odhade vyšetrený sumu udanú daňovníkom o viac ako o jednu tretinu.
(7) Pri podnikoch menšieho rozsahu a pri dodávkach podniku pre podnikateľovu domácnosť, kde by presné zistenie daňového základu bolo spojené s ťažkosťami a nepomernými výdavkami, môže finančný úrad ustáli ť daňový základ dohodou. Táto dohoda sa môže týkať celého podniku alebo len jeho časti (vlastnej spotreby a pod. ).
(8) Minister financií môže po dohode s ministrom hospodárstva, prípadne dopravy a verejných prác vyhláškou v Slovenskom zákonníku určiť tiež iný spôsob, ako zdaniť dodávky, výkony alebo dovoz, ak to bude vyžadovať záujem štátu alebo daňovníctva. Tento odchylný spôsob zdanenia (paušalizovanie dane) môže sa týkať tak dodávok (vlastnej spotreby) a dovozu určitého tovaru, ako i dodávok (vlastnej spotreby) alebo výkonov, uskutočňovaných určitými skupinami podnikateľov. Tým cieľom má minister financií vypočuť príslušné záujmové korporácie. Najmä môže určiť, že namiesto dane, ktorá sa má platiť pri tuzemských dodávkach alebo pri dovoze určitého tovaru, určí sa paušál, ktorý je náhradou za pravidelnú daň zo všetkých tuzemských dodávok alebo z dovozu a ktorý je povinný platiť každý tuzemský výrobca tovaru, poťažne pri dovoze ten, kto tovar dováža, alebo kto dovážaný tovar na vyclenie ohlási, alebo príjemca tovaru. Taká vyhláška určí, z akého základu sa paušál platí a akou percentuálnou alebo pevnou sadzbou, kto má paušál platiť, kedy, kde a akým spôsobom, ktoré úrady sú príslušné na vyrubenie a vymáhanie paušalizovanej dane a na rozhodovanie o daňovej povinnosti a o odvolaniach. Vyhláška tiež určí, ktoré dodávky alebo výkony sú paušálom kryté a akým spôsobom sa majú zdaniť zásoby tovaru, ktoré sú v čase, keď vyhláška o paušále nadobudla účinnosť, u osôb, ktoré nie sú povinné platiť paušál. Ak sa vyberá paušalizovaná daň spolu s niektorou spotrebnou daňou, možno vyhláškou určiť, že sa paušalizovaná daň vyberá a platí spolu so spotrebnou daňou podľa ustanovení platných pre túto daň,
§ 20.
Platenie a príslušnosť na vyrubenie dane.
(1) Tuzemskí podnikatelia (§ 5 ods. 2) sú povinní platiť ešte pred vyrubením dane bez vyzvania:
1. pravidelnú (tiež sníženú) daň vo štvrťročných splátkach, splatných pätnásteho dňa druhého mesiaca po uplynutí každého kalendárneho štvrťročia, a to z daňového základu za uplynulé štvrtročie;
2. paušalizovanú daň (§ 19 ods. 8) v mesačných splátkach, splatných pätnásteho dňa druhého mesiaca po uplynutí každého kalendárneho mesiaca, a to z daňového základu za rozhodný mesiac. Toto ustanovenie vzťahuje sa i na paušalizovanú daň, ktorá podľa už vydaných vyhlášok o paušalizovaní dane je splatná vo štvrťročných splátkach. Splatnosť paušalizovanej dane z obratu u poľnohospodárov a paušalizovanej dane, vyberanej spolu s niektorou spotrebnou daňou alebo s inou štátnou daňou alebo dávkou, určí minister financií vyhláškou o paušalizovaní dane.
(2) Cudzozemskí podnikatelia (§ 5 ods. 3) sú povinní platiť daň z daňového základu za každé dlaňové obdobie (§15 ods. 2); tata daň je splatná tretieho dňa po uplynutí rozhodného daňového obdobia.
(3) 5 %- né zvýšenie dane podľa § 17 ods. 6 je splatné tridsiateho dňa od doručenia platobného rozkazu.
(4) Platby zaúčtujú sa najprv na bežný daňový dlh, potom na nedoplatky dane za predošlé daňové obdobia a ich predpísané príslušenstvo podľa toho, v akej miere sú ohrozené a ako sú staré.
(5) Daň sa platí, ak vyhláška o paušalizovaní dane (§ 19 ods. 8) neurčuje inak, príslušnému daňovému úradu, ktorý ju tiež účtuje.
(6) Ak nebola daňová splátka alebo daň do dňa splatnosti celkom zaplatená, možno ju exekučne vymáhať ešte pred vyrubením, a to vo výške, ktorú predbežne určí finančný úrad I. stolice podľa údajov daňovníkových a — ak sú tieto v zrejmom rozpore so skutočnosťou, alebo ak daňovník neoznámi výšku daňovej splátky alebo dane na vyzvanie najmenej v 8-dňovej lehote — so zreteľom na posledný predpis dane. Ak presahuje daňovníkov ročný predpis dane podlá tohto zákona v tej istej daňovej obci 500 Ks, zvýši sa nezaplatená suma o 5%. Toto zvýšenie plynie do štátnej pokladnice.
(7) Daňový dlžník, ktorému bolo za daňové obdobie predpísané na dani podľa tohto zákona s príslušenstvom v daňovej obci spolu viac než 500 Ks alebo len 500 Ks alebo menej, avšak dlh ktorého na splatnej (vyrubenej i nevyrubenej) dani podľa tohto zákona a na predpísanom príslušenstve presahoval v daňovej obci na počiatku daňového obdobia sumu 1, 000 Ks, je povinný platiť od dlžných súm poplatok zo zameškania. Tento poplatok sa mu predpíše z úhrnného jeho dlhu na splatnej (vyrubenej i nevyrubenej) dani podľa tohto zákona a na predpísanom príslušenstve na jeho daňovom účte zisteného:
1. pri paušalizovanej dani, splatnej v mesačných splátkach (ods. l č. 2) — vždy k pätnástemu dňu každého mesiaca;
2. v ostatných prípadoch — vždy ku dňom 15. februára, 15. mája, 15. augusta a 15. novembra každého roku.
Ročný úhrn sadzby poplatku zo zameškania je rovnaký ako ročný úhrn sadzby poplatku zo zameškania určenej pre priame dane a pripadá z neho pri paušalizovanej dani splatnej v mesačných splátkach na jednotlivý mesiac jedna dvanástina a v ostatných prípadoch na jednotlivé štvrťročia jedna štvrtina. Úrad je povinný doručiť dlžníkovi predpis poplatku zo zameškania najneskôr do troch rokov po uplynutí roku, v ktorom vznikol nárok štátu na tento poplatok; ak tak neučiní, zaniká nárok štátu na poplatok zo zameškania. Inak platia o poplatku zo zameškania obdobne príslušné ustanovenia o priamych daniach,
(8) Na daňovníkovu žiadosť možno zaplatenie splatnej dane celkom alebo zčasti pozhovieť; na povinnosti platiť 5% zvýšenie dane podľa ods. 6 a poplatok zo zameškania sa tým nič nemení.
(9) Finančný úrad I. stolice rozhodne o daňovej povinnosti, vyrubí daň a vydá daňovníkovi platobný rozkaz.
(10) Akým spôsobom sa platí a vyrubuje daň pri dražbách, vykonaných podnikateľmi, určí vláda nariadením.
(11) Pre vyrubenie a platenie dane pri dovoze (§ l ods. l č. 2) treba použiť ustanovenia o cle.
Diel siedmy.
Opravné prostriedky, vrátenie a náhrada, vymáhanie a zaistenie dane.
§ 21.
Odvolanie. Preplatok a dobropis.
(1) Rozhodovať o tom, či sa má platiť daň a v akej výške, sú povolané len finančné úrady; proti takým rozhodnutiam možno podať odvolanie v zákonnej lehote len po doručení platobného rozkazu.
(2) Proti platobnému rozkazu a iným rozhodnutiam a opatreniam finančných úradov vo veci dane podľa tohto zákona, taktiež vo veci poplatku zo zameškania (§ 20 ods. 7) a dobropisu (ods. 14) možno podať odvolanie, a to do 30 dní, a ak odvolanie smeruje proti poriadkovej pokute, — do 15 dní u toho finančného úradu, ktorý vydal platobný rozkaz, rozhodnutie alebo opatrenie; nemožno podať odvolanie proti opatreniam, ktoré predchádzajú vyrubeniu dane alebo vydaniu trestného nálezu alebo rozsudku, proti rozhodnutiam, ktoré boly vydané podľa voľnej úvahy, neobmedzenej nijakým právnym predpisom, proti určeniu výšky splatnej dane, ktorú možno vymáhať pred vyrubením (§ 20 ods. 6 prvá veta), a v tých prípadoch, keď podľa podporne platných ustanovení (§ 47) je odvolanie vylúčené. O odvolaniach rozhoduje s ko-