Snem Slovenskej republiky 1941

I. volebné obdobie. 6. zasadanie.

463. Zpráva

technicko-dopravného výboru

o vládnom návrhu zákona o napomáhaní sústavnej elektrizácie (tlač 363).

Predložený vládny návrh zákona o napomáhaní sústavnej elektrizácie je vítaným a vhodným opatrením, účelne zapadajúcim do rámca technicko-hospodárskych vymožeností. Má mnohé prednosti v porovnaní s doterajšími zákonmi a nariadeniami. Umožňuje rýchlejšie a účinnejšie tempo v prevádzaní sústavnej elektrizácie nášho vidieka podľa niekoľkoročných skúseností.

V prvom rade treba zhodnotiť, že štát prispeje každoročne podporou podľa hospodárskej potreby. Táto potreba sa bude každoročne zisťovať pri sostavovaní štátneho rozpočtu. Návrh zákona dáva možnosť všeužitočným elektrárenským podnikom vyzdvihnúť pôžičky so štátnou zárukou v sume Ks 100, 000. 000. — na úhradu stavebného nákladu diaľkových elektrických vedení, príslušných rozvodní alebo transformátorov.

Druhým dôležitým kladom vládneho návrhu zákona je, že sa mení subvenčný systém, a to tak, že sa budú podpory udeľovať skoro výlučne len všeužitočným elektrárenským podnikom. Takto sa zjednoduší manipulácia pri udeľovaní podpôr, vyplácaní splátok a tiež pri vyúčtovaní subvencie. Podľa doterajšej praxe musely obce stavebné príspevky odvádzať všeužitočným elektrárňam, alebo musely inakšie preukázať, že vyplatené splátky použily na úhradu výloh spojených s elektrizáciou obce.

Týmto novým spôsobom sa odbremení administratíva príslušných obcí a zainteresovaných vyšších úradov a ministerstiev, lebo celé prípravné pokračovanie bude v odborných rukách toho-ktorého všeužitočného elektrárenského podniku.

Treba vítať, že sa v § 2 kladie dôraz na finančne slabé obce a pripúšťa sa výška podpory na primárne prípojky až do výšky 75%, čím sa zaiste výdatne umožní prenikanie elektrizácie i do tých najzastrčenejších obcí a krajov. Nebolo by však zdravé, keby sa s ohľadov úsporných alebo iných malo obchádzať toto jedinečné dobrodenie pre najnúdznejšie kraje. Táto obava je oprávnená z toho dôvodu, že výhodu poznal aj § 3 zákona č. 139/1926 Sb. z. a n. a jednako sme sa s ňou tak zriedka stretávali. Prenikavejšie poskytovanie tejto výhody je potrebné práve dnes, keď nám ide o dvíhanie úrovne vidieckeho človeka a keď začíname prejavovať tak veľký záujem a naše dediny po stránke hospodárskej, sociálnej alebo kultúrnej.

Je zaiste v súlade s naším štátnym zriadením, keď sa v § 4 vyslovuje povinnosť podporovať sústavnú elektrizáciu obcí so strany sväzkov územnej samosprávy.

Vládny návrh má na pamäti aj tú dôležitú otázku, aby sa výroba elektrickej energie, jej rozvádzame ako aj predávanie dialo plánovité a sústavne. Vláde sa dáva

možnosť zasahovať do života jednotlivých podnikov cestou svojich dozorných orgánov. Toto opatrenie znamená veľký prielom v živote nášho zákonodarstva a vyžiadala si ho najmä tá okolnosť, že slovenský štát investuje ťažké stámilióny na stavby hydrocentrál, aby sa elektrická sieť rozšírila čo možno najviac, a keď už táto energia bude, aby mal štát možnosť ju aj dodávať. Bolo by chybou, keby sme dnes trpeli veľkú spotrebu uhlia na výrobu elektrickej energie, keď máme a budeme mat veľké prírodné zdroje na výrobu elektriny. Nejde tu o mocenské zámery, ani a obmedzovanie súkromného podnikania, ale jedine o záujem štátu a širokej verejnosti. Všeužitočné elektrárenské podniky majú celoštátne úlohy, lebo musia plniť svoje povinnosti i v takom smere, odkiaľ im nekynie nijaká rentabilita.

Na niektoré prísnejšie opatrenia, vyplývajúce z §§ 7, 8 a 9, treba pozerať nie pod zorným uhlom prítomnosti, že daktorí záujemci budú azda načas poškodení, ale s hľadiska konečného výsledku, keď budeme mať zelektrizované celé Slovenska alebo jeho väčšiu časť, kedy sa im v dôsledku zlacnenia elektrického prúdu nepatrná časová škoda niekoľkonásobne vynahradí.

Konečne treba vyzdvihnúť ustanovenie, že podniky budú musieť povinne upravovať služobné pomery a platy zamestnancov podľa smerníc, ktoré vydá Ministerstvo dopravy a verejných prác.

Technicko-dopravný výbor odporúča Snemu osnovu v predloženom znení prijať.

V Bratislave 28. októbra 1941.

Štefan Suroviak v. r., predseda.

Koloman Horniš v. r.,

zpravodajca.

Zpráva

národohospodárskeho a rozpočtového výboru.

Vyspelá technika dnešnej doby urobila elektrickú energiu prostriedkom k dosiahnutiu kultúrneho i hospodárskeho povznesenia národov, Štáty, v ktorých sú dané predpoklady výroby elektrického prúdu a ktoré túto možnosť s porozumením využívajú, sa rýchle vyviňujú a dostávajú sa do radov vyspelých štátov sveta.

Slovenská republika má také prírodné bohatstvo — v to počítajúc aj jej bohaté vodstvo —, že má plnú možnosť postupne toto bohatstvo exploatovať v prospech svojej všestrannej výstavby a zabezpečenia blahobytu širokých vrstiev občianstva. Ba táto snaha po využití prírody je v prípade nášho štátu priamo povinnosťou, keď si uvedomíme, že bohatstvo lesov a riek znamená na druhej strane menší údel Slovenska na úrodných nížinách.

Najmä na poli elektrizácie má náš štát ďalekosiahle možnosti, ak sa uváži, koľko prírodných síl skrývajú naše horstvá a vodné prúdy, ktoré treba podľa dobre uváženého plánu postupne zachycovať pre výrobu elektrickej energie a túto potom rozvádzať do všetkých odvetví nášho života a do všetkých krajov nášho štátu.

Tým je v hlavných rysoch daný program: aby slovenský štát prostredníctvom svojho zákonodarstva hľadal vhodné cesty a postupne vytyčoval plán elektrizácie Slovenska. Sem mieri aj predmetný návrh zákona o napomáhaní sústavnej elektrizácie.

Ako na iných poliach, tak aj v ohľade elektrizácie máme už značné skúsenosti, najmä od roku 1918, odkedy sa v tomto smere intenzívnejšie pracovalo. Ukázalo sa to, čo bola dobré, ale sme sa presvedčila aj o tom, čo bolo podnikané mylne, čo elektrizačné úsilie hatilo. Preto ako vláda vo svojom návrhu, tak aj výbory Snemu pri jeho prerokovaní riadily sa bohatými poznatkami z minulosti a snažily sa normovať v pripravenom zákone taký právny základ, ktorý by bol za daných pomerov a možností najvyhovujúcejší a dostatočne široký pre dalšiu sústavnú prácu na tomto poli aj v budúcnosti.

Je osvedčenou zásadou, že každé úsilie, smerujúce k budovaniu určitého úseku hospodárstva, je najúspešnejšie vtedy, keď sa všetky pracovné jednotky i prostriedky sjednotia. Tak je to aj na poli elektrizačnom. Preto aj vládny návrh vychádza zo zásady, že plánovitá elektrizácia Slovenska má sa sveriť na to povolaným a technicky i kapitálové vystrojeným ustanovizniam, ako sú všeužitočné elektrárenské podniky. Túto koncentráciu výbory vítajú, pričom sa však zdôrazňuje, že určité monopolné postavenie, ktoré sa elektrárenským podnikom týmto zákonom zaistí, musí viesť k rozmachu v sústavnej elektrizácii a k zdravej podnikavosti a nesmie svádzať k domnienke, že vyhradenie týchto prác určitým ustanovizniam znamená aj súhlas s hocakým tempom prác a s nezdravými jednostrannými obchodnými spôsobmi.

Preto je prirodzené, že si štát vyhradí týmto zákonom potrebný dozor nad elektrárenskými podnikmi poverenými určitými úkolmi v navrhnutom zákone. Tento dozor sa nesústredí len na to, či podniky plnia sverené im úlohy, ale bude sa prejavovať usmerňovaním elektrizačnej činnosti a výroby elektrickej energie ako aj potrebným zastavovaním a slučovaním podnikov elektrárenských, zabránením zriadiť podniky nežiadúce atď.

Ale štát má na vývine podnikania v elektrizácii aj iný vážny záujem. Investície v elektrizácii vyžadujú aj koncentráciu kapitálu a tu nestačí kapitál podnikov, kapitál verejnoprávnych korporácií a kapitál jednotlivcov. To si štát dobre uvedomuje, keď sa v zákone zaväzuje prispievať na ciele sústavnej elektrizácie vo forme štátnej podpory v tej miere, ako si to vyžiadajú hospodárske potreby. Táto kapitálová účasť štátu, prejavená aj prevzatím záruky za pôžičku Ks 100, 000. 000. — na diaľkové vedenia, a konečne aj zaviazanie samosprávnych korporácií k podpore sústavnej elektrizácie oprávňuje štát, aby si vyhradil plný dozor aj po stránke finančno-hospodárskej nad zainteresovanými podnikmi.

Napokon pri podnikaní tak dôležitom vyzdvihujú výbory aj záujem národný, aby pri tak veľkých obetiach práce i kapitálu začalo sa v sústavnej elektrizácii pracovať podľa dobre premysleného a národohospodárske záujmy siatu plne rešpektujúceho plánu a aby sa zapájaly do elektrickej siete najmä tie kraje, ktoré ležia ďaleko od miest a železnice a ktoré by pre svoju chudobu z vlastných síl nikdy k elektrizácii nedospelý, Bude preto záležať na ume a rukách, ktoré elektrizáciu centrálne povedú a na štátnom aparáte, aby nad tým dozeral a pomáhal. Len na výsledkoch sa ukáže, či sa našla vhodná forma a či nebude treba hľadať iné cesty k dosiahnutiu cieľa, ktorý je vždy rozhodujúci a ten istý: blahobyt slovenského ľudu.

Z týchto zásadných hľadísk vychádzajúc previedly výbory na osnove okrem štylárnych a legislatívne technických opráv najmä tieto vecné zmeny:

K § 1. Pôvodne sa v tomto paragrafe vyčíslil ročný príspevok štátnej podpory na roky 1942-1946 v sume Ks 7, 500. 000. —. So zreteľom na to, že sa za mimoriadnych pomerov pri ustavičnom kolísaní cien nedajú robiť presné kalkulácie a že často bude možnosť investícií závislá na stave cien v patričnom období, považovalo sa za zdravšie zaručiť prispievanie štátu na elektrizáciu obcí podľa hospodárskej potreby s tým, že sa potrebná suma určí v štátnom rozpočte.

K § 5. V ods. l sa previedla zmena v tom smysle, aby sa pôžička použila na úhradu diaľkových vedení pre napätie 30. 000 V a vyššie (namiesto pôvodných 60. 000 V), aby sa tak napomohlo i budovanie sietí do menších odľahlých obcí. V texte sa uviedly diaľkové vedenia tak, ako to správnosť ich smeru vyžaduje (najmä u vedenia Žilina—Ružomberok—Krompachy—Prešov—Michalovce). Výšku pôžičky, ktorá sa má vyzdvihnúť u Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky, uznaly výbory za dostačujúcu v sume Ks 100, 000. 000. —, vzhľadom na reálne posudzovanie v rokoch 1942-1952 prevoditeľných výstavieb vedení. Na koniec odseku sa pripojila nová veta, v ktorej sa zdôraznilo, že sa štátna záruka má udeliť pod podmienkami, určenými finančnými zákonmi.

K § 6. Tento paragraf sa vynechal ako zbytočný, lebo zaistenie účasti štátu na sústavnej elektrizácii v miere, ako to vyplýva z ostatných ustanovení osnovy, považuje sa za dostačujúce. Následkom vynechania tohto paragrafu sa ostatné paragrafy prečíslovaly.

K § 8 (podľa nového očíslovania § 7). V ods. l namiesto slov "všetky podniky, ktoré vyrábajú, rozvádzajú alebo predávajú elektrickú energiu" sa vyslovilo presnejšie "elektrárenské podniky, ktoré hospodária s elektrickou energiou, ju vyrábajú, rozvádzajú alebo predávajú".

Ods. 3 sa vypustil ako zbytočný, lebo primeranosť ceny elektrického prúdu a vplyv štátu na jej ustaľovanie je zaistený už v ods. 1. Namiesto vylúčeného odseku pojalo sa ako ods. 3 ustanovenie, že dáta, zadovážené dozerajúcim Ministerstvom dopravy a verejných prác od podnikov možno použiť iba na ciele zákona o napomáhaní sústavnej elektrizácie, čo výbory uznaly za potrebné v záujme ochrany podnikov.

K § 9 (novo očíslovanému na § 8). V ods. l sa slová "zlepšenia pomerov vo výrobe a rozvode ako aj v spotrebe elektrickej energie" nahradily lepším odôvodnením "účelného hospodárenia elektrickou energiou, ak je to v záujme verejnom nevyhnutne potrebné"; výraz "v dohode" sa zmenil na priliehavejší,, so súhlasom"; pomenovanie "závodné (súkromné) elektrárne" sa nahradilo jasnejším "samostatné súkromné elektrárenské podniky"; namiesto slova "slúčenie" použilo sa vyhovujúcejšie "splynutie". Na konci sa odsek doplnil ustanovením, že sa splynutie podnikov vykonáva fúziou podľa obchodného zákona alebo výkupom (odpredajom), čo z pôvodného znenia chýbalo.

Ods. 2 sa v súhlase s doplnením ods. l preštylizoval a doplnil.

V ods. 3 sa za slovo "slúčenie" vsunulo potrebné "alebo odpredaj (výkup)" a slová "odňať koncesiu a súčasne vyvlastniť podnik, pričom treba použiť ustanovenia" sa nahradily vyhovujúcejším znením "alebo vyvlastniť podnik podľa".

K § 10 (teraz § 9). Ods. l sa doplnil tak, že zákaz sa týka nielen zriadenia, ale aj rozširovania elektrárenského podniku, čim sa toto ustanovenie zosilnilo. Posledná veta sa vynechala, lebo obsahuje samozrejmosť.

V ods. 2 sa slová "Prevádzku elektrických zariadení, odporujúcu ustanoveniam ods l" nahradily vyhovujúcejším a presnejším znením "Prevádzku, odporujúcu ustanoveniam ods. l, ktorá sa bude vykonávať elektrickými zariadeniami postavenými po nadobudnutí účinnosti tohto zákona". V druhej vete sa vypustily slová "alebo toho, komu by zo smluvy odporujúcej ods. l plynulý oprávnenia", aby riziko sa obmedzilo len na majiteľa.

K § 11 (teraz § 10). V ods. l sa slová "technicky nie sú v stave záujemcov riadne zásobiť elektrickou energiou" nahradily presnejším znením "nezásobujú riadne elektrickou energiou záujemcov svojej zásobovacej oblasti". Výraz "po dohode" sa nahradil lepším "so súhlasom".

V ods. 2 a namiesto "udeliť povolenie" vsunulo širšie "poveriť",

Ods. 3 sa vynechal ako zbytočný, lebo jeho obsah je samozrejmým právom štátu a pojatím takéhoto ustanovenia do špeciálneho zákona by sa zbytočne zťažovaly medzištátne rokovania.

Po takejto úprave výbory odporúčajú Snemu, aby osnovu v pripojenom znení uzákonil.

V Bratislave 16. decembra 1941.

Dr. Eugen Filkorn v. r.,

predseda

Teodor Turček v. r.,

zpravodajca národohospodárskeho výboru

Ján Hollý v. r.,

zpravodajca rozpočtového výboru

Zákon

zo dňa 1942

o napomáhaní sústavnej elektrizácie.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ l.

Na ciele sústavnej elektrizácie obcí prispeje štát podporou podľa hospodárskej potreby Suma sa určí v štátnom rozpočte

§ 2.

(1) Zo štátneho príspevku pódia § l udeľujú sa podpory všeužitočným elektrárenským podnikom na náklady spojené so zavedením elektrickej energie do obcí, a to na primárne prípojky, transformačné stanice, sekundárne rozvodné siete a domové prípojky. Vo výnimočných prípadoch podporu možno udeliť priamo obciam po vypočutí zúčastneného všeužitočného elektrárenského podniku.

(2) Podporu možno udeliť do výšky 50% stavebného nákladu na transformačné stanice, sekundárne rozvodné siete a domové prípojky a do výšky 75% stavebného nákladu na novozriadené primárne prípojky k obciam finančne slabým, ak elektrárenský podnik preukáže, že stavbu prípojky nemôže uskutočniť vlastným nákladom bez ohrozenia hospodárskej rentability stavby. Výšku stavebných nákladov schvaľuje Ministerstvo dopravy a verejných prác.

(8) V prípadoch osobitného zreteľa hodných možno udeliť primeranú podporu všeužitočným elektrárenským podnikom tiež na čiastočnú úhradu iných než v ods. l a 2 uvedených investícií (stavba primárnych vedení k viacerým obciam, stavba spojovacích staníc a pod. ).

§ 3.

(1) O podpore rozhodne na podklade riadne doloženej žiadosti Ministerstvo dopravy a verejných prác po dohode s Ministerstvom vnútra.

tí

(2) Pri udeľovaní podpôr treba prihliadať v prvom rade ku krajom a obciam hospodársky zaostalým.

(3) Podrobné predpisy o podávaní a vybavovaní žiadostí o udelenie podpôr, o poukazovaní splátok na priznanú podporu, o spôsobe použitia podpory ako aj o hospodárskej kolaudácii elektrických zariadení, vystavaných s podporou, vydá Ministerstvo dopravy a verejných prác po dohode s Ministerstvom vnútra.

§ 4.

(4) Sväzky územnej samosprávy sú povinné podporovať sústavnú elektrizáciu obcí, vykonávanú všeužitočnými elektrárenskými podnikmi a v rámci svojich finančných možností prispievať na úhradu nákladov na elektrické zariadenia, uvedené v § 2 ods. 1.

(2) Ak sväzky územnej samosprávy nesplnia povinnosť v ods. l uvedenú, môže mieru povinnosti určiť dozorný úrad.

§ 5.

(1) Na úhradu stavebného nákladu diaľkových elektrických vedení, budovaných pre napätie 30. 000 V a vyššie a príslušných rozvodní alebo transformovieň, a to najmä diaľkových elektrických vedení Bratislava—Ladce, Žilina—Ružomberok— Krompachy—Prešov—Michalovce, Trnava —Handlová, Banská Bystrica—Podbrezová —Krompachy a prípadne na výstavbu prípojných vedení, nadväzujúcich na tieto diaľkové vedenia z veľkých výrobní elektrickej energie, zadovážia všeužitočné elektrárenské podniky pôžičkou od Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky v rokoch 1942 až 1952 postupne sumu Ks 100, 000. 000. Slovenská hypotečná a komunálna banka obstará túto sumu postupne emisnými pôžičkami za záruky štátu, udelenej pod podmienkami, určenými finančnými zákonmi.

(2) Pôžičky podľa ods. l umoria všeužitočné elektrárenské podniky najneskoršie do 30 rokov. Štát prispeje dlhujúcemu elektrárenskému podniku rovnákými ročnými sumami vo výške 1. 75% z pôvodnej nominálnej istiny uzavretej pôžičky,

§ 6.

Všetky listiny, pozemnoknižné zápisy, úradné výkony, podania a úradné vyhotovenia, ktoré sa vzťahujú na ujednanie, zaistenie, zaručenie a splatenie pôžičiek uvedených v § 5, sú oslobodené od kolkov a poplatkov, v to počítajúc aj dávky za úradné výkony.

§ 7.

(1) V záujme sústavnej elektrizácie a hospodárneho využitia prírodných zdrojov energie ako aj vzájomného využitkovania rezerv a prebytkov elektrickej energie, ďalej cieľom zaistenia zásobovania elektrickou energiou za primeranú cenu a v záujme bezpečnosti dodávky elektrickej energie podrobujú sa dozoru Ministerstva dopravy a verejných prác elektrárenské podniky, ktoré hospodária s elektrickou energiou, ju vyrábajú, rozvádzajú alebo predávajú.

(2) Ministerstvo dopravy a verejných prác pri vykonávaní dozoru podľa ods. l môže si vyžiadať od každého podniku potrebné dáta, najmä a výrobe a predaji elektrickej energie, dodávkové smluvy, tarify, rentabilné výpočty, projekty atd., ako aj príslušné usnesenia správnych a dozorných orgánov. Ak by podnik nevyhovel vyzvaniu Ministerstva dopravy a verejných prác, možno previesť revíziu podniku na jeha útraty po stránke hospodárskej, administratívnej a technickej. Podniky sú povinné predložiť revidujúcim orgánom všetky knihy, doklady, spisy a pomôcky, ako i dovoliť prístup do obchodných a prevádzkových miestností. Na základe takto získaných dát alebo výsledku revízie môže Ministerstvo dopravy a verejných prác dávať podnikom úpravy a smernice pre zlepšenie pomerov vo výrobe, rozvode a spotrebe elektrickej energie, a to, ak ide o elektrárne závodné (súkromné), v dohode s Ministers

stvom hospodárstva, ak ide o elektrárne obcí, v dohode s Ministerstvom vnútra. Ak podniky nezachovajú úpravy a smernice, možno použiť opatrenia § 9 ods. 2.

(3) Dáta zadovážené podľa ods. 2 možno použiť iba na ciele tohto zákona.

(4) Všeužitočné elektrárenské podniky sú povinné upravovať služobné pomery a služobné platy svojich zamestnancov podľa smerníc, vydaných Ministerstvom dopravy a verejných prác. Prvé smernice treba vydať do 6 mesiacov,

§ 8.

(1) V prospech sústavnej elektrizácie a účelného hospodárenia elektrickou energiou, ak je to v záujme verejnom nevyhnutne potrebné, môže Ministerstvo dopravy a verejných prác so súhlasom Ministerstva financií, ak ide o elektrárne obcí i so súhlasom Ministerstva vnútra a ak ide o samostatné súkromné elektrárenské podniky i so súhlasom Ministerstva hospodárstva nariadiť splynutie takýchto podnikov so všeužitočnými elektrárňami, prípadne splynutie všeužitočných elektrárenských podnikov. Splynutie vykoná sa fúziou podľa obchodného zákona alebo výkupom (odpredajom).

(2) Vlastníci podnikov musia vykonať nariadené slúčenie alebo odpredaj v lehote určenej výmerom, ktorá však nemôže byt kratšia ako 6 mesiacov.

(3) Ak vlastníci elektrárenských podnikov nevykonajú nariadené slúčenie alebo odpredaj (výkup) v určenej lehote, môže Ministerstvo dopravy a verejných prác zriadiť osobitný štátny dozor (ods. 4), alebo vyvlastniť podnik podľa zákona č. 438/ 1919 Sb. z. a n.

(4) Orgán poverený výkonom štátneho dozoru je povinný starať sa o vykonanie nariadeného splynutia, najmä je oprávnený zastaviť všetky usnesenia správnych a dozorných orgánov spoločností, alebo úkony (opatrenia) vlastníka (držiteľa) podniku, ktoré hatia nariadené splynutie, alebo majú nepriaznivý vplyv na sníženie cien alebo na pomery vo výrobe alebo spotrebe

elektrickej energie. O zastavení usnesenia alebo opatrenia orgán štátneho dozoru podá zprávu do 8 dní Ministerstvu dopravy a verejných prác, ktoré rozhodne, či usnesenie alebo úkon (opatrenie) má sa ponechať v platnosti alebo zrušiť. Ak Ministerstvo dopravy a verejných prác — pri súkromných elektrárenských podnikoch v dohode s Ministerstvom hospodárstva — nerozhodne do 15 dní, usnesenie (opatrenie) ostane v platnosti. Orgán poverený výkonom štátneho dozoru je oprávnený zúčastniť sa na zasadaniach správnych a dozorných orgánov podnikov a má aj oprávnenia uvedené v § 7 ods. 2. Útraty štátneho dozoru znáša podnik, pre ktorý bol štátny dozor určený.

(5) Ak nastane splynutie, preberajúci podnik je povinný prevziať záväzky zo zamestnaneckého pomeru podľa predpisov platných ku dňu prevzatia,

(6) Úkony spojené so splynutím podnikov podľa tohto zákona nepodliehajú nijakým štátnym daniam, dávkam a poplatkom v pomere účasti štátu na základnom kapitále preberajúceho elektrárenského podniku. Na zvyšok kapitálovej účastí sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 148/1940 Sl. z. o poplatkových a daňových úľavách pri slúčení alebo premene právneho útvaru niektorých podnikov.

§ 9.

(1) V záujme zamedzenia nehospodárnej výroby a rozvodu elektrickej energie v zásobovacej oblasti niektorého všeužitočného elektrárenského podniku nesmie iný elektrárenský podnik zriadiť, rozširovať, priamo alebo nepriamo nadobúdať alebo najímať elektrické zariadenia na výrobu elektrickej energie cieľom jej medzipredaja. Ak ide o priame dodávky elektrickej energie, možno tak urobiť iba so svolením Ministerstva dopravy a verejných prác.

(2) Prevádzku, odporujúcu ustanoveniam ods. l, ktorá sa bude vykonávať elektrickými zariadeniami postavenými po nadobudnutí účinností tohto zákona, zastaví Ministerstvo dopravy a verejných prác

cestou okresného (mestského notárskeho) úradu na útraty a nebezpečie prevádzateľa. Súčasne v záujme odstránenia prípadne vzniklých porúch môže Ministerstvo dopravy a verejných prác poveriť prevádzkou týchto zariadení všeužitočnú elektráreň a to na útraty majiteľa podniku. Príslušný podnik a jeho zariadenia možno aj vyvlastniť, pričom treba použiť ustanovenia zákona č. 438/1919 Sb. z a n.

(3) Smluvy, odporujúce ustanoveniam ods. l, uzavreté po nadobudnutí účinnosti tohoto zákona, sú neplatné.

§ 10.

(1) Elektrárenské podniky, ktoré nezásobujú riadne elektrickou energiou záujemcov svojej zásobovacej oblasti, môže Ministerstvo dopravy a verejných prác so súhlasom Ministerstva hospodárstva vyzvať, aby v určenej lehote odstránil závady a nedostatky na vlastné útraty. Ak podnik nevyhovie vyzvaniu, treba použiť ustanovenia § 9 ods. 2.

(2) Všeužitočné elektrárenské podniky možno poveriť zriadením elektrických zariadení aj v oblasti, ktorá nie je ich zásobovacím územím. Na takéto elektrické diela sa vzťahujú všetky ustanovenia, platné pre všeužitočné elektrárenské podniky.

§ 11.

Zákon č. 258/1921 a zákon č. 139/1926 v znení zákonov č. 112/1928, 46/1929 a 72/1932, ako aj vládne nariadenie č. 226/ 1928 Sb. z. a n. sa zrušujú.

§ 12.

Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister dopravy a verejných prác so zúčastnenými ministrami.