Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie.
7. zasadanie.
499.
Zpráva
ústavnoprávneho výboru
o nariadení s mocou zákona č. 267/1941 SI. z. o ochrane nájomníkov.
Ustanovenia nariadenia s mocou zákona č, 267/1941 Sl. z. o ochrane nájomníkov nie sú v súlade so zásadami, vyslovenými v § 44 ods. l Ústavy, lebo ochrana nájomníkov znamená obmedzovanie súkromného vlastníctva a tak pre normatívnu úpravu tejto otázky v smysle § 44 ods. l a § 79 ods. 2 Ústavy vyžaduje sa forma zákona.
Ochrana nájomníkov podľa zásad, uskutočnených v citovanom nariadení s mocou zákona, je ináč z dôvodov sociálnych v plnej miere odôvodnená a žiadúca. Z tohto dôvodu ústavnoprávny výbor ustanovenia citovaného nariadenia s mocou zákona in merito schvaľuje a navrhuje im poskytnúť vo forme predloženej osnovy nového zákona Ústavou vyžadovaný legálny základ, a to ex tunc, t. j. od účinnosti citovaného nariadenia s mocou zákona, ktoré sa podľa § 16 nového zákona zrušuje.
Pritom sa zdôrazňuje, že právni ustanovizeň ochrany nájomníkov je iba prechodným — núdzovým — opatrením, ktoré je odôvodnené len mimoriadnymi hospodárskymi pomermi, vyvolanými najmä stavom brannej pohotovosti štátu, avšak táto ustanovizeň má byť zrušená (novým zákonom) hneď, len čo jej ďalšie zachovanie z príčin sociálnych nebude potrebné Z tohto dôvodu sa obmedzila účinnosť zákona časové dňom 31, decembrom 1944.
V § l ods. 2 písm. 1) a písm. m) vynechala sa stať "ak ide o byt, pozostávajúci z jednej obytnej miestnosti a kuchyne s príslušenstvom alebo o byt menší" preto, lebo jej obsah vyplýva už z obmedzenia, uvedeného v ustanovení § 11 ods. l osnovy.
V ustanovení § 12 ods. l vynechaním časového termínu,, od 1. novembra 1918" vylúčily sa z ochrany podľa tohto zákona všetky domy vo vlastníctve subjektov, v tomto ustanovení uvedených, — na druhej strane sa však podľa nového ods. 3 tohto paragrafu rozšírila ochrana nájomníkov aj na byty, uvedené v § 11, v takých domoch, ktoré prešly do vlastníctva štátu podľa vyhlášky č. 238/1941 Úradných novín, nakoľko nájomníkom nie je Žid. Tieto dve zmeny sa zakladajú na iniciatívnom návrhu zúčastnených rezortov a sú odôvodnené skutočnou praktickou potrebou. Nové ustanovenie ods. 3 je s hľadiska sociálneho žiadúcim doplnkom nového zákona.
V § 14 vynechala sa citácia "(§§ 14 a 15 zák. čl. XLIII/1914) " so zreteľom na to, že namiesto citovaných zákonných ustanovení od účinnosti zákona č. 14/1942 Sl. z. nastúpily ustanovenia § 28 citovaného nového zákona
Ústavnoprávny výbor odporúča osnovu v predloženom znení prijať.
V Bratislave 11. marca 1942.
Dr. Karol Mederly v. r., Dr. Aladár Kočiš v. r.,
predseda. zpravodajca.
Zákon zo dňa 1942
o ochrane nájomníkov.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
DIEL PRVY. O výpovedi.
§ 1.
(1) Prenajímatelia bytov môžu vypovedať nájomnú smluvu len so svolením okresného súdu, v obvode ktorého je byt. Svolenie k výpovedi možno dať len z dôležitých dôvodov.
(2) Za dôležitý dôvod (ods. 1) sa považuje najmä:
a) ak nájomník ujednané alebo v prípustnej miere zvýšené (§ 8) nájomné nespornej výšky, hoci bol doporučeným listom upomenutý, nezaplatil po uplynutí obvyklej alebo na platenie nájomného dohodnutej lehoty do konca lehoty, ktorú povolil prenajímateľ aspoň na 24 hodín od upomienky;
b) ak bol nájomník alebo člen jeho domácnosti odsúdený pre trestný čin, ktorý sa stíha z úradnej moci, spáchaný na prenajímateľovi alebo členovi jeho domácnosti bývajúcom v dome, alebo pre trestný čin proti bezpečnosti cti, spáchaný na týchto osobách, alebo pre trestný čin proti cudziemu majetku, spáchaný na obyvateľoch domu;
c) ak bol nájomník vypovedaný z územia Slovenskej republiky, alebo ak bol nájomník, ktorý v byte sám býva, vypovedaný z obce;
d) ak má nájomník iný a dostatočný byt v obci a ak nepotrebuje byt pre výkon alebo pri výkone svojho povolania, alebo ak nebýva v byte trvalé, lebo má primeraný byt inde;
e) ak nájomník bez povolenia, potrebného podľa zákona, používa byt na iné ciele než k obývaniu;
f) ak nájomník, členovia jeho domácnosti alebo osoby, ktoré nájomník prijal do bytu alebo do svojich služieb, porušujú opätovne hrubo poriadok v dome, alebo ak spôsobujú svojím chovaním v dome oprávnené pohoršenie a nájomník, hoci bol vyzvaný, neurobil možnú nápravu;
g) ak nájomník proti ujednanému zákazu alebo bez svolenia vlastníka domu dal do podnájmu alebo celý byt alebo len jeho časť, ale sám býva trvalé inde;
h) ak nájomník najaté miestnosti celkom alebo zčasti so zariadením alebo bez neho dal do podnájmu za úplatu, ktorá je vzhľadom na nájomné, ním samým platené, neprimerane vysoká;
i) ak preukáže prenajímateľ právoplatné úradné povolenie na užitočnejšiu stavbu, ktorú nemožno vykonať bez vyprázdnenia najatých miestností. Výpoveď podľa tohto ustanovenia možno dať najmenej na tri mesiace. Ak prenajímateľ zo svojej viny nezačne so stavbou do troch mesiacov po odovzdaní bytu, alebo v nej nepokračuje nepretržite, je povinný nájomníkovi prenajať byt znovu, zaplatiť mu sťahovacie trovy a nahradiť inú škodu;
j) ak sa chce vlastník domu nasťahovať trvalé do bytu vo svojom dome, ktorý má len jeden alebo dva byty, ak vlastníctvo tohto domu nadobudol pred 31. decembrom 1931;
k) ak majiteľ továrenského, živnostenského alebo poľnohospodárskeho podniku potrebuje byt, zriadený pri podniku, na ciele prevádzky, a to pre ubytovanie zamestnancov podniku;
1) ak sa prenajímateľ chce nasťahovať do bytu vo svojom dome, ktorého vlastníctvo nadobudol najmenej dva roky pred podaním návrhu na výpoveď a zadováži nájomníkovi náhradný byt, ktorý súd uzná za dostatočný. Ustanovenie toto nemožno použiť, ak má prenajímateľ primeraný byt vo svojom alebo manželovom (manželkinom) dome, alebo ak je v jeho alebo v dome manželovom (manželkinom) primeraný byt, ktorý nepodlieha ustanoveniam tohto zákona a neobývajú ho príslušníci rodiny prenajímateľovej;
m) ak prenajímateľ potrebuje byt v dome, ktorého vlastníctvo nadobudol najmenej dva roky pred podaním návrhu na výpoveď, pre svoje ženaté alebo vydaté deti alebo pre deti, ktoré sobášom mienia založiť vlastnú domácnosť a nemajú dostatočný vlastný byt, a ak prenajímateľ zadováži nájomníkovi náhradný byt, ktorý súd uzná za dostatočný Ustanovenie toto nemožno použiť, ak je v dome prenajímateľovom, jeho manžela (manželky), osôb, ktoré chce prenajímateľ do bytu nasťahovať, alebo ich rodičov primeraný, byt, ktorý nepodlieha ustanoveniam tohto zákona a neobýva ho prenajímateľ alebo príslušníci jeho rodiny Ak bola podľa tohto ustanovenia daná výpoveď z iného bytu v lom istom dome, možno použiť toto ustanovenie len po uplynulí jedného roku;
n) ak prenajímateľ potrebuje prevodzovňu v dome, ktorého vlastníctvo nadobudol najmenej dva roky pred podaním návrhu na výpoveď, pre seba, svojho manžela (manželku) alebo svoje dieťa. Ustanovenie toto nemožno použiť, ak je v dome prenajímatelovom, jeho manžela (manželky) alebo jeho dieťaťa primeraná prevodzovňa, nepodliehajúca ustanoveniam tohto zákona;
o) ak nájomník má v obci, v ktorej býva, alebo vykonáva svoje povolanie, dom, v ktorom je primerane veľký byt, nepodliehajúci ustanoveniam tohto zákona; ustanovenie toto možno použiť len na miestnosti, užívané na bývanie;
p) ak nájomníka právoplatný rozsudok alebo výrok živnostenského úradu zbavil živnostenského oprávnenia, alebo ak ho súd odsúdil pre úžeru alebo pre trestné činy, uvedené v §§ 387, 414 a 416 zák. čl. V/1878 a v § 4 zák. čl. V/1916. Z týchto dôvodov možno dať výpoveď len z miestností, užívaných na prevodzovanie živnosti, ktoré nie sú časťou bytu; ak sa vzťahovala nájomná smluva aj na iné miestnosti, určí nájomné, pripadajúce na tieto miestnosti, na návrh súd po potrebnom vyšetrení;
r) ak preukáže cudzí štát, ktorý je vlastníkom domu, že potrebuje miestnosti
na ciele svojej diplomatickej misie alebo svojho konzulárneho úradu, alebo že ich potrebuje pre ubytovanie zamestnancov tejto misie alebo úradu, avšak len v prípade, ak nadobudol vlastníctvo domu pred 1. aprílom 1928 a ak používa Slovenská republika tie isté výhody v štáte, o ktorý ide. Vyhlásenie o tom, či je vzájomnosť zachovávaná, dáva súdu v prípadoch pochybných Ministerstvo pravosúdia po dohode s ministrom zahraničných vecí; toto vyhlásenie je pre súd záväzné.
(3) Ak bola pripustená výpoveď z dôvodov, uvedených v ods. 2 pod písm. j) až n), je prenajímateľ povinný vypovedanému nájomníkovi znovu prenajať byt alebo inú miestnosť a nahradiť mu zavinenú škodu, ak byt alebo miestnosti nebudú do štyroch týždňov po vyprázdnení použité na cieľ, pre ktorý bola výpoveď povolená Do tejto lehoty sa nevpočíta čas potrebný na úpravu miestností, ak sa s úpravou započalo najneskoršie do 14 dní po uprázdnení miestností a ak sa v nej riadne pokračuje.
(4) Pojem náhradného bytu, dostatočného podľa ods. 2 písm. 1) a m) určuje vládne nariadenie č. 103/1930 Sb. z. a n.
§ 2.
(1) Smluvy nájomné, uzavreté na určitú dobu po 3. máji 1920, pokladajú sa počas platnosti tohto zákona za uzavreté na neurčitú dobu s výpovednou lehotou, určenou osobitnými predpismi alebo v mieste obvyklou. Na výpoveď prenajímateľovu treba použiť ustanovenia § l s tým obmedzením, že pred uplynutím dojednanej nájomnej doby môže prenajímateľ vypovedať takú smluvu len z dôvodov, uvedených v § l ods. 2 písm. a) až e), g), h) a i) a v § 3 ods. 2.
(2) Ustanovenia ods. l sa nevzťahujú na smluvy nájomné, uzavreté na určitý čas, kratší ako tri mesiace, vyjmúc, žeby nájomník používal byt so svolením prenajímateľovým ďalej ako tri mesiace.
§ 3.
(1) V čase platnosti tohto zákona môže prenajímateľ žiadať zrušenie nájomnej smluvy bez výpovede len, alt zneužíva nájomník byt na veľkú škodu prenajímateľovu, alebo ak treba prenajaté stavisko z nariadenia stavebného úradu znovu stavať alebo zrúcať.
(2) Z dôvodov uvedených v ods. l možno tiež povoliť výpoveď podľa § 1.
§ 4.
(1) Ak chce prenajímateľ dať výpoveď, urobí tak písomne alebo protokolárnym návrhom na okresnom súde, v obvode ktorého je byt. V návrhu treba uviesť okrem bytu a času, na ktorý sa dáva výpoveď, dôvod výpovede a dôkazy. Ak ide o dôvod výpovede podľa § l ods. 2 písm. k), treba potrebu podniku preukázať právoplatným potvrdením okresného úradu. V žiadosti o potvrdenie treba označiť meno nájomníka, ktorému má byť daná výpoveď a zamestnanca, pre ktorého majiteľ podniku byt potrebuje. Nájomníka treba o pokračovaní upovedomiť. Proti potvrdeniu môže si sťažovať majiteľ podniku a nájomník na župnom úrade, ktorý rozhoduje s konečnou platnosťou. Iné dôvody v pokračovaní nemožno si všímať.
(2) Súd, vypočujúc strany, vykoná v mimospornom pokračovaní potrebné vyšetrenia a vysloví usnesením, čí pripustí výpoveď; súčasne rozhodne o útratách. V usnesení, ktorým súd pripustí výpoveď, udá súčasne určitý čas, kedy sa nájom skončí, a nariadi nájomníkovi s pohrozením exekúciou, aby odovzdal byt v určenom čase. Ak uplynula už v čase, kedy súd povoľuje výpoveď, dojednaná alebo osobitnými predpismi určená alebo v mieste obvyklá výpovedná lehota, určí súd čas, kedy sa skončí nájom, a to pri nájme na neurčitú dobu — tak, akoby výpoveď bola daná v najbližšej výpovednej lehote, ak sa výpoveď nenavrhovala pre lehotu ešte neskoršiu, a pri nájme na určitú dobu, — tak, aby nájomca mal na vyprázdnenie primeraný čas.
(3) Svolenie k výpovedi z dôvodu uvedeného v § l ods. 2 písm. a) môže súd odoprieť, ak nájomník zaplatí dlžné nájomné najneskoršie pred skončením pokračovania.
(4) Proti usneseniu možno podať rekurz do 8 dní od doručenia na krajský súd; rekurz sa má podať na okresnom súde. Proti usneseniu krajského súdu sa opravný prostriedok nepripúšťa. Vyhovujúce právoplatné usnesenie nahradzuje platnú výpoveď.
§ 5.
O útratách pokračovania platia zásady pokračovania sporného.
§ 6.
(1) Po smrti nájomníkovej vstupujú do nájomnej smluvy o byte príslušníci jeho rodiny, ak bývali v jeho byte v čase jeho smrti už aspoň tri mesiace, nemajúc vlastného bytu. Ak niet takých osôb, alebo ak ide o iné miestnosti než byt, platia na prechod práv z nájomnej smluvy na dedičov nájomníkových a na pomer medzi dedičmi a prenajímateľom ustanovenia občianskeho práva,
(2) Ak nájomník zanechá spoločnú domácnosť so svojou rodinou a spoločný byt opustí, prechádzajú práva a povinnosti nájomníka na príslušníkov jeho rodiny, ak títo nevyhlásia do týždňa, že nechcú pokračovať v nájomnom pomere.
§ 7.
(1) Ustanovenia predchádzajúcich paragrafov sa vzťahujú aj na nájomné smluvy o prevádzaní živností v najatých miestnostiach.
(2) Účinnosť ustanovení §§ l až 6 a ustanovení ods. l tohto paragrafu nemožno vylúčiť alebo obmedziť smluvou strán.
DIEL DRUHÝ. Nájomné.
§ 8.
(1) O zvýšení nájomného, o primeranosti úplaty za užívanie zariadenia prenajatého bytu a iného dojednaného plnenia
platia ustanovenia, zákona č. 63/1940 Sl. z. a právne predpisy vydané na jeho základe.
(2) Podnájomné s vedľajšími poplatkami nesmie byť väčšie ako nájomné s vedľajšími poplatkami, ktoré platí nájomník, a ak bola daná len časť bytu do podnájmu, — ako pomerná časť nájomného s vedľajšími poplatkami, pripadajúcimi na časť danú do podnájmu.
(3) Nájomník je povinný na žiadosť vlastníka domu oznámiť mu každý podnájom a súčasne udať meno a povolanie podnájomníka, výšku podnájomného a výšku úplaty za užívanie zariadenia bytu a iné dojednané plnenia.
§ 9.
Prenájom alebo postúpenie bytu s podmienkou, že nájomník kúpi zariadenie bytu, je zakázané. Čo bolo z tohto dôvodu platené, možno požadovať zpät so zákonnými úrokmi.
§ 10.
(1) Zakázané sú všetky právne úkony, ktorými doterajší nájomník alebo iný užívateľ bytu dáva sebe alebo niekomu inému niečo poskytovať alebo sľubovať za postúpenie bytu alebo v súvislosti s tým, alebo ktorými prenajímateľ okrem nájomného dáva poskytovať alebo sľubovať sebe alebo niekomu inému niečo za to, že prenajíma byt, alebo ktorými si niekto dáva poskytovať alebo sľubovať neprimeranú odmenu za sprostredkovanie nájmu.
(2) Čo bolo plnené proti ustanoveniu ods. l, možno požadovať zpät so zákonnými úrokmi. Tohto nároku na vrátenie nemožno sa zriecť vopred. Nárok na vrátenie sa premlčuje do 6 mesiacov od zrušenia nájomnej smluvy
DIEL TRETÍ. Ustanovenia všeobecné a trestné.
§11.
(1) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na byty, pozostávajúce okrem kuchyne a izby pre slúžku z jednej obytnej
miestnosti, a na byty menšie, prenajaté v oboch prípadoch pred 1. januárom 1940, a na miestnosti, ktoré nie sú časťou bytu a majú povahu malých prevodzovieň, a to aj v prípadoch, v ktorých už bola prípadne daná výpoveď k 31. decembru 1941.
(2) Ustanovenia tohto zákona vzťahujú sa, nakoľko nie je inak ustanovené, i na jednotlivé časti bytu a akékoľvek iné miestnosti, ktoré sú predmetom nájomnej alebo podnájomnej smluvy, ale len ak patria k bytu, určenému v ods. 1.
P) Príslušníkmi rodiny podľa ustanovení tohto zákona sú: manžel, príbuzní v línii priamej a súrodenci.
§ 12.
(1) Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na domy, ktoré sú vo vlastníctve osady, obce, župy, sociálne poisťovacieho ústavu alebo stavebného sdruženia, ktoré bolo uznané za obecne prospešné, na domy vo Vlastníctve alebo správe štátu — okrem domov uvedených v ods. 3, — na domy, ktoré sú vo vlastníctve železníc alebo železničných fondov, a na byty (prevodzovne), v ktorých nájomníkom je Žid (§ l nariadenia č. 196/1941 Sl. z. ),
(2) Ak ide o domy, obce alebo župy, je výpoveď prípustná len na základe právoplatného usnesenia obecnej rady u obce — župného výboru u župy.
(3) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na byty, uvedené v § 11, v domoch, ktoré prešly do vlastníctva štátu podľa vyhlášky č. 238/1941 Úradných novín, nakoľko nájomníkom nie je Žid.
§ 13.
Výhody tohto zákona používajú aj príslušníci cudzieho štátu za rovnakých podmienok ako príslušníci Slovenskej republiky, ak cudzí štát postupuje voči príslušníkom Slovenskej republiky v tomto ohľade rovnako ako voči svojim štátnym príslušníkom.
§ 14.
Zápisnice a podania v súdnom pokračovaní podľa tohto zákona podliehajú popiatkom určeným pre pokračovanie mimosporné; z konečného usnesenia má sa zaplatiť poplatok, rovnajúci sa polovičnému rozsudočnému.
§ 15.
Osobu, ktorá údaje požadované týmto zákonom, učiní nesprávne alebo neúplné, alebo vôbec neučiní, alebo inak tento zákon obchádza, ako a] toho, kto sa dopustí činov, ktoré sú podľa tohto zákona zakázané, — ak nejde o čin prísnejšie trestný, — potresce pre priestupok okresný (štátny policajný) úrad peňažným trestom do Ks 20. 000. — alebo zatvorením do 6 mesiacov. Nevymožiteľný peňažný trest treba premeniť na zatvorenie v medziach trestu na slobode.
§ 16.
Nariadenie s mocou zákona č. 267/1941 Sl. z. sa zrušuje.
§ 17.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť odo dňa 1. januára 1942 a stráca účinnosť dňom 31. decembrom 1944; vykoná ho minister vnútra s ministrom financií a s ministrom pravosúdia.