Snem Slovenskej republiky 1941

1. volebné obdobie. 7. zasadanie.

543.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa....................... .............................. 1942

o územných zmenách obcí.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1.

(1) Z dôvodov verejného záujmu môže Ministerstvo vnútra z úradnej moci obce zriadiť, zrušiť a meniť ich hranice.

(2) Pred vydaním opatrenia podlá ods. l má sa Ministerstvo vnútra dohodnúť s Ministerstvom financií a Ministerstvom pravosúdia a nakoľko ide o pohraničné pásmo, tiež s Ministerstvom národnej obrany a vypočuť zúčastnené obce.

(3) V opatrení podľa ods. l Ministerstvo vnútra určí záväzné smernice, podľa ktorých dozorný úrad upraví právne pomery súvisiace s opatrením podľa ods. l, a prípadne učiní opatrenie ohľadom vedenia dočasnej správy záležitostí zúčastnených obcí. Deň právnej účinnosti opatrenia podľa ods. 1 určí Ministerstvo vnútra.

§ 2.

(1) Dozorný úrad nad obcami (§ 13 zák. č. 190/1939 Sl. z., prípadne § 8 vlád, nar. č. 8/1928 Sb. z. a n. ) na základe smerníc Ministerstva vnútra určí všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie hladkého prechodu do nového stavu (§ l, ods. 1).

(2) Dozorný úrad usporiada práva a povinnosti zúčastnených obcí a podľa potreby uspokojivé vyrovná ich záujmy. Jeho rozhodnutie zakladá práva a povinnosti zúčastnených obcí a má za účinok prechod, obmedzenie a zrušenie aj vecných práv.

(3) Dohody zúčastnených obcí vo veciach uvedených v ods. 2 sú len vtedy účinné, ak boly schválené dozorným úradom.

§ 3.

Zápis zmien, nastalých opatreniami, poťažne dohodnutiami podľa § 2 vykoná sa v pozemkovej knihe, vodnej knihe a iných verejných knihách na základe právoplatných rozhodnutí dozorného úradu a na jeho požiadanie.

§ 4.

Všetky právne úkony, výkony, listiny a podania, ktoré súvisia e vykonaním ustanovení tohto zákona, sú oslobodené od kolkov, poplatkov a dávok.

§ 5.

Proti opatreniu Ministerstva vnútra pódia § l nie je prípustná sťažnosť na Najvyšší správny súd.

§ 6.

Ustanovenia § 9 ods, l zákona č. 190/ 1939 Sl. z. a § l zákona č. 50/1941 Sl. z. neplatia pri opatreniach podľa § 1.

§ 7.

Tento zákon vykoná minister vnútra so zúčastnenými ministrami.

Dôvodová zpráva.

Pre slučovanie, rozlučovanie obcí, osamostatňovanie kolónií a pripojenie častí obecného chotára k územiu inej obce platia ustanovenia §§ 148, 149, 152 až 156, 162 a 163 a do istej miery §§ 150, 157 a 158 zák. čl. XXII/1886, ktoré však pri dnešnom pracovnom tempe už nevyhovujú, najmä preto, že viažu územné zmeny obcí na určité podmienky, ktorých splnenie vyžaduje

zdĺhavé úradné vyšetrovanie. Okrem toho je napríklad osamostatnenie nejakej osady a jej pretvorenie v samostatnú obec viazané na súhlas tej časti osadných obyvateľov, ktorá platí viac ako polovicu všetkých priamych dani v osade. Ak tento súhlas chybuje, nemožno kolóniu osamostatniť, hoc mnohokrát záujem administrácie alebo iný dôležitý verejný záujem to bezpodmienečne vyžaduje. Sú obce, na území ktorých vzniklý postupom času kúpeľné miesta, a žijú z týchto kúpeľov na úkor ich povznesenia a predsa nemožno kúpeľnú osadu osamostatniť, hoc s hľadiska cudzineckého ruchu bolo by to veľmi žiadúce.

Vzhľadom na ťažkosti, ktoré vyplývajú z uvedených ustanovení zák. čl. XXII/1886 už za Česko-Slovenskej republiky boly vydané zákony na uľahčenie slučovania a rozlučovania obcí a zmenenia ich hraníc, alebo platnosť týchto právnych predpisov bola časové obmedzená, takže aj teraz platia v tomto ohľade uvedené ustanovenia zák. čl. XXII/1886. Uvedené prechodné právne predpisy česko-slovenské sú zákony č. 285/1920, č. 117/1921, č. 406/1922 a č. 298/1924 Sb. z. a n.

K predpisom zák. čl. XXII/1886, vydal bývalý krajinský úrad v Bratislave smernice dňa 16. júna 1933 pod číslom l00. 000/ 5-1933 a 100, 001/5-1933 uverejnení v Krajinskom vestníku, r. 1933, b. č. 231 a 232 podľa ktorých požadovalo býv. pražské Ministerstvo vnútra okrem zákonných náležitostí ešte asi 40 rôznych úradných vyjadrení, súhlasov, návrhov, osvedčení a pod., čím sa stalo, že na prejedenie územnej zmeny nejakej obce bola potrebná dlhá doba a z praxe býv. krajinského úradu je Ministerstvu vnútra známe, že vybavenie žiadostí o územnú zmenu obcí trvalo aj 5 rokov. Tento byrokratický systém po účinnosti navrhovaného zákona prestane.

Zmenenie územia (hraníc) obcí bolo podľa ustanovení zák. čl. XXII/1886, ako bolo hore už spomenuté, dlhotrvajúcou a ťažkopádnou prácou. Prevažne bolo to zapríčinené tým, že ustanovenia práve uvedeného zákona pripúšťaly podľa liberalistických zásad zainteresovaným obyvateľom a majiteľom pozemkov veľký vliv na rozhodovanie v týchto otázkach, hoc pri územných zmenách obcí má byť smerodajný verejný záujem, pred ktorým majú ustúpiť všetky individuálne záujmy, lebo len táto zásada je spôsobilá uspokojiť požiadavky celku. V navrhovanom zákone (§ l ods. 1) je preto pre riešenie otázky, o ktorú tu ide, prijatý za základ verejný záujem a nakoľko na posúdenie, či je vo verejnom záujme zriadiť alebo zrušiť obce alebo zmeniť ich územie (hranice), je povolaný jedine úrad, na ktorý už nemajú vplyv záujmy jednotlivcov, priznáva sa právo takéto opatrenia urobiť Ministerstvu vnútra. Toto právo má minister vnútra vykonať ako najvyšší predstaviteľ verejného záujmu vo verejnej správe vnútornej v dôsledku čoho bolo treba roz-

hodovanie v týchto otázkach vyňať z pôsobnosti Najvyššieho správneho súdu (§ 5), Týmto ustanovením sa aj skracuje pokračovanie v týchto otázkach.

Podľa § l ods. l môže Ministerstvo vnútra obce zriadiť, zrušiť a meniť ich hranice. V tejto pôsobnosti! sú zahrnuté všetky možnosti zmien, ktoré sa týkajú teritoriálneho územia obcí, teda najmä tiež možnosť odpojiť časti územia obce (obcí), zriadiť z nich novú obec (nové obce), lebo pripojiť tieto k inej obci (iným obciam), zrušiť obec a pripojiť jej územie k inej obci (iným obciam), spojiť obce v jednu obec a zriadiť obec (obce) zo zbytkov obecných území, ktoré pripadly štátu v, dôsledku zmeny štátnej hranice alebo pripojiť tieto k susednej obcí (susedným obciam).

Záujmy pri opatreniach Ministerstva vnútra podľa § l ods. l zúčastnených rezortov sú dostatočne chránené ustanovením § l ods. 2 a je tam tiež možnosť daná, aby obce mohly uplatniť svoje oprávnené želanie vyplývajúce z miestnych pomerov a potrieb.

Podľa § l ods. 3 prislúcha Ministerstvu vnútra, ak učiní opatrenie podľa ods. l, určiť aj smernice, podľa ktorých upraví dozorný úrad nad obcami právne pomery súvisiace s týmto opatrením, počítajúc do toho aj otázku domovského práva občanov obcí dotknutých opatrením, určenie spôsobu vyberania obecných prirážok, dávok, poplatkov a konania nat. plnenia a učiní aj opatrenie ohľadom vedenia dočasnej správy záležitostí zúčastnených obcí, ak by to povaha opatrenia vyžadovala napr. pri slúčení obcí, zriadení novej obce a pod. Vydané smernice sú pre dozorné úrady záväzné, nakoľko len Ministerstvo vnútra môže posúdiť, v akej miere majú sa uplatniť dôvody verejného záujmu, ktoré boly predpokladom pre jeho opatrenie. Ministerstvo vnútra určí tiež počiatok právnej účinnosti svojho opatrenia.

Prevedenie opatrenia Ministerstva vnútra patrí do pôsobnosti dozorného úradu nad obcami (§ 2 návrhu). Podľa terajšieho právneho stavu (§ 13 zák. č. 190/1939 Sl. z. ) je týmto dozorným úradom župný úrad. Ak by však opatrenie Ministerstva vnútra sa dotklo obcí nachádzajúcich sa na území rôznych žúp, riadi sa miestna príslušnosť k prevedeniu opatrenia podľa ustanovení § 8 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n.

Úlohou dozorného úradu je na základe smerníc vydaných Ministerstvom vnútra

učiniť všetko potrebné, aby hladký prechod do nového stavu, ku ktorému smeruje opatrenie podľa § l ods. l, bol náležité zabezpečený. Dozorný úrad má usporiadať práva a povinnosti zúčastnených obcí. Nakoľko pri tomto usporiadaní ide len o vzťahy medzi obcami priamo dotknutým opatrením podľa § l ods. l, treba len tieto obce považovať za zúčastnené; nie sú zúčastnené iné obce, ktoré azda sa obávajú ujmy z opatrenia alebo aj ujmu utrpely. Usporiadanie bude potrebné aj tam, kde záujmy predtým samostatných obcí, ktoré teraz sú časti jednej obce, vyžadujú vyrovnanie. Cieľom rozhodnutia dozorného úradu bude najmä odstrániť teraz už spoločné práva a povinnosti, ktoré vznikly v dôsledku zmeny územia, a rozdeliť tieto na jednotlivé obce, ktoré prichodia v úvahu ako právne nástupkyne. Záujmy zúčastnených obcí treba uspokojivé vyrovnať, najmä v tom smere, ak by v dôsledku právneho nástupníctva, pre jednu stranu nastalo značné neodôvodnené zaťaženie. Samozrejme bude potrebné, aby dozorný úrad pri svojom rozhodnutí vždy dbal na platné právne predpisy so zreteľom na to, že jeho rozhodnutie zakladá práva a povinnosti a má za účinok prechod, obmedzenie a zrušenie aj vecných práv. Návrh pripúšťa aj dohody zúčastnených obcí za predpokladu, že budú schválené dozorným úradom, nakoľko tým usporiadanie práv a povinností zúčastnených obcí a ich obapolné vyrovnanie bude urýchlené.

Podľa § 3 požiada dozorný úrad, ak

jeho rozhodnutia vo veciach uvedených v § 2 stály sa právoplatnými, príslušné úrady (súdy) o vykonanie zápisu zmien v pozemkovej knihe, vodnej knihe a ostatných verejných knihách, aby nový stav vecí bol zrejmý tiež z týchto verejných kníh.

Ustanovenie § 4 obsahuje výhodu oslobodenia od kolkov, poplatkov a dávok pre všetky právne úkony, výkony, listiny a podania, súvisiace s prevádzaním navrhovaného zákona, nakoľko sú vydané v dôsledku opatrenia urobeného výlučne vo verejnom záujme.

Z toho istého dôvodu nepripúšťa ustanovenie § 5 sťažnosť na Najvyšší správny súd proti opatreniu Ministerstva vnútra podľa § l ods. 1.

Podľa § 9 ods. l zákona č. 190/1939 Sl. z. obvody žúp možno zmeniť len zákonom a podľa § l zákona č. 50/1941 Sl. z. možno meniť obvody okresných úradov tiež len, zákonom. Pri opatreniach urobených Ministerstvom vnútra podľa § l ods. l návrhu mohly by nastať prípady, kde sú dotknuté obvody rôznych žúp alebo okresných úradov, preto vylučuje ustanovenie § 6 návrhu povinnosť použitia uvedených zákonných, ustanovení, ak by bolo treba riešiť v smysle navrhovamého zákona takéto prípady.

Vykonanie navrhovaného zákona nebude vyžadovať osobitné výdavky zo štátnej pokladnice.

Po stránke formálnej je želaním vlády, aby predkladaný návrh bol prikázaný výboru ústavnoprávnemu.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

predseda vlády a minister zahraničných vecí.

Alexander Mach v. r.,

minister vnútra.