Poznamenáva sa, že pri počítaní nákladu bol v platových stupniciach úradníckych (ad I. ) vzatý do ohľadu len prvý stupeň tej-ktorej platovej stupnice. Pri stupniciach sudcovských (ad II. ) bol vzatý tiež prvý stupeň funkčného slúžneho tej-ktorej stupnice. A pre VI. — III. stupnicu základné slúžne 2. — 5. stupňa, pre II, stupnicu 7. stupňa slúžneho a I. stupnicu 9. stupňa slúžneho. Ďalej pri sudcovských stupniciach bol vzatý do úvahy aj prídavok 1. 800 Ks ročne, hoci nie je slúžnym, a to len preto, že tvorí súčasť penzijnej základne; správne, ako je už uvedené, nemal byť počítaný.

Vyšší náklad teda ukazuje sa — ale len formálne — sumou 8. 100 Ks ročne. Keď sa však vezme do úvahy, že sudcovia konajúci službu u súdov na služobných miestach sudcov pridelených na Ministerstvo pravosúdia, majú nárok na diéty, ktoré prevedením navrhovanej osnovy odpadnú, ukáže sa podstatná úspora. Najvyšší správny súd totiž, rozhodnutím z 8. apríla 1941 č. 459/40-5 rozhodol, že vládne nariadenie čís. 23/1939 a č. 59/1939 Sb. z. nezrušilo diéty pri tzv. výpomociach, t. j. pri pridelení na obsadené služobné miesto, následkom čoho by bolo treba priznať sudcom, ktorí zastávajú miesta obsadené referentami Ministerstva pravosúdia, diéty. Keď počítame len priemerne denne 30 Ks, náklad na tieto diéty pri 20 referentoch mesačne činí 18. 000 Ks, ročne 216. 000 Ks. Tento náklad by navrhovanou úpravou odpadol. Článok VIII. obsahuje prechodné ustanovenie.

Ustanovenie ods. 2 článku VII. bolo potrebné preto, lebo § 53 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n. bol novelovaný (ods. l čl. VII. ), a bola by tak mohla vzniknúť pochybnosť, či ustanovenie § 4 zákona č. 40/1941 Sb. z. sa vzťahuje i na toto novelované znenie. Výslovné ustanovenie v tomto smere pochybnosť odstraňuje.

K odseku 1. článku X.

Pokiaľ ide o predsedov krajských súdov určuje sa ako aj u iných súdnych hodnostárov, pre rovnaké úradné tituly (hodnosti) aj jednotná platová stupnica. Tá samá zásada platí aj u všetkých administratívnych úradníkov a aj ostatných sudcov.

Predsedovia senátov znášajú zodpovednosť za činnosť a výkonnosť rozhodujúcich senátov. Ich vyššia zodpovednosť, hoci je všeobecne známa a uznávaná, nebola náležité zhodnotená v platovom zákone. Platový zákon síce uznal vyššiu zodpovednosť

predsedov senátov na Najvyššom súde a na Najvyššom správnom súde a ju aj patrične zhodnotil ich zaradením do vyššej platovej stupnice (§ 40, ods. 4 PZ). Hoci ide o obdobnú funkciu a zodpovednosť aj u predsedov senátov na krajských a hlavných súdoch, opomenul platový zákon túto skutočnosť zaslúžene a spravodlivo zhodnotiť zaradením í týchto predsedov senátov do vyššej stupnice ako sú ostatní členovia senátu.

Sudcovia sa neustále domáhali a domáhajú nápravy tejto nedôslednosti platového zákona, ktorou sudcovia boli ukrivdení.

Povolané kruhy hneď po vydaní platového zákona uznaly chybu platového zákona a spôsobené postavenie sudcov. Na jej zmiernenie maly slúžiť vládou povolené a do penzie započítateľné prídavky pre predsedov senátu (viď vládne usnesenie z 23. januára 1928 a vládne usnesenie zo 16. januára 1931). Vláda usnesením z 13. novembra 1940 (int. Predsedníctva vlády číslo 12. 466/2/1940) zrušila započítateľnosť predsedníckych prídavkov do penzie a tak í spomenuté zmiernenie platového poškodenia sudcov odpadlo. Preto sa sudcovia opätovne domáhajú, aby krivda spôsobená v naznačenom smere platovým zákonom bola konečne odčinená a aby služobné postavenie senátnych predsedov hlavných a krajských súdov bolo systemizované zvlášť, ako je to upravené u senátnych predsedov Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu.

Finančný dosah tohto upravenia javí sa takto:

a) u senátnych predsedov hlavných súdov:

Teraz sú miesta predsedov senátov na hlavných súdoch (v V. stupnici funkčného slúžneho) systemizované vládou (vlád. usn. z 13. novembra 1940) počtom 9 a majú týmže vládnym usnesením priznaný prídavok po 4. 500 Ks ročne, úhrnom 40. 500 Ks. Prevedením predsedov senátov hlavných súdov z V. do IV. stupnice funkčného slúžneho uvedený prídavok stratia; naproti tomu získa každý predseda len príslušné funkčné slúžne podľa IV. stupnice funkčného slúžneho, pričom ostatné súčasti platu (činovné a základné slúžne) zostávajú nezmenené. Rozdiel u jedného predsedu po prevedení do vyššej stupnice bude činiť ročne 3. 600 Ks, teda úhrnom u 9 systemizovaných miest 22. 400 Ks. Poznamenáva sa, že pri funkčnom slúžnom v V. stupnici funkčného služného bral sa pri výpočte rozdielu stupeň b), hoci sa mohol vziať do

úvahy i vyšší stupeň, čím by rozdiel bol ešte menší, nakoľko predsedami senátov na hlavnom súde sú starší hlavní radcovia.

Teda pri zákonnej systemizácii predsedov senátov na hlavných súdoch v IV. stupnici funkčného slúžneho sa prejaví oproti terajšiemu prídavkovému systému úspora sumou 18. 100 Ks ročne. Títo sudcovia síce efektívne finančne stratia, výhodou však bude pre nich — nakoľko ide o starších sudcov —, že budú mať vyššiu penzijnú základňu a možnosť postupu vo funkčnom slúžnom v IV. stupnici funkčného slúžneho.

b) u senátnych predsedov krajských súdov:

Hore citovaným vládnym usnesením boly systemizované miesta predsedov senátov na krajských súdoch, ktorí boli v VI. stupnici funkčného slúžneho, počtom 24. Týmže vládnym usnesením bol pre senátneho predsedu krajského súdu povolený prídavok ročne 3. 600 Ks, teda úhrnom 86. 400 Ks. Zaradením predsedov senátov na krajských súdoch do vyššej stupnice ako sa to navrhuje, odpadnú doteraz priznávané predsednícke prídavky. Rozdiel u jedného senátneho predsedu v mieste s činovným pre skupinu miest A — ktorých je 5 — bude činiť ročne 6. 300 Ks a u senátnych predsedov, v miestach s činovným pre skupinu miest C —ktorých je 19 — bude činiť ročne 5. 940 Ks, úhrnom teda 144. 360 Ks. Pre výpočet rozdielu vzal sa stupeň b) VI. stupnice funkčného slúžného. Po odpadnutí prídavkov javí sa vyššia potreba sumou 57. 960 Ks ročne. Toto je pravdaže maximum počítané podľa systemizovaného stavu, ktorý dosiahnutý nebude, vzhľadom na interkalár (tretina miest ne neobsadená), následkom čoho treba i tento náklad o tretinu snížiť, t. j. na sumu 38. 640 Ks ročne.

Keď sa vezme do úvahy úspora, ktorá sa javí hore pod písmenou a) sumou 18. 100 Ks ročne, znamená úprava služobných miest senátnych predsedov na hlavných a krajských súdoch vyšší náklad iba úhrnnou sumou 20. 540 Ks ročne.

K odseku 2. článku X.

Zamýšľaný občiansky súdny poriadok rozšíri podstatne pôsobnosť okresných súdov jednak zvýšením hranice pre civilné spory, jednak prikázaním im sporov, ktoré dosiaľ nepatrily pred okresné súdy. Okresné súdy budú mať väčšiu kompetenciu ako dosiaľ a v dôsledku toho musí sa primerane zaistiť aj ich vážnosť. Prvou podmien-

kou tejto nevyhnutnej potreby je, aby sa učinilo postavenie prednostu okresného súdu čo najstálejším, aby sa dokonale mohol oboznámiť s ľudom, pomeranú a krajom, v ktorom pôsobí. Len takto sa môže stať dôveryhodným a opravdivým poradcom na neho sa obracajúcich strán.

Doteraz naznačeným požiadavkám bránila skutočnosť, že na okresných súdoch mohli byť za predsedov menovaní sudcovia okresného súdu, ktorí však tam zostávali len kratší čas, pretože ak chceli postúpiť do vyššej platovej stupnice, museli ísť na krajský súd. Je prirodzené, že krátky čas, ktorý na okresných súdoch strávili ako predsedovia súdu, nestačil im na dokonalé poznanie pomerov a ľudu a preto aj ich činnosť bola neraz podľa toho charakterizovaná. Navrhovaným ustanovením sa dosiahne, že predseda súdu bude môcť pôsobiť bez ujmy na svojich služobných pomeroch na okresnom súde dlhý čas, prípadne i cez celú svoju aktívnu službu, už i vzhľadom na ustanovenia článku VI. tohto zákona. Tak sa dosiahne toho, — čo pri konaní spravodlivosti má veľký význam —, že sudca bude mať možnosť náležite poznať ľud i pomery svojho súdneho obvodu a stane sa tak skutočným dobrodením pre celý kraj.

Finančný dosah tohto opatrenia javí sa takto:

a) u predsedov okresných súdov v VI. stupnici funkčného slúžneho:

Doteraz predsedovia okresných súdov boli v VIL stupnici funkčného slúžneho a mali priznané prídavky vládnym usnesením z 13. novembra 1940 jednak vo výške 1. 200 Ks ročne, ak išlo o súdy s dvoma sudcovskými oddeleniami — tých bolo 27 —, jednak 3. 000 Ks ročne, ak išlo o súdy s troma až štyrmi sudcovskými oddeleniami — tých bolo 18. Úhrnný náklad týchto prídavkov činil 86. 400 Ks.

Navrhovanou úpravou všetci predsedovia okresných súdov, ktorí boli doteraz v VII. stupnici funkčného slúžneho, zaraďujú sa do VI. stupnice funkčného slúžneho, pričom stratia shora uvedené prídavky. Rozdiel u jedného predsedu okresného súdu v skupine miest C) bude činiť ročne na funkčnom slúžnom 1. 500 Ks a činovnom 624 Ks, spolu 80. 712 Ks. U predsedov okresných súdov v mieste pre skupinu miest D), 8 miest, činí rozdiel na funkčnom slúžnom 1. 500 Ks a činovnom 492 Ks, spolu 15. 936 Ks. Úhrnný náklad po prevedení zákona by činil 96. 649 KG.

Vzhľadom na to, že by odpadol náklad na uvedené prídavky, javí sa vyšší náklad Iba samou 10. 248 Ks ročne.

b) u predsedov okresných súdov v V. stupnici funkčného slúžneho:

Doteraz len sedem predsedov okresných súdov bolo v VI. stupnici funkčného slúžneho, ktorí sa zaradujú osnovou do V. stupnice funkčného slúžneho, z nich dvaja potierajú predsednícky prídavok po 1. 800 Ks. Všetci sú v skupine miest C). Rozdiel ročne u jedného činí na funkčnom slúžnom 3. 900 Ks, na činovnom 840 Ks, spolu 33. 180 Ks (v VI. st funkč. služ. sa bral 3 stupeň, lebo pôjde o starších sudcov).

Teda vyšší náklad v tomto smere by činil po odpočítaní oboch uvedených prídavkov, sumu 29. 580 Ks.

Úhrnný vyšší náklad na upravenie služobných miest predsedov okresných súdov by teda vyžadoval sumu 39. 828 Ks ročne.

Konečne k článku X. načim zdôrazniť, že poverenie vedením súdu alebo inou funkciou vyššou nezakladá nárok na povýšenie, ak sudca nesplňuje podmienky povyšovacích smerníc.

K článku XI.

Stanoví sa postup pri obsadzovaní služobných miest sudcov a konceptných prag-matikálnych úradníkov úradov verejnej obžaloby.

Osobné senáty síce, tak ako aj doteraz, budú mať iba funkciu poradnú, jednako však svojím posudkom budú vykonávať podstatný vplyv, lebo ich odporúčania sa pravidelne budú musieť vziať do úvahy pri prichystávaní návrhov na vymenovania.

Pokiaľ ide o sudcov okresných súdov, podá konečný posudok osobný senát hlavného súdu. Jednak preto, že vecí, v ktorých rozhodujú sudcovia okresného súdu, skončia sa väčšinou na hlavnom súde, jednak preto, aby sa osobný senát príliš nezaťažoval, nakoľko tento prejedná žiadosti o udelenie všetkých ostatných sudcovských miest.

Najvyššiemu súdu samému sa dáva čo možno najväčší vplyv na obsadzovanie sudcovských miest na vlastnom súde. Je to len samozrejmé, lebo tento súd pri objektívnom posudzovaní uchádzačov bude môcť najlepšie označiť najspôsobilejších, nakoľko reviduje ich prácu. Nebolo, pravdaže, možné, aby ternum osobného senátu Najvyššieho súdu bolo pre ministra pravosúdia záväzné, nakoľko z rozličných skutočností

i u najspôsobilejšieho sudcu môžu vzniknúť príčiny, ktoré dočasne alebo trvalé znemožnia uskutočnenie vymenovacieho návrhu.

Každé sudcovské miesto však bude možno obsadiť len na základe súbehu.

K článku XII.

Používanie titulu "sudca" pri rozličných príležitostiach, najmä športových a tam zrodivšie sa nevhodné poznámky a odsudzovania tamojšieho sudcu, maly často znevažujúcu odozvu a neprístojne napodobovania i oproti sudcom z povolania. Je preto potrebné vylúčiť takéto príležitosti, aby sa takto zjednala vyššia vážnosť k výkonu ťažkého sudcovského úradu.

K článku XIII. a XIV.

Ustanovenie § 2. zákona č. 49/1941 SI. z. vyrieklo, že sudcovská skúška nahradzuje skúšku advokátsku. To znamená prakticky zrovnoprávnenie oboch skúšok, pretože už predtým § 4 org. zák. (zák. č. 217/18% r. z. ) ustanovil, že skúška advokátska nahradzuje skúšku sudcovskú.

Tieto predpisy zavdaly teda podnet k tomu, aby obe skúšky, ktoré jednako boly rovnoprávne, sa zjednotily a aby sa pre ich skladanie upravily jednotné podmienky. Jednotná sudcovská a advokátska skúška približuje sa viac ku býv. skúške advokátskej, i jej skúšobný poriadok sa upraví v podstate podľa zrušeného zák. čl. LIII: 1913.

Ako praktická skúška bude sa konať i jednotná sudcovská a advokátska skúška na Najvyššom súde, čo bude mat dobrý účinok i na jej ďalšiu úroveň. Pretože ide o praktickú skúšku, určujú sa ako skúšobní komisári na tejto skúške len praktickí právnici.

K členku XV.

Odsek l presnejšie formuluje výkon praxe kandidáta advokácie ako skutočnej právnej služby, ktorá sa dáva ako podmienka pripustenia ku skúške. To znamená, že kandidát advokácie, ak sa bude chcieť prihlásiť k jednotnej sudcovskej a advokátskej skúške, musí osvedčiť nielen, že bol po dobu troch rokov zapísaný v sozname kandidátov advokácie, ale i to, že právnu prax u dotyčného skutočne vykonal. Za dôkaz v tomto smere bude môcť slúžiť nielen výpoveď advokáta, ale í zistenie príslušných prác, konaných kandidátom v uvedenej dobe na súdoch alebo iných úradoch v povolaní kandidáta advokácie.

Úlohou tohto opatrenia je jednak vychovať skutočne schopných advokátov, jednak vylúčiť z právnej praxe tzv. čiernych kandidátov bez vykonávania skutočnej právnej praxe.

Praktickou advokátskou skúškou, spomínanou v odseku l, sa mieni advokátska skúška, vykonaná pred 14, marcom 1939 v historických zemiach. (Zákon č, 96/1868 r. z. )

K článku XVL

Materiálno-právne ustanovenie prevzaté zo zrušeného zák. čl. LIII: 1913.

K článku XVIII.

Každý druh sociálneho poistenia bol upravený rozdielnymi materiálnymi a formálnymi predpismi, čo sa muselo odzrkadlovať i v súdnictve. Vo vývoji sociálneho poistenia za bývalej republiky badať dvojitú kolaj, lebo zatiaľ, čo v otázkach príspevkov rozhodovaly administratívne úrady, otázky poistených dávok sa prikázaly do pôsobnosti súdov. Tu však tiež nebola jednotnosť a boly utvorené rozličné rozhodčie súdy pre jednotlivé druhy poistenia, ba i pre jednotlivé skupiny zamestnanecké, ktoré maly v prvej stolici v týchto otázkach rozhodovať, často podľa rozdielnych predpisov. Vplyv politických strán prejavoval sa aj tu v značnej miere, a to nielen pribraním sudcov-laikov, ale i vytvorením rozličných osobitných súdov pre riešenie týchto otázok (rozhodčích súdov úrazového poistenia, nemocenského poistenia robotníckeho, banských bratských pokladníc, pre penzijné poistenie, železničných zamestnancov, poisťovacích súdov atď. ). Dôvody, ktoré sú za zrušenie osobitných súdov pracovných a za vylúčenie laického živlu zo súdnictva, platia í tu mutatis mutandis.

Treba aj v tomto druhu súdnictva previesť unifikáciu. Čiastočné sjednotenie predpisov o sociálnom poistení v Slovenskej republike bolo už prevedené nariadením s mocou zákona č. 300/1940 Sb. z. Pred unifikovaním formálnych predpisov treba však najprv sjednotiť materiálne právne predpisy, ak nechceme zaviesť ešte väčšiu neistotu v tomto odbore súkromného práva. Predpoklad pre unifikáciu materiálnych právnych predpisov je už daný a možno k nemu prikročiť až budú zistené výsledky sjednotenia poistenia po stránke admini-

stratívnej. Až po unifikácii materiálneprávnych predpisov možno prikročiť k sjednoteniu súdnictva vo veciach sociálneho poistenia. V tomto smere vyjadrili sa tiež zástupcovia nositeľov poistenia a poistencov, aj Ministerstvo pravosúdia.

Z uvedených dôvodov osnova ponecháva nedotknuté doterajšie predpisy o pokračovaní súdnom, hoci je zásadne proti ponechaniu osobitných súdov. Je to však opatrenie dočasné a tieto predpisy bude treba zrušiť po prevedení unifikácie materiálne-právnych predpisov v sociálnom poistení.

Rovnako predvída osnova i zmenu pracovného súdnictva, najmä vylúčenie laického živlu z tohto súdnictva a prevedenie pôsobnosti pracovných súdov na štátne súdy (riadne súdy). Neosvedčila sa totiž súčinnosť súdu s laickými prísediacimi, ktorí toto súdnictvo veľmi zťažovali, nakoľko sa na súd nedostavovali. Zo súdnych štatistík o pracovných súdoch vidieť, že len asi 2% sporov bolo na žiadosť strán prejednaných s prísediacimi, čo znamená, že ani stránky si prísediacich v pracovných sporoch neželajú. Samozrejme, bude musieť byt riešená otázka, nakoľko sa ponechajú stránkam výhody pracovného súdnictva i po jeho zrušení.

K článku XIX.

Obsahuje prechodné a zrušovacie ustanovenia.

K článku XX.

Pretože zákon organizačný i zákon uvodzovací bude vyžadovať pri nadobudnutí účinnosti aj určitých technických príprav, bolo potrebné stanoviť určité medziodobie medzi vydaním týchto zákonov a ich nadobudnutím účinnosti.

Celkový finančný dosah, spojený s prevedením tohto zákona ako aj zákona o organizácií súdov, úradov verejnej obžaloby a súdnej organizácie vyplynie z porovnania článkov VI, VII, ods. l a 2 čl. IX. Z podrobných zpráv k jednotlivým týmto článkom vidieť, že maximálny vyšší náklad javí sa ročne sumami 70. 875 + 8. 100 + 20. 540 + 39. 828 Ks, spolu: 139. 343 Ks.

Ako je už uvedené, ide tu o náklad maximálny preto, lebo je vypočítaný podľa systemizačného stavu, ktorý sa úplne pri obsadzovaní nedosiahne ani za niekoľko

rokov. Jednako však i úhrada tohto maximálneho nákladu je zaistená v rámci riadneho rozpočtu rezortu Ministerstva pravosúdia, a to z preliminára na predvídané povýšenia, nakoľko i tu v podstate pôjde

o povýšenia určitých osôb, ktoré budú splňovať k tomu určené podmienky.

Po stránke formálnej vláda prejavila želanie, aby osnova bola pridelená výboru ústavnoprávnemu a rozpočtovému.

Alexander Mach v. r.,

minister vnútra za predsedu vlády a ministra zahraničných vecí.

Dr. Gejza Fritz v. r.,

minister pravosúdia.