Snem Slovenskej republiky 1941

I. volebné obdobie. 7. zasadanie.

522.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa 1942

o vnútroštátnej účinnosti Smluvy medzi Slovenskou republikou a Nemeckou

ríšou o stíhaní.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ l

Smluve medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou o stíhaní, uzavretej v Bratislave dňa 20. decembra 1941, sa priznáva vnútroštátna účinnosť.

§ 2.

Zákon tento nadobúda účinnosť za mesiac po uplynutí dňa, ktorého nastala výmena ratifikačných listín a ostáva v platnosti do uplynutia troch mesiacov po uplynutí dňa, ktorého sa táto smluva jedným z oboch štátov vypovie (článok 11 Smluvy). Vykoná ho minister pravosúdia v dohode so zúčastnenými ministrami.

Dôvodová zpráva.

Splnomocnení zástupcovia Slovenskej republiky a Nemeckej ríše podpísali dňa 20. decembra 1941 v Bratislave smluvu o stíhaní. Smluvu túto schválila vláda vo svojom zasadnutí dňa 21. januára 1942 a po ratifikovaní sa zašle do Berlína na výmenu ratifikačných listín.

Vykonávanie tejto smluvy predpokladá, aby sa smluve priznala vnútroštátna účinnosť. Uskutočňuje sa to týmto vládnym návrhom zákona.

Poznamenáva sa, že tento zákon možno vyhlásiť v Slovenskom zákonníku až po vyhlásení hore citovanej smluvy alebo súčasne s jej vyhlásením.

K § l,

Ustanovenie toto je potrebné vzhľadom na § 24, písm. g), § 65 ods. l, § 67 ods. l a § 82 ods. 2 ústavného zákona o Ústave Slovenskej republiky. Článok 5 citovanej smluvy totiž zaručuje právnu ochranu, v prvom rade trestnoprávnu ochranu, pre stíhajúcich bezpečnostných orgánov jedného štátu na území druhého štátu, a to v tom istom rozsahu, akú práv - nu ochranu požívajú im zodpovedajúce orgány domovského štátu. Prakticky znamená ods. l tohto článku rozšírenie trestnoprávnej ochrany podlá zák. čl. XL/1914 o trestnej ochrane úradov na úradné orgány nemecké, ktoré budú na území Slovenskej republiky úradne činné podľa ustanovení tejto smluvy. Ods. 2 tohto článku rozširuje zase predpisy zákona č. 108/1933 Sb. z. a n. (§ 14 tohto zákona) taktiež na nemecké bezpečnostné orgány, úradne činné podľa ustanovení tejto smluvy na území Slovenskej republiky (stíhanie urážky, pomluvy a utrhania na cti obžalobou verejnou). Poznamenáva sa pritom, že analogická trestnoprávna ochrana zaručuje sa týmto článkom navzájom aj pre naše bezpečnostné orgány, činné úradne podľa ustanovení tejto smluvy na území Nemeckej ríše a Generálneho Gouvernementu.

Táto vzájomná trestnoprávna ochrana bezpečnostných orgánov podľa článku 5 smluvy znamená však rozšírenie pôsobnosti slovenských súdov a preto bolo potrebné, aby ustanovenie článku 5 smluvy pre-

šlo do vnútroštátneho práva vo forme zákona, a to priznaním vnútroštátnej účinnosti tejto smluve.

Týmto spôsobom urobí sa zadosť ustanoveniam Ústavy, podľa ktorých

1. do výlučnej právomoci Snemu patrí vydávať zákony o pôsobnosti súdov [§ 24, písm. g) Ústavy],

2. obor pôsobnosti súdov upravujú osobitné zákony (§ 65 ods. l Ústavy),

3. sudcovia v svojej sudcovskej funkcii sú viazaní len zákonom (§ 67 ods. l Ústavy).

Poznamenáva sa, že sa podobný postup zachoval aj pri vykonaní Slovensko-nemeckej dohody o vzájomnom usporiadaní vecí v súdnictve zo dňa 20. júla 1939 (č 238/1939 Sb. z. ), kde bolo z dôvodov analogických tiež treba osobitným zákonom (č. 239/1939 SI. z. ) priznať dohode vnútroštátnu účinnosť.

K § 2.

Ustanovenie § 2 obsahuje obvyklú klauzulu o účinnosti zákona a klauzulu vykonávaciu. Bolo treba výslovne stanoviť aj dobu, dokedy zákon ostane v platnosti, aby v prípade vypovedania smluvy prestal súčasne so smluvou platiť aj tento zákon.

S vykonaním zákona nevzniknú pre štátnu pokladnicu nijaké osobitné náklady.

Po stránke formálnej je želaním vlády, aby osnova bola prikázaná výboru ústavnoprávnemu.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

predseda vlády a minister zahraničných vecí.

Dr. Gejza Fritz v. r.,

minister pravosúdia