Snem Slovenskej republiky 1942

I. volebné obdobie. 7. zasadanie.

519. Zpráva

sociálneho a zdravotného, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru

o návrhu poslanca Rudolfa Čavojského a spoločníkov na vydanie zákona o slovenskej pracujúcej pospolitosti (tlač 510).

Predložená osnova sdružuje a organizuje celú slovenskú pracujúcu pospolitosť, — všetkých tých príslušníkov slovenského národa, ktorí sa živia z práce, vlastne z jej výsledkov, ponímajúc prácu v jej širokom národohospodárskom význame ako každú duševnú i hmotnú činnosť, smerujúcu na ukojenie ľudských potrieb vonkajšími prostriedkami.

Príslušníci slovenského národa, ktorí sa živia z práce — rátajúc k nim aj osoby, ktoré poberajú penziu — budú povinne organizovaní podľa povahy práce., ktorá je zdrojom ich výživy, v štyroch záujmových sdruženiach. Sú to: Pôdohospodárske sdruženie, Sdruženie príslušníkov priemyslu, živností a peňažníctva, Sdruženie príslušníkov slobodných povolaní a Sdruženie štátnych a verejných zamestnancov. Sdruženia sa môžu členiť podľa svojich organizačných potrieb na odbory, prípadne iné složky.

Uvedené štyri záujmové sdruženia tvoria spoločnú, vrcholnú organizáciu: "Slovenskú pracujúcu pospolitosť".

Čo sa týka právneho postavenia Sdružení ako aj ich vrcholnej organizácie, Slovenskej pracujúcej pospolitosti, treba vyzdvihnúť, že tak Sdruženia ako aj SPP sú samostatnými právnickými osobami a zároveň složkami Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.

Základným cieľom Sdružení je zastupovať záujmy svojich príslušníkov, starať sa o nich a pomáhať HSĽS pri riešení sociálnych, kultúrnych a hospodárskych otázok. — Slovenská pracujúca pospolitostí — ako organizácia Sdruženiam nadriadená — zastupuje Sdruženia navonok, usmerňuje ich činnosť najmä v spoločných, zásadných a sporných otázkach a dozerá nad plnením ich úloh.

Na čele jednotlivých Sdružení ako aj Slovenskej pracujúcej pospolitosti stojí predseda. Predsedov Sdružení i predsedu SPP vymenúva a odvoláva predseda HSĽS, a to predsedov Sdružení na návrh predsedu SPP.

Členstvo v jednotlivých záujmových sdruženiach je povinné. Výnimky pre príslušníkov určitého povolania môžu určiť štatúty. Príslušníci tých národných skupín, ktoré nemajú vlastné záujmové organizácie, ako aj osoby z povinného členstva vyňaté môžu sa stať dobrovoľnými členmi Sdružení.

S povinným členstvom organicky súvisí aj prihlasovacia a odhlasovacia povinnosť.

Pri vymedzení základu na vyrubovanie členských príspevkov dbaly výbory o to, aby platenie členských príspevkov znamenalo čo najmenšie finančné zaťaženie a preto základy pôvodnej osnovy primerane snížily, ba ohľadom penzistov, ktorých ročný penzijný dôchodok nedosahuje 6000 Ks, vyslovily úplné oslobodenie od platenia členských príspevkov. Nezamestnanosťou sa nestráca členstvo — to jest členské výhody, — avšak nezamestnaní počas nezamestnanosti sú oslobodení od povinnosti platiť členské príspevky.

Dozor nad hospodárením SPP ako aj Sdružení vykonáva Najvyšší účtovný kontrolný úrad.

Organizácie s povinným členstvom nemožno si predstaviť bez primeraných disciplinárnych sankcií, — preto sa vyslovuje v osnove zásada, že sa porušenie členských povinností stíha disciplinárne podľa príslušných ustanovení jednotného disciplinárneho poriadku, ktorý má vydať predseda SPP po vypočutí predsedov jednotlivých Sdružení.

Výbory vynechaly ustanovenia § 10 ods, 3 pôvodnej osnovy, ktorými sa mala uložiť úradom finančnej správy povinná spolupráca so Sdruženiami a nositeľom verejnoprávneho sociálneho poistenia povinnosť vyberať a odvádzať členské príspevky od zamestnávateľov. Dôvodom tohto usnesenia výborov je skutočnosť, že všeobecnou formuláciou § 11 sa ukladá i tak všetkým úradom, verejnoprávnym korporáciám a ustanovizniam, ba aj zamestnávateľom povinnosť podávať na žiadosť SPP ako aj Sdružení údaje, potrebné na plnenie ich úloh. Za oslobodenie nositeľov verejnosprávneho sociálneho poistenia od uvedenej povinnosti hovorila úvaha, že vykonávanie tejto úlohy znamenalo by pre nich tak značný prírastok práce, ktorým by ich nebolo ekvitné zaťažiť.

Okrem uvedených zmien uskutočnily ešte výbory žiadúce zmeny formálnej povahy.

Nakoľko v Sdruženiach, zriadených podľa tohto zákona, bude organizovaná celá slovenská pracujúca pospolitosť a členstvo v týchto Sdruženiach je povinné, — je isté, že Sdruženia budú mat aj pri nepatrnom zaťažení svojich príslušníkov dostatok prostriedkov na plnenie svojich úloh, ktoré budú vykonávať k prospechu svojich členov a k prospechu celej pospolitosti.

Okrem uvedeného hovorí za uzákonenie osnovy ešte aj ďalší nadmierne dôležitý dôvod, a to: účel prevýchovy národa, ktorej zaiste veľmi účinným a osožným prostriedkom bude soskupenie celej pracujúcej pospolitosti v jeden pevný a nerozlučný celok, zriadený v lone Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, kde s kresťanskou láskou, bratskou obetavosťou a vzájomným pochopením sa odstránia všetky prípadné rozpory, vyrovnajú sa protichodné záujmy a kde všetci príslušníci slovenskej pracujúcej pospolitosti nájdu v rámci svojho Sdruženia možnosť na pestovanie svojich špeciálnych záujmov v súlade so záujmami celonárodnými a celoštátnymi Výbory vyslovujú presvedčenie, že slovenská pracujúca pospolitosť na podklade predloženého zákona nájde všetky svoje existenčné a organizačné predpoklady, potrebné pre jej zdarný vývin a činorodú budúcnosť v duchu kresťanských a národných ideálov. Preto odporúčajú predloženú osnovu slávnemu Snemu na uzákonenie.

V Bratislave 29 apríla 1942.

Dr. Martin Sokol v. r.,

predseda spoločného zasadnutia

Ján Mora v. r.,

spravodajca sociálneho a zdravotného výboru

Dr. Aladár Kočiš v. r.,

zpravodajca ústavnoprávneho výboru

MgPh. Andrej Martvoň v. r.,

zpravodajca rozpočtového výboru.

Zákon

zo dňa 1942

o slovenskej pracujúcej pospolitosti.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ l.

(1) Príslušníci slovenského národa, ktorí sa živia z práce alebo poberajú penziu, sú povinnými členmi záujmových sdružení, zriadených podľa tohto zákona.

(2) Organizačné štatúty (§ 6) môžu určiť, že príslušníci určitých povolaní nie sú povinní alebo nesmú byť členmi sdružení uvedených v § 2.

(3) Príslušníci národných skupín, ktoré nemajú vlastné záujmové organizácie, a osoby podľa ods. 2 zpod povinného členstva vyňaté môžu byť dobrovoľnými členmi záujmových sdružení.

(4) Pre nezamestnanosť povinné členstvo v záujmovom sdružení nezaniká.

§ 2.

(1) Záujmovými sdruženiami podľa tohto zákona sú:

a) Pôdohospodárske sdruženie (PS),

b) Sdruženie príslušníkov priemyslu, živností a peňažníctva (SPŽP),

c) Sdruženie príslušníkov slobodných povolaní (SPSP),

d) Sdruženie štátnych a verejných zamestnancov (SŠVZ).

(2) Sdruženia uvedené v ods. l (v ďalšom texte "Sdruženia") sa môžu členiť na odbory a iné složky.

§ 3.

Sdruženia zastupujú záujmy svojich členov, starajú sa o nich a pomáhajú Hlinkovej slovenskej ľudovej strane (strane slovenskej národnej jednoty — HSĽS) pri riešení sociálnych, kultúrnych a hospodárskych otázok.

§ 4.

(1) Sdruženia tvoria spoločnú vrcholnú organizáciu,. Slovenská pracujúca pospolitosť" (SPP)

(2) SPP zastupuje Sdruženia navonok, usmerňuje ich činnosť najmä v spoločných, zásadných a sporných otázkach, dozerá nad plnením ich úloh a vykonáva opatrenia, týkajúce sa spoločného záujmu Sdružení.

§ 5

SPP a Sdruženia sú právnickými osobami a složkami HSĽS.

§ 6.

(1) Podrobnosti o úlohách a organizácii SPP a Sdružení určujú osobitné organizačné štatúty, ktoré na návrh predsedu SPP schvaľuje užšie predsedníctvo HSĽS.

(2) Štatúty (ods. 1) dodá predseda HSĽS Ministerstvu vnútra na zaregistrovanie a na uverejnenie v Úradných novinách.

§ 7

(1) Na čele SPP je predseda, ktorý SPP vedie a zastupuje navonok.

(2) Predsedu SPP vymenúva a odvoláva predseda HSĽS.

§ 8.

(1) Na čele každého Sdruženia je predseda, ktorý Sdruženie vedie a zastupuje navonok.

(2) Predsedu Sdruženia vymenúva a odvoláva predseda HSĽS na návrh predsedu SPP.

(3) Na čele každého odboru (§ 2 ods. 2) je vedúci, ktorého vymenúva a odvoláva predseda Sdruženia so súhlasom predsedu SPP.

§ 9.

(1) Každý člen Sdruženia je povinný platiť členské príspevky.

(2) Výšku členských príspevkov na návrh predsedu príslušného Sdruženia určuje predseda SPP.

(3) Výška členských príspevkov nesmie presahovať:

a) u štátnych a verejných zamestnancov 1/2% slúžneho a či časti služobných požitkov, slúžnemu zodpovedajúcej,

b) u súkromných zamestnancov 1/2% pracovného zárobku, určeného v § 10 zákona č. 221/1924 Sb. z. a n., pripadne v § 4 zákona č. 26/1929 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tieto zákony meniacich a doplňujúcich,

c) u penzistov 1/4% z penzijných (odpočivných) požitkov; penzisti, ktorých penzijné (odpočivné) požitky neprevyšujú ročne 6000 Ks, neplatia členské príspevky,

d) u osôb, ktoré nie sú v služobnom alebo v pracovnom pomere, 1/2% zo základu dane dôchodkovej za priamo predchádzajúci rok, plynúceho z toho dôchodkového zdroja, ktorý je základom členstva dotyčnej osoby v niektorom Sdružení.

(4) Ak podľa ods. 3 členský príspevok nemožno ustáliť, základ pre jeho výšku na návrh predsedu príslušného Sdruženia určí predseda SPP.

(5) Nezamestnaní členovia sú počas nezamestnanosti od platenia členských príspevkov oslobodení.

(6) Členské príspevky plynú Sdruženiam. Sdruženia prispievajú na SPP potrebnou sumou, ktorú po vypočutí predsedov Sdružení určuje predseda SPP a schvaľuje predseda HSĽS.

§ 10.

(1) Každý člen, ktorý nie je v služobnom alebo v pracovnom pomere, je povinný prihlásiť sa do príslušného Sdruženia podľa úprav, ktoré vydá a v Úradných novinách vyhlási predseda Sdruženia. Tak isto je povinný odhlásiť sa, ak zaniknú okolnosti, na podklade ktorých členstvo vzniklo.

(2) Zamestnávatelia sú povinní svojich zamestnancov-členov, ktorí sú u nich v služobnom alebo v pracovnom pomere, prihlásiť do príslušného Sdruženia a odhlásiť z neho, ako aj odvádzať členské príspevky podľa úprav, vydaných podľa ods. 1.

§ 11,

Úrady, verejnoprávne korporácie, ustanovizne a zamestnávatelia majú podávať na žiadosť SPP alebo Sdružení údaje, potrebné na plnenie ich úloh.

§ 12.

Podania a úkony organizácií, zriadených podľa tohto zákona, ktoré sa zakladajú na ustanoveniach §§ 10 a 11, sú oslobodené od kolkov, poplatkov a dávok

§ 13.

(1) Neplnenie povinností, ktoré plynú z členstva v Sdruženiach, sa stíha disciplinárne podľa ustanovení disciplinárneho poriadku.

(2) Spoločný disciplinárny poriadok pre organizácie, zriadené podľa tohto zákona, po vypočutí predsedov Sdružení vydá predseda SPP.

(3) Predseda SPP a predsedovia Sdružení podliehajú disciplinárne užšiemu predsedníctvu HSĽS.

§ 14.

Členské príspevky a disciplinárne pokuty vymáhajú sa administratívnou exekúciou. Listiny, vydané SPP alebo Sdruženiami o splatných členských príspevkoch alebo disciplinárnych pokutách, sú exekučné tituly v smysle § 90 vl. nar. č. 8/1928 Sb. z. a n.

§ 15.

Dozor nad hospodárením SPP a Sdružení vykonáva Najvyšší účtovný kontrolný úrad.

§ 16.

SPP a Sdruženia sú založené a môžu účinkovať po vymenovaní predsedov (§§ 7 a 8) a po schválení štatútov (§ 6).

§ 17.

(1) Organizácie, ktoré sú založené na ciele sledované týmto zákonom, podľa právnych predpisov o spolkoch sa slúčia s organizáciami podľa tohto zákona, prípadne zanikajú.

(2) Opatrenia, ktorými sa vykonáva ustanovenie ods. l, vydá v rámci platných predpisov a vyhlási v Úradných novinách minister vnútra na návrh predsedu SPP.

(3) Minister vnútra môže majetok organizácií, zaniklých spôsobom uvedeným v ods. l, prikázať celkom alebo pomerne do vlastníctva organizácií, zriadených podľa tohto zákona. Organizácie, zriadené podľa tohto zákona, ručia za pohľadávky tretích osôb len do výšky prevzatého majetku.

§ 18.

(1) Zákon č. 297/1940 Sb. z. o slovenských záujmových organizáciách sa zrušuje.

(2) Opatrenia, vydané na základe zákona č. 297/1940 Sb. z., zostanú v účinnosti, nakoľko neodporujú ustanoveniam tohto zákona, kým nebudú nahradené novými opatreniami na základe tohto zákona.

§ 19.

Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.