Snem Slovenskej republiky 1941

I. volebné obdobie. 6. zasadanie.

489. Zpráva

sociálneho a zdravotného a národohospodárskeho výboru

o vládnom návrhu zákona o odškodnení pri nemociach z povolania (tlač 478).

Výbory sociálny a zdravotný a národohospodársky prerokovaly osnovu na spoločnom zasadnutí dňa 25. februára 1942 a zaujaly k nej kladné stanovisko.

Uznaly, že novelizácia zákona č. 99/1932 Sb. z. a n., ktorý je podkladom osnovy, je odôvodnená. Keď treba vykonávať také práce, ktoré šantou svojou podstatou ohrozujú zdravie pracujúcich, nevyhnutne je potrebné dať týmto určitú záruku, že ak sa stanú obeťami svojho povolania, nebudú ponechaní na pospas biede. Preto boly choroby z povolania takmer vo všetkých štátoch postavené na roveň podnikovým úrazom a ako také sú aj odškodňované.

U nás uskutočňovaniu tejto zásady dosiaľ prekážalo, že lekár nemal povinnosť postihnutého upozorniť, že trpí nejakou chorobou z povolania a ešte viac tá okolnosť, že ťažké choroby z povolania, prejavujúce sa zaprášením pľúc, boly ako podnikový úraz odškodňované len vtedy, ak šlo o ťažké zaprášenie kremenitým alebo železitým prachom, utrpené v určitom presne vymedzenom druhu podnikov. Malo to za následok vleklé spory medzi postihnutými a nositeľkou nášho úrazového poistenia.

Vládny návrh zákona vnáša do doterajších pomerov v tomto ohľade nepopierateľnú jasnosť. Ukladá lekárom povinnosť postihnutým oznámiť, že trpia chorobou z povolania a pacienti im musia písomne potvrdiť, že to vzali na vedomie. Toto ustanovenie zachráni mnohým zdravie, ba aj životy. Jeho cena je nielen v tom, že pracujúci bude vedieť — za predpokladu, že pracoval v podniku, podliehajúcom úrazovému poisteniu a spadajúcom medzi tie, ktoré sú vyznačené v prílohe zákona — že si má prípadne nárokovať odškodnenie choroby z povolania voči nositeľovi úrazového poistenia, ale i v tom, že sa bude snažiť zmeniť zamestnanie za zdravotne vhodnejšie a tým sa uchrániť pred ďalším zhoršovaním svojho zdravotného stavu.

Ešte významnejšia je zmena, ktorá nastáva v bode 21 prílohy k zákonu. Podľa doterajšieho stavu odškodňovalo sa ako choroba z povolania len ťažké zaprášanie pľúc kremenitým alebo železitým prachom, utrpené v úrazovému poisteniu podliehajúcich podnikoch, v ktorých sa dobýval, opracovával a spracovával pieskovec, vyrábal porcelán, v brusiarňach kovov a konečne v tých baniach, v ktorých sa pracovalo na tvrdých kremenitých horninách. Toto znenie bolo na príčina, že celé desiatky prípadov ťažkého zaprášení a pľúc nemohly byť odškodnené, lebo sa nedalo dokázať, že vznikly následkom vdychovania kremenitého alebo železného

prachu pri práci. Proti doterajšiemu stavu nastáva radikálna zmena. Ako choroba z povolania odškodňovať sa bude každé také zaprášenie pľúc, pri ktorom zistené klinicko-funkcionálne poruchy sú dokázateľne rontgenologicky typickými pľúcnymi zmenami, keď ním budú postihnutí ľudia, ktorí pracovali v podnikoch, podliehajúcich úrazovému poisteniu, v ktorých sa dobýva, opracováva alebo spracováva akýkoľvek nerast, spôsobilý vyvíjať zdraviu škodlivý prach, alebo v brusiarňach kovu. Musia však najneskoršie do jedného roku po lekárskom zistení, že takouto chorobou trpia, prípadne do dvoch rokov odo dňa, keď sa skončilo ich zamestnanie v takomto podniku uplatniť svoj nárok.

Tí, čo utrpeli zaprášenie pľúc po 31. decembri 1936 a pre doterajšie znenie bodu 21 prílohy zákona č. 99/1932 boli so svojimi nárokmi na odškodnenie odmietnutí, ak pracovali v podnikoch, podliehajúcich úrazovému poisteniu, v ktorých sa dobýva, opracováva alebo spracováva nerast, spôsobilý vyvíjať zdraviu škodlivý prach alebo v brusiarňach kovov, budú si môcť behom jedného roku od vyhlásenia tohto zákona uplatňovať nárok na odškodnenie. Ide asi o 120 prípadov, medzi ktorými je niekoľko veľmi vážnych.

Vedľa sociálne-zdravotného hľadiska je nepopierateľné aj dôležitým národohospodárskym záujmom, aby vhodnou zákonnou ochranou zabraňované bolo predčasné vyraďovanie pracujúcich z výroby nemocami z povolania a aby v prípade takéhoto vyradenia boli pracujúci primerane hmotne zabezpečení.

Preventívna ochrana pracujúcej pospolitosti pred chorobami z povolania je rovnako dôležitá, ako ich odškodňovanie. Preto výbory navrhujú, aby Snem prijal pripojenú rezolúciu.

Pokiaľ ide o vecné zmeny, ktoré výbory okrem štylárnych a legislatívnych zmien na texte osnovy previedly, treba uviesť:

K § 4, Ods. 2 (ktorý sa stal odsekom 3) sa preštylizoval tak, že aj iný lekár je povinný ex lege oznámiť nemocnému, že zistil u neho nemoc z povolania. Toto znenie je účinnejšie, ako to, ktoré obsahoval vládny návrh.

K § 6 (bol § 7). Bol preštylizovaný tak, že vláda môže nariadením doplniť prílohu zákona, lebo sprievodným zjavom ďalšieho vývoja techniky a výroby môžu byť ďalšie nemoce z povolania, ktoré sa doteraz nevyskytujú.

Na prílohe zákona sa previedly najmä tieto meritorné zmeny:

V bode 14 medzi podniky pojaté baly aj nemocnice, kde sa lieči rontgenom alebo rádiumom, lebo je spravodlivé, aby aj pracujúci v týchto podnikoch zamestnaní podliehali pod ustanovenia tohto zákona.

V bode 15 boly z dôvodu, ktorý je uvedený k bodu 14, pojaté aj podniky, spracovávajúce handry.

Bod 21 bol preštylizovaný v záujme jasnosti, potrebnej pre prax pri zisťovaní nemoci.

Výbory sú si vedomé, že dosah každého zákona nie je daný len jeho slovným znením, ale i výkladom v teórii i praxi. Preto vyslovujú želanie, aby tento zákon v čím širšom merítku slúžil záujmom slovenskej pracujúcej pospolitosti.

V znamení týchto pripomienok predkladajú výbory pripravený návrh zákona s rezolúciou slávnemu Snemu na schválenie.

V Bratislave 25. februára 1942. Dr. Martin Sokol v. r.,                            Ján Mora v. r.,

predseda                             zpravodajca sociálneho a zdravotného výboru.

Michal Klimko v. r.,

zpravo-dajca národohospodárskeho výboru.

Rezolúcia.

Zaprášenie pľúc baníkov je pomerne nová nemoc. Kým sa v baniach neupotrebovaly pneumatické vŕtačky, bola takmer neznáma. Keďže sa táto nemoc stále častejšie vyskytuje, treba jej účinne čeliť. Podľa mienky baníckych odborníkov je to možné napríklad i tým, že sa v baniach, kde sa vyskytuje zdraviu škodlivý prach, má vŕtať nie na sucho, ale na mokro.

Preto sa vláda žiada:

a) aby v záujme zmenšenia tohto nebezpečenstva dozorné úrady dostaly potrebný pokyn bdieť nad technickými opatreniami, ktoré — nakoľko je to možné — zamedzujú tvorenie sa prachu.

b) aby vydala potrebné technicko-zdravotné predpisy pre v úvahu prichádzajúce podniky, ktorých dodržiavanie bude zamedzovať alebo aspoň obmedzovať vznikanie nemocí z povolania.

Zákon

zo dňa 1942

o odškodnení pri nemociach z povolania.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ l.

Za nemoce z povolania sa považujú nemoce, uvedené v prílohe tohto zákona, ak boly spôsobené pri vykonávaní zamestnania v poistenom podniku toho druhu, ktorý je uvedený v prílohe vedia tej-ktorej nemoci z povolania.

§ 2.

H Ustanovenia zák. čl. XIX/1907 a zák. čl. XVI/1900 ako aj ustanovenia právnych predpisov tieto zákony meniacich a doplňujúcich, nakoľko upravujú úrazové poistenie, treba použiť obdobne aj na nemoce z povolania (§ 1), ak tento zákon neurčuje inak.

(2) Kde právne predpisy o úrazovom poistení majú ustanovenie o telesnom zranení, prípadne o smrtí nastalej z úrazu, rozumie sa tým pri nemociach z povolania onemocnenie takouto nemocou, prípadne smrť ňou spôsobená.

(3) Kde právne predpisy o úrazovom poistení majú ustanovenie o čase, kedy vznikol úraz, platí zaň pri nemociach z povolania začiatok nemoci podľa zákonov o nemocenskom poistení; ak je to však pre poistenca priaznivejšie, alebo ak ide o osobu na prípad nemoci nepoistenú, začiatok neschopností k práci podľa zákonov o úrazovom poistení (§ 2 ods. 1).

(4) Osobe poistenej na prípad nemoci za nemoc z povolania prináleží ako odškodnenie renta počínajúc dvadsiatymsiedmym týždňom od začiatku nemoci; ak je to však pre poistenca priaznivejšie, alebo ak ide o osobu na prípad nemoci nepoistenú, od začiatku neschopnosti k práci podľa zákonov o úrazovom poistení.

§ 3.

(1) Ak je obava, že sa nemoc z povolania bude opakovať, alebo že sa zhorší tým, že poistená osoba bude ďalej pracovať v podniku uvedenom v prílohe k tomuto zákonu, nositeľ úrazového poistenia môže jej poskytnúť primeranú prechodnú rentu najvyššie do polovice plnej renty s podmienkou, že nebude pracovať v takomto podniku.

(2) Požívanie renty podľa ods. l nevylučuje nárok na rentu pre neschopnosť k práci.

§ 4.

(1) Nositeľ verejnoprávneho nemocenského poistenia je povinný oznámiť nositeľovi verejnoprávneho úrazového poistenia každý prípad nemoci z povolania do 15 dní potom, čo sa o tom dozvedel.

(2) Lekár verejnoprávnej poisťovne ako aj lekár, ktorý lieči na účet takejto poisťovne, ak zistí nemoc z povolania, je povinný to nemocnému oznámiť, ktorý mu to musí písomne potvrdiť,

(3) Zistenie nemoci z povolania je povinný nemocnému oznámiť aj iný lekár.

§ 5.

(1) Lehota pre uplatnenie nároku na odškodnenie za nemoc z povolania je:

a) pre poškodeného — l rok odo dňa, kedy lekár verejnoprávnej poisťovne alebo lekár, ktorý lieči na účet takejto poisťovne, zistil a poškodenému oznámil (§ 4 ods. 2), že trpí nemocou z povolania, najviac však 2 roky odo dňa, kedy sa skončilo zamestnanie poškodeného v podniku uvedenom v prílohe k tomuto zákonu;

b) pre pozostalých poškodeného, ktorý zomrel na nemoc z povolania — l rok odo dna jeho smrti, ak lehota na uplatnenie nároku na odškodnenie podľa písm. a) neuplynula do dňa jeho smrti.

(2) Ak pozostalá vdova (vdovec), deti, rodičia alebo starí rodičia pokračujú v uplatňovaní nároku, uplatneného poškodeným podľa ods. l písm, a), pokladá sa to súčasne aj za uplatnenie nároku na rentu im prislúchajúcu.

(3) Nezachováme lehôt, uvedených v ods. l, má za následok zaniknutie nároku.

§ 6.

Vláda môže nariadením doplniť prílohu tohto zákona.

§ 7.

Zamestnanci podnikov, oslobodených od všeobecnej úrazovej poistnej povinnosti podľa čl. III. zákona č. 207/1919 Sb. z. a n., majú tiež nárok podľa ustanovení tohto zákona na odškodnenie za nemoc z povolania voči svojmu podniku.

§ 8.

(1) Ustanovenia §§ l, 2 a 7 tohto zákona platia pri nemoci z povolania, uvedenej pod bežným číslom 21 v prílohe k tomuto zákonu, aj vtedy, ak začiatok nemoci z povolania (§ 2 ods. 3) nastal po 31. decembri 1935.

(2) Nároky, uvedené v ods l, môžu uplatniť: poškodený, jeho pozostalá vdova (vdovec), detí, rodičia, alebo starí rodičia len do l roku odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, pričom ustanovenia § 5 ods. 2 platia obdobne.

(3) Výmery nositeľa poistenia alebo súdne rozhodnutia vydané pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona v prípadoch, uvedených v ods. l, nie sú na prekážku novému rozhodnutiu o týchto nárokoch podľa ustanovení tohto zákona.

§ 9.

(1) Zrušuje sa zákon č. 99/1932, vládne nariadenie č. 36/1938 a zákon č. 78/1938 Sb. z. a n. s výnimkou uvedenou v ods. 2 tohto paragrafu.

(2) Na nemoce z povolania, ktorých začiatok (§ 2 ods. 3) nastal pred účinnosťou tohto zákona, treba použiť právne predpisy uvedené v ods. t s výnimkou prípadov, uvedených v § 8 ods. 1.

§ 10.

Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.

Príloha k zákonu č.......