Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 6. zasadanie.
491. Zpráva
ústavnoprávneho a kultúrneho výboru
o pripomienkach prezidenta republiky k usneseniu Snemu zo dňa 14. októbra 1941 o zákone o nedeliach a sviatkoch (tlač 428).
Prezident republiky podľa § 26 Ústavy vrátil Snemu usnesenie zo dňa 14. októbra 1941 o zákone o nedeliach a sviatkoch na nové rokovanie s týmito pripomienkami:
"V dnešných vojenných časoch, keď k udržaniu a budovaniu štátu a najmä k splneniu úloh hospodárskych treba vypäť všetky sily, nemožno pripustiť ďalšie rozširovanie sviatočných dní. Žiadam, aby sa Snem vrátil ohľadom § 4 k pôvodnému vládnemu návrhu zákona a aby bol ponechaný len počet sviatkov vo vládnom návrhu uvedených. Najmä pri veľkonočných sviatkoch a v ich okruhu je z dôvodov hospodárskych v terajších časoch nemysliteľné rozširovať počet sviatkov. Ak uvážime, že na Bielu sobotu je síce pracovný deň, pracuje sa však iba pol dňa, zvyčajnou kumuláciou dovoleniek jak v štátnych úradoch, tak i v mnohých podnikoch súkromných, by sa vypnulo pracovné tempo, ak by i Veľký piatok bol štátom uznaným sviatkom, na celé štyri dni. To je už v dnešných časoch, keď záleží na každom pracovnom dni, s hľadiska potreby bezvadného chodu štátnej správy a hospodárskeho života taká strata, ktorú si v dnešných mimoriadne ťažkých časoch nemôžeme dovoliť kvôli rozšíreniu počtu sviatkov. Naopak, malo by sa uvažovať o tom, či aspoň počas brannej pohotovosti štátu nemal by sa reštringovať počet štátnych sviatkov a nie rozmnožiť ich počet.
Z týchto dôvodov považujem s hľadiska záujmov štátu za potrebné o zákone v rámci týchto pripomienok znovu rokovať. "
Ústavnoprávny a kultúrny výbor rokovaly o týchto pripomienkach na spoločnom zasadnutí dňa 25. februára 1942, zásadne si osvojily stanovisko týchto pripomienok, ale dospely k tomu názoru, že na mimoriadne pomery vyvolané brannou pohotovosťou štátu treba brať ohľad na širšom základe. Z tohto dôvodu bol doplnený § 4 osnovy odsekom 2, podľa ktorého vláda sa splnomocňuje, aby na čas trvania brannej pohotovosti štátu vyhláškou v Úradných novinách vyňala niektoré sviatky (odsek 1) zpod všetkých alebo zpod niektorých ustanovení tohto zákona.
Ústavnoprávny a kultúrny výbor navrhuje, aby Snem prijal osnovu zákona o nedeliach a sviatkoch v tomto doplnenom znení.
V Bratislave 25. februára 1942. Dr. Martin Sokol v. r., Dr. František Orlický v. r.,
predseda zpravodajca ústavnoprávneho výboru
Dr. Emil B. Lukáč v. r.,
zpravodajca kultúrneho výboru.
Zákon
zo dňa......... 1942
o nedeliach a sviatkoch.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ l.
(1) V nedeľu sa zakazuje — okrem práce z dôvodov vyššej moci neodkladnej — vykonávať prácu, ktorá sa vzhľadom na svoju povahu pravidelne vykonáva len v pracovné (všedné) dni.
(2) V nedeľu sa zakazuje aj:
a) pracovať vo verejných úradoch, ústavoch a podnikoch a vyučovať na verejných školách ako aj na školách s právom verejnosti,
b) vydržiavať trhy (jarmoky),
c) započať tanečné zábavy pred 15. hodinou.
§ 2.
(1) V nedeľu pred Štedrým dňom (24. december) je povolený predaj všetkého tovaru od 9. do 18. hodiny. Ak Štedrý deň pripadne na nedeľu, povoľuje sa aj v ten deň predaj všetkého tovaru od 8. do 16. hodiny.
(2) Výnimky zo zákazu uvedeného v § l ods. l v záujme nerušeného chodu podnikov alebo v inom verejnom záujme povoľuje minister hospodárstva po dohode s príslušným ministrom a to všeobecné výnimky vyhláškou v Úradných novinách, jednotlivé výmerom.
(3) Výnimky za zákazu uvedeného v §
1 ods. 2 písm. a) povoľuje príslušné ministerstvo, zo zákazu uvedeného v § l ods.
2 písm, b) príslušný župný úrad a zo zákazu uvedeného v § l ods. 2 písm. c)
okresný úrad.
§ 3.
Ustanovenia §§1 a 2 o nedeľnom odpočinku platia i pre sviatky uvedené v § 4 ods. l s odchýlkami plynúcimi z ustanovení § 5.
§ 4.
(1) Sviatkami podľa tohto zákona sú:
a) 14. marec, 1. máj a 5. júl,
b) 1. a 6. január, Veľký piatok, Nanebovstúpenie Pána, Božie Telo, 29. jún, 15. august, 1. november, 8. a 25. december,
c) Veľkonočný a Svätodušný pondelok a 26. december.
(2) Vláda sa splnomocňuje, aby na čas trvania brannej pohotovosť štátu vyhláškou v Úradných novinách vyňala niektoré sviatky (ods. 1) zpod všetkých alebo zpod niektorých ustanovení tohto zákona.
§ 5.
(1) Príslušníci štátom uznaných cirkví, pre ktoré nie sú dni uvedené v § 4 písm. b) a c) cirkevnými sviatkami alebo sviatkami zvykové svätenými [§ 4 ods. l písm. c)], môžu v tieto dni pracovať; nesmú však pritom použiť služieb príslušníkov štátom uznaných cirkví, pre ktoré príslušný deň je cirkevným alebo zvykové sväteným sviatkom.
(2) Pre obce (mestá), v ktorých obyvatelia sú väčšinou (príslušníkmi štátom uznaných cirkví uvedených v prvej vete ods. l, nakoľko ide o sviatky uvedené v § 4 ods. l písm. b) a c) neplatia ustanovenia § l ods. l a ods. 2 písm, b) a c). Ustanovenie ods, l ohľadom zákazu použitia služieb príslušníkov iných vierovyznaní platí aj v tomto prípade. Ak vznikne pochybnosť ohľadom príslušnosti väčšiny obyvateľstva podľa prvej vety, vyhlási záväznosť sviatočného odpočinku (§ 3) pre príslušnú obec (mesto) okresný (mestský notársky) úrad berúc do ohľadu výsledok úradne vyhláseného posledného sčítania ľudu.
(3) Okresný (mestský notársky) úrad môže všeobecne alebo jednotlivé zakázať výkon prác, ktoré by mohly rušiť sviatočný ráz sviatkov, uvedených v § 4 ods. l písm. b) a c), ako aj cirkevných sviatkov hociktorej štátom uznanej kresťanskej cirkvi a vzbudiť verejné pohoršenie.
§ 6.
(1) Príslušníkov štátom uznaných kresťanských cirkví nemožno na ich cirkevné sviatky — okrem práce v podnikoch, v ktorých bola povolená výnimka podľa § 2 ods. 2 — nútiť k práci uvedenej v § l ods. 1.
(2) V sporných prípadoch, či ide o sviatok podľa ods. l, rozhodne Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom školstva a národnej osvety.
§ 7.
Ustanovenia o počítaní lehôt, určené v osobitných právnych predpisoch ohľadom nedieľ, platia i pre sviatky uvedené v § 4 ods. l a to aj vtedy, ak tieto predpisy majú ustanovenia čo do počítania lehôt len o nedeliach.
§ 8.
Dni uvedené v § 4 ods. l sa počítajú podľa gregoriánskeho kalendára.
§ 9.
Nezachováme ustanovení tohto zákona trescú okresné (štátne policajné) úrady ako priestupok peňažným trestom do Ks 10. 000, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie do jedného mesiaca.
§ 10.
Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa zrušujú všetky právne predpisy mu odporujúce; najmä sa zrušujú: zákon č. 65/1925 Sb. z. n., § 11 ods. l zákona č. 96/1925 Sb. z, a n., zákon č. 99/1939 Sl. z., vládne nariadenia č. 229/1933 Sb. z. a n., č. 25/1939 a č. 205/1940 Sl. z. a zákonný článok XIII/1891.
§ ll.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.