Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 6. zasadanie.
475. Zpráva
ústavnoprávneho, národohospodárskeho a rozpočtového výboru
o vládnom návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých právnych predpisov o poplatkoch (tlač 462).
Výbory: ústavnoprávny, národohospodársky a rozpočtový rokovaly o vládnom návrhu na spoločnom zasadnutí dňa 14., 20. a 21. januára 1942.
V zásade osvojily si to stanovisko vládneho návrhu, že úplná výstavba štátu, nová úprava jeho zariadení a ustanovizní, ako aj mimoriadne výdaje vojnové ukladajú štátnej pokladnici nové veľké ťarchy, ktoré treba hradiť z bežných príjmov. Do- 'terajšie právne predpisy neodnášajú štátnej pokladnici dostatočné príjmy, ukazuje sa preto potreba hľadať jednak nové príjmy, jednak zvýšiť doterajšie dôchodky štátnej pokladnice. Z tohto dôvodu previedly sa už určité zákonné alebo administratívne opatrenia, niektoré sa pripravujú alebo sú už predmetom rokovania príslušných činiteľov. I táto osnova má ako prvotný cieľ zvýšenie príjmov štátnej pokladnice, ktoré sa snaží nájsť tam, kde sa to ukazuje možným bez toho, aby sa tým zvýšily ceny životných potrieb, bez narušenia potrebných, dobrých predpokladov výroby a podnikania. Hľadajú sa preto najmä aj cesty ako postihnúť prebytky dôchodkov a zabrániť únik zpod poplatkovej povinnosti. Toto poslanie splňuje aj osnova nového zákona, ktorá mení a doplňuje niektoré právne predpisy o poplatkoch.
Pri sostavení osnovy sa pamätalo na veľmi žiadúcu reformu vyše deväťdesiatročných základných poplatkových noriem a reforma sa previedla aj všade tam, kde súvislosť upravenej matérie alebo naliehavá potreba náležité odôvodnila jej uskutočnenie. Nová zákonná úprava použila sa taktiež veľmi vhodným spôsobom na to, aby sa v zákone upravily niektoré veci, nemajúce doteraz normatívnu úpravu, hoci je to so stanoviska finančného žiadúce a s hľadiska legislatívneho úplne odôvodnené. Osnova nového zákona splňuje svoj základný účel, to jest zvýšenie štátnych príjmov najmä zvýšením sadzieb pevných poplatkov, zvýšením účelného kolku, zavedením novej právnej ustanovizne takzvaných "účteniek", vyšším zpoplatnením príležitostných zábav, zjednodušením vyberania niektorých poplatkov, zpoplatnením niektorých ústnych nájomných a árendálnych smlúv, odstránením niektorých poplatkových oslobodení, reformou poplatkových ustanovení o spoločenských smluvách, miernym zvýšením poplatkovej povinnosti smlúv osobných zárobkových spoločností, úpravou a zvýšením poplatkov v pokračovaní súdnom, zjednodušením vyberania poplatkov a novými predpismi, ktoré zamedzujú únik zpod poplatkovej povinnosti.
Výbory (pri rokovaní o tomto návrhu sa pridržiavali v základných rysoch vládneho návrhu.
Pri stanovení definitívneho textu osnovy previedly výbory popri menších štylárnych opravách tieto zmeny:
V § l ods. 3. nahradená bola citácia §§ 24—29 citovaním §§ 27, 28, lebo len v týchto dvoch paragrafoch sa zvyšujú sadzby pevných kolkových poplatkov v súdnom pokračovaní,
V § 2 odsek 6 doplnený bol tak, že poplatok Ks 5 treba zaplatiť z hárku.
V § 3 z dôvodu systematiky pôvodný odsek 2 (obsahujúci definíciu účtu) bol zaradený ako odsek l, Ods. 3 doplnený bol usatnovením, že potvrdenie platieb v odbernej knižke nepodlieha osobitnému poplatku. Z odseku 4 vynechané bolo zvýšenie poplatku 50-násobkom a ponechané zvýšenie poplatku najviac 10- násiobkom ukráteného alebo nebezpečenstvu ukrátenia vystaveného poplatku, lebo zvýšenie päťdesiat násobné považujú výbory za veľmi prísne, V tomto odseku nahradené bolo slovo "ručenia" výrazom "platobnej povinnosti", lebo lepšie vystihuje podstatu veci.
V § 4 ods. 2 vyňaté boly z pojmu podnikov s právom ubytovať hostí: internáty, nocľahárne a slobodárne, lebo ide o podniky, ktoré majú sociálne poslanie, následkom čoho je odôvodnené ich vyňatie zpod povinnosti vystavovania účtenky alebo kolkovaného účtu. Ods. 3 bol doplnený tak, že povinnosť vystavovať účtenky alebo vydať kolkovaný účet sa nevzťahuje na podávanie jedál v domácnosti za úplatu, ani na podávanie jedál a nápojov vo výčapoch, bufetoch a v tých hostincoch, ktoré nepodávajú prevažne teplé pokrmy, kde vystavovanie účteniek alebo kolkovaných účtov by bolo veľkým manipulačným zaťažením. — Pri úprave poriadkovej pokuty, ktorú uloží okresné finančné riaditeľstvo za každé porušenie povinnosti uvedenej v ods, l—7 tohto paragrafu odchýlily sa výbory od vládneho návrhu a postavily sa na stanovisko, že trestná represia má stíhať páchateľa. Podnikateľovi sa ukladá solidárna zodpovednosť len za vymeranú pokutu. V ods. 9 právo podať návrh na odňatie živnostenského oprávnenia priznáva sa Ministerstvu financií, lebo odňatie živnostenského oprávnenia je veľkým zásahom do majetkovej sféry občana a preto výkon tohto práva je účelnejšie vložiť do rúk Ministerstva financií, ktoré pri jeho výkone bude sa riadiť širším hľadiskom a verejným záujmom. Posledná veta ods. 11. bola nahradená ustanovením, že minister financií sa splnomocňuje, aby orgánom, ktoré vykonávajú dozor na splnenie povinnosti podľa odseku l—7, poskytol primeranú odmenu. Výbory nemohly prijať ustanovenie vládneho návrhu, lebo nesúhlasia s tým, aby oznamovateľom boly poskytované odmeny z poriadkových pokút. Výbormi navrhnuté ustanovenie je i preto potrebné, že finančná správa pri dozore na splnenie povinností podľa tohto paragrafu bude pravdepodobne používať i služieb obcí, ktoré bez náhrady sotva by sa podujaly výkonu tohto dozoru.
V § 5 ods. 2 vyňaté boly zpod poplatku podľa odseku l i filmové predstavenia, lebo boly iným poplatkom postihnuté.
V § 6 opravený bol názov na "Smluvné poplatky". — Odsek 2 bol doplnený tak, že poplatok treba vybrať pri úhrade úplaty srážkou a odviesť na účet miestne príslušného daňového úradu. Odsek 3 bol tak zmenený, že ustanovenie o prihlasovacej povinnosti v prípadoch v tomto odseku uvedených — ako zbytočné — bolo vynechané. V odseku 4 namiesto poslednej vety bolo pojaté ustanovenie, podľa ktorého kúpne a podnikateľské smluvy do úhrnnej sumy 1000 Ks, uzavreté so subjektmi, uvedenými v ods, l, nepodliehajú smluvnému poplatku. V odseku 6 nahradená bola lehota 6 mesiacov jedným rokom,
V § 7 ods. 2 zmenené bolo ustanovenie, že kvitančný poplatok treba odviesť na účet Ministerstva financií, v tom smysle, že sa má tak stať na účet príslušného daňového úradu.
V § 10 označením povahy svedkov bolo zdôraznené, že za svedecký zápis sa považuje len taká písomnosť, ktorá bola podpísaná privolaným svedkom. Výbory nemohly súhlasiť so širokou formuláciou vládneho návrhu, podľa ktorej by bolo
treba považovať za listinu o príslušnom právnom úkone každý svedecký zápis, teda i len jednoduchý záznam podpísaný niekým, kto ani nebol privolaný ako svedok k právnemu úkonu.
Do § 11 ako odsek 4 pojaté bolo ustanovenie, podľa ktorého príležitostné spoločenské smluvy občianskeho práva nepodliehajú poplatku podľa tohto dielu, lebo takéto spoločenské smluvy sa podstatne odlišujú od spoločenských smlúv obchodného práva.
Do § 12 ako odsek 9 pojaté bolo ustanovenie, že v prípadoch uvedených v odseku 8 platí sa len pevný poplatok určený v odseku 6 písm. a), b), a ako odsek 11 ustanovenie, že poplatok zo spoločenskej smluvy zaplatia spoločníci a spoločnosť na príslušnom daňovom úrade v hotovosti bez výrubu do 15 dní po založení spoločnosti [ods. 3 písm. a)] po prípade po uskutočnení zmeny spoločenskej smluvy [ods. 3 písm b) a ods. 8].
Do § 14 bolo pojaté ako odsek 7 ustanovenie, podľa ktorého potvrdenky na splátky podielové nepodliehajú osobitnému poplatku.
Paragraf 15 bol prepracovaný tak, že paušálny listinný poplatok robí 200. — Ks, ak spolok podľa stanov má právo zakladať odbočky, 100. — Ks pri ostatných spolkoch a 30. — Ks od odbočky, čím sa dosahuje toho, že sa aj s hľadiska poplatkovej povinnosti berie náležitý zreteľ na povahu spolkov.
Do § 18 boly pojaté ustanovenia o výhodách družstiev, ktoré výbory úplne prepracovaly, lebo vývin družstevníctva, ako dôležitej národohospodárskej skložky, nútil odchýliť sa od ustanovení vládneho návrhu.
Ako § 19 pojaté bolo do osnovy ustanovenie, podľa ktorého právne listiny vydané pri vykonávaní práva, vyhradeného rôznym ústavom prijímať peniaze na užitočné upotrebenie proti tomu, že sa peniaze vrátia hneď na požiadanie, alebo po uplynutí výpovednej lehoty, nepodliehajú poplatku. Toto ustanovenie odstraňuje neistotu, ktorá doteraz na tomto poli panovala.
Z pôvodných §§ 20, 22, 23 utvorený bol diel šiesty s paragrafmi 22—26.
Matériu § 25 (nového) upravily výbory jednoduchším spôsobom, lebo spôsob použitia a znehodnotenia kolkov, ako ho navrhoval vládny návrh, bol veľmi složitý.
Z dôvodov označenia systematickej súvislosti upravovanej právnej matérie bola pojatá do § 26 úvodná veta: "Ustanovenia § 38 poplatkových pravidiel sa zrušujú a nahradzujú takto".
Paragraf 29 bolo treba doplniť tak, že platí i o poplatku z pokonávky, uznania alebo vzdania sa, lebo vládny návrh mal v tomto smere medzeru.
Matériu § 28 vládneho návrhu upravily výbory v nových §§ 31 a 32. Táto úprava nadväzuje na právny stav podľa doteraz platných predpisov a odstraňuje niektoré pochybnosti, najmä pokiaľ ide o započítanie poplatku z platobného rozkazu, z platobného alebo zaisťovacieho rozkazu, vydaného na základe zmenky, obchodnej poukážky, záväzkového listu a šeku, a z usnesenia, ktorým sa povoľuje exekúcia na základe verejnonotárskej listiny, do poplatku z nového súdneho rozhodnutia (z pokonávky, uznania alebo vzdania sa) v pokračovaní, ktoré vznikne následkom odporu, námietky alebo žaloby.
Právne predpisy o kolkoch sú na toľkých miestach upravované, že v konkrétnom prípade často i
narážajú na ťažkosti pri zisťovaní správneho predpisu, preto je vhodné zákonné splnomocnenie v § 33, dané ministrovi financií, aby v dohode s ministrom pravosúdia uverejnil úplné znenie doterajších platných predpisov o poplatkoch v súdnom pokračovaní.
Paragraf 34 doplnený bol ustanovením nového odseku 7, podľa ktorého smluvné a kvitančné poplatky zaplatené do 1. júla 1942 podľa doterajších právnych predpisov považujú sa za správne uhradené.
Do § 36 bolo pojaté pod číslom 11 ustanovenie, podľa ktorého článok XV. uvádzacích ustanovení zákona o priamych daniach č. 76/1927 Sb. z. a n. v znení čl. II. zákona č. 60/1940 Sl. z, sa tiež zrušuje.
Ústavnoprávny výbor, národohospodársky výbor a rozpočtový výbor navrhujú, aby Snem prijal osnovu vládneho návrhu tak, ako ju upravily tieto výbory.
V Bratislave 21. januára 1942.
Dr. Eugen Filkorn v. r.,
predseda.
Dr. František Orlický v. r.,
spravodajca ústavnoprávneho výboru.
Ján Petrovič v. r.,
spravodajca národnohospodárskeho výboru.
Ján Hollý v. r.,
zpravodajca rozpočtového výboru.
Zákon zo dňa 1942
o zmene a doplnení niektorých právnych predpisov o poplatkoch.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
D i e l p r v ý. Pevné poplatky.
§ l. Zvýšenie sadzieb,
(1) Doterajšie pevné kolkové poplatky sa zvyšujú — s výnimkami uvedenými v ods. 2 a 3 — takto:
a) poplatky 50 hal. na l Ks;
b) poplatky 1 Ks na 2 Ks, 3 Ks na 5 Ks, 5 Ks na 8 Ks, 8 Ks na 10 Ks, 10 Ks na 15 Ks, 15 Ks na 20 Ks, 20 Ks na 25 Ks, 30 Ks na 40 Ks a 50 Ks na 70 Ks;
c) poplatok určený v § 6 ods. l a 2 zákona č. 54/1925 Sb. z. a n. z 500 Ks na 1000 Ks.
(2) Zvýšenie podľa ods. l sa nevzťahuje na pevné kolkové poplatky zo zmeniek, šekov, obchodných poukážok, dobytčích pasov, rybárskych lístkov, nákladných listov, hracích karát, legitimácií na sníženú alebo voľnú cestu na železniciach (autobusoch), ako aj na poplatky podľa ústavného zákona č. 120/1940 Sl. z. a vôbec na pevné poplatky, ktoré sú upravené ďalšími ustanoveniami tohto zákona.
(3) Sadzby pevných kolkových poplatkov v súdnom pokračovaní určené zákonným článkom XLIII/1914 a právnymi predpismi tento meniacimi a doplňujúcimi zvyšujú sa v miere určenej §§ 27 a 28.
§ 2.
Poplatok z obchodných a živnostenských kníh a výpisov z nich,
(1) Obchodné a živnostenské knihy podliehajú poplatku l Ks z každého jednotlivého hárku (§ 44 popl. prav. ) bez ohľadu na to, či sú knihy viazané alebo vedené na voľných listoch.
(2) Poplatok z viazaných kníh a paušálny poplatok z kníh vedených na voľných listoch sa platí podľa počtu jednotkovej plošnej miery normálneho hárku (ods. 1), nachádzajúcej sa v celkovej plošnej miere všetkých listov, spôsobom určeným v § 38 popl. práv.
(3) Súčiastky obchodných a živnostenských kníh, ktoré sú oddeliteľné od jednotlivých listov a určené na vydanie pre zákazníkov, nezapočítavajú sa pri výpočte poplatku do celkovej plošnej miery. Pre poplatkovú povinnosť nerozhoduje, či sa knihy vedú len raz alebo v niekoľkých rovnopisoch, či sa vyplňujú na jednej alebo na obidvoch stranách.
(4) Poplatku podľa ods. l nepodliehajú:
a) účtovné doklady;
b) zápisy o vnútornej evidencii a manipulácii, najmä indexy, knihy lehôt a pod.
(5) Poplatník si môže vyžiadať vopred rozhodnutie okresného finančného riaditeľstva o poplatkovej povinnosti. Toto rozhodnutie je pre finančnú správu záväzné. Proti nemu možno podať odvolanie do 30 dní.
(6) Výpisy z obchodných a živnostenských kníh (najmä bilancie, bilancované kontá a kontokorentné výpisy), osvedčujúce vzájomné pohľadávky obchodníkov alebo živnostníkov medzi sebou, podliehajú pevnému poplatku 5 Ks z hárku bez rozdielu, či sú podpísané len vystaviteľom alebo prijímateľom — alebo obidvoma.
(7) Ak poplatok z obchodných a živnostenských kníh alebo z výpisov z nich nebol vôbec, včas, predpísaným spôsobom alebo v zákonnej sume zaplatený, vyrubí sa zvýšený poplatok desaťnásobkom ukráteného alebo nebezpečenstvu ukrátenia vystaveného poplatku.
§ 3.
Poplatok z účtov a im podobných písomnosti,
(1) Účtom sa rozumie každá písomnosť
(soznam, výkaz, výpis z účtov, eskomptný
lístok a pod. ), ktorou obchodník alebo
Živnostník osvedčuje voči druhej osobe
pohľadávku, ktorá mu vznikla z dôvodu
v nej uvedeného, bez ohľadu na to, či sa v nej potvrdzuje vyrovnanie pohľadávky, čí je podpísaná a či je v nej uvedené meno dlžníka alebo nie. Pre poplatkovú povinnosť je nerozhodné, či vystaviteľ je na účte vyznačený písomne, tlačou, odtlačkom alebo iným spôsobom, alebo či účet je pojatý do textu listu, je jeho prílohou alebo dodatkom.
(2) Účet, jeho rovnopis a odpis podlieha poplatku podľa tejto sadzby: pri úhrnnej pohľadávke
do 50 Ks.....—. 10 Ks,
200 Ks.....—. 20 Ks,
1. 000 Ks.....—. 50 Ks,
2. 000 Ks..... 1. — Ks,
5. 000 Ks.....2. — Ks,
10. 000 Ks.....3. — Ks,
20. 000 Ks.....4. — Ks,
30. 000 Ks.....6. — Ks.,
50. 000 Ks.....8. — Ks a
nad 50. 000 Ks.....10. — Ks,
a to za každý hárok.
(3) Odberná knižka, do ktorej zapisuje obchodník alebo živnostník dodanie hnuteľných vecí alebo výkon služieb pre stranu a sumu pohľadávok za ne, podlieha pevnému poplatku 3 Ks za každý kalendárny rok. Potvrdenie platieb v odbernej knižke nepodlieha osobitnému poplatku.
(4) Ak poplatok z písomností podľa ods. l až 3 nebol zaplatený vôbec, včas, v zákonnej sume alebo predpísaným spôsobom, vyrubí sa zvýšený poplatok najviac desaťnásobkom ukráteného alebo nebezpečenstvu ukrátenia vystaveného poplatku. Prijímateľ nesprávne alebo nedostatočne kolkovanej písomnosti sa oslobodí od platobnej povinnosti podľa všeobecných poplatkových predpisov, ak do 15 dní po jej prijatí predloží písomnosť daňovému úradu cieľom spísania úradného nálezu,
§ 4. Účtenky,
(5) Odo dňa, ktorý určí minister financií vyhláškou v Slovenskom zákonníku, treba v podnikoch s právom ubytovať
hostí a v podnikoch s právom podávať jedlá alebo nápoje, ako aj vo všetkých spolkových miestnostiach, v ktorých sa hrajú spoločenské hry, vystavovať pri prevzatí úplat za plnenia podniku kolkovaný účet alebo vydať účtenku (ods. 4).
(2) Podnikmi s právom ubytovať hosti (ods. 1) sú najmä: hotely, ubytovacie hostince, penzionáty ako aj turistické chaty. Za podniky s právom podávať jedlá alebo nápoje (ods. 1) sa považujú podniky, ktoré vykonávajú živnosť hostinskú alebo výčapnícku, ako aj viechy, cukrárne a obchody so zmrzlinou.
(3) Ustanovenia ods. l sa nevzťahujú na podávanie jedál v domácnosti za úplatu, v robotníckych kuchyniach, v kuchyniach vydržovaných verejnoprávnymi ustanovizňami, vo vojenských zátišiach, na pouličné (kočovné) podávanie zmrzliny, ako
ani na podávanie jedál a nápojov vo výčapoch,
v bufetoch a v tých hostincoch,
ktoré nepodávajú prevážne teplé pokrmy.
(4) Účtenka je štátom vydaná blanketa, ktorou možno splniť poplatkovú povinnosť podľa ods. 1. Jej formu a obsah určí minister financií vyhláškou, uverejnenou v Slovenskom zákonníku.
(5) Účty alebo účtenky vydané podľa ods. l podliehajú poplatku podľa sadzby § 3 ods. 2. Ak sa však vydávajú:
a) v kaviarňach a vo viechach, podliehajú dvojnásobnému poplatku;
b) v podnikoch, v ktorých sa jedlá a nápoje podávajú pri hudbe, podliehajú päťnásobnému poplatku. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na podniky v obciach s počtom obyvateľov niže 2000, ak nie sú kúpeľnými miestami, a na úplaty za plnenia pri príležitostných zábavách s cieľmi dobročinnými, ak sa za každé jednotlivé plnenie platí samostatne a hneď a čistý zisk z úplat plynie výlučne na dobročinné ciele. Za hudbu podľa prvej vety sa nepovažuje reprodukovaná hudba (gramofón, rádio).
(6) Hodnotu poplatku na účte alebo účtenke je podnikateľ oprávnený pripočítať k úplate.
(7) Za splnenie povinnosti podľa ods. l zodpovedá solidárne podnikateľ (majiteľ, nájomca) a každý, kto jeho menom prijal úplatu. Zákazník je povinný účtenku alebo účet prijať a uschovať až do opustenia podniku.
(8) Za každé porušenie povinnosti uvedenej v ods. l až 7 uloží okresné finančné riaditeľstvo poriadkovú pokutu:
a) od 20 Ks do 5. 000 Ks tomu, kto prijal úplatu a nevydal účet alebo účtenku. Podnikateľ je za zaplatenie vymeranej pokuty solidárne zodpovedný;
b) od 5 Ks do 100 Ks zákazníkovi, ktorý nesplnil povinnosti uložené mu v ods. 7 vete druhej.
Ak sa uloží poriadková pokuta, nevyrubí sa zvýšený poplatok podľa § 3 odis. 4.
(9) Podnikateľovi, ktorý ani po upozornení úmyselne nezachováva povinnosti uložené v ods. l, možno na návrh Ministerstva financií odňať živnostenské oprávnenie, najmä ak do jedného roku vyskytne sa v jeho podniku opätovne poplatkové ukrátenie pri vydávaní účtov alebo účteniek podľa ods. 1.
(10) Úrady finančnej správy sú oprávnené poverenými orgánmi kontrolovať plnenie povinností podľa ods. l až 7.
(11) Podrobné predpisy o spôsobe vyberania a platenia poplatkov účtenkami, o dodávaní, evidencii a znehodnotení účteniek, ako aj predpisy, ktorými sa vykonávajú ustanovenia ods. l až 10, vydá minister financií vyhláškou, uverejnenou v Slovenskom zákonníku. Minister financií sa splnomocňuje, aby orgánom, ktoré dozerajú na plnenie povinností podľa odis. l až 7, poskytol primeranú odmenu.
§ 5. Zábavné produkcie.
(1) Príležitostné usporiadanie verejných tanečných zábav, zábavných a umeleckých koncertov, hudobných a speváckych večierkov, krasojazdeckých a cirkusových predstavení, športových zápasov a pretekov a akýchkoľvek iných zábavných produkcíí (v ďalšom texte "zábavné produkcie") podlieha poplatku za každý deň usporiadania podľa tejto sadzby:
A. v miestach mimo Bratislavy:
a) ak sa konajú pri vstupnom:
1. pevne stanovenom — šesťnásobkom najvyššie stanoveného vstupného, ale najmenej 20 Ks,
2. ľubovoľnom — 50 Ks;
b) ak sa konajú bez vstupného a na náklad jedného alebo viacerých usporiadateľov, ale tak, že zo spoločného nákladu nemožno ustáliť jednotlivé podiely, alebo ak sa konajú k účelom dobročinným s vylúčením súkromného prospechu jednotlivcov — 10 Ks;
B. v Bratislave platí sa dvojnásobok poplatkov určených pod písm. A.;
C. kdekoľvek, ak sa konajú na verejnom mieste bez vstupného na spoločný náklad viacerých usporiadateľov — 25% najväčšieho podielu na náklade.
(2) Divadelné a školské predstavenia, ktoré nie sú spojené s tanečnou zábavou a vôbec podnikateľské usporiadania stálych zábavných produkcií (najmä filmových) nepodliehajú poplatku podľa ods. 1. Avšak usporiadanie cirkusových predstavení a športových zápasov či pretekov považuje sa s hľadiska poplatkového vždy za príležitostnú zábavnú produkciu.
(3) O povolenie usporiadania zábavných produkcií sú povinní usporiadatelia zažiadať M miestnej vrchností podľa platných predpisov. Ak konajú zábavnú produkciu baz podania žiadosti o jej povolenie, vyrubí daňový úrad zvýšený poplatok štvornásobkom ukráteného alebo nebezpečenstvu ukrátenia vystaveného poplatku.
(4) Bez zaplatenia poplatku nemožno vydať povolenie na usporiadanie zábavnej produkcie; ak sa predsa vydá, je orgán, ktorý ho vydal, povinný zaplatiť s usporiadateľom solidárne dvojnásobok ukráteného alebo nebezpečenstvu ukrátenia vystaveného poplatku.
(5) Poplatky sa platia tak, že usporiadateľ pripojí kolky, zodpovedajúce sadzbe, k žiadosti a orgán miestnej vrchnosti, ak
povolí zábavnú produkciu, nalepí ich na žiadosť (zápisnicu o nej) a znehodnotí ich podľa platných predpisov. Ak usporiadanie zábavnej produkcie nepovolí, vráti ich žiadateľovi. Povoľujúca vrchnosť je povinná kolkované žiadosti (zápisnice) uschovávať v osobitnej sbierke.
D i e l d r u h ý. Poplatky vyberané srážkou.
§ 6. Smluvné poplatky.
(1) Smluvy kúpne (i dodacie), ktorých predmetom sú hnuteľnosti a smluvy podnikateľské, ak sú uzavreté so štátom, župou, okresom, obcou (mestom) alebo iným verejným úradom alebo ústavom územnej samosprávy, alebo so štátnymi podnikmi, ktoré nie sú vyhlásené za spravované podľa zásad obchodného hospodárenia (ods. 5), ako aj fondmi a ústavmi štátnymi alebo štátom spravovanými ako nadobúdateľmi, podliehajú poplatku bez rozdielu, či sa
o úkone vystavila listina alebo nie.
(2) Poplatok zo smlúv uvedených v ods,
1 treba vybrať pri úhrade úplaty srážkou a odviesť na účet miestne príslušného daňového úradu. Ak vyplácajúca pokladnica nesrazila poplatok v zákonnej sume alebo vôbec, vyrubí sa. Minister financií sa splnomocňuje, aby určil vyhláškou v Slovenskom zákonníku podrobné predpisy o vyberaní poplatkov srážkou.
(3) Listiny o smluvách uvedených v ods. l sú oslobodené od smluvného poplatku, ale ak obsahujú aj iné ujednanie, ktoré je podľa všeobecných poplatkových predpisov podrobené samostatnému poplatku (§ 54 popl. prav, ), podliehajú z neho poplatku.
(4) Platné osobné a vecné oslobodenia, okrem oslobodenia z dôvodu obchodnej korešpondencie, nie sú ustanoveniami ods. l a 2 dotknuté. Kúpne a podnikateľské smluvy do úhrnnej sumy 1. 000 Ks, uzavreté so subjektmi uvedenými v ods. l, nepodliehajú smluvnému poplatku.
(5) Štátnym podnikom, ktoré sú vyhlásené podľa zákona č. 404/1922 Sb. z. a n. za spravované podľa zásad obchodného hospodárenia, môže minister financií nariadiť, aby poplatky zo smlúv, uvedených v ods. l a osvedčených poplatnou listinou, vyberaly srážkou; obciam môže nariadiť, aby poplatky zo smlúv, uvedených v ods. l, vyberaly inak než srážkou podlá ods, 2 a určiť súčasne aj spôsob ich vyberania.
(6) O vrátenie neprávom srazených poplatkov možno žiadať do jedného roku po výplate sumy sníženej o srážku. Žiadosť treba podať na daňovom úrade, v obvode ktorého leží pokladnica, ktorá srážku vykonala.
(7) Úradné orgány, ktoré opominuly vybrať poplatok srážkou, sú povinné nahradiť štátnej pokladnici škodu, ktorá tým vznikla; predpíše ju výrokom okresné finančné riaditeľstvo.
§ 7. Kvitančné poplatky.
(1) Pri výplatách (úhradách) peňažných súm pokladnicami subjektov, uvedených v § 6 ods. l, konaných z hocakého dôvodu a hocakým spôsobom (napr. v hotovosti priamo, poštovou poukážkou, poštovou sporiteľňou, pokračovaním odúčtovacím, bankovým žirom, kompenzáciou), treba z vyplatenej sumy vybrať kvitančný poplatok srážkou bez ohľadu na to, či sa vydá o príjme potvrdenka alebo nie. Ak sa vydá vopred alebo dodatočne potvrdenka, ktorú je vyplácajúca pokladnica oprávnená žiadať od prijímateľa vyplatenej sumy, je prijímateľ povinný potvrdiť príjem celej výplaty bez srážky, ale je oprávnený uviesť v nej srazenú sumu. Kvitancie (potvrdenky) o týchto platbách nepodliehajú poplatku.
(2) Srazený kvitančný poplatok treba odviesť na účet príslušného daňového úradu. Ustanovenia § 6 ods. 2 až 7 platia — okrem ods. 4 vety druhej o kúpnych a podnikateľských smluvách do Ks 1. 000 — obdobne aj o vyberaní kvitančného poplatku srážkou.
(8) Ustanovenia ods. l a 2 sa nevzťahujú na pokladnice podnikov, ktoré sú vyhlásené podľa zákona č. 404/1922 Sb. z. a n. za spravované podľa zásad obchodného hospodárenia.
(4) Kvitančný poplatok sa nesráža z výplat mzdy robotníkov, čeladí a živnostenských pomocných pracovníkov (§ 2 zák. č. 295/1921 Sb. z. a n. ), ako ani z výplat náhrady škody, ak ich vyplatili z pokladníc subjektov, uvedených v § 6 ods. 1; ani kvitancie o týchto úhradách (výplatách) nepodliehajú poplatkom.
D i e l t r e t í.
Právne úkony.
§ 8. Smluvy dodacie a podnikateľské.
(1) Smluva dodacia podlieha poplatku ako smluva kúpna; ak množstvo tovaru, ktoré sa má dodať, je v nej určené len podlá najvyššej alebo najnižšej miery, vyrubí sa poplatok s výhradou práva opravy podľa najvyššej alebo najnižšej miery.
(2) Smluvy podnikateľské podliehajú poplatku podľa § 6 ods. l zákona č. 295/ 1921 Sb. z. a n. Pomer práce k dodanej hmote nemá vplyv na kvalifikáciu smluvy a poplatkovú povinnosť.
§ 9. Nájmy a árendy.
(1) Nájomné a árendálne smluvy, písomné i ústne (v ďalšom texte "nájmy"), podliehajú 1% poplatku z úplaty. Avšak nájmy bytov, nájmy s ročným nájomným do 3000 Ks a nájmy hnuteľných vecí a práv podrobených dani z obratu podľa zákona o dani z obratu a dani prepychovej podliehajú poplatku len pri listinnom osvedčení, hoci len obchodnou korešpondenciou. Pri ustálení ročného nájomného 3000 Ks považuje sa niekoľko smlúv za jednotný právny úkon (smluvu), ak ich uzavrely tie isté smluvné strany na to isté časové obdobie súčasne alebo dodatočne vedľa seba.
(2) Úplatou (ods. l veta prvá) sa rozumie vymienené nájomné (árenda) za celý