Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 6. zasadanie.
481. Zpráva
národohospodárskeho výboru
o vládnom návrhu zákona o ochrane poštových známok, iných podobných cenín a niektorých značiek (tlač 473).
Národohospodársky výbor prerokoval osnovu na zasadnutí dňa 4. februára 1942. Základom prerokovania bola zástupcami zúčastnených rezortov pripravená a prepracovaná osnova.
K zásadám uskutočneným v tejto osnove zaujal výbor kladné stanovisko.
Zákonný článok XXXVII, 1897 chránil proti falšovaniu a napodobeniu poštové známky, kolky a iné na zaistenie daní určené známky a pečiatky ako aj puncové a ciachové značky, avšak trestnoprávna ochrana, poskytovaná týmto zákonom ako aj ďalšími zákonnými ustanoveniami, najmä § 35 zák. čl. V/1907 a §§ 57 a 58 trestného zákona priestupkového, nevyhovovala už dnešným pomerom, nedržala krok s vývojom hospodárskeho života a v mnohých smeroch nepostihovala spravodlivou trestnou represiou také previnenia, ktoré sú podľa právneho citu skutočne trestuhodné, lebo značnou mierou poškodzujú alebo aspoň ohrozujú záujmy štátu a sú prekážkou jeho nerušeného hospodárskeho rozvoja. — Z týchto dôvodov bolo potrebné trestnú ochranu, poskytovanú doterajším trestným zákonodarstvom, primerane rozšíriť čo do okruhu chránených právnych, statkov ako aj v otázke druhu jednotlivých trestuhodných činností tak, aby v plnej miere vyhovovala potrebám verejného záujmu.
Dôležitým dôvodom pre rozšírenie doterajšej zákonnej trestnoprávnej ochrany je aj skutočnosť, že podľa článku 81. Svetového dohovoru, uzavretého v Buenos Aíres dňa 23. mája 1939, smluvné štáty sa zaviazaly trestnoprávnym spôsobom chrániť pred falšovaním nielen poštové známky, ale aj medzinárodné poštové odpovedky, strojové výplatné odtlačky a v poštovej službe používané nálepky. Nakoľko Slovenská republika pristúpila k tomuto dohovoru, prevzala tým záväzok trestnoprávnu ochranu, poskytovanú v tejto právnej oblasti jej doterajším zákonodarstvom, prispôsobiť podmienkam uvedeného dohovoru. — Uskutočnenie tohto záväzku je taktiež poslaním predloženej osnovy.
Trestnoprávna ochrana podľa predloženej osnovy zahŕňa v sebe najmä ochranu kolkov, poštových známok, známok a značiek určených na zaistenie dane, dávky alebo poplatku, značiek ciachových, puncových, vývozných a zásobných, ďalej ochranu administratívnych tlačív, cenín a blanket, vyhlásených vrchnostensky za prísne účtované, ako aj ochranu poštových cenín, vzorcov, nálepok a značiek, medzinárodných poštových odpovediek, strojových výplatných odtlačkov a konečne znehodnocovacích í potvrdzovacích pečiatok. Základným predpokladom trestnej ochrany je, že uvedené značky používa alebo vydáva štát, štátny podnik, župa, obec alebo verejnoprávna ustanovizeň. Ak by sa v budúcnosti vyskytla potreba rozšíriť ochranu prípadne aj na ďalšie predmety, môže to urobiť vláda na základe zákonného zmocnenia, formulovaného v osobitnom ustanovení osnovy. Dôležitou zásadou osnovy je, že poštové známky cudzieho štátu sú s hľadiska trestnoprávnej ochrany postavené na roveň našim, avšak ohľadom iných známok a značiek cudzích štátov je objektívnou podmienkou tejto ochrany zachovávanie reciprocity dotyčným cudzím štátom voči našej republike.
Trestné ustanovenia formulované v §§ 3 až 10 dostatočnou mierou postihujú každú trestuhodnú činnosť, smerujúcu proti uvedeným chráneným predmetom, najmä proti neoprávnenému zhotoveniu, falšovaniu a napodobovaniu. Trestné sankcie náležitou mierou potlačujú nielen skutočné poškodzovanie chránených právnych statkov, ale aj ich ohrozovanie a účinnosť trestnej represie značnou mierou sa zvyšuje aj tým, že sa táto rozprestiera okrem dokonaných trestných činností aj na činnosť pokusnú, ba postihuje aj niektoré nebezpečné spôsoby prípravných činnosti smerujúcich na spáchanie trestného činu.
Účinným prostriedkom trestnej ochrany, poskytovanej ustanoveniami nového zákona, je aj široká možnosť zhabania predmetov trestným činom vyrobených alebo získaných ako aj nástrojov, ktorými bol trestný čin spáchaný.
Národohospodársky výbor hodnotiac právny význam predloženej osnovy dospel k presvedčeniu, že osnova úspešne splní svoje poslanie, že trestná ochrana, ktorú poskytuje, v plnej miere vyhovuje verejnému záujmu, najmä aj s hľadiska národohospodárskeho a preto odporúča osnovu v predloženom znení na prijatie.
V Bratislave 4. februára 1942. Štefan Danihel v. r., Ján Petrovič v. r.,
predseda. zpravodajca.
Zpráva
ústavnoprávneho výboru.
Ústavnoprávny výbor prerokoval osnovu, prepracovanú zástupcami zúčastnených rezortov (najmä zástupcami Ministerstva pravosúdia, Ministerstva financií a Ministerstva dopravy a verejných prác), na zasadnutí dňa 4. februára 1942.
Výbor — v súlade so stanoviskom národohospodárskeho výboru — uznáva právnu potrebu navrhovaného zákona a trestnú ochranu poskytovanú predloženou osnovou považuje tak čo do okruhu chránených právnych statkov ako aj čo do samotného rázu tejto ochrany za vyhovujúcu a primeranú.
Okrem žiadúcich zmien štylárnej a legíslatívne-technickej povahy uskutočnil výbor na osnove tieto zmeny:
V § 6 sa snížila horná hranica vedľajšieho trestu peňažného na Ks 40. 000, lebo so zreteľom na objektívnu závažnosť trestného činu a na časové rozpätie zákonnej sadzby hlavného trestu na slobôd nebolo by odôvodnené prekročiť maximálnu hornú hranicu peňažného trestu, určenú základným ustanovením § 26 trestného zákona.
Ustanovenia §11ods. l a 2 o zákonných podmienkach zhabania a prepadnutia predmetov boly slúčené v jeden odsek. Po stránke meritórnej vybudovala sa právna povaha tohto zabezpečovacieho opatrenia na týchto základoch:
Predmetom zhabania sú veci:
1. ktorými bol trestný čin spáchaný alebo ktoré sú zrejme určené na spáchanie trestného činu,
2. ktoré boly trestným činom vyrobené,
3. ktoré boly trestným činom získané.
Predmetom zhabania môžu byť aj veci nepatriac obvinenému, teda aj veci, patriace osobe, ktorá sa na trestnom čine nijako nezúčastnila, avšak použitie tohto zabezpečovacieho opatrenia je fakultatívne, závisí teda vždy od volného uváženia súdu. Zásadu fakultatívnosti prijal tu výbor so zreteľom na široké objektívne podmienky zhabania, najmä na základe úvahy, že toto zabezpečovacie opatrenie celou svojou prísnosťou môže postihnúť aj osoby celkom nevinné. — V rámci širokých objektívnych podmienok na právnom podklade fakultatívnosti bude mať súd vždy možnosť prizerať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu a hodnotiť na jednej strane ohrozovaný verejný záujem, ktorý sa má predmetným zabezpečovacím opatrením chrániť, na druhej strane však aj event. protichodné individuálne záujmy, ktoré sa použitím tohto opatrenia porušujú.
Ústavnoprávny výbor odporúča osnovu v predloženom znení prijať.
V Bratislave 4. februára 1942. Dr. Karol Mederly v. r., Dr. Aladár Kočiš v. r.,
predseda. spravodajca.
Zákon
zo dňa 1942
o ochrane kolkov, poštových a iných známok, cenín a značiek.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1) Predmetom ochrany pódia tohto zákona je:
a) kolok, daňová, uzavieracia, štatistická, železničná známka a vôbec každá vrchnostenská známka ako aj známka verejnej ustanovizne zákonom oprávnenej na jej vydanie, ktorá je určená na zaplatenie alebo zaistenie dane, dávky alebo poplatku;
b) daňová, kontrolná a iná značka alebo pečiatka, určená na zaistenie dlahe, alebo na tento cieľ slúžiaca a upotrebená verejným úradom alebo orgánom;
c) značka určená na overovanie váhy a miery, priestorového obsahu sudu a inej nádoby, značka na označenie druhu, akosti a zákonného obsahu drahého kovu, značka určená na vývoz alebo na označenie zásoby (ciachová, puncová, vývozná, zásobná a pod. );
d) administratívne tlačivo, cenina a blanketa, vyhlásená vyhláškou príslušného ministra za prísne účtovanú, bez ohľadu na to, či je na nej vytlačený kolok alebo štatistická známka;
e) poštová cenina (známka, známkový hárček a celina, opatrená natlačeným kolkom alebo známkou), v poštovej, telegrafnej a telefónnej službe používaný vzorec, nálepka a značka určená na upotrebenie alebo obeh, ako aj medzinárodná poštová odpovedka, strojový výplatný odtlačok, príležitostná a iná znehodnocovacia prípadne potvrdzovacia pečiatka.
(2) Predmety uvedené v ods. l písm. a), d) a e) požívajú ochranu podľa tohto zákona bez zreteľa na to, či sú platné alebo z obehu vzaté alebo či ide len o ich skúšobnú tlač a nerozhoduje ani, či po vyrobení boly už do obehu alebo upotrebenia dané.
(3) Vláda sa splnomocňuje, aby podľa potreby určila nariadením aj ďalšie predmety, ktoré majú požívať ochranu podľa tohto zákona.
§ 2.
(1) Ochrana podľa tohto zákona sa vzťahuje na predmety uvedené v § l za predpokladu, že ich vydáva alebo používa štát, štátny podnik, župa, obec (mesto) alebo verejná ustanovizeň oprávnená na to podľa zákona.
(2) Poštové známky cudzím štátom vydané požívajú rovnakú ochranu ako poštové známky tuzemské. Iné známky a značky cudzieho štátu alebo verejnej ustanovizne cudzozemskej, na vydanie alebo používanie známky alebo značky oprávnenej, požívajú v tuzemsku ochranu len za predpokladu reciprocity,
§ 3. (1) Kto predmety uvedené v §§ l a 2
a) neoprávnene zhotovuje,
b) na použitie alebo uvedenie do obehu sfalšuje alebo napodobuje,
c) neoprávnene zhotovené, sfalšované alebo napodobené, vediac o týchto ich vlastnostiach, na použitie alebo uvedenie do obehu sebe alebo inému obstará, použije, predáva, vymenuje alebo iným spôsobom dáva do obehu,
potresce sa pre prečin väzením do troch rokov a peňažným trestom do Ks 20. 000,
(2) Ak sa činnosť uvedená v ods. l písm. b) alebo c) týka poštových známok neplatných (z obehu vzatých), zostáva skutok beztrestný, ak výrobky sú zreteľne a nesmazateľne označené za sfalšované alebo napodobené.
§ 4.
(1) Kto
a) na použitie alebo uvedenie do obehu odstráni z predmetov uvedených v §§ l a 2 značku znehodnotenia, alebo staršiu stopu znehodnotenia kryje novšou značkou znehodnotenia,
b) z filatelistických záujmov neoprávnene opečiatkuje poštovú známku alebo pozmení jej pôvodnú akosť, prevedenie alebo tvar (papier, tlač, zúbkovanie a pod. ),
c) na zaplatenie poplatku už použité, ale znehodnocovacou značkou omylom neopatrené predmety uvedené v §§ l a 2 ma tento cieľ vedome znovu použije alebo do obehu uvedie,
d) aby poškodil poštovú správu, upotrebí strojový výplatný odtlačok, nezaplatiac cenu výplatného prúžku, pozmení alebo nechá pozmeniť poštový výplatný stroj, jeho úradné nastavenie či záver, alebo poruší podmienky a predpisy o nadobúdaní poštového výplatného stroja, o jeho prepustení inému, ako aj o jeho používaní a uvádzaní do obehu,
potresce sa pre prečin väzením do jedného roku a peňažným trestom do Ks 5. 000.
§ 5.
Obehom a použitím podľa tohto zákona rozumie sa aj použitie a uvedení do obehu na cieľ sberateľský.
§ 6.
Činy, uvedené v §§ 3 a 4 trescú sa ako zločiny žalárom do päť rokov a peňažným trestom do Ks 40. 000, ak sa páchateľ zaoberá páchaním týchto činov po živnostenský, alebo ak bol už potrestaný pre takýto čin a od výkonu trestu neuplynulo ešte desať rokov.
§ 7.
Kto zhotoví, sebe alebo inému obstará alebo prechováva platňu, predlohu, montáž alebo iné pomôcky a nástroje, vediac, že sa ich má použiť na zakázané zhotovenie predmetov uvedených v §§ l a 2, potresce sa pre prečin väzením do jedného roku a peňažným trestom do Ks 5. 000.
§ 8.
(1) Kto
aj zhotovuje, predáva alebo iným spôsobom do obehu uvádza hracie značky, nálepky, náveštia, obchodné známky a značky alebo iné podobné predmety, ktoré sa môžu pri zbežnom pohľade pre svoju podobnosť ľahko považovať za predmety uvedené v §§ l a 2,
b) za iným než v § 3 písm. b) uvedeným účelom predmety v §§ l a 2 uvedené sfalšuje alebo napodobuje,
potresce sa súdom pre priestupok zatvorením do dvoch mesiacov.
(2) Ak činnosť uvedená v ods. l písm. b) sa týka poštových známok z obehu vzatých, ostáva skutok beztrestný, ak sú výrobky zreteľne a nezmazateľne označené za sfalšované alebo napodobené.
§ 9.
(1) Pri odsúdení pre prečiny podľa §§ 3, 4 a 7 a pre zločin podľa § 6 vysloví súd stratu úradu a volebného práva do obcí.
(2) Pri odsúdení pre prečiny podľa §§ 3, 4 a 7 a pre zločin podľa § 6, ak ich spáchal živnostník pri prevádzke svoje] živnosti, možno vysloviť aj stratu živnostenského oprávnenia.
§ 10.
Pokus prečinu uvedeného v §§ 3, 4 a 7 je trestný.
§ 11.
(1) Vecí, ktorými bol trestný čin spáchaný, alebo ktoré boly trestným činom vyrobené alebo získané, alebo ktoré sú zrejme určené na spáchanie trestného činu, ako sú najmä platňa, predloha alebo montáž, môže súd vyhlásiť za zhabané a prepadlé, a to aj keď nepatria obvinenému.
(2) Ak súd za súdneho pokračovania nerozhodol o zhabaní a prepadnutí vecí v ods. l uvedených, rozhodne o nich dodatočne. Ak sa nezaviedlo súdne pokračovanie o trestnom čine, rozhodne o zhabaní a o prepadnutí veci ten súd, ktorý by bol ináč príslušný rozhodovať o trestnom čine.
V obidvoch prípadoch rozhodne súd na verejnom pojednávaní usnesením za primeraného použitia ustanovení trestného poriadku o hlavnom pojednávaní. Týmto uznesením sa rozhodne len o zhabaní a prepadnutí vecí a o hradení trov tohto pokračovania.
(3) Na verejné pojednávanie podľa ods. 2 treba predvolať verejného obžalobcu a podľa možnosti aj všetky osoby, ktoré by mohly byť postihnuté prepadnutím veci. Tieto osoby majú rovnaké práva ako obžalovaný.
(4) Ak niektorá z predvolaných osôb, vyjmúc verejného obžalobcu, na verejné pojednávanie nepríde, alebo sa nedá zastúpiť advokátom, to neprekáža vo veci pojednávať a rozhodovať.
(5) Ak osoby, ktoré by boly prepadnutím vecí postihnuté, sú neznáme alebo sa zdržujú na neznámom mieste, súd im má z úradu ustanoviť obhajcu.
(6) Proti usneseniu vynesenému podľa ods. 2 možno podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť treba ohlásiť pri vyhlásení usnesenia. Jej odôvodnenie možno podať na súde, ktorý usnesenie vyhlásil, buď pri ohlásení sťažnosti alebo do 8 dní odo dňa vyhlásenia usnesenia.
§ 12.
Zrušujú sa
a) zák. čl. XXXV1I/1897,
b) § 35 zák. čl. V/1907 a
c) §§ 57 a 58 zák. čl. XL/1879 pokiaľ sa týkajú kolkov.
§ 13.
Ustanovenia tohto zákona platia pre trestné súdnictvo občianske i vojenské.
§ 14.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister pravosúdia so zúčastnenými ministrami.