Snem Slovenskej republiky 1942
I. volebné obdobie. 6. zasadanie.
473.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa------------------ 1941
o ochrane poštových známok, iných podobných cenín a niektorých značiek.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ l. Ochranu podľa tohto zákona požívajú:
a) kolkové, štatistické, železničné a podobné známky, určené pre použitie alebo pre obeh, a to tak platné, ako aj z obehu vzaté, bez ohľadu na to, či po vyrobení už boly dané do použitia alebo do obehu, a ich skúšobná tlač;
b) daňové, záverné a vôbec všetky vrchnostenské známky, ich skúšobná tlač, bloky, daňové, kontrolné a iné značky a pečiatky, ktoré slúžia na potvrdenie o zaplatení alebo na zaistenie štátnych daní, dávok a poplatkov, alebo ktoré použil verejný úrad (orgán);
c) značky, určené na overenie váh a mier, priestorového obsahu sudov a iných nádob, na označenie druhu, akosti a zákonného obsahu drahých kovov, ako aj značky určenia na vývoz alebo na označenie zásob (ciachové, puncové, vývozné, zásobné a pod. );
d) administratívne tlačivá, ceniny a blankety, bez ohľadu na to, či je na nich odtlačok kolku alebo štatistickej známky, ktoré sú určené za prísne zúčtovateľné
vyhláškou ministra financií v Slovenskom zákonníku;
e) poštové ceniny (známky, známkové hárčeky a celiny, opatrené odtlačkom známky alebo kolku) a ich skúšobná tlač, taktiež v poštovej telegrafnej a telefonnej službe používané vzorce, nálepky a značky, určené pre používanie alebo pre obeh, ako aj medzinárodné poštové odpovedky, strojové výplatné odtlačky, príležitostné a iné znehodnocovacie pečiatky, a to bez ohľadu na to, či sú platné alebo z obehu vzaté a či baly dané po vyrobení do použitia, ak ich vydáva:
1. slovenský štát, župa, obec (mesto) alebo taká verejná ustanovizeň, ktorú splnomocnil zákon vydávať známky;
2. cudzí štát alebo cudzozemská verejná ustanovizeň, oprávnená k ich vydávaniu, ak sú dané podmienky reciprocity;
3. cudzí štát, ak ide o poštové známky.
§ 2.
(1) Kto predmety, uvedené v § l
a) neoprávnene zhotovuje;
b) cieľom použitia alebo uvedenia do obehu sfalšuje alebo napodobuje;
c) neoprávnene zhotovené, sfalšované alebo napodobené, vediac o týchto ich vlastnostiach, cieľom použitia alebo dania do obehu sebe alebo inému obstará, použije, predáva, vymenuje alebo iným spôsobom dáva do obehu,
potresce sa pre prečin väzením do troch rokov, stratou úradu, volebného práva do obcí a peňažným trestom do 20. 000 Ks. V prípade, že tak učinil živnostník pri prevádzaní svojej živnosti, možno vysloviť aj stratu živnostenského oprávnenia.
(2) Obehom a použitím podľa tohto zákona sa rozumie aj použitie a danie do obehu na cieľ sberateľský.
(3) Pokus prečinu je trestný.
(4) Ak sa. činnosť, uvedená v ods. l pism. b) alebo c), týka poštových známok neplatných (z obehu vzatých), zostáva skutok beztrestným, ak výrobky sú zreteľne a nezmazateľne označené ako sfalšované alebo napodobené.
(1) Kto
a) cieľom použitia alebo dania do obehu (§ 2 ods. 2) odstráni z predmetov, uvedených v § l značku znehodnotenia, staršiu stopu znehodnotenia kryje novšou značkou znehodnotenia alebo ich natrie takou hmotou, ktorá je spôsobilá odstrániť značky znehodnotenia;
b) z filatelistických záujmov prevedie neoprávnené opečiatkovanie poštovej známky alebo inak pozmení jej pôvodnú akosť, prevedenie alebo tvar (papier, tlač, zúbkovanie a pod. );
c) predmety, uvedené v § l, pozmení spôsobom uvedeným pod písm. a) alebo b), alebo na zaplatenie poplatku už použité, ale znehodnocovacou značkou omylom neopatrené, vedome použije znovu, alebo ich uvedie do obehu;
d) aby poškodil poštovú správu, upotrebí strojový výplatný odtlačok, nezaplatiac cenu výplatného prúžku, pozmení alebo nechá pozmeniť poštový výplatný stroj, jeho úradné nastavenie či záver, alebo poruší podmienky a predpisy o nadobúdaní poštového výplatného stroja o jeho prepustení inému, ako aj o jeho používaní a uvádzaní do obehu,
potresce sa pre prečin väzením do jedného roku, stratou úradu, volebného práva do obcí a peňažným trestom do 5000 Ks. V prípade, že tak učinil živnostník pri prevádzaní svojej živnosti, možno vysloviť aj stratu živnostenského oprávnenia. (²) Pokus prečinu je trestný.
§ 4.
Činy, uvedené v §§ 2 a 3, trescú sa ako zločiny žalárom do 5 rokov, stratou úradu, volebných práv do obcí a peňažným trestom do 100. 000 Ks, ak páchateľ sa zaoberá falšovaním (§ 2) alebo podvodným používaním známok (§ 3) po živnostenský, alebo ak páchateľ bol už potrestaný pre takýto čin a od výkonu trestu neuplynulo ešte desať rokov. V prípade, že tak učinil živnostník pri prevádzaní svojej živnosti, možno vysloviť aj stratu živnostenského oprávnenia.
§ 5.
Kto zhotoví, sebe alebo inému obstará alebo prechováva platňu, predlohu, montáž alebo iné pomôcky a. nástroje, vediac, že sa ich má použiť na zakázané zhotovenie predmetov, uvedených v § l, potresce sa pre prečin väzením do jedného roku, stratou úradu, volebných práv do obcí a peňažným trestom do 5000 Ks.
§ 6.
Kto
a) zhotovuje, predáva alebo iným spôsobom do obehu uvádza hracie značky, nálepky, náveštia, obchodné známky a značky alebo iné podobné predmety, ktoré sa môžu pri zbežnom pohľade pre svoju podobnosť ako považovať za známku v obehu sa nachádzajúcu;
b) za iným než v § 2 písm. b) uvedeným účelom predmety v § l uvedené sfalšuje alebo bez povolenia napodobuje, potresce sa súdom pre priestupok uzamknutím do troch mesiacov.
§ 7.
(¹) Ak sa výrobky z trestného činu pochádzajúce nachodia u páchateľov, účastníkov, prechovávačov a nadržovateľov, vyhlásia sa za prepadlé. Ak ide o neoprávnené zhotovenie, sfalšovanie alebo napodobenie platných známok, vyhlásia sa za prepadlé aj výrobky u tretích osôb sa nachodiace.
(2) Platňa, predloha, montáž, ako aj prípadné iné nástroje, pomocou ktorých bol alebo mal byť spáchaný trestný čin podľa tohto zákona, vyhlásia sa za prepadlé aj u tretích osôb, ak to vyžaduje záujem ochrany známok cieľom zamedzenia ich ďalšieho zakázaného zhotovovania.
(3) Ak nemožno stíhať určitú osobu, rozhodne o prepadnutí usnesením na verejnom pojednávaní súd, ktorý by bol príslušný ináč rozhodovať o trestnom čine. Na pojednávanie, ktoré sa koná podľa predpisov o hlavnom pojednávaní, treba predvolať verejného žalobcu a podľa možnosti aj tých, ktorých by mohlo prepadnutie predmetov postihnúť; tieto osoby
majú právo (postavenie) ako obžalovaný. Ak sa nedostavia, nie je to na prekážku pojednávania a rozhodnutia, Proti rozhodnutiu sa pripúšťa sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 8.
Zrušuje sa zák. čl. XXXVII/1897 a § 35 zák. čl. V/1907.
§ 9.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister pravosúdia, minister financií a minister dopravy a verejných prác.
Dôvodová zpráva.
Všeobecne.
Zákonný článok XXXVII/1897 trestnoprávne chránil proti falšovaniu a napodobovaniu poštové známky, kolky a iné na zaistenie daní určené známky a pečiatky, ako aj puncové a ciachové značky.
Citovaný zákon nevyhovuje už dnešným pomerom z týchto dôvodov:
1. použitím známky platia sa dnes okrem štátnych dani a kolkových poplatkov, samosprávne dane, dávky a poplatky, ako aj poplatky a taxy pre rozličné verejnoprávne ustanovizne;
2. okrem kolkových známok vydávajú štátne úrady a podniky známky podobné kolkom, ktoré sa používajú na platenie nekolkových poplatkov, napr. známky štatistické, železničné atď.;
3. v záujme prevádzania kontroly nad obchodom s predmetmi z drahých kovov boly zavedené značky vývozné a zásobné;
4. vývojom poštovej služby vzniklý nové predmety, ktoré rovnako slúžia na platenie poštových poplatkov a ktoré treba preto rovnako chrániť. Sú to medzinárodné poštové odpovedky a strojové výplatné odtlačky;
5. na zaistenie štátneho dôchodku slúžia, okrem už spomenutých známok, rozličné nálepky, pečiatky a tlačivá, ktoré majú rovnakú dôležitosť a zasluhujú takú istú ochranu;
6. podľa článku 81 Svetového poštového dohovoru, uzavretého v Buenos
Aires dňa 23. mája 1939, smluvmé štáty sú zaviazané trestno-právnym spôsobom chrániť pred falšovaním nielen poštové známky, ale aj medzinárodné poštové odpovedky, strojové výplatné odtlačky a v poštovej službe používané nálepky. Usnesením zo dňa 21. decembra 1939 (intimát predsedníctva vlády č. 13. 048/2/39 zo dňa 23, decembra 1939) Slovenská republika pristúpila k tomuto dohovoru a je preto zaviazaná zadosť učiniť ustanoveniam spomenutého článku;
7. u poštových známok treba pamätať aj na záujmy filatelistov. Poštové známky prestaly byť iba prostriedkom výplatným a stály sa predmetom, ktorý ďaleko presahuje svoj prvotný cieľ tak po stránke umeleckej, kultúrnej a štátopropagačnej, ako aj po stránke národohospodárskej. Majú svoju pevnú peňažnú hodnotu a môžu preto slúžiť za prostriedok zmenný. Okrem toho veľký rozvoj filatelie spôsobil zvýšený popyt po nich doma i za hranicami, čím sa stály priamo hľadaným predmetom domáceho i zahraničného obchodu.
Tento pozitívny rys filatelie vedie k oprávnenej požiadavke, aby filatelia bola v štáte podporovaná a trestnoprávnymi normami dostatočne chránená proti ohrozovaniu jej prosperity, najmä proti falzifikátom. Je dobre známe, ako intenzívne sa rozmáhajú v posledných rokoch falšovatelia známok. Len od jari 1939 možno aj v našom mladom štáte napočítať niekoľko zdarných falzifikátov známok s pretlačou "Slovenský štát", známok to, ktoré predstavujú dnes značnú sberateľskú a národohospodársku hodnotu. Treba sa starať, aby naše známky nenadobudly pre mnohé falzifikáty zlú povesť. Aj sami filatelisti žiadajú zvýšenú ochranu poštových známok proti falzifikátom. Nemožno pochybovať o tam, že ochranou filatelie sa chráni aj finančný záujem poštovej správy a že falšovanie známok, í keď sa robí len na ciele filatelistické, škodí predmetu, ktorý bol vydaný úradnou autoritou a javí sa preto, ako konanie prali verejnému poriadku.
Na základe týchto poznatkov vydaly už niektoré štáty osobitné zákony na ochranu poštových známok nielen s hľadiska poštového, ale aj filatelistického. Prvým európskym štátom bolo Grécko (roku 1931), nasledovalo Maďarsko (1932), bývalé Rakúsko (1934) a Protektorát Čechy a Morava (1939).
Ochrana filatelie podľa platného práva je nedostatočná z týchto dôvodov:
1. všeobecné ustanovenia o trestaní podvodu nepostačujú, lebo v praxi je takmer nemožné dokázať vinníkom podvodný úmysel,
2. práve tak nepostačujú ustanovenia trestného zákona o falšovaní verejných listín, pretože tento charakter priznáva teória, zákon i judikatúra poštovým známkam iba vtedy, ak sú použité na poštovú dopravu a nie ak sú v súkromnej držbe,
3. zákonný článok XXXVII/1897 chráni len platné známky proti falzifikátom filatelistickým, hoci je dobre známe, že sa falšujú prevažne známky z obehu vzaté. Okrem toho nechráni filateliu proti falzifikátom cudzích poštových známok, iba ak s podmienkou reciprocity.
Z uvedených dôvodov treba postaviť ochranu poštových známok na nový základ, rozšíriť ju na známky z obehu vzaté, na známky cudzie bez požiadavky reciprocity a priznať rovnakú ochranu aj medzinárodným poštovým odpovedkám, strojovým výplatným odtlačkom a v poštovej, telegrafnej a telefónnej službe používaným nálepkám a pečiatkam.
Osobitne. K § 1.
Všetky predmety, na ktoré sa vzťahuje ochrana tohto zákona, sú vypočítané v § l návrhu; sú to:
a) všetky známky, prostredníctvom ktorých sa platia rozličné verejnoprávne poplatky, ako známky kolkové, štatistické, železničné atď. Kým zák. čl. XXXVII/ 1879 chránil len známky platné, predkladaný návrh chráni aj známky z obehu vzaté, po výrobe ešte do obehu a používania nedané a skúšobnú tlač;
b) známky v užšom slova smysle, bloky, značky a pečiatky používané pri manipulácii verejných daní a dávok, najmä spotrebných. Napríklad štátny znak v plombovacích klieštiach, suché pečiatky, úradné pečiatky a pečatidla, uzavieracie cukorné známky, daňové známky pre dávku zo šumivého vína a práškov do pečiva, daňový punc na zapaľovačoch atď.;
c) okrem ciachových a puncových značiek
aj doteraz chránených, značky vývozné a zásobné stanovené vyhláškou ministra dopravy a verejných prác č. 332/1940 Sl. z.;
d) prísne zúčtovateľné administratívne tlačivá, ktoré uvedie vyhláška ministra financií. Sú ta napríklad tlačivá používané pri správe štátnych daní, aby sa umožnila kontrola nad riadnym platením dani a zabránilo sa skracovaniu štátneho dôchodku, tlačivá pre voľné cestovné lístky na železniciach atď.;
e) osnova rozširuje ochranu na postave ceniny všeobecne, na strojové výplatné odtlačky, medzinárodné poštové odpovedky, ďalej na nálepky a pečiatky používané v poštovej, telegrafnej a telefónnej službe, ako je to vo všeobecnej časti tejto dôvodovej zprávy uvedené a odôvodnené. Zodpovedá ta potrebe, medzinárodným predpisom poštovým a obdobným novším zákonom v cudzine.
Rozšírením ochrany aj na neplatné známky chráni sa záujem filatelistov. Z toho istého dôvodu priznáva sa ochrana aj skúšobnej tlači poštových cenín, pretože sa táto filatelistický veľmi hodnotí a preto aj falšuje.
Pojem poštových cenín sa k vôli jasnosti bližšie a demonštratívne vysvetľuje v zátvorke v texte osnovy.
Zákonný článok XXXVII. z roku 1897 chránil len známky vydané štátom, osnova rozširuje túto ochranu aj na známky samosprávnych korporácií a verejných ustanovizní, ktoré sú zákonom splnomocnené známky vydávať. Obce a mestá vyberajú okrem obecných prirážok k štátnym daniam obecné dávky a poplatky a tým cieľom vydávajú jednak známky podobné kolkom, napríklad známky na obecne dávky z úradných výkonov, jednak potvrdenky vo forme blokov, nálepiek, kovových známok, ako u dávky zo zábav, dlažobného poplatku, dávky zo psov atd. Podľa § 55 zákona č. 190/39 môžu sa aj župy usniesť na vyberaní poplatkov, príspevkov a dávok a v spojitosti s tým vydávať aj známky.
Cudzozemské známky používajú ochrany len v prípade reciprocity.
U cudzozemských poštových známok sa nevyžaduje reciprocita a tieto sú účastné trestnoprávnej ochrany zo samého zákona z dôvodu, že Slovenský štát pristúpil k Svetovému poštovému dohovoru, uzavretému v Buenos Aires dňa 23. mája 1939.
K § 2.
Za trestný čin sa považuje a ako prečin sa kvalifikuje:
1. neoprávnené zhotovovanie známok, napríklad bez súhlasu, zadania a dozoru príslušného štátneho a podnikového úradu, použitie originálnych dosák a strojov zamestnancom tlačiarne na vlastný vrub;
2. napodobovanie a falšovanie známok. Napodobovaním rozumie sa zhotovovanie známky nepravej už od začiatku. Sfalšovanie sa môže stať buď tak, že sa pozmenia podstatné vlastnosti známok (napríklad obraz, forma, farba, hodnota) alebo vedľajšie vlastnosti (napríklad zúbkovanie, priesvitka, glejovanie) alebo sa známka opatrí novými vlastnosťami, ktoré pôvodne nemala. Je samozrejmé, že súčasť známky a jej podstatnú vlastnosť tvorí aj pretlač, je teda falšovaním aj opatrenie pravej známky nepravou pretlačou a pod. V osnove nie je podaná definícia falšovania, avšak nie je ani treba, lebo je lepšie, aby sudca sám určil v konkrétnom prípade, či považuje inkriminovanú činnosť za falšovanie.
3. nadobudnutie pre seba alebo pre iného cieľom užitia alebo diania do obehu, vedomé použitie alebo danie do obehu známok uvedených pod 1. a 2. Použitím a obehom rozumejú sa tu rovnako nielen spôsoby platenia daní, poplatkov, dávok a poštovného, ale aj cieľ sberateľský. Po stránke subjektívnej sa požaduje, aby páchateľ vedel o nepravosti známky.
Pokus činu je trestný.
V ods. 4 stanovená je beztrestnosť pre falšovanie, napodobovanie známok (§ 2 ods, l písm. b)] a pre predaj a uvádzanie ich do obehu [§ 2 ods,. l písm. c)] v prípadoch, že ide o známky neplatné a vý-
robky sú veľmi zreteľne a neízmazateľne označené, ako falzifikáty za miernu cenu, keď cena pravej známky je im nedostupná. Vernú zreteľné a nezmazateľné označenie výrobku ako falzifikátu nemôže nikoho oklamať a preto je na mieste, aby trestnosť bok tu vylúčená.
K § 3.
Ako zákonný článok XXXVII/1897, tak aj osnova prehlasuje za trestnú činnosť okrem falšovania;, to jest zhotovenia nepravej známky, aj podvodné použitie pravej známky, ktorého sa dopustí ten, kto:
a) odstráni obliteráciu zo známky, aby ju opäť použil, alebo do obehu dal;
b) z filatelistických záujmov prevedie neoprávnené opečiatkovanie známok, alebo iné pozmenenie;
c) takúto známku použije alebo známku už použitú, ale omylom neobliterovanú, znovu použije;
d) zneužije poštový výplatný stroj akýmkoľvek spôsobom na škodu eráru.
K § 4.
Činy uvedené v §§ 2 a 3 sa kvalifikujú prísnejšie v prípade opakovania sa alebo, ak ide o remeselnú činnosť.
K § 5.
Za delikt sa považuje aj konanie, ktoré podľa platného práva je beztrestným prípravným konaním. Jeho nebezpečie pre falšovanie známok je nesporné, keďže k trestnosti páchateľa vyžaduje sa vedomie, že dotyčné nástroje a pomôcky majú slúžiť k zakázanému, t. j. v § 2 ods. l písm, a) i b) obsaženému zhotovovaniu známok.
K § 6.
Predpis ods. l prevzatý bol zo zákonného článku XXXVII/1897. Nakoľko ide o poštové známky, jeho pojatie do osnovy deje sa aj v súhlase s nariadením Svetového poštového dohovoru.
Puncové značky pre ich nepatrnú veľkosť sa ťažko zisťujú a bývajú často zneužívané tým spôsobom, že obchodníci k označovaniu tovaru z nedrahých kovov používajú obchodné značky takej veľkosti a tvaru, ktoré pri bežnom pohľade vyzerajú ako značky puncové.
Čin pre nedostatok ťažšieho zavinenia páchateľa sa kvalifikuje iba za priestupok.
Falšovanie a nepovolené napodobenie známok k iným účelom než pre použitie alebo danie do obehu trestá sa miernejšie, pretože falšovateľ nejedná zo ziskuchtivosti a zapríčinená škoda nebýva značná,
K § 7.
Výrobky, nástroje pochádzajúce z trestného činu, musia sa vždy vyhlásiť za prepadnuté.
V tretom odseku sa stanoví možnosť objektívneho pokračovania, analogicky ako vo veciach tlačových. Zároveň sa určuje príslušnosť súdu a zásady pokračovania.
K § 8.
V tomto paragrafe sú uvedené predpisy, namiesto ktorých nastupuje tento návrh a ktoré sa z toho dôvodu zrušujú.
K § 9.
Je obvyklou doložkou o účinnosti a vykonávaní; nevyžaduje vysvetlenia.
Vykonanie vládneho návrhu zákona nevyžiada si zo štátnej pokladnice nijaké nové výdavky.
Po stránke formálnej je želaním vlády, aby návrh bol prikázaný výboru ústavnoprávnemu a výboru národohospodárskemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r., Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,
predseda vlády a minister zahraničných vecí. minister financií.