Snem Slovenskej republiky 1942
I. volebné obdobie. 7. zasadanie.
541
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1942
o vnútroštátnej účinnosti a o vykonaní Dohody medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou o vzájomnej podpore a právnej pomoci v colných
trestných veciach.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
Dohode medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou o vzájomnej podpore a právnej pomoci v colných trestných veciach, uzavretej v Bratislave dňa 3. mája 1941, sa priznáva vnútroštátna účinnosť,
§2.
(1) Trestné činy proti colným predpisom Nemeckej ríše sa stíhajú a trestajú bez ohľadu na štátnu príslušnosť páchateľa a bez ohľadu na miesto činu rovnakým spôsobom ako týmto trestným činom zodpovedajúce trestné činy proti colným predpisom Slovenskej republiky. Ak niet v Slovenskej republike trestného činu týmto zodpovedajúceho, použijú sa ustanovenia hlavy IX. zák. čl. XI/1909 nakoľko neodporujú tomuto zákonu, pričom sa pokus trestá ako dokonaný trestný čin.
(2) Colnými predpismi v smysle tohto zákona sú aj zákazy Nemeckej ríše o dovoze, vývoze a prevoze tovaru, platidiel, cenných papierov a cenných predmetov,
ako aj predpisy o iných dávkach, ktoré vyberajú colné správy Nemeckej ríše pri dovoze, vývoze a prevoze tovaru,
(3) Ak sa podľa trestných predpisov v Slovenskej republike výmera trest podľa hodnoty určitého tovaru alebo čiastky určitej dávky, sú smerodajné pre výmer trestu predpisy Nemeckej ríše o určení hodnoty alebo dávky. Ako prepočítací kurz je smerodajný posledný známy stredný kurz bratislavskej burzy, ak takého niet, posledný známy stredný kurz úradný.
§3.
(1) Trestné stíhanie činov uvedených v § 2 závisí od toho, či príslušná vrchnosť Nemeckej ríše požiadala o zavedenie trestného pokračovania a, ak nejde o objektívne trestné pokračovanie, od toho, či obvinený sa vypátral na území Slovenskej republiky.
(2) Trestné stíhanie a potrestanie vykonajú tie isté vrchnosti a tým istým spôsobom ako stíhanie a potrestanie činov trestných podlá obdobných predpisov platných v Slovenskej republike. Upúštacie pokračovanie sa v týchto veciach vylučuje.
(3) Trestné pokračovanie má sa zastaviť na požiadanie príslušnej vrchnosti Nemeckej ríše, ktorá požiadala o trestné stíhanie, kým súdna alebo administratívna vrchnosť nevyniesla, poťažne nevydala trestné rozhodnutie.
§4.
Rozhodnutie alebo opatrenie príslušných súdov, vrchností alebo zamestnancov Nemeckej ríše pretrhajú premlčanie trestných činov proti colným predpisom Slovenskej republiky alebo Nemeckej ríše ako rozhodnutie alebo opatrenie súdov, vrchností alebo zamestnancov Slovenskej republiky.
§5.
Ak súdna alebo administratívna vrchnosť Nemeckej ríše vyniesla, poťažne vydala trestné rozhodnutie na základe článkov 9 a 11 Dohody (§ 1), má to pre zákonník trestnosti ten istý účinok, ako by bolo
vymerané, poťažne vydané na území Slovenskej republiky,
§6.
(1) Zamestnanci colnej správy Nemeckej ríše požívajú za predpokladu vzájomnosti pri prevádzaní úkonov podľa článkov 38 až 42 Dohody (§ 1), na území Slovenskej republiky tú istú trestno-právnu ochranu ako zamestnanci colnej správy Slovenskej republiky. Namiesto úradu (veliteľstva), uvedeného v § 14 ods. 5 vety 2 zákona č. 108/1933 Sb. z. a n. dáva zmocnenie Ministerstvo financií v Bratislave.
(2) či vzájomnosť podľa ods. l jestvu-
je, oznámi minister financií v dohode s ministrom pravosúdia vyhláškou v Slovenskom zákonníku.
§7.
Nariadiť alebo navrhovať nariadenie väzby a rozhodovať o predbežnom zadržaní podľa článkov 10, 17 a 40 Dohody (§ 1) prislúcha úradu, povolanému vyšetrovať colné priestupky,
§8.
(1) O žiadosti o vydanie osôb a predmetov na základe Dohody (§ 1) rozhoduje Ministerstvo financií, ktoré — okrem prípadu, že z dožiadania je zrejmé, že vydanie je neprípustné — nariadi tiež zatknutie osoby, o vydanie ktorej ide.
(2) Proti nariadeniu zatknutia sa opravný prostriedok nepripúšťa.
(3) Zatknutého nemožno proti zábezpeke prepustiť na slobodu.
(4) Väzba nesmie trvať dlhšie než to vyžaduje zistenie predpokladov vydania a skutočné odovzdanie zatknutého, najviac však tridsať dní.
§9.
Tento zákon nadobúda účinnosť za mesiac po uplynutí dňa, ktorého nastala výmena ratifikačných listín (článok 47 Dohody) a stráca ju dňom, ktorým Dohoda (§ 1) prestane platiť; vykoná ho minister financií so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Vykonanie slovensko-nemeckej dohody o vzájomnej podpore a právnej pomoci v colných trestných veciach zo dňa 3. mája 1941 predpokladá jednak, aby sa celej dohode priznala účinnosť zákona (§§ l, 9 zákona), jednak, aby sa zákonom zriadily predpoklady, potrebné na splnenie práv a povinností, ktoré dohoda poskytuje, poťažne ukladá (§§ 2 až 8 zákona).
Poznamenáva sa, že tento zákon možno vyhlásiť v Slovenskom zákonníku až po vyhlásení hore citovanej dohody, alebo súčasne s jej vyhlásením.
K § 1.
Ustanovenie toto je potrebné vzhľadom na § 65 ods. l a na § 67 ods. l zákona o Ústave Slovenskej republiky, nakoľko dohoda upravuje pokračovanie pred súdmi a rozširuje pôsobnosť dôchodkových trestných súdov Slovenskej republiky v tom smysle, že sa trestajú tiež trestné činy proti colným predpisom Nemeckej ríše. Ďalej mení dohoda doteraz platné predpisy o stíhaní a trestaní colných priestupkov a priestupkov proti zákonu na ochranu slovenskej meny, tak napríklad ustanovenie § 6 ods. 2 nariadenia ministra pravosúdia č. 800/1916 I. M., podľa ktorého sa doteraz nepripúšťalo vydanie osôb pre dôchodkové priestupky.
Ustanovenie dohody o trestaní priestupkov proti colným predpisom Nemeckej ríše je ďalej pre sudcov vykonávajúcich na území Slovenskej republiky trestnú právomoc v dôchodkových veciach, záväzne iba, ak má moc zákona (§ 82 ods. 2 zákona o Ústave Slovenskej republiky).
Konečne je vzhľadom na § 82 ods. l zákona o Ústave Slovenskej republiky potrebné uzákoniť ustanovenie článkov 10, 17 a 40 dohody, lebo nariadenie väzby je obmedzením osobnej slobody, prípustné je iba na základe zákona.
Poznamenáva sa, že sa podobný postup zachoval aj pri vykonávaná slovenskonemeckej dohody o vzájomnom usporiadaní vecí v súdnictve zo dňa 30. júla 1939 (č. 238/1939 Sl. z. ), kde bolo tiež treba osobitným zákonom (č. 239/1939 Sl. z. ) priznať dohode vnútroštátnu účinnosť, nakoľko táto má viazať sudcov v ich rozhodovaní.
K §2.
Prvá veta ods. l je potrebná vzhľadom, na § 82 ods. 2 zákona o Ústave Slovenskej republiky.
Druhá veta ods. l určuje spôsob trestania takých priestupkov proti colným predpisom Nemeckej ríše, pre ktoré niet zodpovedajúceho trestného činu podľa colných predpisov Slovenskej republiky. Čo do kvalifikácie, premlčania, výmery trestu, stanovenia náhradného trestu na slobode atď., použije sa pri trestaní takýchto činov proti colným predpisom Nemeckej ríše ustanovení hlavy IX zák. čl. XI/1909. Pretože však tento zákonný článok neobsahuje ustanovenie o trestnosti pokusu, bolo treba doplniť ods. l aj v tomto smere.
Ods. 2 obsahuje vysvetlenie pojmu trestných činov proti colným predpisom Nemeckej ríše.
Ods. 3 určuje podmienky výmeru trestu a určuje v rámci dohody prepočítací kurz pre určenie hodnoty tovaru alebo výšky dávky, smerodajnej pre výmer trestu.
Výslovná mienka o zamestnancoch je potrebná jednak s ohľadom na právne pomery Ríše, jednak s ohľadom na prax našich súdov, ktoré v colných trestných veciach často nepovažovaly úkon zamestnanca za úkon vrchnosti.
K § 3.
Tieto ustanovenia upravujú bližšie podmienky a spôsob trestného stíhania a trestania trestných činov proti colnými predpisom Nemeckej ríše a to v niektorých smeroch odchýlne od stíhania a trestania dôchodkových priestupkov podľa predpisov Slovenskej republiky. Tak sa napríklad predpokladá pre stíhanie požiadanie príslušnej vrchnosti Nemeckej ríše, vybavenie veci v upúšťacom pokračovaní je vylúčené, na požiadanie vrchnosti Nemeckej ríše trestné pokračovanie zastaviť atď.
Ustanovenia §§ 2, 3 bolo potrebné vsunúť do zákona aj preto, aby sa sudca v trestnom pokračovaní mohol odvolať priamo na predpis vnútroštátneho zákona, ktorý takto obsahuje všetky ustanovenia pre trestanie potrebné.
Do úvahy prichodia rozhodnutia súdov a administratívnych vrchností, preto je treba použiť jak výraz "vzdať" tak aj výraz "vyniesť" rozhodnutie.
K § 4.
Čo do pretrhnutia premlčania trestných činov proti colným predpisom, vyhradily si Smluvné Strany v poznámke záverečného protokolu k článkom 9 až 11 dohody možnosť priznať úradným výkonom súdov, vrchností a zamestnancov druhej Strany rovnakú účinnosť ako vlastným súdom, vrchnostiam a zamestnancom. Túto možnosť bolo treba využiť vzhľadom na to, že podľa tunajších predpisov, ktoré použije dôchodkový trestný súd alebo finančná vrchnosť aj pre trestanie činov proti colným predpisom Nemeckej ríše, pretrhuje premlčanie iba výkon súdu, vrchnosti alebo zamestnanca Slovenskej republiky, takže by bolo u nás vylúčené trestné pokračovanie, v prípade ak požiadanie o potrestanie došlo už po premlčacej lehote, stanovenej predpismi Slovenskej republiky.
Poznamenáva sa, že aj oznámená predloha nemeckého uvodzovacieho zákona k predmetnej dohode obsahuje obdobné ustanovenie ako § 4.
Výslovná zmienka o zamestnancoch je potrebná jednak s ohľadom na právne pomery Ríše, jednak s ohľadom na prax našich súdov, ktoré v colných trestných veciach často nepovažovaly úkon zamestnanca za úkon vrchnosti.
K §5.
Toto ustanovenie súhlasí s čl. 11 ods. 3 Dohody a treba ho pojať do zákona najmä vzhľadom na § 326 bod l trestného poriadku, aby sa zamedzilo znovupotrestanie (ne bis in idem), ďalej z dôvodov uvedených v poslednom odseku poznámky tejto dôvodovej zprávy k § 3.
K § 6.
Pri podpísaní slovensko-nemeckej dohody o stíhaní zo dňa 20. decembra 1941 zdôraznili zodpovední zástupcovia Smluvných Strán potrebu dodatkovej dohody k slovensko-nemeckému colnému kartelu, v ktorej sa Smluvné Strany zaviažu poskytovať si navzájom svojím zamestnancom colnej správy pri prevádzaní úkonov podľa článkov 38 až 42 Dohody tú istú ochranu ako vlastným zamestnancom colnej správy. Vzhľadom na to, že sa zmienená dodatková dohoda má uzavrieť už v dohľadnom čase, treba primerane pripraviť aj potrebné zákonné ustanovenie so zreteľom na zásadu zákonnosti, vyslovenú v § 82 ods. 2 zákona o Ústave Slovenskej republiky, aby sa mohly stíhať trestné činy proti zamestnan-
com colnej správy Nemeckej ríše tak, ako by boly spáchané proti orgánom Slovenskej republiky v ich úradnej funkcii.
K §7.
V tomto paragrafe bolo treba určiť vrchnosť, ktorá má rozhodovať o väzbe podľa článkov 10, 17 a 40 Dohody. Táto pôsobnosť bola vzhľadom na povahu tejto, ktorá slúži v prvom rade na zistenie páchateľa za stopovania, resp. vyšetrovania — vyhradená administratívnym vrchnostiam (najmä okresným finančným riaditeľstvám), ktorým aj podľa tunajších predpisov prislúcha vyšetrovať dôchodkové priestupky.
K §8.
Vzhľadom na povinnosť vydania osôb a predmetov, uloženú v Dohode (články 14 až 29 Dohody), treba určiť vrchnosť, príslušnú rozhodovať o žiadostiach s nemeckej strany o vydanie osôb a predmetov. Je účelné, aby o týchto žiadostiach rozhodovala tá istá vrchnosť, ktorá má podľa článku 18 Dohody jednak prijímať nemecké požiadania o vydanie, jednak sama žiadať o vydanie páchateľov zdržujúcich sa na území Nemeckej ríše.
Ďalej sa v § 8 určily aj hlavné zásady pokračovania pri vydávaní osôb, a to analogicky podľa ustanovení § 476 trestného poriadku, v ktorom sa upravuje postup pri vydaní pre všeobecné delikty, pravda, so zreteľom na zjednodušenie pokračovania v tom smere, že o vydaní a o zatknutí rozhoduje tá istá vrchnosť, ktorá koná vydávacie pokračovanie (šetrenie podmienok vydania).
Poznamenáva sa, že ustanovenia §§ 465 a 560 ods. 2 trestného poriadku sa na vydanie pre dôchodkové priestupky nevzťahuje vzhľadom na § 6 ods. 2 nariadenia ministra pravosúdia č. 800/1916 I. M.
Zvláštna väzba (zatknutie) uvedená v § 8 pre zaistenie vydať sa majúcej osoby je potrebná najmä, ak žiadosti o vydanie nepredchádzal návrh na uvalenie väzby podľa článkov 10, 17 a 40 dohody, alebo ak je treba väzbu, uvalenú podľa článkov 10, 17 a 40 Dohody predĺžiť.
K §9.
Ustanovenie toto je potrebné, aby v prípade vypovedania dohody prestal súčasne s Dohodou účinkovať aj tento zákon.
6
S vykonaním zákona nebudú pre štát- Želaním vlády je, aby osnova bola pri-
nu pokladnicu spojené nijaké osobitné vy- kázaná výboru ústavnoprávnemu. dávky.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády a minister zahraničných vecí
Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,
minister financií.
Želaním vlády je, aby osnova bola prikázaná výboru ústavnoprávnemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády a minister zahraničných vecí
Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,
minister financií.