Snem Slovenskej republiky 1942
I. volebné obdobie, 6. zasadanie.
485. Zpráva
ústavnoprávneho výboru
o vládnom návrhu zákona o menách a priezviskách a o zmene niektorých ustanovení o vedení matrík (tlač 482).
Ústavnoprávny výbor rokoval o vládnom návrhu na zasadnutí dňa 10. februára 1942 a priklonil sa k názoru návrhu, podľa ktorého treba doplniť právne predpisy o používaní a zmene mena a priezviska, zmeniť niektoré ustanovenia o vedení matrík a zaviesť trestné ustanovenia, ako i ustanovenia prechodné, umožňujúce najmä zmenu neslovenských priezvísk občanov slovenskej národnosti.
Táto osnova obsahuje úpravu právnych otázok, ktoré z veľkej časti neboly upravené doteraz písaným právom, alebo ktoré sa daly vyvodiť len nepriamo z iných právnych predpisov. Pri úprave textu osnovy previedol ústavnoprávny výbor popri niektorých štylárnych opravách tieto zmeny:
Skrátil názov zákona, lebo i upravený názov je dostatočný.
V § 3 doplnil odsek 3 ďalšou vetou: "Ustanovenie druhej vety ods. 2 platí obdobne", aby sa tým kodifikoval skuto skutočný aj teraz užívaný. Tento doplnok je logickým následkom ustanovenia ods. 2 tohto paragrafu.
Paragraf 5 bol doplnený tak, že bezdomovec je povinný používať do toho času, kým nepredloží doklad, ktorý ho oprávňuje k pobytu na území Slovenskej republiky, meno a priezvisko, pod ktorým je všeobecne známy.
Paragraf 8 ods. 2 bol tak zmenený, že matričný záznam zmeny mena súvisiacej s náboženským úkonom prevedie sa na príkaz okresného (mestského notárskeho) úradu, lebo výbor uznal za vhodnejšie sveriť túto pôsobnosť okresnému (mestskému notárskemu) úradu namiesto župného úradu. V súvislosti s právnou materiou, upravenou v tomto paragrafe, považuje výbor za potrebné zdôrazniť, že na základe tohto paragrafu má Ministerstvo vnútra povoľovať len zmenu mien nekresťanských na mená kresťanské a nie naopak.
Paragraf 11 doplnený bol tak, že je súhlas štátneho zastupiteľstva potrebný za podmienok uvedených v tomto paragrafe i k zmene mena.
Ustanovenia § 12 boly presnejšie formulované a doplnené odsekom 3, podľa ktorého priezvisko, nezapísané v matrike v pravopisnej forme kmeňovej reči, opraví v nej na žiadosť matrikár.
Ustanovenia trestné (§ 15) boly presnejšie formulované a v súlade s doterajšími právnymi predpismi sa vynechala spodná hranica trestnej sadzby,
S ohľadom na úpravu niektorých otázok spadajúcich do tejto právnej oblasti bolo treba doplniť § 17 druhým odsekom, podľa ktorého ustanovenia tohto zákona nedotýkajú sa vecí upravených medzištátnymi smluvami.
Ústavnoprávny výbor navrhuje, aby Snem osnovu prijal.
V Bratislave 10. februára 1942.
Dr. Karol Mederly v. r.,
predseda.
Dr. František Orlický v. r.,
zpravodajca.
Zákon
zo dňa 1942
o menách a priezviskách.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý, Používanie mena a priezviska.
§ l.
Každý obyvateľ Slovenskej republiky musí mať osobné (krstné) meno (v ďalšom texte "meno") a priezvisko (rodinné meno).
§ 2.
(1) Slovenskí štátni občania majú používať meno zapísané v úradnej matrike narodených, prípadne v inej obdobnej verejnej knihe vedenej v cudzine.
(2) Ak má niekto niekoľko mien zapísaných v úradnej matrike narodených, prípadne v inej obdobnej knihe vedenej v cudzine, musí používať alebo len prvé z nich alebo všetky podľa poradia zápisu.
§ 3.
(1) Slovenskí štátni občania majú používať priezvisko manželského otca — nemanželskej matky — zapísané v úradnej matrike narodených, prípadne v inej obdobnej verejnej knihe vedenej v cudzine.
(2) Žena, ktorá sa vydá za slovenského štátneho občania, nadobúda a je povinná používať priezvisko svojho manžela. Svoje dievčenské priezvisko môže žena používať len tak, že k priezvisku nadobudnutému výdajom pripojí svoje dievčenské priezvisko s dodatkom "rodená".
(3) Štátna občianka-vdova má používať (priezvisko svojho zomrelého manžela. Ustanovenie druhej vety ods. 2 platí obdobne.
(4) O tom, aké priezvisko iná používať rozlúčená žena, platia predpisy manželského práva (§ 94 zák. čl. XXXI/1894).
4
(5) Pre používanie priezvísk osvojencami platia právne predpisy o osvojení (§ 3 zák. č. 56/1928 Sb. z. a n. ).
(6) Legitimované deti nadobúdajú legitimáciou priezvisko svojho otca.
§ 4.
Cudzí štátni občania sú povinní na území Slovenské republiky používať meno a priezvisko podľa právnych predpisov svojho štátu; ak niet takýchto predpisov, sú povinní používať meno a priezvisko, ktoré je uvedené v doklade, oprávňujúcom ich k pobytu na území Slovenskej republiky.
§ 5.
(1) Ustanovenia §§ 2 a 3 platia aj o bezdomovcoch.
(2) Ak by bezdomovec nebol zapísaný ani v úradnej matrike narodených, ani v inej obdobnej verejnej knihe vedenej v cudzine, je povinný používať meno a priezvisko, ktoré je v doklade, oprávňujúcom ho k pobytu na území Slovenskej republiky a kým taký doklad nemá, meno a priezvisko, pod ktorým je všeobecne známy.
§ 6.
(1) Pri literárnej a umeleckej činnosti možno používať aj pseudoným.
(2) Členovia cirkevných reholí a kongregácií môžu používať — nakoľko je to cirkevnými predpismi dovolené — i svoje reholné mená.
§ 7.
(1) Štátni občania Slovenskej republiky môžu — okrem prípadu rozoznávacích mien (§ 55 Matričnej úpravy) — používať složené priezviská len, ak ich majú zapísané v úradnej matrike narodených alebo v inej obdobnej verejnej knihe vedenej v cudzine.
(2) Ustanovenie ods. l platí aj o bezdomovcoch.
5
Diel druhý. Zmena mena a priezviska.
§ 8.
(1) Zmenu mena alebo priezviska môže povoliť Ministerstvo vnútra len slovenským štátnym občanom,
(2) Matričný záznam zmeny mena, súvisiacej s náboženským úkonom, prevedie sa na príkaz okresného (mestského notárskeho) úradu.
§ 9.
Neslovenské meno z viacerých mien v rodnej matrike zapísaných má na žiadosť strany okresný (mestský notársky) úrad opravnou cestou (§ 150 a nasl. Matričnej úpravy) v jej rodnom (sobášnom) zápise zrušiť. Tento opravný postup platí aj pre povoľovanie zmeny v poradí mien (§ 2 ods. 2).
§ 10.
Zmena priezviska vzťahuje sa aj na manželku a maloleté deti vlastné ako aj na maloleté deti osvojené, ak sledujú priezvisko osvojiteľa (osvojiteľky). Ich mená treba v žiadosti o povolenie zmeny priezviska, ako aj v povolení samom výslovne uviesť.
§ 11.
Osobám, ktoré boly právoplatne potrestané pre zločin alebo prečin, možno zmenu mena alebo priezviska povoliť len, ak predložia súhlas štátneho zastupiteľstva, príslušného na vedenie trestného registra,
§ 12.
(1) Priezvisko možno používať v pravopisnej forme reči, z ktorej je kmeňové odvodené, aj vtedy, ak je v matrike zapísané inak.
(2) Ak priezvisko nie je zapísané v matrike v pravopisnej forme kmeňovej reči (ods, 1), má sa výťah z matriky vydať v pravopisnej forme kmeňovej reči; v zapísanej forme len vtedy, ak sa strana toho výslovne pridržiava.
(3) Priezvisko nezapísané v matrike v pravopisnej farme kmeňovej reči, opraví v nej na žiadosť strany matrikár.
Diel tretí,
Zmena niektorých ustanovení o vedení matrík.
§ 13.
(1) Priezviská sa majú do matrík zapísať podľa udania strany, inak podľa pravopisu kmeňovej reči (§ 12).
(2) Priezviská žien zapíšu sa v matrikách v pôvodnej kmeňovej forme bez prípon a premien. Osoby ženského pohlavia sú však oprávnené používať gramatické tvary priezvísk.
§ 14.
Minister vnútra môže povoliť, aby sa mená príslušníkov národných skupín všeobecne zapisovaly do matriky len v ich materinskej reči, ak to osoba na ohlásenie zápisu povinná žiada u príslušného matrikára.
Diel štvrtý.
Ustanovenia trestné.
§ 15.
Kto proti ustanoveniam tohto zákona nepoužíva svoje vlastné meno alebo priezvisko, alebo kto používa meno alebo priezvisko cudzie, potresce sa — ak nejde o čin prísnejšie trestný — pre priestupok peňažným trestom do Ks 5. 000. —. Nevymožitelný peňažný trest treba premeniť na zatvorenie do 14 dní. Stíhanie tohto priestupku patrí do pôsobnosti okresného (štátneho policajného) úradu.
Diel piaty. Ustanovenia prechodné a záverečné.
§ 16.
Žiadostí o povolenie zmeny mena alebo priezviska, podané do 30. júna 1943, sú oslobodené od dávky za úradné výkony a podliehajú len kolkovému poplatku Ks 8. —.
§ 17.
(1) Týmto zákonom sa pozmeňujú a doplňujú najmä §§ 20, 44 a 83 zák. čl. XXXIII/1894 a §§ 55 a 101 Matričný úpravy.
(2) Ustanovenia tohto zákona nedotýkajú sa vecí upravených medzištátnymi smluvami.
§ 18.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.