Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 6. zasadanie.
486.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1942
o Slovenskej pracovnej službe.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý.
Všeobecné ustanovenia.
§ l.
(1) Slovenská pracovná služba je čestnou službou pre slovenský štát.
(2) Slovenská pracovná služba má vychovávať mládež v duchu Hlinkových národných a sociálnych zásad k národnému sebavedomiu, k spolupatričnosti a opravdovému chápaniu práce, najmä k patrične; úcte k telesnej práci.
§ 2.
V Slovenskej pracovnej službe je povinná slúžiť svojmu štátu celá mládež Slovenskej republiky mužského pohlavia s výnimkami uvedenými v § 5.
§ 3.
(1) Slovenská pracovná služba je určená na prevádzanie všeužiťočných prác.
(2) Ak z vykonávania prác podľa ods. l má prospech osoba súkromná alebo iná verejnoprávna korporácia ako štát, môže jej Ministerstvo vnútra predpísať zaplatenie ekvivalentu prospechu.
(3) Výmer Ministerstva vnútra podľa ods. 2 je exekučným titulom podľa § 90 ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1929 Sb, z. a n.
§ 4.
Označenie Slovenská pracovná služba možno používať len na označenie služby podlá tohto zákona a na označenie útvarov zriadených k jej výkonu.
§ 5.
(1) Zo slovenskej pracovnej služby sú vylúčení:
a) Židia,
b) osoby vylúčené z Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, Deutsche Partei, poťažne iných registrovaných strán národných skupín,
c) osoby, ktoré boly právoplatne odsúdené na stratu úradu a práva volebného do obcí, alebo na stratu čestných práv občianskych,
d) osoby, ktoré boly v zaisťovacej väzbe (vl. nar. č. 32/1939 Sl. z. ) spolu viac ako jeden mesiac.
(2) Generál-vodca (§ 7) môže na žiadosť povoliť výnimky z vylúčenia podľa ods. l písm, b), c) a d),
(3) Židovskí miešanci nemôžu sa stať predstavenými v Slovenskej pracovnej
službe.
Diel druhý.
Organizácia Pracovnej služby.
§ 6.
(1) Príslušníci Slovenskej pracovnej služby sú:
a) vodcovia a vodcovskí čakatelia,
b) mužstvo pracovnej služby, a to:
1. osoby k výkonu pracovnej služby povinné (pracovnou službou povinní),
2. dobrovoľníci,
3. ďalejslúžiaci.
(2) Príslušnosť k Slovenskej pracovnej službe trvá odo dňa jej nastúpenia až do dna prepustenia z nej. Podrobnosti upraví organizačný a služobný poriadok,
(3) Príslušníci Slovenskej pracovnej služby po nastúpení do nej skladajú prísahu tohto znenia:
"Prisahám Bohu Vševedúcemu a Všemohúcemu, že budem verný Slovenskej republike a jej prezidentovi, jemu a od neho ustanoveným predstaveným a vodcom Slovenskej pracovnej služby bezpodmienečne poslušným, že budem zachovávať svoje služobné povinnosti a že budem dobrým kamarátom všetkých príslušníkov Slovenskej pracovnej služby. "
§ 7.
(1) Na čele Slovenskej pracovnej služby je generál-vodca.
(2) Generála-vodcu vymenúva (ustanovuje a povyšuje) a odvoláva prezident republiky.
(3) Generál-vodca vo výkone svojej funkcie podlieha ministrovi vnútra.
§ 8.
(1) Generál-vodca podľa úprav ministra vnútra organizuje Slovenskú pracovnú službu, dáva pre ňu záväzné príkazy, určuje jej pracovný program a vedie výcvik a výchovu jej útvarov. So schválením vlády vydáva organizačný a služobný poriadok Slovenskej pracovnej služby.
(2) Príslušníci nemeckej národnej skupiny tvoria v Slovenskej pracovnej službe osobitnú pracovnú skupinu pod vedením vodcu nemeckej národnosti, ktorý je bezprostredne podriadený generálovi-vodcovi.
(3) Pracovný program nemeckej pracovnej skupiny určuje generál-vodca po vypočutí vodcu nemeckej národnej skupiny na Slovensku,
§ 9.
(1) Generálovi-vodcovi sú podriadení vodcovia Slovenskej pracovnej služby; ich počet určí vláda na návrh ministra vnútra.
(2) Vodcovia sa zatriedia do troch hodnostných skupín. Hodnostné skupiny stupne v nich určí vláda nariadením.
§ 10.
(1) Za vodcu Slovenskej pracovnej služby možno ustanoviť vodcovského čakateľa (§ 12) len po vykonaní prezenčnej služby podlá branného zákona (zák. č. 20/1940 Sl. z. ).
(2) Pred ustanovením za vodcu musí sa čakateľ písomne zaviazať na desaťročnú nepretržitú službu.
§ 11.
Vodcov prvej (najvyššej) skupiny vymenúva (ustanovuje a povyšuje) a prepúšťa prezident republiky, druhého stupňa — vláda, tretieho stupňa — minister vnútra.
§ 12.
(1) Vodcovských čakateľov ustanovuje a prepúšťa minister vnútra.
(2) Podmienky ustanovenia určí vláda nariadením.
§ 13.
(1) Vodcovskí čakatelia sú nápomocní vodcom; zdatnejším možno sveriť i samostatné vedenie útvarov Slovenskej pracovnej služby.
(2) Počet miest vodcovských čakateľov určí vláda na návrh ministra vnútra.
§ 14.
Čakateľská doba je trojročná. Minister vnútra po dohode s ministrom financií môže ju v jednotlivých zreteľahodných prípadoch skrátiť.
§ 15.
(1) Okrem prípadu smrti vodca (vodcovský čakateľ) prestane byť príslušníkom Pracovnej služby:
a) prepustením, ktoré nastáva:
1. ak sa u neho dodatočne zistí, alebo nastane niektorý vylučovací dôvod (§ 5);
2. po uplynutí času, na ktorý sa vodcovskí čakateľ zaviazal k výkonu služby (§ 10, ods. 2),
3. po dovŕšení 60. roku veku,
4. pre stratu telesnej alebo duševnej spôsobilosti, ak nemožno podľa dobrozdania lekára očakávať, žeby ju do roka opäť nadobudol,
5. ak podľa úsudku nadriadeného vodcu pre inú príčinu, ako v bode 4 uvedenú, nie je spôsobilý zastávať vodcovskú funkciu.
6. na vlastnú žiadosť v odôvodnených prípadoch;
b) vylúčením podľa organizačného a služobného poriadku pre disciplinárne previnenie.
§ 16.
(1) Vodcu nemeckej pracovnej skupiny (ods. 2) vymenúva (ustanovuje a povyšuje) a odvoláva prezident republiky na súhlasný návrh generála-vodcu a vodcu nemeckej národnej skupiny iná Slovensku.
(2) Vymenúvanie (ustanovovanie a povyšovanie) a prepúšťanie vodcov a vodcovských čakateľov nemeckej pracovnej skupiny deje sa so súhlasom vodcu nemeckej národnej skupiny na Slovensku.
(3) Služobná reč v nemeckej pracovnej skupine je nemecká. Politická výchova v nej deje sa podľa smerníc, ktoré určí vodca nemeckej národnej skupiny na Slovensku.
§ 17.
Povinnosť hlásenia k evidenčným účelom Pracovnej služby ako aj odvodnú povinnosť do nej určí vláda nariadením.
§ 18.
Prezident republiky určuje každoročne počet pracovnou službou povinných, ktorý treba povolať k jej výkonu, ako aj trvanie služby.
§ 19.
(1) Služba podľa tohto zákona sa vykonáva najskôr v kalendárnom roku, v ktorom osoba ňou povinná dovŕši 18. rok veku, a najneskôr v kalendárnom roku, v ktorom dovŕši 25. rok veku.
(2) Pracovnou službou povinní majú sa do nej povolať spravidla v tom kalendárnom roku, v ktorom dosiahnu 19. rok veku-
§ 20.
Povinnú službu podľa tohto zákona § 19 treba vykonať pred nastúpením prezenčnej služby (zák. č. 20/1940 Sl. z. ) a pred prípadnými vysokoškolským štúdiom.
§ 21.
Povinnosť nastúpiť do služby podľa tohto zákona určuje generál-vodca, a to buď vyhláškou v Úradných novinách, alebo svolávacími lístkami.
§ 22.
(1) Odklad výkonu služby možno žiadať do týždňa po povolaní do nej; neskôr len vtedy, ak sa dôvod odkladu vyskytol po povolaní do nej.
(2) O odklade rozhoduje generál-vodca.
(3) Odklad možno povoliť najviac do kalendárneho roka, v ktorom pracovnou službou povinný dovŕši 25. rok veku.
§ 23.
Osoby, ktoré sa zdržujú v cudzine za účelom zárobkovým viac než jeden rok, nie sú povinné nastúpiť do Pracovnej služby, kým sa nevrátia do vlasti k trvalému pobytu.
§ 24.
(1) Povolaný musí nastúpiť i keď sa u neho vyskytuje vylučovací dôvod.
(2) Ak sa o povolanom pri nastúpení do služby zistí, že sa u neho vyskytuje vylučovací dôvod, nemá byť do nej zaradený (prezentovaný).
(3) Pri zaradení (prezentácii) do služby nemajú sa do nej zaradiť tí, ktorí sú pre ňu neschopní.
§ 25.
Ak sa po zaradení do Slovenskej pracovnej služby zistí, že u zaradeného bol vylučovací dôvod, ak sa takýto dôvod dodatočne vyskytne, alebo ak sa stane k službe nespôsobilý, zaradený má byť z nej hneď prepustený.
§ 26,
(1) Do Slovenskej pracovnej služby možno vstúpiť dobrovoľne s povolením generála-vodcu.
(2) Dobrovoľníkom Slovenskej pracovnej služby môže byť iba osoba, vo veku od 17 do 25 rokov.
(3) Dobrovoľník sa musí zaviazať na výkon služby najmenej na jeden rok. Od- 7
chýľky z dôvodov študijných a učebných môže povoliť generáľ-vodca.
(4) Dobrovoľná služba sa započíta do povinnej služby.
§ 27.
Za ďalej slúžiacich Pracovnej služby sa pokladajú;
a) dobrovoľníci po jednoročnej službe a
b) pracovnou službou povinní, ktorí po vykonaní povinnej služby naďalej v nej zotrvajú.
Diel tretí. Požitkové predpisy.
§ 28.
(1) Služobné a odpočivné požitky generála-vodcu, vodcov, ako aj vodcovských čakateľov a tiež zaopatrovacie pôžitky pozostalých po nich upraví vláda nariadením podľa zásad platového zákona.
(2) Čo do nemocenského poistenda vodcov, vodcovských čakateľov a ich príslušníkov platia ustanovenia zákona č. 270/ 1941 Sl. z.
(3) Podmienky a spôsob prestupu generála-vodcu, vodcov a vodcovských čakateľov z inej štátnej poťažne inej verejnej služby a zpäť do nej upraví vláda nariadením.
§ 29.
(1) Mužstvo Slovenskej pracovnej služby (§§ 18, 26 a 27) má nárok:
a) na celé zaopatrenie,
b) na lekárske ošetrenie a liečebnú pomoc,
c) na peňažný prídavok.
(2) Rozsah nárokov podľa ods. l určí vláda nariadením.
§ 30.
O štátnom vyživovacom príspevku príslušníkov mužstva Slovenskej pracovnej služby platia, obdobne ustanovenia zákona č. 80/1941 Sl. z. a právnych predpisov na jeho základe vydaných.
Diel štvrtý.
Ustanovenia disciplinárne a trestné. § 31.
(1) Príslušníci Slovenskej pracovnej služby podliehajú predpisom organizačného a služobného poriadku, ktorý v ohľade disciplinárnom môže stanoviť odbodne tresty, ako sú disciplinárne tresty vojenské.
(2) Ak bol príslušníkovi mužstva uložený ako disciplinárny trest trest väzby presahujúci viac než 30 dní, alebo ak príslušník mužstva zbehol, samovoľne sa vzdialil, prekročil dovolenú, je povinný zameškaný čas dosluhovať.
§ 32.
(1) Príslušník Slovenskej pracovnej služby potrebuje k sobášu povolenie generála-vodcu. Generálovi-vodcovi povolenie udeľuje minister vnútra. Nevyžiadanie si povolenia je iba porušením disciplinárnych povinností (§ 36).
(2) Ustanovením ods. l nie sú dotknuté iné predpisy upravujúce povolenie k sobášu.
§ 33.
Príslušníci Slovenskej pracovnej služby nesmú byť činní ako funkcionári v politických stranách a v útvaroch im podliehajúcich a nesmú byť ani v ich službách. Ich členmi (príslušníkmi) však môžu byť.
(2) Príslušník Slovenskej pracovnej služby môže prijať hocakú verejnú funkciu (členstvo v orgánoch verejnoprávnych korporácií a ustanovizní, funkciu ochranného dozorcu, znalca a pod. ) len so súhlasom generálneho vodcu.
§ 34.
Príslušníci Pracovnej služby musia si okrem prípadu § 33, ods. l k členstvu v sdruženiach hocakého druhu, počítajúc v to aj spoločnosti podľa obchodného práva, vyžiadať povolenie vodcu útvaru, ku ktorému sú pridelení.
§ 35.
Generálny vodca, vodcovia, vodcovskí čakatelia a ďalej slúžiaci nesmú vykonávať nijakú zárobkovú činnosť; k výkonu zárobkovej činnosti svojich manželiek musia si vyžiadať povolenie vodcu útvaru, ku ktorému sú pridelení.
§ 36.
Porušenie povinností uvedených v §§ 33 až 36 stíha sa ako porušenie disciplinárnych povinností.
§ 37.
(1) Prečinu sa dopúšťa a potresce sa okresným súdom väzením do 6 mesiacov, kto súc povolaný do služby podľa tohto zákona, do nej nenastúpi, alebo kto sa z nej pred jej ukončením vzdiali.
(2) Priestupku sa dopúšťa a potresce sa okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom od 50 Ks do 5. 000 Ks, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od l dňa do l mesiaca ten, kto neoprávnene používa označenie Slovenskej Pracovnej služby.
Diel piaty. Civilní zamestnanci.
§ 38.
(1) Na osobitné úkony možno do Slovenskej pracovnej služby prijať aj civilných zamestnancov podľa predpisov platných pre zamestnancov štátu.
(2) Ustanovenia § 36 platí aj o zamestnancoch uvedených v ods. l
Diel siedmy.
Ustanovenie vykonávacie a záverečné.
§ 39.
Vláda sa splnomocňuje, aby podrobnosti k vykonaniu tohto zákona vydala nariadením.
§ 40.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Za bývalých liberalistických a demokratických režimov práca, najmä telesná, nebola hodnotená ako výchovný prostriedok. Vo vedúcich vrstvách, a to tak zamestnávateľských ako i zamestnanckých, sa zabudlo, že práca šlachtí človeka. Práca, ktorá bola zo strany zamestnávateľa pochopená ako prostriedok na vykorisťovanie zamestnanca, zo strany zamestnanca zasa ako prostriedok na zmocnenie sa výrobných kapitálov, a to neprimeraným zvyšovaním mzdových nárokov, nemohla byť považovaná za zušľachťujúci prostriedok. Pracovné miesta boly dejiskom najzúrivejších triednych bojov. Triedny boj však nikdy nezošľachťoval ľudského ducha v jeho vzťahu k práci.
Za takýchto okolností sa práca nehodnotila ako eminentný prostriedok pre dosiahnutie čo možná najväčšieho rozkvetu národa, poťažne obyvateľstva štátu. Preto sa vodcovia, ktorí chcú, aby ich národy dosiahly tohto rozkvetu, musia predovšetkým snažiť, aby bol pochopený pravý význam práce. To by sa dalo snáď docieliť aj primeranou propagandou a odstránením príčin, ktoré spôsobilý uvedené nesprávne nazieranie na ňu.
Najvhodnejšie a najlepšie sa tento cieľ dosahuje výchovou v osobitných útvaroch, v ktorých sa správne chápanie práce vštepuje nielen teoretickými úvahami, ale bezprostredným výkonom prác, a to prác všeužitočných. Výkonom takýchto prác má byť pracujúcemu zdôraznené, že výsledok práce má slúžiť v prvom rade celku. Nad to týmto spôsobom sa uskutočnia aj práce, pri ktorých záujem súkromného podnikateľa neprichádza v úvahu — lebo by boly pre neho nerentabilné —, ktoré však s hľadiska verejného záujmu sú bezpodmienečne potrebné. Napríklad s hľadiska súkromného záujmu javí sa výhodnejším použiť peňažné kapitály na zriadenie výnosného obchodu — hoc aj v cudzine —, kým národný záujem by skôr vyžadoval investovať ho napr, na zvýšenie výnosnosti pôdy a získanie ďalšej pôdy pre poľnohospodársku produkciu.
Výchovu k uvedenému správnemu oceneniu práce a výkon všeužiťočných prác v osobitných útvaroch majú organizovanú vo Veľkonemeckej ríši, a síce v útvaroch Ríšskej pracovnej služby. Vzorná organizácia a ňou umožnený výkon Ríšskej pracovnej služby sú tak prekvapujúce, že
Ríšska pracovná služba patrí medzi najpozoruhodnejšie zariadenia Nemeckej ríše. O obdivuhodných výkonoch tohto zariadenia referujú časopisy celej Európy, Slovensko malo vzácnu príležitosť soznámiť sa s nimi na výstave Ríšskej pracovnej služby, usporiadanej nedávno v Bratislave. Ríšska pracovná služba získala doteraz nemeckému národu 3. 000 km2 úžitkovej pôdy.
Kto sa aspoň zbežne oboznámil s Ríšskou pracovnou službou, musel dospieť k presvedčeniu, že ak nám majú byť vzorom dobre fungujúce zariadenia Veľkonemeckej ríše, tak to musí byť predovšetkým Ríšska pracovná služba.
Preto sa vláda rozhodla navrhnúť Snemu zriadenie obdobnej pracovnej služby aj u nás.
Predkladaným návrhom zákona, sa má Slovenskej pracovnej službe dať základná organizácia — základný rámec. Podrobnú organizáciu a potreby Slovenskej pracovnej služby nebolo možno ešte domyslieť. Ako budú mať byť usporiadame jednotlivé otázky Slovenskej pracovnej služby, ukáže len prax. Preto v mnohých ohľadoch odkazuje navrhovaný zákon podrobnú úpravu na vládne nariadenia, poťažne na organizačný služobný a disciplínáry poriadok Slovenskej pracovnej slúžby.
Časť osobitná.
K § 1. V ustanoveniach tohto paragrafu sú vyslovené základné zásady a cieľ novej inštitúcie, ktorá sa má zriadiť podľa tohto zákona. Ide o ideové programové ustanovenia, ktoré nemajú konkrétneho normatívneho dosahu, ktoré však budú vykladacou (interpretačnou) pomôckou pri aplikácii ustanovení tohto zákona s normatívnym obsahom.
V § 2 sa vyslovuje, že k vykonávaniu prác je povinná len mládež mužského pohlavia.
K § 3. Je samozrejmé, že práce, ktoré 6a budú vykonávať na účet štátu, majú byť predoveštkým všeobecne prospešné. Slovenská pracovná služba bude nápomocná najmä pri uskutočňovaní prác, ktoré sa budú prevádzať z investičného rozpočtu Ministerstva dopravy a verejných prác, ako aj Ministerstva hospodárstva. Ak sa bude javiť účelné vykonávať aj takú prácu, z ktorej bude mať osobitný prospech jednotlivec, bude iba spravodlivé, aby tento prispel na výdavky prevedeného diela — vykonanej práce.
Paragrafom 4 v súvislosti s ustanovením § 37 ods. 2 má sa zabrániť zneužitiu označenia názvu Slovenská pracovná služba.
Vylúčenia uvedené v § 5 sledujú cieľ, aby sa do Pracovnej služby nedostaly jedinci s charakterovými vadami. Títo by totiž mohli zlým vplyvom na ostatných príslušníkov zmariť cieľ, pre ktorý sa Pracovná služba zriaďuje.
Ustanovenie ods. 2 tohto paragrafu je v shode s ustanovením § 15, nariadenia Č. 198/1941 Sl. z.
V § 6 určuje sa spoločné označenie pre osoby, ktoré budú konať službu v Slovenskej pracovnej službe vo verejnoprávnom pomere. Určenie tohto spoločného označenia bolo potrebné z technických dôvodov, preto, že mnohé z ďalších ustanovení sú spoločné pre generála-vodcu, vodcov, vodcovských čakateľov, ako aj pre mužstvo,
V súvislosti s určením tohto označenia sa ustanovuje v ods. 2 kedy príslušnosť v Pracovnej službe začína a kedy prestáva.
V § 7 ja vyjadrený vodcovský systém, ktorý sa v organizácii nášho štátu stále viac a viac uplatňuje, v dvoch smeroch, a to jednak tým, že na čelo Pracovnej služby sa podľa intencií zákona má postaviť osoba, ktorej sa dáva názov vodca a ktorá má mať vodcovské vlastnosti, a jednak tým, že generála-vodcu má ustanovovať prezident republiky.
Činnosť pracovnej služby podľa svojej povahy bude vzhľadom na ustanovenie § 7, ods. 3 náležať do pôsobnosti Ministerstva vnútra. Myšlienku túto ďalej rozvádza ustanovenie § 8, ods. 1.
V § 8, ods. 2 v záujme príslušníkov nemeckej národnej skupiny sa zaručuje žiadúca autonómia pre pracovnú službu týchto príslušníkov. Táto zásada dochádza výrazu ešte v ustanoveniach § 16.
Vodcovský princíp dochádza ďalšieho výrazu v § 9,
§ 9, ods. 2 obsahuje systemizačné ustanovenia. Rozčlenenie vodcovských miest do troch stupňov stalo sa vzhľadom na ustanovenie v § 12, ktoré má zasa svoj základ v ustanovení § 38, ods. l, písm. h) Ústavy.
Keďže u vodcu sa predpokladajú vojenské vlastnosti, je treba, aby uchádzač za vodcovského čakateľa vykonal najprv vojenskú prezenčnú službu. Ustanovenie o tom má § 10 ods. 1.
Ustanovenie § 10 ods. 2 má cieľ zaistiť na trvalejšiu dobu vodcovský personál pre Slovenskú pracovnú službu.
§ 12, ods. l je v súlade s doterajšími právnymi predpismi o ustanovovaní čakateľov. Určenie podmienok ustanovenia za vodcovských čakateľov bolo treba ponechať vládnemu nariadeniu, lebo nie je možno teraz určiť, akú predbežnú kvalifikáciu bude možno vzhľadom na veľký nedostatok inteligencie s vyšším vzdelaním od uchádzačov na tieto miesta požadovať,
§ 13. určuje okruh činnosti čakateľov v Pracovnej službe.
§ 15 upravuje prípady, kedy treba vodcu z pracovnej služby prepustiť. Najdôležitejšie v tomto ohľade je ustanovenie bodu 5, ktoré dáva možnosť prepustiť vodcu, v každom prípade, keď sa tento ako vodca neosvedčí. Pritom bude sa predovšetkým klásť dôraz na to, aby vodca dával mužstvu dobrý príklad.
K § 16. Rozvádza ďalej princíp autonómnej složky príslušníkov nemeckej národnej skupiny v Slovenskej pracovnej službe.
V § 17, sú ustanovenia o doplňovacej službe. Problém obstarania evidencie pre doplňovaciu službu a odvodov do Slovenskej pracovnej služby nebol ešte rozriešený a preto ho treba ponechať na rozriešenie vládnemu nariadeniu. Snáď sa dá pre tento cieľ upotrebiť evidencia, používaná pre odvody brancov. Osobitné odvody nebude snáď treba ani konať; bude možno totiž stačiť zistenie spôsobilosti pri prezentácií.
Otázky uvedené v paragrafe 18 bolo treba ponechať na riešenie moci výkonnej, lebo rozsah pracovnej služby bude treba každoročne prispôsobiť rozličnými okolnosťami.
K § 19. Veková hranica 18 až 25 rokov bola zvolená preto, lebo v týchto rokoch mladík už natoľko dospel, že môže vykonávať aj ťažkú fyzickú prácu, na druhej strane — v ohľade výchovy sa v tomto veku utvára jeho svetonázor. Je preto treba, aby nakoľko ide o vzťah k práci, bol práve v tomto veku pre výchovu v tomto
ohľade zachytený. Táto tendencia nachádza zosilnený výraz v ustanovení ods, 2.
V ustanovení § 20 dochádza k výrazu myšlienka, že služba podľa tohto zákona bude prípravou pre službu vojenskú.
Ustanovenie o povinnosti vykonať službu podľa tohto zákona pred prípadným vysokoškolským štúdiom má ten cieľ, aby prípadný odklad služby nemusel byť povolený po 25 roku veku.
Úprava podľa § 21 má ten cieľ, aby sa v prípade, že k pracovnej službe nebude možno povolať všetky osoby ňou povinné, umožnilo povolať osoby aj jednotlivo.
§ 22 obsahuje prípady, v ktorých možno povoliť odklad pracovnej služby.
Ustanovením § 23 má sa zabrániť zmarenie založenia existencie v cudzom štáte.
Ustanovenia §§ 24 a 25 nepotrebujú osobitného vysvetlenia.
Ustanovenie § 26 ods. 3, posledná veta umožňuje nastúpiť do pracovnej služby tým, ktorí svoje stredoškolské štúdiá do- ' končia pred rokom povolávania do pracovnej služby. Obmedzenie hornej vekovej hranice na 25 rokov javí sa účelné z dôvodu, aby v útvaroch pracovnej služby bol vždy mladícky elán a aby sa nedala možnosť uchýliť sa v útvaroch pracovnej služby osobám, ktoré by sa riadnemu občianskemu životu vyhýbaly.
Ustanovenie § 27, písm. a) je logickým dôsledkom ustanovenia § 26, ods. 3. prvá veta.
V §§ 28 a 29 sa dáva vláde splnomocnenie upraviť platové pomery Generálneho vodcu, vodcov, vodcovských čakateľov a mužstva. Určiť ich v zákone samom nejaví sa účelné, lebo:
a) nie je ešte určená štruktúra vodcovského sboru,
b) podmienky, za ktorých budú vodcovia svoje funkcie vykonávať sa budú podstatne líšiť od podmienok, za ktorých pracujú iní štátni zamestnanci,
c) nie je ešte určené, aké predbežné vzdelanie sa bude od vodcov vo všeobecnosti, poťažne ich jednotlivých stupňov, vyžadovať.
Ustanoveniami §§ 31 až 35 má sa zaistiť plný výkon príslušníkov pracovnej služby.
§ 37 obsahujte obvyklé ustanovenia trestné.
§ 38 pomýšľa na potrebu civilných zamestnancov v pracovnej službe (lekári, kancelársky úradníci a pod. ).
Nakoľko ide o výdavky spojené s vykonaním navrhovaného zákona, budú závisieť od toho, koľko útvarov pracovnej služby sa zriadi, a v akom rozsahu sa v tom-ktorom roku bude pracovná služba vykonávať.
V prvých piatich rokoch sa predvídajú tieto výdavky a príjmy:
Rok 1942.
A. Výdavky: Zriadených bude 5 pracovných oddielov a ústredné veliteľstvo. Potreba týchto oddielov bude... Ks 26. 000. 000. —
B. Predvídané príjmy z prevedených prác v
roku 1942...... 1, 600. 000. —
Rok 1943.
A. Výdavky:
a) Zriadených bude ďalších 16 pracovných oddielov takže v celku bude ich v tomto roku 21 pracovných oddielov. Včetne i rozširovaním veliteľstiev.. " 74, 003. 000 —
b) udržovanie 5 už v roku 1942 postavených oddielov.. " 12. 880. 000. —
výdavky dovedna Ks 86, 880. 000 —
B. Predvídané príjmy z prevedených prác
(1. 6x2) + (1. 6X2). " 6, 400. 000 —
Rok 1944.
A. Výdavky:
a) Zriadených bude ďalších 17 pracovných oddielov takže v celku bude v tomto roku 38 pracovných oddielov. Včetne s rozširovaním veliteľstiev.. " 89, 760. 000 —
b) udržovanie 21 už v predošlých rokoch postavených oddielov ......" 38, 640. 000. —
výdavky dovedna Ks 128, 400. 000. —
B. Predvídané príjmy z prevedených prác (l7 x 230. 000) + 21X
460. 000. —)...... 13, 570. 000. —
Rok 1945.
A. Výdavky. Novšie tábory (oddiele) nebudú zriadené. Výdavky na stravovanie a na udržovanie 38 pracovných táborov a na rozličné doplňovanie .....Ks 70, 500. 000 —
B. Predvídané príjmy z
prevedených prác... 17, 366. 000. —
Rok 1946.
Ako rok 1945.
Úhrada sa má zaistiť úsporami v štátnom rozpočte, poťažne novými príjmami, na návrhoch ktorých Ministerstvo financií už pracuje.
Čo do prerokovania predikladaného návrhu Snemom je želaním vlády, aby bol prikázaný výboru ústavnoprávnemu, výboru národohospodárskemu a výboru rozpočtovému.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády a minister zahraničných veci.
Alexander Mach v. r.,
minister vnútra
Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,
minister financií.