Neprošlo opravou po digitalizaci !

Snem Slovenskej republiky 1942

I. volebné obdobie. 7. zasadanie.

544.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa....................................................1942,

ktorým sa menia právne predpisy o poistení priemyselných a obchodných zamestnancov na prípad nemoci a úrazu,

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1.

Ustanovenia § 95 zák. čl. XIX/1907 v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich sa menia a budú znieť takto:

"(1) Právo požívať dôchodok spočíva:

a) ak dôchodca je odsúdený k trestu na slobode dlhšiemu ako jeden mesiac, ak je v polepšovni, ak je zaistený (vl. nar. č. 32/1939 Sl. z. ), alebo ak koná pracovnú povinnosť podľa §§ 7 a 8 vl. nar. č. 129/1940 Sl. z., § l vl. nar. č. 130/1940 Sl. z, a § 22 nariadenia č. 198/1941 Sl. z., a to počas omedzenia slobody, prípadne počas výkonu pracovnej povinnosti. Príslušníkom rodiny takéhoto dôchodcu, ak by v prípade jeho smrti mali podľa §§ 71 až 73 nárok na dôchodok, treba cez uvedený čas vyplácať dôchodok, aký by im prislúchal v prípade smrti dôchodcu. Súhrn ich dôchodkov nesmie však prevyšovať dôchodok dôchodcu. Ak je súhrnná suma ich dôchodkov vyššia, použije sa ustanovení § 74;

b) ak dôchodca odcestuje do cudziny, a to až do jeho návratu. Ak sa však vráti do

troch mesiacov k trvalému pobytu, majú sa mu zadržané čiastky dôchodku dodatočne vyplatiť. Ináč môže dôchodca žiadať, aby jeho dôchodok počas jeho pobytu v cudzine bol vyplácaný rodinným príslušníkom, ktorí by v prípade jeho smrtí mali nárok na dôchodok podľa §§ 71 až 73. Minister vnútra môže vyhláškou v Úradných novinách zakázať túto výplatu rodinným príslušníkom tých dôchodcov, ktorí sa zdržujú, v určitých štátoch;

c) ak dôchodca je cudzí štátny občan a vráti sa k trvalému pobytu do vlasti, alebo sa vysťahuje do iného štátu. Dôchodok sa má však v tomto prípade ďalej vyplácať, ak štát, ktorého štátnym príslušníkom je dôchodca, rovnako postupuje voči slovenským štátnym občanom.

(2) V prípade výplaty dôchodku podľa bodov b) a c) je dôchodca povinný oznámiť Robotníckej sociálnej poisťovní svoju presnú adresu v cudzine, prípadne predložiť úradné potvrdenie o pobyte a na jej vyzvanie podrobiť sa lekárskej prehliadke. Ak vyzvaniu nevyhovie, možno výplatu dôchodku zastaviť. "

§ 2.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra.

Dôvodová zpráva.

K § 1

K bodu a): Podľa doterajších predpisov rodinní príslušníci, uvedení v §§ 71 až 73 zák. čl. XIX/1907 počas trestu dôchodcu dostávali dôchodok v tej výške, v akej by im prislúchal v prípade smrti dôchodcu. To viedlo k situácii iste neudržateľnej, lebo napríklad odsúdený dôchodca dostával rentu odpovedajúcu 15%-nej neschopnosti k práci, kým jeho rodinní príslušníci mali počas jeho trestu nárok na rentu ďaleko vyššiu ako manželka na 20% započítateľného ročného zárobku zraneného manžela, detí po 15% ročného zárobku zraneného otca a ascendenti tiež na 20% ročného dôchodku dôchodcu. Toto zvýšenie dôchodku počas trestu dôchodcu nie je

nijako odôvodnené a ponechanie doterajších predpisov neodporúča sa ani z dôvodov morálnych.

Preto je potrebné doplniť bod l § 95 zák, čl. XIX/1907 ustanovením, že súhrnná suma dôchodkov, vyplácaných rodinným príslušníkom odsúdeného dôchodcu, nesmie presahovať dôchodok dôchodcu. Ak by táto súhrnná suma prevyšovala dôchodok rentistu, snížia sa dôchodky jednotlivých nárokovateľov pomerne podľa ustanovení § 74 zák. čl. XIX/1907. Podobné obmedzenie nároku ustáleného v pôvodnom zák. čl. XIX/1907, zavedené bolo aj v Maďarsku v § 85 zák. čl. XXI/1937; platí tiež na území Nemeckej ríše podľa bodu 615 ríšskeho poisťovacieho regulatívu.

Kým je niekto v polepšovni, v nútenej pracovnej službe alebo v zaisťovacom uväznení, rentu pre seba nepotrebuje, ak má však oprávnených rodinných príslušníkov, treba aby rentu dostali oni na svoju výživu.

K bodu b): Podľa platných predpisov úrazového zákona (§ 95 zák. čl. XIX/1907) spočíva nárok na úrazový dôchodok, ak dôchodca odcestuje do cudziny, počas jeho pobytu za hranicami. Nárok na výplatu obživne po jeho návrate, ale zadržané čiastky dôchodku vyplácajú sa dodatočne len, keď sa vráti z cudziny do troch mesiacov.

Toto zákonné ustanovenie ukazuje sa byť málo sociálnym najmä v terajšom čase, kedy mnoho úrazových dôchodcov Robotníckej sociálnej poisťovne, menovite dôchodcov s nízkymi stratami na pracovnej schopností odchádza do cudziny (Nemecka) a tam sa zdržuje z dôvodov zárobkových na dlhší čas ako tri mesiace.

Preto je potrebné v záujme úrazových dôchodcov urobiť nápravu aspoň v tom smere, žeby sa pripustila možnosť výplaty úrazových dôchodkov ich rodinným príslušníkom, označeným v §§ 71 až 73 zák. čl. XIX/1907.

Predpokladom výplaty úrazového dôchodku rodinným príslušníkom je žiadosť oprávneného dôchodcu o takúto výplatu, lebo len dôchodca sám môže posúdiť účel, za ktorým odchádza do cudziny, ako aj pravdepodobnú dĺžku pobytu v cudzine.

Aby táto možnosť výplaty úrazového dôchodku nemohla byť zneužitá, oprávňuje

sa minister vnútra zakázať výplatu dôchodku rodinným príslušníkom tých dôchodcov, ktorí sa zdržujú v určitých štátoch.

Keďže výplata úrazovej renty a jej výška je viazaná na život rentistu a jeho pracovnú schopnosť, musí mať Robotnícka sociálna poisťovňa možnosť, presvedčiť sa, či dôchodca bývajúci v cudzine, žije a aký je jeho zdravotný stav a schopnosť k práci. Preto je potrebné uložiť dôchodcovi povinnosť, oznámiť miesto svojho pobytu v cudzine a podrobiť sa potrebným lekárskym kontrolám, prípadne predložiť potvrdenie, že žije. Splnenie tejto povinnosti musí byť zaistené stratou poskytnutej výhody, t. j. zastavením výplaty úrazového dôchodku,

K bodu c): Podobná kontrola je potrebná aj u dôchodcov, ktorí sú cudzí štátni občania a vysťahujú sa k trvalému pobytu do cudziny, keď sa im úrazový dôchodok vypláca na základe reciprocity. Preto povinnosť hlásiť miesto pobytu, podrobiť sa lekárskej prehliadke, prípadne predložiť potvrdenie o živote, je rozšírená v navrhovanej novele § 95 zák. čl. XIX/1907 aj na dôchodcov cudzincov pri ich trvalom pobyte za hranicami nášho štátu.

Štátnej pokladnici nevzniknú z vykonania navrhovaného zákona nijaké osobitné výdavky.

Nakoľko ide o prerokovanie predkladaného návrhu zákona Snemom, je želaním vlády, aby bol prikázaný výboru zdravotne-sociálnemu.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

predseda vlády a minister zahraničných veci.

Alexander Mach v. r.,

minister vnútra.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP