Snem Slovenskej republiky 1942
I. volebné obdobie. 7. zasadanie.
501. Zpráva
sociálneho a zdravotného výboru
o vládnom návrhu zákona o Lekárskej komore (tlač 487).
Sociálny a zdravotný výbor prerokoval predložený návrh zákona dňa 3. marca 1942.
V dôsledku nového štátneho zriadenia doterajší zákon o lekárskych komorách z roku 1929 stratil na význame. Nová Komora organizuje sa úplne na autoritatívnom podklade. Pri najprísnejšej osobnej zodpovednosti orgány Komory majú možnosť vybavovať všetky záležitosti stavu lekárskeho podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Veľkým prielomom do doterajších pomerov je, že Lekárska komora dostáva do rúk právo upravovať lekársku službu u nositeľov verejnoprávneho sociálneho poistenia. Naproti tomu Komora berie na seba zodpovedný záväzok zaistiť lekársku službu. Novotou je, že lekár je povinný na príkaz Komory prijať službu u nositeľa verejnoprávneho poistenia, čo je v dnešných mimoriadnych časoch veľmi potrebné.
Zákon pozdvihuje autoritu Lekárskej komory i tým, že úrady budú povinné vyžiadať si mienky Komory v dôležitejších otázkach zdravotníctva a lekárskeho stavu. Disciplinárnej právomoci Komory budú podliehať aj úradní lekári ohľadne ich súkromno-lekárskej činnosti.
Predložená osnova zaisťuje Lekárskej komore účasť na regulovaní verejného zdravotníctva a ochrane zdravia národa.
Sociálny a zdravotný výbor vykonal na osnove len štylárne zmeny, úpravu právnych otázok ponechal na uváženie ústavnoprávneho výboru a slávnemu Snemu odporúča, aby osnovu zákona v upravenom znení odhlasoval.
V Bratislave 3. marca 1942 Rudolf Čavojský v. r, Dr. Ernest Rosival v. r,
predseda zpravodajca.
Zpráva
ústavnoprávneho výboru.
Keď štátna správa hneď v začiatkoch štátnej samostatnosti rozpustila orgány terajšej Lekárskej komory a správu vecí sverila do rúk vládneho komisára, uložila tomuto pripraviť nový moderný zákon o Lekárskej komore.
Osnova zákona shrňuje v sebe výsledok mnohoročných skúseností. Vzorom bola základná myšlienka nemeckého komorného zákona, pričom, osvedčené predpisy platného zákona boly prevzaté. Zásada, že lekár nemá byť len zárobkove činnou osobou, ale že má voči národu rozličné povinnosti, je v celej osnove náležite uplatnená.
Okrem niektorých zmien formálnej a štylárnej povahy ukázala sa potreba, aby výbor uskutočnil na osnove tieto zmeny:
Do § 2 ods. l vsunul ustanovenie § 3 vládneho návrhu o vylúčení Židov a židovských miešancov z Komory, aby táto jediná výnimka bola hneď za ustanovením, ktoré určuje, kto je členom Komory. V dôsledku tejto zmeny bolo potrebné ostatné paragrafy prečíslovať.
V § 3 sa zdôraznilo, že lekári sú povinní prihlásiť sa do Komory priamo.
So zreteľom na dôležitosť funkcie predsedu Komory priklonil sa výbor v § 5 k tomu názoru, že predsedu Komory má ustanovovať a odvolávať prezident republiky na návrh vlády. V tomto paragrafe uvedené znenie prísahy prispôsobil textu, ktorý je aj v iných zákonoch obvyklý.
Z § 6 vylúčil ods. 2 vládneho návrhu (§ 7) o sprostredkovaní predsedu v sporoch medzi členmi, lebo toto ustanovenie by mohlo viesť k domnienke, že predseda je povinný v každom spore medzi členmi zakročovať. Možnosť sprostredkovania sa ale ani týmto vylúčením neznemožňuje.
Podobne ako v § 7, aj v ostatných paragrafoch zmenil výbor v záujme jednotnosti a správnosti terminológie výrazy "poriadková pokuta" a "odpor" na "pokuta" a "sťažnosť".
Preštylizovaním ustanovení § 11 vylúčil výbor možnosť predsedu Komory prípadne jeho zástupcu odmeňovať za výkon ich funkcie, aby sa nestali platenými zamestnancami a postavil ich s nárokom na náhradu za stratu času na roveň ostatným funkcionárom Komory.
Paragraf 13 doplnil ustanovením, že je povinnosťou lekára v prípade potreby upozorniť aj na to, aby chorý vykonal svoje náboženské povinnosti.
V diele druhom usporiadal výbor jednotlivé paragrafy tak, aby nasledovaly za sebou v tom poriadku, v akom sa deje disciplinárne pokračovanie.
V § 17 zvýšil počet prísediacich členov disciplinárneho sboru zo 6 na 8 a náhradných členov z 3 na 4. Toto ustanovenie má umožniť zriadenie dvoch disciplinárnych senátov po štyroch prísediacich (viď § 31), aby sa disciplinárne veci mohly prideľovať raz jednému raz druhému senátu, pričom jednému by predsedal predseda disciplinárneho senátu, druhému jeho zástupca. Týmto riešením zabezpečí sa aj nestranné vybavovanie disciplinárnych vecí a obmedzí sa možnosť rovnosti hlasov.
Podľa novej štylizácie § 19 disciplinárne oznámenie podáva predseda Komory; tiež on určuje, kto z komorných obžalobcov má zastupovať obžalobu.
Paragraf 22 ods. 3 doplnil ustanovením, že disciplinárny senát sa má usniesť na zastavení disciplinárneho pokračovania aj vtedy, ak obvinený po spáchaní previnenia upadol do nevyliečiteľnej duševnej choroby, vylučujúcej pričítateľnost.
Z § 28 vylúčilo sa ustanovenie, že aj komorný obžalobca má právo pribrať dôverníkov na pojednávanie, ako zbytočné, lebo ustanovizeň dôverníkov sa vzťahuje vždy len na obvineného.
Zmena ustanovení § 31 vyplýva zo štylizácie § 17.
V § 33 nie je predpísané označenie pre rozhodnutia disciplinárneho senátu, ale výbor predpísal, že rozhodnutie o vine alebo nevine obžalovaného má sa vždy označiť ako rozsudok.
V § 34 vylúčil ustanovenie o pomocnom zapisovateľovi a určil, že zapisovateľom má byť zamestnanec Komory.
Oproti vládnemu návrhu vyslovil výbor v § 35 zásadu, že vzdanie sa lekárskej činnosti nemá za následok suspenziu diciplinárneho pokračovania. Je predsa v záujme Komory, aby každé disciplinárne pokračovanie bolo čím skôr ukončené, a to, aby v prípade, že lekár znova chce vykonávať činnosť, nemusela sa Komora po rokoch zaoberať s posudzovaním previnenia lekára. Posledný odsek tohto paragrafu ako zbytočnú formalitu výbor vylúčil.
Paragraf 50 Vládneho návrhu vylúčil výbor z osnovy, lebo trestanie uverejňovania obsahu spisov a pojednávania disciplinárneho pokračovania platné zákony už upravujú.
Ústavnoprávny výbor navrhuje, aby slávny Snem predloženú osnovu v upravenom znení prijal.
V Bratislave 11. marca 1942.
Dr. Karol Mederly v. r., Dr. Aladár Kočiš v. r.,
predseda zpravodajca
Zákon
zo dňa 1942
o Lekárskej komore.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý.
O zriadení, úlohách, složení a pôsobnosti
Lekárskej komory a o povinnostiach jej
členov.
§ 1.
(1) Na ochranu cti lekárskeho stavu a na ochranu a podporu jeho záujmov zriaďuje sa Lekárska komora (v ďalšom texte ,, Komora").
(2) Komora je verejnoprávnou korporáciou; jej sídlo je v Bratislave.
§2.
(1) Členmi Komory sú všetci lekári, ktorí na území Slovenskej republiky, súd na to oprávnení, vykonávajú lekársku činnosť, ak nie sú Židmi alebo židovskými miešancami [§ l a § 2 písm. a) nariadenia č. 198/1941 Sb. z. ].
(2) Lekárskou činnosťou (ods. 1) je výkon lekárskej praxe, činnosť lekára vo verejnej alebo súkromnej službe a vôbec každá taká činnosť lekára, ktorá je v záujme zdravia jednotlivca alebo pospolitosti.
(3) V sporných prípadoch rozhoduje Ministerstvo vnútra, či ide o lekársku činnosť alebo nie.
§3.
Každý lekár (§2) je povinný prihlásiť sa písomne priamo do Komory do 15 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona; lekári, ktorí započnú lekársku činnosť po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, sú povinní takto sa prihlásiť do 15 dní odo dňa započatia lekárskej činnosti. V tej istej lehote treba oznámiť aj každú zmenu, ktorej hlásenie predpisuje stavovský poriadok (§ 13 ods. 3).
§4.
(1) Orgány Komory sú:
a) predseda,
b) predsednícka rada,
c) poradný sbor,
d) disciplinárny senát.
(2) Predseda Komory môže pre osobitné úlohy zriadiť aj iné orgány a môže ich hockedy zrušiť.
§5.
(1) Predsedu Komory ustanovuje a odvoláva prezident republiky na návrh vlády. Predseda Komory má stáleho zástupcu, ktorého na jeho návrh ustanovuje a odvoláva minister vnútra.
(2) Predseda Komory a jeho stály zástupca pri nastúpení úradu skladajú do rúk ministra vnútra prísahu tohto znenia: ,, Prisahám Bohu Všemohúcemu a Vševedúcemu, že budem verný Slovenskej republike a budem zachovávať všetky zákony a nariadenia a že budem svoje povinnosti v Lekárskej komore plniť podľa zákonných ustanovení náležité a svedomité. Tak mi Pán Boh pomáhaj!"
(3) Predseda Komory a jeho stály zástupca sú zodpovední za výkon svojej funkcie ministrovi vnútra.
§6.
Predseda spravuje Komoru a zastupuje ju navonok, svoláva schôdzky predsedníckej rady, poradného sboru prípadne schôdzku členstva, a predsedá im. Podpisuje tiež všetky listiny, ktorými Komora nadobúda práva alebo sa ich vzdáva, alebo ktorými sa zaväzuje.
§7.
(1) Predseda môže pre nezachovanie ustanovení §§ 3, 12, 18 ods. 3 a § 23 ods. l uložiť pokutu od Ks 50 do Ks 1. 000. Pred uložením pokuty treba obvineného člena zápisnične vypočuť v prítomnosti zapisovateľa a dať mu možnosť obhajoby, O vypočutie obvineného člena možno požiadať okresný (mestský notársky) úrad, v obvode ktorého býva.
(2) O uložení pokuty treba pokutovaného písomne upovedomiť; proti uloženiu pokuty možno do 15 dní po doručení upovedomenia podať sťažnosť na Ministerstvo vnútra. Sťažnosť treba podať na Komore.
§8.
Stály zástupca predsedu, ak zastupuje predsedu, vykonáva všetky povinnosti a práva, ktoré prislúchajú predsedovi Komory.
§9.
Predsednícka rada pozostáva zo 6 členov, ktorých určí predseda z členov poradného sboru; aspoň polovica členov musí byť činná v zdravotnej službe verejnoprávneho poistenia. Predseda Komory svoláva predsednícku radu podľa potreby, aby mu radila najmä pri riešení dôležitejších vecí. Predseda má vypočuť predsednícku radu aj vo veciach, ktoré sa ináč predkladajú na vyjadrenie poradnému sboru, ak je potrebné neodkladné opatrenie.
§ 10.
(1) Poradný sbor radí predsedovi vo veciach, ktoré sa týkajú správy Komory. Má 16 členov, ktorých ustanovuje a odvoláva minister vnútra na návrh predsedu Komory; návrh nech má na zreteli primerané zastúpenie jednotlivých složiek lekárskeho stavu a príslušnosť k národným skupinám.
(2) Predseda svoláva poradný sbor podľa potreby ale najmenej raz do roka; podáva mu prehľad o činnosti Komory za čas uplynulý od poslednej schôdzky poradného sboru a vypočuje ho najmä vo veciach:
a) určenia výšky členovského príspevku,
b) ustaľovania rozpočtu a záverečných účtov,
c) nakladania s majetkom,
d) návrhu na určenie a schválenie tarify lekárskych honorárov.
e) návrhov podávaných Ministerstvu vnútra ohľadom usadzovania sa lekárov,
f) zriaďovania sociálne-zdravotných ustanovizní pre lekárov a ich rodiny ako aj zamestnancov Komory a ich rodiny,
g) systemizovania zamestnaneckých miest a vydania služobného a disciplinárneho poriadku pre zamestnancov Komory, h) stavovského poriadku. (3) Úlohou poradného sboru je aj inak podporovať činnosť predsedu Komory, najmä podávať mu návrhy vo veciach, ktoré sa týkajú spoločných záujmov lekárskeho stavu, jeho poslania, ako aj cti a vážnosti lekárskeho povolania.
§ 11.
(1) Predsedom Komory, jeho stálym zástupcom alebo členom orgánov uvedených v § 4 môže byť len slovenský štátny občan.
(2) Funkcie v Komore sú čestné. Funkcionári majú nárok na náhradu za stratu času pri vykonávaní svojich funkcií. Funkcionári bývajúci mimo sídla Komory majú okrem toho nárok na náhradu cestovných trov. Výšku náhrad určí predseda Komory, — pre predsedu a jeho zástupcu predsednícka rada.
(3) Odmeny a náhrady hradí Komora z vlastných prostriedkov.
§12.
Funkcionár Komory je povinný svedomité plniť úlohy jemu prikázané, ak mu v tom neprekážajú vážne príčiny.
§ 13.
(1) Lekár (§ 2) je povolaný starať sa o zdravie jednotlivca ako aj celej pospolitosti. Svojmu povolaniu je povinný venovať sa horlivo a svedomité a musí vždy dbať na česť a dôstojnosť lekárskeho stavu. Najmä je povinný chorému, ktorého
prijal do lekárskeho ošetrovania, venovať sa svedomité, a podlá zásad lekárskej vedy, svojich skúseností a podľa platných predpisov chrániť záujem chorého, v prípade potreby upozorniť na náboženské povinnosti a chrániť zdravých.
(2) Voči svojmu stavu je lekár povinný sa chovať podľa zásad stavovského poriadku.
(3) Stavovský poriadok vydá predseda Komory po vypočutí poradného sboru a po schválení Ministerstvom vnútra; to isté platí o zmenách a doplnkoch stavovského poriadku. Až do jeho vydania smerodajné sú ustanovenia doteraz platného stavovského poriadku.
§ 14.
(1) Kolektívne smluvy, ktoré sa týkajú usporiadania lekárskej služby, možno uzavierať iba s Komorou.
(2) Smluvy nositeľa verejnoprávneho poistenia s jednotlivými lekármi, pokiaľ sa týkajú lekárskej služby, vyžadujú súhlas Komory; bez takéhoto súhlasu sú smluvy právne neúčinné.
(3) Nositelia verejnoprávneho poistenia pri uzavieraní smlúv podľa ods. l a 2 sú povinní podať Komore na jej dotaz zprávy o organizácii a vykonávaní lekárskej služby pre svojich poistencov ako aj zprávy o výsledku hospodárenia, nakoľko tieto majú vplyv na usporiadanie lekárskej služby.
(4) Komora je povinná byť nápomocná, aby sa riadne zaistila lekárska služba so strany nositeľov verejnoprávneho poistenia.
(5) Lekár, vykonávajúci prax, je povinný na príkaz Komory prijať službu u nositeľa verejnoprávneho poistenia, s ktorým je Komora v smluvnom pomere.
§15.
(1) Lekári sú povinní svedomité poskytovať lekársku pomoc. Pre požadovanie honorárov je smerodajná komorná tarifa. Komornú tarifu (normálnu lekársku sadzbu) sostaví predseda Komory po vypočutí
poradného sboru a predloží ju na schválenie ministrovi vnútra, ktorý pred rozhodnutím vypočuje nositeľov verejnoprávneho poistenia o najnižšej hranici honorárov. Schválenú komornú tarifu vyhlási minister vnútra v Úradných novinách.
(2) Ustanovením ods. l nie je dotknuté právo súkromných strán dohodnúť sa o výške honorárov, pričom treba brať zreteľ na majetkové pomery nemocného.
(3) Lekár i strana spoločne môžu požiadať Komoru o smierlivé riešenie sporu o oprávnenosti a primeranosti lekárskej požiadavky.
S 16.
(1) Komora podlieha dozoru Ministerstva vnútra.
(2) V dôležitých veciach, týkajúcich sa lekárskeho stavu a zdravotníctva, povinné sú úrady a verejné korporácie vyžiadať si mienku Komory.
(3) Komora je povinná na požiadanie spolupracovať s úradmi a verejnoprávnymi korporáciami vo veciach zdravotníctva na pozdvihnutie zdravia národa.
Diel druhý. Predpisy disciplinárne.
§ 17.
(1) Disciplinárnu moc nad členmi Komory vykonávajú disciplinárne senáty. Počet prísediacich ustaľuje sa na 8 riadnych a 4 náhradných členov okrem predsedu.
(2) Predsedu disciplinárneho senátu ustanovuje a odvoláva minister vnútra na návrh predsedu Komory.
(3) Členov a náhradníkov disciplinárneho senátu ustanovuje a odvoláva na návrh predsedu disciplinárneho senátu predseda Komory, ktorý určí tiež jedného z nich za zástupcu predsedu disciplinárneho senátu.
(4) Ustanovení funkcionári disciplinárneho senátu složia do rúk predsedu Komory prísahu tohto znenia: "Prisahám Bohu Všemohúcemu a Vševedúcemu, že budem verný Slovenskej republike a budem zachovávať všetky zákony a nariadenia a že budem svoje povinnosti ako funkcionár disciplinárneho senátu Lekárskej komory plniť podľa zákonných ustanovení náležité a svedomité. Tak mi Pán Boh pomáhaj!"
(5) Členovia predsedníckej rady a poradného sboru nemôžu súčasne zastávať funkciu členov disciplinárneho senátu.
(6) Ustanovenia §§ 11 a 12 vzťahujú sa obdobne aj na členov disciplinárneho senátu.
§ 18.
(1) Obžalobu v disciplinárnom pokračovaní zastupuje komorný obžalobca.
(2) Komorných obžalobcov ustanovuje a odvoláva predseda Komory.
(3) Komorný obžalobca, ktorý bez dostatočných ospravedlňujúcich dôvodov nekoná svoju funkciu, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia (§ 7). O vylúčení komorných obžalobcov platia obdobne predpisy trestného súdneho poriadku, platné pre vylúčenie štátnych zástupcov.
(4) Komorný obžalobca má právo podávať návrhy, obžaloby a konať všetko to, čo vyžaduje zastupovanie obžaloby, môže hockedy nazerať do spisov a robiť z nich odpisy a výpisy.
§ 19.
Predseda Komory, len čo sa dozvedel hocakým spôsobom o tom, že člen Komory sa previnil proti ustanoveniam §§ 13 a 15, alebo sa prehrešil proti ctí a dôstojnosti lekárskeho stavu, podá po prípadnom vyšetrení stavu veci disciplinárne oznámenie predsedovi disciplinárneho senátu a urči, kto z komorných obžalobcov má zastupovať obžalobu.
§ 20.
(1) Predseda disciplinárneho senátu, len čo obdržal disciplinárne oznámenie (§ 19), vypočuje komorného obžalobcu, určí zpravodajcu a svolá schôdzku disciplinárneho senátu. Disciplinárny senát po vypočutí komorného obžalobcu a zpravodajcu rozhodne, či sa má zaviesť disciplinárne vyšetrovanie, alebo či sa má vec bez disciplinárneho vyšetrovania odkázať na pojednávanie, alebo sa má pokračovanie zastaviť.
(2) O rozhodnutí disciplinárneho senátu podľa ods. l treba písomne upovedomiť obvineného, komorného obžalobcu, predsedu Komory, prípadne aj zúčastnenú súkromnú stranu.
(3) Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu o zavedenie disciplinárneho vyšetrovania alebo o odkázaní veci na pojednávanie niet opravného prostriedku. Proti rozhodnutiu, ktorým disciplinárny senát zastavil disciplinárne pokračovanie, môže sa sťažovať len komorný obžalobca. Sťažnosť možno podať do 15 dní odo dňa upovedomenia u disciplinárneho senátu, ktorý ju predostrie najneskoršie do 30 dní spolu so všetkými spismi Ministerstvu vnútra na rozhodnutie s konečnou platnosťou. Ak Ministerstvo vnútra rozhodne, že je daný podklad na disciplinárne pokračovanie, treba ho vykonať.
(4) Ak je obvinený poslancom Snemu Slovenskej republiky alebo členom Štátnej rady, disciplinárny senát vyžiada si pred rozhodnutím podľa ods. l súhlas príslušného sboru s disciplinárnym stíhaním.
(5) Disciplinárne stíhanie obvineného z titulu jeho služobného pomeru v štátnej alebo inej verejnej službe nie je prekážkou stíhania a trestania podlá tohto zákona. Disciplinárny senát oznámi previnenie príslušnému predstavenému obvineného, ktorý zakročí podľa disciplinárnych predpisov platných pre jeho služobný pomer,
(6) Výsledok iného disciplinárneho pokračovania (ods. 5) treba oznámiť Komore na prípadné stíhanie podľa tohto zákona. Disciplinárny senát upovedomí predstaveného obvineného o výsledku svojho pokračovania.
§ 21.
Obvinený má právo zvoliť si v disciplinárnom pokračovaní obhajcu z členov Komory alebo advokáta.
§ 22.
(1) Ak vzniknú pochybnosti, či obvinený v čase spáchania disciplinárneho prevlnenia bol príčetný, vyšetrí sa jeho duševný stav. Pri takomto vyšetrovaní vypočujú sa osoby (§ 24 ods. 1), ktoré môžu podať vysvetlenie, prípadne vyžiadajú sa potrebné úradné a služobné zprávy. Duševný stav obvineného preskúma sa dvoma lekármi — súdnymi znalcami.
(2) Podľa ustanovení ods. l treba postupovať aj v prípade, alt niet pochybnosti o príčetnosti obvineného v čase spáchaného disciplinárneho previnenia, avšak je pochybné, či obvinený je príčetný v čase, v ktorom sa koná pokračovanie pred disciplinárnym senátom.
(3) Ak sa zistilo, že obvinený trpí duševnou chorobou, disciplinárny senát zaistí dôkazné prostriedky a usnesie sa, aby pokračovanie bolo prerušené na čas, kým sa obvinený uzdraví. Ak sa zistí, že v čase, v ktorom obvinený spáchal disciplinárne previnenie, bol nemocný na duševnú chorobu vylučujúcu pričítateľnosť, prípadne, ak obvinený po spáchaní previnenia upadol do nevyliečiteľnej duševnej choroby vylučujúcej pričítateľnosť, usnesie sa disciplinárny senát, aby sa disciplinárne pokračovanie zastavilo. K platnosti týchto usnesení sa vyžaduje, aby ich potvrdilo Ministerstvo vnútra.
§ 23.
(1) Ak sa disciplinárny senát usniesol, že na pripravenie, pojednávania je potrebné vyšetrovanie, určí predseda disciplinárneho senátu niektorého člena Komory za vyšetrujúceho komisára. Vyšetrujúci komisár nesmie byt členom disciplinárneho senátu. Na jeho vylúčenie platia obdobne predpisy súdneho trestného poriadku o vylúčení sudcov. Člen Komory, ktorý bez dostatočných závažných dôvodov odoprie previesť vyšetrovanie, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia (§ 7).
(2) Vyšetrujúci komisár môže neprisažne vypočúvať svedkov i znalcov a má dať obvinenému príležitosť, aby sa vyjadril o
činoch (opominutiach) za vinu mu kladených, ako aj o výsledkoch pokračovania. Ak sa obvinený nevyjadrí, nezdrží sa tým ďalšie pokračovanie,
(3) Po skončení vyšetrovania pošle vyšetrujúci komisár spisy predsedovi disciplinárneho senátu, ktorý ich po prípadnom doplnení vyšetrovania postúpi komornému obžalobcovi na podanie návrhu. Komorný obžalobca, ak uzná za potrebné, môže doplniť vyšetrovanie alebo sám alebo prostredníctvom vyšetrujúceho komisára a podľa výsledku vyšetrovania podá obžalobu alebo návrh na zastavenie disciplinárneho pokračovania.
§ 24.
(1) Členovia Komory sú povinní vypovedať ako svedkovia a podávať posudky ako znalci pred vyšetrujúcim komisárom a disciplinárnym senátom. O vypočutie osôb, ktoré nie sú členmi Komory, ako aj o výpoveď pod prísahou možno požiadať príslušný okresný súd, prípadne ak ide o osoby podriadené vojenskej súdnej právomoci, príslušný vojenský súd; tieto súdy sú povinné žiadosti vyhovieť.
(2) Vedomá nesprávna výpoveď alebo vedomý nesprávny znalecký posudok pred vyšetrujúcim komisárom alebo disciplinárnym senátom má okrem prípadného trestného stíhania za následok disciplinárne pokračovanie proti svedkovi alebo znalcovi, ak je členom Komory.
(3) Disciplinárny senát má právo, a to aj opätovne, uložiť pokutu od Ks 50 do Ks 1, 000 tým členom, ktorí bez ospravedlňujúceho dôvodu sa neustanovia na predvolanie alebo odopierajú splniť povinnosť podlá ods. l prvej vety.
(4) Proti uloženiu pokuty (ods. 3) možno podať do 15 dní odo dňa upovedomenia u Komory sťažnosť na Ministerstvo vnútra, ktoré rozhodne s konečnou platnosťou.
(5) Nakoľko ustanovenia tohto zákona neurčujú inak, pre výsluch svedkov a znalcov a pre výšku svedočného a znalečného majú sa primerane použiť ustanovenia súdneho trestného poriadku.
§ 25.
(1) Termín pojednávania určí predseda disciplinárneho senátu. Na tento termín písomne predvolá obvineného pri súčasnom doručení obžaloby, jeho prípadného obhajcu, komorného obžalobcu a upovedomí o termíne členov disciplinárneho senátu. Medzi doručením predvolania a určeným termínom má uplynúť aspoň 15 dní.
(2) Predseda disciplinárneho senátu môže obvinenému uložiť aby sa na pojednávanie dostavil osobne. Ak sa obvinený bez dostatočného ospravedlňujúceho dôvodu nedostaví, môže mu predseda uložiť pokutu od Ks 50 do Ks 1. 000 a okrem toho náhradu výloh zmareného pojednávania.
(3) Opatrenia uvedené v ods. 2 možno napadnúť sťažnosťou. O sťažnosti platia ustanovenia § 24 ods. 4.
§ 26.
(1) Po určení termínu pojednávania obvinený a jeho obhajca majú právo nahliadnuť do spisov a vyhotovovať si z nich odpisy, okrem zápisníc o poradách disciplinárneho senátu.
(2) Uverejňovať obsah spisov a obsah pojednávania disciplinárneho senátu je zakázané.
§ 27.
(1) Pojednávanie vedie predseda disciplinárneho senátu. Začína sa čítaním usnesenia o odkázaní veci na ústne pojednávanie (§ 20 ods. 1) a čítaním obžaloby. Potom predseda vypočuje obvineného, predvolaných svedkov a znalcov. Ak je treba, prečítajú sa zápisnice vyšetrovania a iné dôležité listiny. O tom, ktoré písomností majú byť prečítané, rozhoduje senát.
(2) Komorný obžalobca, obvinený a jeho obhajca majú právo vyjadriť sa na jednotlivé prednesené dôkazy, dávať otázky svedkom, znalcom a navrhovať prípadné doplnenie dokazovania.
(3) Aj členovia disciplinárneho senátu majú právo dávať otázky obvinenému, svedkom a znalcom.
(4) Po ukončení dokazovania predseda senátu vyzve komorného obžalobou, aby predniesol obžalobu a aby podal návrh; na to prednesie obhajobu obvinený pripadne jeho obhajca. Komorný obžalobca môže odpovedať na obhajobu. Obvinenému, prípadne jeho obhajcovi prislúcha však posledné slovo.
§ 28.
(1) Pojednávanie disciplinárneho senátu ako aj vyhlásenie rozsudku je neverejné. Obvinený má právo pribrať si dvoch dôverníkov z členov Komory.
(2) Predseda Komory môže byť prítomný pri pojednávaní.
(3) Pri porade a hlasovaní môžu byť prítomní iba predseda disciplinárneho senátu, jeho členovia a zapisovateľ.
§ 29.
Pre vylúčenie členov disciplinárneho senátu platia obdobne predpisy súdneho trestného poriadku na vylúčenie sudcov.
§ 30.
(1) Ak vznikne v priebehu disciplinárneho pokračovania podozrenie, že ide o čin súdne trestný, urobí disciplinárny senát oznámenie štátnemu zastupiteľstvu. Pokračovanie pred disciplinárnym senátom sa suspenduje do ukončenia trestného pokračovania.
(2) Oslobodzujúci alebo odsudzujúci súdny rozsudok nevylučuje disciplinárny trest podľa tohto zákona.
§ 31.
(1) Disciplinárny senát sa skladá z predsedu a zo štyroch prísediacich.
(2) Disciplinárny senát usnáša sa väčšinou hlasov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje predseda.
§ 32.
(1) Disciplinárne tresty sú:
a) výstraha,
b) pokarhanie,