Neprošlo opravou po digitalizaci !

Snem Slovenskej republiky 1941

I. volebné obdobie. 6. zasadanie.

474. Zpráva

ústavnoprávneho, národohospodárskeho a rozpočtového výboru

o vládnom návrhu zákona o Ústrednom úrade na ochranu živnostenského

vlastníctva (tlač 465),

O vládnom návrhu o Ústrednom úrade, na ochranu živnostenského vlastníctva rokovaly výbory: ústavnoprávny, národohospodársky a rozpočtový na spoločnom zasadnutí dňa 20. januára 1942.

Právna oblasť ochrany živnostenského duševného vlastníctva, tak ako ju dnes chápeme, zahŕňa v sebe predovšetkým právo patentové, potom právo známkové a vzorkové a konečne ochranu obchodného mena, potlačovanie nekalej súťaže a hospodárskeho vyzvedačstva.

Súčasný právny stav je charakterizovaný roztrieštenosťou platnej úpravy. Každý výsek celkovej oblasti ochrany duševného živnostenského vlastníctva je upravený samostatnou normou, ba niektorý je upravený v rozličných normových súboroch, pravda, vždy s iného hľadiska (ako napr. ochrana firmy, ktorú upravuje obchodné právo, živnostenský zákon a zákon proti nekalej súťaži). Už tento právny stav musí byť nutkavým dôvodom pre zákonodarcu, aby sa zaoberal reformou tohto úseku práva. V našich pomeroch okrem toho je potreba reformy odôvodnená i tým, že vznikom samostatnej Slovenskej republiky bola prerušená právna kontinuita vykonávania ochrany živnostenského vlastníctva, najmä pokiaľ ide o pôsobnosť býv. Patentného úradu v Prahe. Konečne skutočnosť, že Slovenská republika pristúpila k Parížskemu unijnému dohovoru na ochranu živnostenského vlastníctva, ukladá jej vytvoriť v tomto smere určité predpoklady organizačné, najmä zriadiť osobitný úrad na ochranu živnostenského vlastníctva.

Pravda, matéria hmotného práva ochrany živnostenského vlastníctva je tak rozsiahla a spletitá, že nemožno prikročiť k jej reforme bez vykonania potrebných príprav vecných a osobných. Preto treba vítať, keď vládna osnova predovšetkým chce vytvoriť výkonný orgán na prevádzanie recipovaných právnych noriem o ochrane živnostenského vlastníctva. Týmto orgánom má byt jediný "Úrad na ochranu živnostenského vlastníctva" s generálnou pôsobnosťou vecnou i územnou.

Na vládnom návrhu uskutočnily výbory okrem štylárnej úpravy tieto zmeny: Nadpis zákona bol pozmenený tak, že názov úradu bude,, Úrad na ochranu živnostenského vlastníctva". Vynechaný bol prídavok "ústredný", keďže máme jediný úrad tohto druhu, ako spomenuté, s ústrednou pôsobnosťou a Parížsky unijný dohovor ukladá nám len povinnosť, aby to bol osobitný úrad. Podlá zmeneného nadpisu zákona pozmenený bol aj § l návrhu.

K § 2. Ochrana obchodného mena bola rozšírená na,. ochranu firmy a obchodného mena". To preto, lebo pojem obchodného mena je iný v práve obchodnom než v práve živnostenskom, resp. v zákone o nekalej súťaži. Patričná zmena bola prevedená i v § 7.

K § 10 bol pripojený tento odsek:,, (6) Proti rozhodnutiu o zápise do registra patentových zástupcov v smysle § 43 patentového zákona možno si sťažovať na Úrade v lehote 30 dní po doručení rozhodnutia. O sťažnosti rozhoduje Ministerstvo hospodárstva. " Doplnok si vyžiadal súčasný právny stav, najmä platná inštitúcia patentových zástupcov.

§ 15 ods. 2 bol doplnený ďalšou vetou: "Členovia Najvyššieho správneho súdu musia mať sudcovskú kvalifikáciu. " Táto zmena je odôvodnená úvahou, že dôkladnosť a objektívnosť rozhodovania Osobitného senátu Najvyššieho správneho súdu vyžaduje, aby bola zaručená primeraná účasť sudcovského živlu na tomto senáte.

Za § 15 ods. 4 bol vsunutý nový odsek 5 tohto znenia: "Rokovací poriadok určí si Osobitný senát sám a predloží ho vláde na schválenie. Rokovací poriadok má sa uverejniť v Slovenskom zákonníku. "

§ 18 ods. l bol doplnený ustanovením, že Úrad má viesť i register zástupcov vo veciach patentových.

§ 18 ods. 2 písm. b) bol doplnený vetou:,, a po prípade obdobné údaje o ochranných známkach medzinárodne chránených".

§ 18 ods. 4 bol pozmenený takto "Registre Úradu majú byť verejnosti počas úradných hodín prístupné na nahliadnutie. "

§ 21 bol pozmenený a má znieť takto: "Rokovací poriadok Úradu určí minister hospodárstva a uverejní ho v Slovenskom zákonníku. V ňom môže určiť výšku poriadkových pokút až do Ks 20. 000. —. Poriadkové pokuty uložené podľa rokovacieho poriadku odvádzajú sa štátnej pokladnici. "

Vsunutý bol nový § 23 tohto znenia: "Na zabezpečenie nevyhnutného počtu odborných patentových zástupcov minister hospodárstva môže do konca prvého roku účinnosti tohto zákona za takýchto zástupcov ustanoviť svojprávnych a bezúhonných štátnych občanov s vysokoškolskou právnickou alebo technickou kvalifikáciou. Ustanovenie nahrádza skúšku predpísanú v § 43 patentového zákona. " Novy paragraf je odôvodnený nedostatkom odborníkov patentového práva a techniky vynálezov,

§ 24 ods. l písm. a) bude znieť:,, §§ 33 až 42, §§ 44 až 47 zákona... " atď.

§ 24 ods, 2 bol doplnený vetou, že takto uverejnené predpisy treba po troch mesiacoch odo dňa uverejnenia vyhlášky pokladať za autentické, ak Snem Slovenskej republiky do tohto času nevysloví s nimi svoj nesúhlas.

Po stránke rozpočtovej nebude vykonanie zákona zaťažovať štátnu pokladnicu, naopak prinesie jej nové príjmy na rozličných poplatkoch. Rozpočet na rok 1942 predvída (kap. 10 tit. 4) výdavok v sume Ks 550. — a príjem v sume Ks 1, 200. 000. —. Preto mohol rozpočtový výbor vysloviť s osnovou súhlas.

Výbory si povšimly, že hoci tendencia osnovy je sjednotiť správnu agendu spojenú s vykonávaním práva na ochranu živnostenského vlastníctva na novom Úrade, predsa ostáva zachovaná, pokiaľ ide o uloženie vzoriek, doterajšia pôsobnosť obchodných a priemyselných komôr. Vládna osnova rieši vec tak, že obchodné a priemyselné komory i naďalej budú viesť známkové registre a okrem toho bude viesť Úrad ústredný známkový register, ktorý bude obsahovať tie isté údaje ako registre obchodných a priemyselných komôr [§ 18 ods. 2 písm. b)]. Je iste neekonomické, aby pri rozlohe nášho štátu boly vedené registre domácich známok dvakrát. Keďže však otázka úpravy vedenia známkových registrov je zakotvená v hmotnom práve, riešily výbory otázku tak, že sa usniesly na pripojenej rezolúcii.

Výbory odporúčajú Snemu, aby osnovu v pripravenom znení spolu s rezolúciou schválil.

V Bratislave 20. januára 1942.

                                Dr. Eugen Filkorn v. r.,

                                        predseda.

                                                                        Dr. Jozef Fundárek v. r.,

                                                            zpravodajca ústavnoprávneho výboru.

                                                                            Ján Líška v. r.,

                                                        zpravodajca národohospodárskeho výboru.

                                                                        Vladimír Moravčík v. r.,

                                                               zpravodajca rozpočtového výboru.

Rezolúcia.

Vláda sa žiada, aby pri úprave hmotného práva známkového a vzorkového pamätala na sústredenie všetkej agendy ochrany známok a vzoriek na Úrade na ochranu živnostenského vlastníctva.

Zákon

zo dňa 1942

o Úrade na ochranu živnostenského vlastníctva.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ l.

Pri Ministerstve hospodárstva sa zriaďuje Úrad na ochranu živnostenského vlastníctva (v ďalšom texte "Úrad").

§ 2.

(1) Do pôsobnosti Úradu patrí nezávisle vykonávať úlohy, ktoré sa týkajú ochrany živnostenského duševného vlastníctva, najmä

ochrany vynálezov,

ochrany známok,

ochrany vzoriek,

ochrany firmy a obchodného mena,

ochrany pôvodu tovaru,

potlačovania nekalej súťaže,

potlačovania hospodárskeho vyzvedačstva

a podpory technického výskumníctva.

(2) Vo veciach uvedených v ods. l prislúcha Úradu doterajšia pôsobnosť Ministerstva hospodárstva a Patentného úradu, a vo veciach uvedených v § 11 pim. c) doterajšia pôsobnosť úradov verejnej správy vnútornej I. stolice.

§ 3.

(¹)Úrad sa skladá z potrebného počtu stálych a dočasných členov.

(2) Stáli členovia sa ustanovujú z osôb práva znalých a z osôb odborne-technicky vzdelaných; v oboch prípadoch sa vyžaduje úplné vysokoškolské vzdelanie.

(3) Stáli členovia sú štátni zamestnanci rezortu Ministerstva hospodárstva konceptnej alebo technickej služby.

(4) Predseda a jeho námestník sa ustanovujú zo stálych členov úradu. Ak je predseda práva znalý, má mať jeho námestník odborne-technické vzdelanie a naopak, ak

má predseda vzdelanie odborne-technické, má byť námestník práva znalý.

(5) Dočasní členovia sú právnickí alebo technickí odborníci z rozličných odborov verejnej správy, vedeckého alebo hospodárskeho života. Prijatím funkcie dočasného člena podrobuje sa tento pri jej vykonávaní predpisom služobnej pragmatiky, platnej pre štátnych zamestnancov, o služobných povinnostiach.

(6) Dočasnému členovi patrí za výkon funkcie odmena, ktorej výšku určí predseda.

§ 4.

(1) Predsedu, jeho námestníka a členov ustanovuje minister hospodárstva.

(2) Stálych členov možno pozbaviť tejto funkcie len na základe disciplinárneho alebo súdneho rozhodnutia.

(3) Dočasní členovia sa ustanovujú na 5 rokov a môžu byť ustanovení znovu. Pred uplynutím funkčného obdobia možno ich pozbaviť funkcie len na základe disciplinárneho rozhodnutia.

(4) Na disciplinárne pokračovanie pre stálych a dočasných členov je príslušná disciplinárna komisia, ktorej členov menuje predseda Úradu.

(5) Členovia Úradu sú povinní složiť do rúk ministra hospodárstva osobitnú prísahu tohto znenia:

"Prisahám Bohu Všemohúcemu a Vševedúcemu, že vždy budem verný Slovenskej republike a poslušný jej vláde, že budem zachovávať zákony a nariadenia, ako aj úradné tajomstvo, a že ako člen Úradu na ochranu živnostenského vlastníctva budem rozhodovať nestranne a svedomite podľa platných zákonov a nariadení a podľa svojho najlepšieho presvedčenia, a že sa od svedomitého plnenia týchto svojich povinností nedám ničím odvrátiť. Tak mi Pán Boh pomáhaj!"

§ 5.

(1) Člen Úradu je vylúčený zo spolupôsobenia:

a) vo veciach, v ktorých je sám stranou alebo v ktorých je k niektorej zo síran

v pomere spoluoprávneného, spoluzaviazaného alebo zaviazaného z postihu;

b) vo veciach svojej manželky alebo osôb, ktoré sú s nim v priamom pokolení príbuzné alebo sošvagrené, alebo s ktorými je v pobočnej vetve do 4. stupňa príbuzný alebo do druhého stupňa sošvagrený;

c) vo veciach svojich osvojiteľov alebo pestúnov, vo veciach svojich osvojených detí alebo chovancov, ako aj vo veciach svojich poručencov alebo opatrovancov;

d) vo veciach, v ktorých zastupuje alebo zastupoval jednu zo strán, alebo vzhľadom na ktoré mi alebo očakáva hmotný prospech alebo škodu.

(2) Členovia Osobitného senátu pre veci ochrany živnostenského vlastníctva pri Najvyššom správnom súde (§ 15) sú vylúčení aj vo veciach, v ktorých spolupôsobili na Úrade.

§ 6.

Úrad má tieto oddelenia:

a) všeobecné,

b) patentové,

c) sťažnostné a

d) zrušovacie.

§ 7.

Všeobecné oddelenie je príslušné pokračovať v rámci pôsobností, uvedenej v § 2, v nesporných otázkach, týkajúcich sa najmä:

a) ochrany známkovej,

b) ochrany vzorkovej,

c) ochrany firmy a obchodného mena,

d) údajov o pôvode tovaru a označenia o jeho pôvode,

e) nekalej súťaže,

f) hospodárskeho vyzvedačstva a

g) zápisov do registrov.

§ 8.

Patentové oddelenie je príslušné pokračovať v otázkach, týkajúcich sa najmä'

a) patentových prihlášok,

b) odporov proti udeleniu patentu,

c) vyloženia, udelenia, závislosti, úplného alebo čiastočného zamietnutia žiadostí o udelenie patentu.

§ 9.

(1) Vo všeobecnom a patentovom oddelení rozhoduje stály člen samostatne, ak treba — po vyjadrení príslušného člena druhého oddelenia.

(2) Prednostu všeobecného a prednostu patentového oddelenia ustanovuje minister hospodárstva zo stálych členov na návrh predsedu Úradu.

(3) Prednosta a členovia všeobecného oddelenia majú byť práva znalí, prednosta a členovia patentového oddelenia majú mať odborne-technické vzdelanie.

(4) Proti rozhodnutiam všeobecného a patentového oddelenia niet v inštančnom pokračovaní opravného prostriedku; výnimky určuje § 10.

§ 10.

(1) Proti rozhodnutiam všeobecného oddelenia o zápisoch do registrov [§ 7 písm. g)] a proti rozhodnutiam patentového oddelenia o patentových prihláškach, o odporoch, o vyložení, udelení, o závislosti, úplnom alebo čiastočnom zamietnutí žiadostí o udelenie patentu [§ 8 písm. a) až c)] možno si sťažovať u sťažnostného oddelenia.

(2) V sťažnostnom oddelení sa rozhoduje v senátoch.

(3) Sťažnosť treba podať na Úrade v lehote 30 dní po doručení rozhodnutia, ak nie je určená pre jednotlivé prípady iná zákonná lehota.

(4) Rozhodovania o sťažnosti nesmie sa zúčastniť člen, ktorý už spolupôsobil pri rozhodnutí, proti ktorému je podaná sťažnosť.

(5) Proti rozhodnutiam senátu sťažnostného oddelenia niet v inštančnom pokračovaní ďalšieho opravného prostriedku.

(6)Proti rozhodnutiu o zápise do registra patentových zástupcov v smysle § 43 patentového zákona možno si sťažovať na Úrade v lehote 30 dní po doručení rozhodnutia. O sťažnosti rozhoduje Ministerstvo hospodárstva.

§ 11.

(1) Zrušovacie oddelenie rozhoduje:

a) o výhradnom práve na použitie známky, o priorite a prevode tohto práva, o otázke, či môže byť zapísaná známka užívaná treťou osobou, o výmaze ochrannej známky a o návrhoch určovacích;

b) o neplatnosti uloženia vzorky alebo o strate práva ku vzorke;

c) o návrhoch na odvolanie, zrušenie, odňatie patentu, o vyhlásení patentu za závislý, o relatívnej neúčinnosti patentu, o udelení nútených licencií a o návrhoch určovacích;

d) o predbežných otázkach v zásahových sporoch.

(2) V zrušovacom oddelení sa rozhoduje v senátoch.

(3) Okrem vecí uvedených v ods. l zrušovacie oddelenie podáva znalecké mienky podľa § 17.

§ 12.

(1) Senáty v sťažnostnom a zrušovacom oddelení sa skladajú z troch stálych členov, rátajúc do toho aj predsedu senátu.

(2) Senáty sostavuje a svoláva predseda Úradu alebo jeho námestník, alebo z poverenia predsedu Úradu predseda príslušného senátu.

(3) Pri rozhodovaní o otázkach povahy prevažne právnej má byť predseda senátu a jeden prísediaci práva znalý, druhý prísediaci odborne-technicky vzdelaný, pri rozhodovaní o otázkach povahy prevažne technickej predseda senátu a jeden prísediaci odborne-technicky vzdelaný a druhý prísediaci práva znalý.

(4) V prípade pochybnosti rozhoduje predseda Úradu o tom, či niektorú otázku treba považovať za prevažne právnu alebo technickú.

(5) Pri rozhodnutiach o sporných otázkach v smysle § 11 ods. l písm. c) doplňuje sa senát na päť členov, a to povolaním dvoch dočasných členov do senátu. Podľa povahy senátu (právny alebo technický) sa povolajú dvaja dočasní členovia z radu právnych alebo technických odborníkov.

§ 13.

(1) V senátoch sťažnostného a zrušovacieho oddelenia predsedá predseda Úradu alebo jeho námestník. Ďalších predsedov senátov ustanovuje minister hospodárstva na návrh predsedu Úradu zo stálych členov.

(2) Senát rozhoduje väčšinou hlasov; pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu, ktorý hlasuje posledný.

(3) Opatrenia, ktorými sa pripravujú usnesenia alebo rozhodnutia senátov, vykonáva v ich mene referent, a to v senátoch prevažne právnych — člen právny v dohode s členom technickým, v senátoch prevažne technických — člen technický v dohode s členom právnym.

(4) K prípravnému pokračovaniu podľá ods. 3 možno pribrať aj znalcov, ktorí nie sú členmi Úradu; títo znalci nehlasujú. -

§ 14.

(1) Usnesenia a rozhodnutia senátov a všeobecného a patentového oddelenia sa vydávajú v mene Úradu; musia byť odôvodnené, písomne vyhotovené a musia obsahovať poučenie o opravných prostriedkoch.

(2) Usnesenia a rozhodnutia senátov podpisuje predseda príslušného senátu. Rozhodnutia všeobecného a patentového oddelenia podpisuje príslušný stály člen.

(3) Vyhotovenia Úradu sa doručujú zpravidla poštou.

(4) Úrad môže strane, ktorá nemá dočasne v tuzemsku zástupcu, alebo ktorej pobyt v tuzemsku nie je známy a potrebuje zastupovanie, ustanoviť opatrovníka, ktorému možno doručovať s rovnakým právnym účinkom ako strane samej.

§ 15.

(1) V prípadoch uvedených v § 11 ods. l písm. a) až c) možno sa odvolať do 60 dní od doručenia k Osobitnému senátu pre veci ochrany živnostenského vlastníctva pri Najvyššom správnom súde (v ďalšom texte "Osobitný senát").

(2) Osobitný senát sa skladá z predsedu, ktorým je senátny predseda Najvyššieho správneho súdu a z členov, ktorými sú jeden senátny radca Najvyššieho správneho súdu, jeden člen Úradu a dvaja odborne-technickí členovia. Členovia z Najvyššieho správneho súdu musia mať sudcovskú kvalifikáciu.

(3) Členov Osobitného senátu a ich zástupcov menuje prezident republiky na návrh vlády, a to na 5 rokov. Môžu byť menovaní znova.

(4) Na čas ich funkcie sa vzťahujú na členov Osobitného senátu ustanovenia §§ 67 a 68 Ústavy. Členom Osobitného senátu patrí za výkon ich funkcie honorár, ktorého výšku určí vláda.

(4) Rokovací poriadok určí si Osobitný senát sám a predloží ho vláde na schválenie. Rokovací poriadok má sa uverejniť v Slovenskom zákonníku

(5) Odborne-technických členov povoláva s prípadu na prípad predseda Osobitného senátu zo s oznamu menovaných odborne-technických členov.

(6) Pomocné a kancelárske práce a vecné potreby pre Osobitný senát obstaráva. Najvyšší správny súd.

§ 16.

Proti opatreniam a rozhodnutiam, ktorými sa pripravuje konečné rozhodnutie všeobecného alebo patentového oddelenia alebo usnesenie po prípade konečné rozhodnutie senátu sťažnostného alebo zrušovacieho oddelenia, nie je prípustná samostatná sťažnosť alebo samostatné odvolanie. Taktiež je neprípustná samostatná sťažnosť alebo samostatné odvolanie proti medzitýmnemu rozhodnutiu. Vo všetkých týchto prípadoch možno však príslušnému oddeleniu navrhnúť, aby zmenilo prípravné opatrenie alebo rozhodnutie referenta, prípadne medzitýmne rozhodnutie.

§ 17.

Úrad podáva súdom na žiadosť písomné znalecké mienky o otázkach, ktoré spadajú do jeho pôsobnosti.

§ 18.

(1) Register Úradu obsahuje patentový register, register zástupcov vo veciach patentových, ústredný známkový prípadne vzorkový register a potrebné abecedné katalógy.

(2) Registre obsahujú tieto údaje:

a) patentový register obsahuje poradové číslo, predmet a trvanie udelených patentov, ako aj meno, zamestnanie a bydlisko ich majiteľov a zástupcov. V registre treba vyznačiť počiatok, uplynutie, zánik, odporovanie, odvolanie, zrušenie a odňatie patentu, jeho vyvlastnenie, vyhlásenie prídavkového patentu za samostatný, taktiež vyhlásenie závislosti patentu, ako aj prevody patentu, udelenie licencií, zástavné práva, iné vecné práva k patentu, neúčinnosť patentu proti predchádzajúcemu užívateľovi, určovacie rozhodnutie a poznámky o spornosti;

b) ústredný známkový register obsahuje tie isté údaje, ako registre vedené u obchodných a priemyselných komôr a po prípade obdobné údaje o ochranných známkach medzinárodne chránených.

(3) Na žiadosť vydá Úrad overené odpisy zápisov z registrov.

(4) Registre Úradu majú byť verejnosti počas úradných hodín prístupné na nahliadnutie.

§ 19.

(1) Úrad vydáva úradný periodický časopis, v ktorom uverejňuje predpísané vyhlášky vo veciach svojej pôsobnosti.

(2) Popisy a výkresy udelených patentov vydáva Úrad — ak je to prípustné — v samostatných tlačivách (Patentové spisy).

(3) Podrobnosti o úprave a vydávaní úradného časopisu a Patentových spisov určí minister hospodárstva vyhláškou v Úradných novinách.

§ 20.

Podrobnejšiu organizáciu Úradu upraví vláda nariadením.

§ 21.

Rokovací poriadok Úradu určí minister hospodárstva a uverejní ho v Slovenskom zákonníku. V ňom môže určiť výšku poriadkových pokút až do Ks 20. 000. Poriadkové pokuty, uložené podľa rokovacieho poriadku, odvádzajú sa štátnej pokladnici.

§ 22.

Všade tam, kde sa v platných predpisoch hovorí o Patentnom súde, treba ním rozumieť Osobitný senát podľa § 15 tohto zákona a všade tam, kde sa v platných predpisoch hovorí o Patentnom úrade, treba ním rozumieť Úrad na ochranu živnostenského vlastníctva podľa tohto zákona,

§ 23.

Na zabezpečenie nevyhnutného počtu odborných patentových zástupcov minister hospodárstva môže do konca prvého roku účinnosti tohto zákona za takýchto zástupcov ustanoviť svojprávnych a bezúhonných štátnych občanov s vysokoškolskou právnickou alebo technickou kvalifikáciou. Ustanovenie nahrádza skúšku, pedpísanú v § 43 patentového zákona.

§ 24.

(1) Zrušujú sa všetky predpisy, ktoré odporujú ustanoveniam tohto zákona, najmä:

a) §§ 33 až 42, §§ 44 až 47 zákona č. 30/1897 r. z. v znení zákonov č. 305/1919 Sb. z. a n., č. 604/1919 Sb. z. a n., č. 252,  1922 Sb. z. a n. a č. 26/1933 Sb. z. a n.;

b) ustanovenia § 19 zákona č. 237/1858 r. z. v znení zákonov č. 35/1865 r. z., č. 469/1919 Sb. z. a n., č. 259/1921 Sb. z. a n. a č. 28/1933 Sb. z. a n., nakoľko upravujú pôsobnosť úradov verejnej správy vnútornej rozhodovať aj o neplatnosti uloženia alebo o strate práva na vzorku;

c) § 17 zákona č. 19/1890 r. z.

(2) Minister hospodárstva sa splnomocňuje vyhláškou uverejniť v Slovenskom zákonníku v súhrnnej úprave všetky platné

predpisy dotknuté týmto zákonom i so zmenami z neho vyplývajúcimi. Takto uverejnené predpisy treba po troch mesiacoch odo dňa uverejnenia vyhlášky pokladať za autentické, ak Snem Slovenskej republiky do tohto času nevysloví s nimi svoj nesúhlas.

§ 25.

Prihlášky a iné podania vo veciach patentových, učinené na Ministerstvo hospodárstva v čase od 14. marca 1939 do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, pokladajú sa za prihlášky a podania učinené Úradu na ochranu živnostenského vlastníctva. Opatrenia a rozhodnutia Ministerstva hospodárstva v pokračovaní patentovom v čase od 14. marca 1939 do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona považujú sa za rozhodnutia a opatrenia Úradu.

§ 26.

Tento zákon nadobúda účinnosť 60. dňom po vyhlásení; vykoná ho minister hospodárstva so zúčastnenými ministrami.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP