spoločností sú povinné do 60 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona vypožičané štátne pôžičky (§ 1) zameniť na štátne pôžičky, zaobstarané z vlastných prostriedkov.
§ 30.
Vláda sa splnomocňuje, aby podľa potreby kvóty určené v §§ 3 až 7, §§ 11 až 15 a v § 24 nariadením snížila, prípadne ďalšie ukladanie prostriedkov do štátnych pôžičiek úplne alebo čiastočne zastavila.
§ 31.
Minister financií môže v jednotlivých prípadoch na odôvodnenú žiadosť lehoty, určené na splnenie povinností týmto zákonom uložených, predĺžiť. Môže tiež s prípadu na prípad na odôvodnenú žiadosť ústavov, fondov a sociálnych ustanovizní uvedených v §§ 11 až 13 povoliť aj iný spôsob ukladania prostriedkov, ak to dôležité branné, národohospodárske a sociálne záujmy vyžadujú.
HLAVA ŠTVRTÁ. Dozor.
§ 32.
(1) Dozor nad plnením povinností týmto zákonom uložených vykonáva Ministerstvo financií.
p) U peňažných ústavov, uvedených v §§ 3 až 5, bezprostredný dozor nad plnením povinností uložených týmto zákonom vykonajú príslušné revízne orgány.
§ 33.
(1) Korporácie, ústavy, fondy a zariadenia, uvedené v §§ 3 až 7 a §§ 11 až 14, sú povinné Ministerstvu financií predkladať ročné účtovné uzávierky, výročné účty, ako aj výkazy a výpočty o plnení povinností týmto zákonom uložených a preukázať, že týmto zákonom uložené im povinnosti riadne splnily. Sú tiež povinné podávať Ministerstvu financií vysvetlivky na preskúmanie výkazov a výpočtov a pripustiť nahliadnutie do svojich kníh a dokladov, nakoľko to zistenie správnosti
týchto výkazov, výpočtov a vysvetliviek k nim vyžaduje. Základiny a účelové fondy, uvedené v § 15, ako aj subjekty uvedené v §§ 16, 19 až 21 a v § 24, sú povinné predložiť doklady, výkazy a výpočty len na požiadanie Ministerstva financií.
(2) Ministerstvo financií môže určiť vzor výkazov a výpočtov podľa ods. l, ako aj čas ich predkladania. cieľom zaistenia riadneho plnenia povinností, uložených týmto zákonom, Ministerstvo financií vydá pre jednotlivé kategórie povinných subjektov osobitné smernice. Ak niektorá kategória povinných subjektov podlieha už podľa osobitných predpisov dozoru štátnej správy, Ministerstvo financií určí vzor výkazov a výpočtov, poťažne vydá smernice po dohode s príslušným štátnym dozorným úradom.
34.
(1) Peňažné ústavy uvedené v §§ 3 až 5 predkladajú výkazy, výpočty a pod. (§ 33 ods. 1) príslušným revíznym orgánom, ktoré sú povinné tieto preskúmať a podľa smerníc a vzorov vydaných Ministerstvom financií predkladať tomuto úhrnné výkazy o tom, či peňažné ústavy, ich revízii podrobené, splnily povinnosti uložené týmto zákonom.
(2) Revízne orgány sú povinné oznamovať zistené prípady porušenia povinností uložených týmto zákonom Ministerstvu financií.
§ 35.
Úrady, verejné korporácie a ustanovizne sú povinné všemožne podporovať Ministerstvo financií pri výkone dozoru nad plnením povinností podľa tohto zákona a podávať mu bezplatne k tomu potrebné oznámenia,
§ 36.
Ministerstvo financií cieľom vykonávania dozoru nad plnením povinností podľa § 24 môže nazrieť do vyrubovacích spisov dôchodkovej dane.
HLAVA PIATA.
Trestné priechodné a záverečné ustanovenia.
§ 37.
(1) Kto ako člen zodpovedného orgánu, ústavu, podniku, fondu, základiny, sociálnej ustanovizne a pod. úmyselne alebo zanedbávaním zákonom určenej povinnosti zapríčiní, že
a) nebude udržiavaná vlastná zásoba štátnych pôžičiek v povinnej výške (§§ 3 až 15 a § 30), hoci to bolo Ministerstvom financií, poťažne revíznym orgánom (§ 32 ods. 2) písomne vytknuté a ak táto závada nebude odstránená v určenej lehote.
b) nebude zriadený, pripadne doplňovaný viazaný rezervný fond (§§ 16 až 25), hoci to bolo Ministerstvom financií, poťažne revíznym orgánom (§ 32 ods, 2) písomne vytknuté a ak táto závada nebude odstránená v určenej lehote,
c) v žiadosti o predĺženie lehoty, alebo v žiadosti o povolenie iným spôsobom ukladať prostriedky (§ 31) v podstatných údajoch sa niečo nesprávneho uvedie alebo zamlčí,
d) sa poruší zákaz, uvedený v § 29 ods. l, alebo sa nezamenia vypožičané štátne pôžičky za štátne pôžičky zaobstarané z vlastných prostriedkov,
e) nebude včas a riadne splnená povinnosť chladom ročných účtov (účtovných uzávierok), výkazov a výpočtov a vysvetliviek k nim, predpísaných týmto zákonom alebo Ministerstvom financií (§§ 33 a 34), alebo sa v týchto výkazoch, výpočtoch a vysvetlivkách k ním v podstatných údajoch niečo nesprávneho uvedie alebo zamlčí,
f) bezdôvodne sa nepripustí nazretie do obchodných kníh a dokladov,
spácha, ak nejde o čin prísnejšie trestný, priestupok, ktorý tresce okresný (štátny policajný) úrad zatvorením do šiestich mesiacov, alebo peňažným trestom do Ks 400. 000. —. Za nevymožiteľný peňažný trest treba uložiť náhradný trest zatvorenia do šiestich mesiacov.
(2) Priestupky podľa ods. l sa stíhajú len na návrh Ministerstva financií.
(3) Presunúť platenie peňažných trestov, uložených podľa ods. l na ústav, podnik, fond, základinu, sociálnu ustanovizeň a pod., v ktorom sa potrestaný vinník priestupku dopustil, sa zakazuje. Úmluvy tomuto odporujúce sú neplatné.
§ 38.
Verejnoprávne sociálne poisťujúce ústavy, fondy a iné sociálne ustanovizne, ako aj súkromnoprávne poisťovne, ktoré za rok 1941 neslnily povinnosť, uloženú im v §§ 14 až 17 zákona č. 77/1938 Sb. z. a n. sú povinné splniť túto povinnosť najneskoršie do 30 dní po schválení ročných účtov za rok 1941 príslušným orgánom.
§ 39.
Zrušuje sa § 4 vládneho nariadenia č. 465/1920 Sb. z. a n. a zákon č. 77/1938 Sb. z, a n.
§ 40.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister financií so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Úverové operácie štátu sú podmienené jednak pomermi na kapitálovom trhu a jednak tým, že štátne pôžičky majú dôveru u obyvateľstva. Slovenský kapitálový trh nie je tak silný, aby hladko bolo možno umiestiť nové emisie pôžičiek štátnych v potrebnej výške. Dôveru obyvateľstva v štátne pôžičky možno udržať len tak, keď sa zaistí — okrem riadneho úrokovania a umorovania — aj možnosť predať štátne cenné papiere za riadny kurz. V prípade značnejších odpredajov mohol by sa udržať kurz len intervenciou na trhu pomocou značných prostriedkov určených na nákup štátnych cenných papierov. Takýchto prostriedkov je k dispozícii pomerne málo, lebo reeskontné miesto u Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky podľa zákona č. 257/1941 Sl. z. má len
obmedzené prostriedky na intervenčnú činnosť a v štátnom rozpočte nič nie je preliminované na intervenčný nákup štátnych cenných papierov.
Za takýchto okolností potrebné je opatrenie zákonné, ktoré umožní viazať časť štátnych pôžičiek u určitých subjektov tak, že tieto subjekty vložia časť svojho alebo svereného majetku do štátnych pôžičiek, čiže zavedie sa tzv. povinná držba týchto pôžičiek.
Už zákon č. 77/1938 Sb. z. a n. uložil povinnú držbu štátnych pôžičiek určitým subjektom. Podľa tohto zákona niektoré subjekty boly povinné ukladať v štátnych pôžičkách prírastky majetku za roky 1938 až 1941. V Slovenskej republike dôvody vydania zákona č. 77/1938 Sb. z. a n. nielen že neodpadly, ale ukázalo sa potrebK §6.
Sadzba je zvýšená z 25% na 35%. Slovenská hypotečná a komunálna banka podľa zákona č. 257/1941 Sl. z. má sverenú pôsobnosť pri úprave trhu štátnych papierov a povinné vklady prijaté podľa tohto zákona (§§ 3—5) má použiť na nákup štátnych papierov pri intervenciách na trhu týchto papierov. Tieto papiere sa nezapočítajú do povinnej držby.
K §7.
Sadzby sú zvýšené z 50% na 60% a z 25% na 35%. Tým, že Poštová sporiteľňa uloží väčšiu časť vkladov do štátnych pôžičiek, má zaistené zúrokovaníe a súčasne aj lombardný materiál pre uspokojenie nároku štátnej pokladnice na prechodné zálohy.
K §§ 8—10.
Konštrukcia proti zákonu č. 77/1938 Sb. z. a n. je zjednodušená. Rozhodujúci je stav vkladov na knižky k 31. decembru 1941, včítane pripísaných úrokov. Povinnosť podľa tohto stavu treba splniť najneskoršie do konca roku 1942. V ďalších rokoch treba doplňovať povinnú zásobu podľa prírastku vkladov. Starý zákon bazíroval na nadobúdacej (kurzovej) hodnote, predmetný návrh berie za základ u dlhopisov menovitú hodnotu pri 4 1/2% zúrokovaní. Na túto bázu sa prepočítajú dlhopisy iného zúrokovania podľa tejto rovnice:
4 1/2 % 100. — Ks
Príklad: 
Hodnota 400. 000 Ks dlhopisov
s 3% zúrokovaním s hľadiska tohto § po
prepočítaní na dlhopisy so 4. 5 % zúrokovaním je Ks 342. 850. —.
U štátnych pokladničných poukážok berie sa za základ vždy menovitá hodnota.
Dôvody: Zjednodušuje sa kontrola a evidencia. Vývoj kapitálového trhu dáva odôvodnenú nádej, že 4, 5% papiere dosiahnu kurz al pari a bude možné priviesť štátne pokladničné poukážky najmä exportné tiež na slušný kurz.
K § 11.
Do tohto § sú pojaté Robotnícka sociálna poisťovňa a Penzijný ústav, a to
ným zvýšiť sadzby a rozšíriť okruh subjektov.
Väčšia časť štátnych pôžičiek býv. Česko-Slovenskej republiky je vo vlastníctve subjektov uvedených v zákone č. 77/1938 Sb. z. a n. Tieto pôžičky budú umorované len počnúc rokom 1945. K týmto pôžičkám pribudly pôžičky Slovenskej republiky. Ďalšie emisie sú touto viazanosťou tzv. pevných rúk ešte väčšmi podmienené.
Návrh zákona je výsledkom dohody so zástupcami záujmových skupín, ktorí sú v Poradnom a smierčom sbore pre peňažníctvo a úverníctvo.
K § 1.
Tento § definuje pojem štátnych pôžičiek, na ktoré sa vzťahujú ďalšie ustanovenia zákona, aby nevzniklo nedorozumenie, čo treba považovať za štátne pôžičky. Štátne pokladničné poukážky sa zrovnoprávňujú s dlhopismi s ohľadom na faktický stav slovenského štátneho dlhu. Na rozdiel od § 2 zák. č. 77/1938 Sb. z. a n. pokladničné poukážky započítajú sa do celej povinnej kvóty, čím sa má docieliť to, aby peňažné ústavy držaly na nostre viac pokladničných poukážok.
K § 2.
Tento § definuje pojem vkladov u peňažných ústavov, uvedených v ďalších paragrafoch.
K § 3.
Povinná zásoba počíta sa odchylne od doterajšieho spôsobu výpočtu z toho dôvodu, aby výpočet bol jednoduchší. Výpočet podľa zák. č. 77/1938 Sb. z. a n. bol veľmi komplikovaný. Základom výpočtu je len úhrn vkladov, uvedených v § 2, pričom sa neberie ohľad na vlastné prostriedky ako doteraz. Sadzba je jednotná a vyššia proti doterajšej.
K § 4.
Od jednotnej sadzby pre všetky družstvá je upustené aj v tomto zákone preto, aby menšie družstvá dedinské, u ktorých vklady neprevyšujú 1, 000, 000. — Ks, maly viac voľných prostriedkov pre poskytovanie pôžičiek svojim členom.
K § 5.
Zavedená je jednotná sadzba proti doterajšej odstupňovanej.
len pokiaľ sú nositeľmi dlhodobého sociálneho poistenia.
Doterajšia sadzba 70% je zvýšená na 75%. Od § 14 zák. č. 77/1938 Sb. z. a n. odchylne zistí sa voľný prírastok bez odpočítania súm, ktoré sa majú podľa príslušných zákonov uložiť. Tieto zákonné povinnosti (zák. č. 221/1924 a 26/1929 Sb. z. a n. ) naproti tomu sa započítajú do 75% kvóty voľného prírastku, pričom sa neberie zreteľ na zákonnú povinnosť stanovenú § 4 zák. č. 257/1941 Sl. z. ukladať povinné vklady u Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky.
Príplatkové ústavy boly vyňaté z tohto § a pojaté do § 13.
Náhradné penzijné ústavy už neexistujú. Sú len špeciálne penzijné ústavy (fondy) ako napr. u Slovenskej národnej banky. Tieto sú pojaté do § 13.
K § 12.
Ako doteraz, bude sa ukladať časť pohotového majetku nositeľov povinného nemocenského poistenia v štátnych pôžičkách. Sadzba zvýšená z 30% na 40%.
K § 13.
Prevzaté bolo ustanovenie § 16 zák. č. 77/1938 Sb. z. a n. a doplnené príplatkovýmí ústavmi ako a j penzijnými fondmi samostatnými i nesamostatnými. U posledných je sadzba nižšia preto, lebo doteraz neboly povinné ukladať prírastky do štátnych pôžičiek. Tento § určuje, čo treba pokladať za voľný prírastok ústavov, fondov a zariadení.
K § 14.
U súkromnoprávnych poisťovní bola prijatá v zásade konštrukcia zákona č. 77/1938 Sb. z. a n. s tým, že pôvodné sadzby sa zvýšily na 80%, poťažne na 60%. Podľa spomenutého zákona čiastky, ktoré sa maly uložiť v štátnych pôžičkách, maly sa snižovať o čiastky, za ktoré boly povinne zakúpené za príslušný rok dlhopisy podlá čl. II, § 23 vl. nar. č. 56/1937 Sb. z. a n. o úprave pomerov československého stavu poistenia Fénixu atď. Nakoľko tieto dlhopisy žatým sa nevydávajú, toto ustanovenie sa už nepojalo do predmetného návrhu. Oslobodenie menších vzájomne poisťovacích spolkov, zriadených podľa odd. E poisťovacieho regulatívu, ktorých rýdzi majetok nepredstavuje Ks 100. 000. — od povinnosti podľa predmetného návrhu odpadá.
K § 15.
Ide tu o uloženie časti majetku základín a iných fondov, ako v § 13 uvedených, do štátnych pôžičiek. Pretože základiny a fondy musia mať k dispozícii isté hotovosti, s ktorými možno včas a hneď disponovať, uloží sa len 40% majetku, ktorý nie je už uložený v ťažko realizovateľných hodnotách. Hotovosti sú väčšinou uložené na vkladných knižkách a vklady prichádzajú pri uložení do štátnych pôžičiek podľa dielu prvého.
Termín 31. XII. 1942 bol zvolený preto, lebo Ministerstvo školstva a národnej osvety, na ktoré prešla správa základín podľa zák. č. 190/1939 SI. z., musí zisťovať stav majetku základín.
Náboženský fond, Študijná základina, Univerzitná základina a Pálffyovská základina školská a študijná, spravované Centrálnou správou verejnozákladinných majetkov sú vyňaté z povinnosti povinnej držby štátnych pôžičiek z týchto dôvodov:
Majetok týchto základín a fondov pozostáva prevažne z podnikového majetku lesného, poľnohospodárskeho. Menšiu čiastku tvorí majetok domový, v menšej miere je majetok uložený v cenných papieroch a vkladoch, poťažne v hotovostiach.
Verejné základiny v normálnych hospodárskych pomeroch celý svoj výťažok spotrebujú pravidelne na udržanie, poťažne na zlepšenie svojej majetkovej podstaty a potom na plnenie svojich povinností účelových, smluvných a najmä patronátnych.
Značnejšie peňažné prebytky v normálnych hospodárskych pomeroch nedajú sa očakávať.
Podnikový majetok verejných základín na Slovensku za ČSR pre všeobecné hospodárske pomery bol v stálej chronickej kríze. Poľnohospodárske majetky boly v dlhodobom nájme, v dôsledku čoho boly vydrancované, pôda do krajnosti využitá a budovy väčšinou ošarpané.
Lesný majetok pre trvalú krízu v drevárstve sotva mohol kryť z výťažkov réžiu a preto žiadne investície neprevádzal.
Prevzatím základinných majetkov po vzniku samostatného Slovenského štátu, správa majetkov stála pred ťažkým problémom, ako vystrojiť majetky za niekoľko málo rokov na taký stupeň prevádzky, aby ich prosperita za každých okolností a v každej dobe bola zaistená.
V spoločnej správe za ČSR sa do základinných majetkov nič neinvestovalo. Pamätané bolo len na cirkevné majetky, aj to len na poľné hospodárstva. Nebolo lesných ciest, dopravných prostriedkov, ústredných budov, horárni atď. Poľné hospodárstva (býv. nájmy) bolo treba prevziať do vlastnej réžie, zakúpiť živý a mŕtvy inventár, opraviť, resp. doplniť budovy, zaviesť modernejšie smery hospodárenia atď., čo si vyžiadalo viacmiliónové náklady.
Vďaka výnosnému hospodáreniu v minulosti a peňažným úsporám, mohly byť prevzaté nájomné objekty do réžie.
K reorganizácii podnikového majetku v uvedenom (vyznačenom) smere v najbližšom 5- až 10-ročnom období bude treba investovať do podnikov celý peňažný prebytok z hospodárenia, po prípade bude sa musieť siahnuť aj na čiastku rezerv, ktoré vzniklý v posledných rokoch následkom parcelácie pozemkového majetku (najmä náboženského fondu) a odpredajom viacročných drevoužitieb. V smysle platných predpisov majetok verejných základín a fondov nemôže byť ukrátený a preto za peňažné hotovosti, získané scudzením nehnuteľného majetku, musí byť zakúpená náhrada znova v nehnuteľnostiach.
Už povaha podnikového majetku prináša so sebou, že musí disponovať peňažným prevádzkovým kapitálom, ktorý činí u spomenutých majetkov niekoľko miliónov korún. Tento prevádzkový kapitál, kedže musí byť podľa potreby podnikov kedykoľvek likvidovaný (okamžitá výplata, neodkladný nákup, rýchla investícia), nemôže byť uložený do štátnych pôžičiek.
V prítomnej dobe dobrý je len výťažok majetkov lesných. Je to v dôsledku trvajúcej drevnej konjunktúry. Do lesného majetku treba investovať veľké peňažné čiastky.
V poľnohospodárstve pre zásahy viazaného hospodárstva je výnos veľmi malý a nepostačuje na vystrojenie majetkov na požadovanú úroveň, pretože minulý režim pre dlhodobé nájmy týchto majetkov, majetkovú podstatu značne zhoršil.
Preto správa verejných základín a fondov určitú čiastku z výťažku lesov nútená je investovať v poľnohospodárstve. Náboženský fond je trvalé pasívny.
Ďalej boly vyňaté z povinnosti povinnej držby menšie základiny a fondy z dôvodov zjednodušenia kontroly.
K §§ 16—23.
Vládne nariadenie č. 465/1920 Sb. z. a n. zaviedlo povinnosť zriadiť viazaný rezervný fond pri zakladaní účastinných spoločností, a to vo výške 10% účastinnej istiny v hotovosti zaplatenej, teda nie z účastinnej istiny prínosmi vytvorenej. Štátna správa podľa uvedeného nariadenia mohla žiadať zriadenie viazaného rezervného fondu aj pri zakladaní nových spoločností s obmedzeným ručením, ako aj v prípade zvýšenia účastinnej istiny. Táto povinnosť teraz sa rozširuje na všetky podniky, existujúce a v budúcnosti zriadené, ktoré zásadne podliehajú zvláštnej dani zárobkovej, okrem podnikov štátu a sväzkov územnej samosprávy. Tieto podniky sú uvedené v § 68 zákona o priamych daniach. § 16 ukladá povinnosť všetkým subjektom uvedeným v § 68 zákona o priamych daniach — teda aj podnikom osobitným zákonom dočasne alebo trvalé oslobodeným od zvláštnej dane zárobkovej. Predmetný návrh súčasne zvyšuje pôvodnú sadzbu 10% na 15%. Povinnosť zriadiť viazaný rezervný fond postihuje ďalej aj tuzemské reprezentácie zahraničných podnikov, ako aj verejné obchodné spoločnosti a komanditné spoločnosti, zapísané do firemného registra. Plnenie povinností zriadiť, poťažne doplňovať viazaný rezervný fond muselo byť samozrejme prispôsobené pomerom jednotlivých podnikov.
Viazaný rezervný fond podľa § 4 vlád. nar. č. 465/1920 Sb. z, a n, sa zrušuje (§ 38 návrhu zákona) a miesto neho sa zriaďuje nový viazaný rezervný fond u doterajších subjektov, do ktorého sa prevedú všetky hodnoty složené v doterajšom fonde bez toho, aby sa uvoľňovaly (§ 18 návrhu zákona).
K § 24.
Komposesoráty a urbariáty v konjunkturálnych rokoch rozdeľujú výnos majetku medzi podielnikov. V stratových rokoch podielnici uhradia stratu príspevkami. Na zaistenie týchto prípadných príspevkov budú povinné komposesoráty a urbariáty, ktoré majú väčší majetok, zriadiť viazaný rezervný fond a do toho ukladať časť každoročného dôchodku.
Viazaný rezervný fond má byť postupne zriadený vo výške 15% hodnoty majetku komposesorátu alebo urbariátu. Táto hodnota sa zistí tým spôsobom, že dôchodok sa kapitalizuje. Kapitalizácia sa prevedie provizórne na podklade prvého
dôchodku presahujúceho Ks 70. 000. Definitívna kapitalizácia sa prevedie na podklade päťročného priemeru základu dôchodkovej dane. Týchto 5 rokov sa počíta od roku 1942, poťažne od roku, v ktorom sa dosiahlo základu dôchodkovej dane aspoň 70. 000 Ks. Ak základ dôchodkovej dane je 100. 000 Ks, je hodnota majetku 2, 500. 000. — Ks a viazaný rezervný fond má byť zriadený vo výške 375. 000 Ks, Ak je základ dane každoročne 100. 000 Ks, uloží sa do rezervného fondu každoročne 20. 000 Ks; rezervný fond bude zriadený za 18 rokov.
K § 26.
Nadobúdacou hodnotou rozumie sa cena, za ktorú boly štátne pôžičky zaobstarané. Ak je napríklad prírastok za rok 1942 Ks 2, 000. 0. 00. —, za ten sa nakúpia štátne papiere pri kurze 96. — v nominálnej hodnote Ks 2, 083. 300. —.
K § 27.
Štátne cenné papiere skladajú sa na viazaný rezervný fond s príslušnými kupónmi. Splatné kupóny môžu byť oddelené a tieto majiteľovi vydané alebo úroky pre neho vyinkasované.
K § 28.
Žiadosť je oslobodená od poplatkov len v tom prípade, keď sa žiada v nej len zmena v smysle ods. 1. Ak v žiadosti sa žiada aj iný zápis, podlieha ohľadne tohto príslušnému poplatku.
K § 29.
Zákon č. 77/1938 Sb, z. a n. obsahoval len zákaz požičiavať štátne pôžičky na plnenie povinností podľa § 4 vl. nar. č. 465/1920 Sb, z. a n. Návrh zákona rozširuje zákaz na plnenie všetkých povinností uložených týmto zákonom preto, aby najmä peňažné ústavy zo svojej povinnej držby nepožičiavaly cenné papiere napr. na viazané rezervné fondy, lebo tým by
nebolo docielené účelu zákonom sledovaného.
K § 30.
Toto zmocnenie umožňuje vláde podľa potreby nariadením zmierniť povinnosti zákonom uložené. Toto ustanovenie je pružnejšie ako určenie časovej platností zákona, lebo vopred nemožno predvídať, kedy sa situácia zmení.
K § 31.
Zákon č. 77/1938 Sb. z. a n. mal ustanovenie o povolení výnimok z uložených povinností. Návrh zákona pozná len predĺženie lehoty pre splnenie povinností a jedine pre subjekty v treťom diele uvedené dáva možnosť povoliť aj iný spôsob ukladania prostriedkov v odôvodnených prípadoch. Iný spôsob uloženia povolí sa len výnimočne, keď to situácia na trhu štátnych cenných papierov dovolí, lebo inak by nemohol byť účel zákona splnený.
K §§ 32—36.
Podľa zákona č. 77/1938 Sb. z. a n. dozor nad plnením povinností uložených týmto zákonom prislúchal rôznym orgánom a úradom. Podľa návrhu zákona dozor nad plnením povinností týmto zákonom uložených sústreďuje sa u Ministerstva financií z dôvodu účelnosti, aby toto ministerstvo malo náležitý prehľad. Súčinnosť iných rezortov štátnej správy pri vykonávaní dozoru je zaistená.
K § 37.
Trestné sankcie sú konštruované pod'ľa zákona č. 77/1938 Sb. z. a n.
Vykonanie tohto zákona nevyžiada si zo štátnej pokladnice nijaké nové výdavky.
Čo do prerokovania predkladaného návrhu zákona Snemom je želaním vlády, aby bol prikázaný výboru národohospodárskemu
Dr, Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády a minister zahraničných vecí.
Dr. Mikuláš Pužinský v. r.,
minister financií.