Snem Slovenskej republiky 1942
l. volebné obdobie. 7. zasadanie.
562.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa.........................................1942
o odklade exekúcií proti vojenským osobám v činnej službe a ich príbuzným.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý.
Administratívna exekúcia proti vojenským osobám v činnej službe.
§ l.
(1) Proti vojenským osobám v činnej službe za brannej pohotovosti štátu, prípadne vo výnimočnej činnej službe (§ 27 zák. č. 20/1940 Sl. z. ), možno vykonať len také exekučné a zaisťovacie úkony, ktorými sa týmto osobám neodníma držba veci, ani úžitok, ani plat (služobný, odpočívny, zaopatrovací, mzdla a pod. ), ani nahradia za osobné alebo osobitné úkony podľa zákona o obrane štátu.
(2) Vojenským osobám v činnej službe sa kladú naroveň:
a) osoby, vykonávajúce služby podľa § 28 ods. l písm. c) a d) zákona č. 20/1940 Sl. z.,
b) osoby, vykonávajúce osobné úkony podľa zákona o obrane štátu,
c) osoby, vykonávajúce dobrovoľnú službu zdravotnú v armáde,
d) osoby, pridelené k službe brannej moci, nakoľko nie sú už zahrnuté pod bod mi a) až c).
Diel prvý.
Administratívna exekúcia proti vojenským osobám v činnej službe.
§ l.
(1) Proti vojenským osobám v činnej službe za brannej pohotovosti štátu, pripadne vo výnimočnej činnej službe (§ 27 zák. č. 20/1940 Sl. z. ), možno vykonať len také exekučné a zaisťovacie úkony, ktorými sa týmto osobám neodmíma držba veci, ani úžitok, ani plat (služobný, odpočívny, zaopatrovací, mzdla a pod. ), ani nahradia za osobné alebo osobitné úkony podľa zákona o obrane štátu.
(2) Vojenským osobám v činnej službe sa kladú naroveň:
a) osoby, vykonávajúce služby podľa § 28 ods. l písm. c) a d) zákona č. 20/1940 Sl. z.,
b) osoby, vykonávajúce osobné úkony podľa zákona o obrane štátu,
c) osoby, vykonávajúce dobrovoľnú službu zdravotnú v armáde,
d) osoby, pridelené k službe brannej moci, nakoľko nie sú už zahrnuté pod bod mi a) až c).
§ 2.
Ak je proti osobe, uvedene v § l (v ďalšom texte "vojenská osoba"), už v behu exekučné pokračovanie, treba exekučné a zaisťovacie úkony neprípustné podľa § l odložiť, a ak boly už vykonané — vyjmúc predaj hnulteľností a právoplatnú dražbu nehnuteľností — zrušiť.
§ 3.
Účinky podľa §§ l a 2 trvajú ešte 30 dní po tom, čo zanikly okolností uvedené v § 1.
§ 4.
Čas, v ktorom nemožno vykonať exekúciu (§§ l a 3), nezapočíta sa do lehôt, ktorých uplynutie má podľa zákona za následok právnu ujmu,
§ 5.
(1) Ustanovenia §§ l až 4 platia len pre daňovú a inú administratívnu exekúciu.
(2) Dane, poplatky a iné verejné dávky, ktoré sa stály splatnými v čase čo trvajú okolnosti uvedené v § l, má platiť za neprítomnú vojenskú osobu ten, kto spravuje jej majetok, poberá dôchodok a docieluje obrat a možno ich vymáhať z výnosu tohto majetku, dôchodku alebo obratu.
Diel druhý.
Exekúcie proti príbuzným vojenských osôb v činnej službe.
§ 6.
(l) V exekučnom pokračovaní (súdnom, dlaňovom a inom administratívnom) treba odložiť exekučné a zaisťovacie úkony proti príbuznému vojenskej osoby na návrh dlžníka, ktorý osvedčí, že bol pred vznikom okolnosti, ktorá je dôvodom odkladu, prevážne odkázaný na peňažnú podporu alebo pracovný výkon vojenskej osoby a výkon exekúcie alebo zaisťovacieho úkonu ohrozí výživu jeho a osôb, ktoré vyživovať je povinný, alebo môže zapríčiniť, majetkový úpadok dlžníka.
(2) Ustanovenie ods. l nevylučuje také exekučné a zaisťovacie úkony, ktorými sa dlžníkovi neodníma ani držba vecí, ani úžitok, ani plat (služobný, odpočívny, zaopatrovací, mzda a pod. ).
(3) Úľavy podľa ods. l neprislúchajú dlžníkovi, ak ide o pohľadávku:
a) výživného, ktoré oprávnenému má dlžník poskytovať podlá zákona, zákonnej praxe alebo podľa smluvy,
b) z pracovného, služobného alebo učebného pomeru,
c) v pomeru nájomného alebo árendárneho,
d) z verejnoprávneho poistenia,
e) na daniach, poplatkoch a iných verejných dávkach, ktoré sa stály splatnými v čase, čo trvajú okolnosti, ktoré sú ináč dôvodom odkladu, ak sa vymáhajú z výnosu majetku, obratu alebo dôchodku.
§ 7.
Za príbuzného podľa § 6 sa pokladajú osoby, ktoré vyživovať je vojenská osoba povinná podľa zákona alebo zákonnej praxe a poboční príbuzní vojenskej osoby, do druhého stupňa vpočítane ak títo žili v spoločnej domácnosti s vojenskou osobou pred vznikom okolností, ktorá je dôvodom odkladu.
§ 8.
(1) Návrh na odklad treba podať v lehote 15 dní odo dňa, čo dlžník bol uvedomený o povolení (nariadení) úkonu, ktorý možno podľa § 6 ods. l obložiť.
(2) Návrh nemá odkladný účinok, ale tento možno mu priznať, ak bez takého odkladu by bol účinok návrhu zmarený, Odklad nemožno učiniť závislým od složenia istoty.
(3) Skutkové okolnosti, odôvodňujúce návrh, má dlžník osvedčiť. Prostriedky osvedčovanie treba uviesť už v návrhu.
§ 9.
(1) Ak rozhodnutie o povolení alebo nariadení úkonu, ktorý sa má odložiť, už bolo exekútorovi doručené, návrh na odklad treba podať v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(2) Ak výkon exekučného alebo zaisťovacieho úkonu spadá do lehoty 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, možno návrh podať orgánu, poverenému
vykonať úkon. Ak orgán zistí, že možnosť odkladu nie je vylúčená, môže od výkonu upustiť a spisy na rozhodnutie o návrhu predložiť.
(3) Ak v prípade uvedenom v ods. 2, orgán poverený výkonom, proti návrhu exekúta na odklad úkon, ktorý treba odložiť, úspešne splní, treba v prípade, že sa návrhu na odklad! vyhovie, zrušiť účinnosť úkonu.
§ 10.
(l) Na návrh vymáhajúceho veriteľa povolí súd pokračovať v exekúcii, odloženej podľa § 6 ods. 1., ale veriteľ osvedčí, že pominuly okolnosti, pre ktoré sa odklad povolil. Návrh možno podať po 30. dňoch, čo pominuly okolnosti, ktoré sú dôvodom odkladu, Ak vojenská osoba zomrela, návrh možno podať po 30. dňoch čo sa skončila branná pohotovosť štátu (§ 57 ods, 2 zákona č. 131/1936 Sb. z. a n. ).
(2) Ustanovenie ods. l treba primerane použiť tiež v exekučnom pokračovaní daňovom a inom administratívnom.
§ 11.
Ak sa exekučné a zaisťovacie úkony odložily, ktorých uplynutie má za následok podľa zákona právnu ujmu, sa nezapočíta do lehôt doba od podania návrhu na odklad do dňa, kedy možno v exekúcii pokračovať.
Diel tretí.
Záverečné ustanovenia.
§ 12.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister pravosúdia, minister financií a minister vnútra so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Obrana štátu nutne vyžaduje, aby v kritickom čase boja schopné osoby, zanechajúc svoje normálne občianske zamestnanie, nastúpily vojenskú službu a zbraňou v ruke hájily záujmy štátu. Výkonom tejto služby dostávajú sa tieto osoby do horšieho ma-
teriálneho postavenia, nakoľko sa im znemožňuje starať sa o svoje vlastné finančné záujmy a zveľaďovať prípadne chrániť svoj majetok v takej miere, ako by za normálnych okolností mohly učiniť. Sníženie príjmov dôsledku ich neprítomnosti a prípadné zvýšenie osobných výdavkov, poťažne nákladov spojených so spravovaním majetku, často zapríčiňuje, že svojím platobným povinnostiam nemôžu vyhoveť alebo nie v dostatočnej miere. Preto treba zamedziť, aby plnenie vlasteneckej a branné) povinnosti mohlo mať pre nich za následok ujmu na majetku a aby ich bojová morálka sa mohla snížiť preto, že v čase, čo ony konajú službu pre celok, na ich majetok je vedená exekúcia a podstata majetku sa tak zmenšuje.
Na morálku bojujúcich nepriaznivý vplyv môžu mať zprávy, že na majetok ich najbližších-príbuzných je vedená exekúcia. Platí to najmä v tom prípade, ak rodičia, prípadne iní príbuzní príslušníka bojujúcej armády, dostali sa v dôsledku jeho odchodu na výkon vojenskej služby do horšieho finančného postavenia buď tým, že finančná podpora, ktorú im poskytoval, odpadla alebo, že miesto neho musia najať platenú pracovnú silu, ktorá hoci je drahšia, predsa nemôžu vojenskú službu konajúceho člena rodiny úplne nahradiť.
Osobné obete, ktoré vo vojnových časoch prinášajú pre národ najmä príslušníci bojujúcej armády, nesmú sa zvyšovať pocitom, že o ich vlastné záujmy doma nie je dostatočne postarané, ani starosťami o súkromný majetok a jeho udržanie. Keďže sami nemôžu hájiť vlastné záujmy, treba im poskytnúť náležitú ochranu zamedziť, aby v čase ich neprítomnosti utrpeli na podstate majetku hocakú ujmu.
Ochrana záujmov vojenských osôb poskytla sa najmä nariadeniami s mocou zákona č. 127/1941 Sl. z. a č. 283/1941 Sl. z. pri zmenečnom pokračovaní a vládnym nariadením č. 232/1939 Sl. z. Toto vládne nariadenie poskytlo ochranu len vojenským osobám v činnej službe za brannej pohotovosti štátu a im naroveň postaveným osobám (§ l cit. vl. nar. ) a len v súdnom pokračovaní, pri ktorom sa pre nich určily úľavy, preto, že nemôžu svoje práva dostatočne chrániť, keďže ich účasť u armády nedovoľuje, aby pred súdom mohly osobne pokračovať. V § 6 chránia sa záujmy týchto osôb pred súdnymi exekúciami, nakoľko povoľuje sa previesť proti nim len také exekučné a zaisťovacie úkony, ktorými sa im neodníma ani držba veci, ani výťažok, ani plat, ani náhrada za osobné alebo zvláštne úkony podľa zákona o obrane štátu.
Doteraz však neposkytla sa ochrana pred exekúciami finančnými a administra-
tívnymi a ani ochrana osobám, ktoré vojenskú službu konajúci úplne alebo čiastočne vydržoval, poťažne podporoval. Toto sa chce teraz dosahnuť predmetnou osnovou.
Keďže vládne naradenie č. 232/1939 Sl. z. upravuje len pokračovanie pred súdmi a vzťahuje sa len na vojenské osoby v činnej službe, poťažne im naroveň postavené osoby, nie je dobre možné novelizáciou uvedeného vládneho nariadenia dosiahnuť horeuvedený cieľ, nakoľko táto ochrana sa poskytuje buď v mimosúdnom exekučnom pokračovaní buď osobám, na ktoré vládne nariadenie č. 232/1939 Sl. z. sa nevzťahuje. Konečne novelizácia uvedeného vládneho nariadenia nebola by účelná už aj preto, že sa v praxi osvedčilo a má za sebou dostatočnú judikatúru.
K dielu I.
Táto časť osnovy obsahuje ustanovenia o exekučnom pokračovaní finančnom a inom administratívnom proti vojenským osobám V činnej službe a im naroveň postaveným. Okruh chránených vojenských osôb je škodný s vládnym nariadením č. 232/1939 Sl. z. Odklad exekúcií sa poskytuje za podmienok a v rozsahu ako pri vládnom nariadení č. 232/1939 Sl. z. s výnimkou vynechania druhej vety ods. l § 6 vzhľadom na to, že pri exekučnom pokračovaní, na ktoré sa tento diel vzťahuje, pôjde o vymáhanie požiadavok štátu alebo verejnoprávnych korporácií.
Súhlasne s Vládnym nariadlením č. 2321 1939 Sl. z. aj do tejto osnovy sa pojaly osoby, ktoré sú povolané k výnimočnej činnej vojenskej službe, nakoľko u týchto sú dané tie isté predpoklady ako u vojenských osôb za brannej pohotovosti štátu (stav v roku 1939). Označenie týchto osôb upravilo sa shodne so zákonom č. 20/1940 Sl. z. Keďže podľa vyhlášky č. 115/1941 Sl. z. Slovenská republika vstúpila dna 22. júna 1941 do brannej pohotovosti, ktorá ešte trvá, tieto osoby sú uvedené len pre úplnosť subsidiárne pro futuro.
Osobitné odôvodnenie vyžaduje ustanovenie § 2. Toto ustanovenie okrem iného nariaďuje zrušiť exekučné a zaisťovacie úkony, neprípustné podľa § l, ktoré v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona už boly vykonané. Pôjde tu o prevedenú úschovu hnuteľných vecí, prípadne o výkon dražby vôbec, ak táto sa ešte nestala právoplatnou. Je to nutným dôsledkom poskytnutej ochrany.
V § 5 ods, 2 určuje sa výnimka, nakoľko ide o dane, poplatky a iné verejné dávky z bežných príjmov. Toto obmedzenie je potrebné, aby štátne príjmy sa nesnižovaly nad mieru skutočne potrebnú, najmä v čase brannej pohotovosti, keď štátna pokladňa stojí pred novými a značnými povinnosťami. Aj v týchto prípadoch sa poskytuje dostatočná úľava, nakoľko vylučuje sa exekúcia na podstatu majetku a tiež vymáhanie nedoplatkov vôbec, ak boly splatné predtým, než nastala okolnosť, ktorá je dôvodom ochrany.
K dielu II.
Tento diel upravuje exekučné pokračovanie proti príbuzným vojenských osôb. Ochrana sa poskytuje len ak dlžník osvedčí, že:
a) bol prevážne odkázaný na peňažnú podporu, alebo pracovný výkon vojenskej osoby; tedy len ak vojenská osoba ho úplne alebo čiastočne podporovala a v dôsledku toho, že nastúpila vojenskú službu, dostal sa dlžník do takého horšieho finančného postavenia, ktoré dáva predpoklad, že svojim za viazanostiam, ktoré ináč by bol splnil, nemôže zadosťučiniť, a
b) že výkon exekúcie vážne ohrozí výživu alebo môže zapríčiniť majetkový úpadok dlžníka.
Treba vychádzať z toho, že príbuzným vojenských osôb nemá sa poskytovať ochrana vo väčšine rozsahu, než vojenským osobám samým a že táto ochrana má sa obmedziť len na skutočne potrebnú mieru, aby úrokové podnikanie nebolo obmedzené nad prípady nezbytne nutné. Okrem toho treba zabrániť zneužitiu zákona ľuďmi liknavými a zlomyseľnými.
Okruh osôb, ktorým sa poskytujú výhody v rámci ustanovenia § 6, vymedzuje § 7. Pri tomto vymedzení treba prizerať jak na subjektívne záujmy vojenskú službu konajúceho, tak na hospodársko-finančné potreby, ktoré nedovoľujú, aby pri exekučnom vymáhaní pohľadávok, platnými normami už značne obmedzenom sa poskytly na úkor úverového podnikania výhody nad mieru nezbytne potrebnú. Osnova, berúc do ohľadu tieto okolnosti, ako aj rodinné
pomery na našom území a morálne nazieranie nášho ľudu na povinnosť podporovať príbuzných, poskytuje úľavu za podmienok § 6 osobám, ktoré majú p. proti vojenskej osobe zákonný nárok na výživu a tým pobočným príbuzným, vpočítane druhý stupeň, ktorí žili s vojenskou osobou pred nastúpením činnej služby v spoločnej domácnosti.
Ustanovenie § 8 vzťahuje sa na prípady, ktoré vzniknú po dni nadobudnutia účinnosti zákona, kdežto § 9 obsahuje ustanovenia prechodného rázu. Tieto ustanovenia nevyžadujú osobitného odôvodnenia.
Shodne s ustanovením § 6 vládneho nariadenia č. 232/1939 Sl. z. a § 3 dielu L tejto osnovy, podľa § 10 povoľuje sa pokračovať v exekúcii až po 30 dňoch po tom, čo prekážka, ktorá je dôvodom odkladu exekúcie (činná vojenská a jej naroveň postavená služba), zanikla. Dáva sa tu dostatočná lehota k tomu, aby dlžník mohol svoje zaviazanosti vyrovnať a tak uchrániť sa pred útratami s exekúciou spojenými. V odložených exekúciách bude sa pokračovať až na návrh vymáhajúceho veriteľa, ktorý musí preukázať, že dôvod odkladu exekúcie zanikol. Ak ten, kto dlžníka podporoval, zomrel po čas vykonávania vojenskej alebo jej naroveň postavenej služby, v exekúcii možno pokračovať až po 30. dňoch po tom, čo prestala branná pohotovosť štátu. Toto ustanovenie je samozrejmým dôsledkom poskytnutej ochrany a osobitného odôvodnenia nevyžaduje.
K lehotám, do ktorých sa podľa § 11 nezapočíta čas, po ktorý nemožno v exekúcii pokračovať, sa počíta nielen lehota premlčacia, ale každá lehota, ktorej uplynutie môže mať za následok hocakú právnu ujmu, ako napr. lehoty, ktorými sú spojené nároky na prednostné uspokojenie (§ 189 exek. zák. ) a pod.
Paragraf 12 obsahuje vykonávaciu a účinmostnú doložku.
Vykonanie zákona nevyžiada si žiadnych nových finančných nákladov zo štátnej pokladnice.
Nakoľko ide o prerokovanie predkladaného návrhu zákona Snemom, je želaním vlády, aby bol prikázaný výboru ústavnoprávnemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády a minister zahraničných vecí.
Dr. Gejza Fritz v. r.,
minister pravosúdia.