Snem Slovenskej republiky 1942
I. volebné obdobie. 7. zasadanie.
574. Zpráva
národohospodárskeho, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru
o vládnom návrhu zákona o Roľníckej komore (tlač 548).
O tomto vládnom návrhu zákona rokoval najprv národohospodársky výbor na svojich zasadnutiach a do detailov rozobral celu problematiku poľnohospodárskej prvovýroby, súvisiacu s poľnohospodárskym priemyslom ako aj obchodom, ktorý obchoduje výlučne s produktmi poľnohospodárskej prvovýroby. Väčšinou hlasov došiel k uzáveru, že organická súvislosť poľnohospodárskeho priemyslu a obchodu s prvovýróbou vyžaduje, aby pôsobnosť Komory sa rozprestrela na poľnohospodársky priemysel a obchod, ako to štylizoval vládny návrh zákona v § l ods. 2.
Pre sústavnú starostlivosť o poľnohospodárstvo zriaďuje sa Roľnícka komora so sídlom v Bratislave. Podľa tohto jej jedinou úlohou má byť organizácia výroby ako aj zveľaďovanie tejto. Túto úlohu Komora v plnom rozsahu len vtedy môže splniť, ak bude mať vplyv i na tie sektory hospodárskeho denia, cez ktoré poľnohospodárske výrobky prebiehajú, aby usmernením týchto zapájala v jednotný celok všetko to, čo úzko súvisí s poľnohospodárskym podnikaním.
Roľníctvo na Slovensku dnes cestou svojho ľudového peňažníctva, ako aj iných družstevných organizácií a nepriamym vlastnením poľnohospodárskeho priemyslu, získalo si dozor nad poľnohospodárskymi výrobkami, a to počnúc od prvovýroby až po spotrebiteľa. Táto skutočnosť dokazuje, že dnešný roľník na Slovensku nie je už len prvovýrobcom, ale aj usmerňovateľom tak poľnohospodárskeho priemyslu ako aj obchodu. Vládny návrh zákona teda len normuje prirodzeným vývinom nadobudnuté práva roľníctva.
Prvotnou úlohou Komory je a musí byť vždy starostlivosť o poľnohospodársku prvovýrobu a jej druhotnou úlohou — rozšírením pôsobnosti na poľnohospodársky priemysel a obchod — uľahčiť splnenie prvotnej úlohy.
V novej Európe pre roľnícke podnikania sa ukazujú celkom nové výhľady, Chcem poukázať na stanovisko na slovo vzatého odborníka z Nemeckej ríše Dr. H. L. F e n s c ha, ktorý vo svojich publikáciách a prednáškach oznamuje, že pre zintenzívnenie pôdohospodárstva; teraz sa tvoriacou spoluprácou kontinentálno-európskych krajín vytvárajú sa oveľa ľahšie predpoklady ako predtým. Doteraz podliehal každý pokus o zintenzívnenie pôdohospodárstva tlaku svetového trhu a veľmi často vyšlý vnivoč prvé úspechy zintenzívnenia svetohospodárskymi vplyvmi. Dnes európska spolupráca umožňuje veľkopriestorové plánovanie a usporiadanie trhu, ktoré pospolu môžu čeliť vplyvu svetového trhu. Týmito sa zabezpečuje intenzívnenie pôdohospodárstva tak pre malé ako aj pre veľké jednotky.
Táto spolupráca európskych štátov dá sa však len vtedy uskutočniť, ak jednotlivé krajiny budú mať organizačný útvar, ktorý umožní účelný a hladký vykotí všetkých opatrení, potrebných na rozvinutie poľnohospodárstva. Ako zásadu vyzdvihuje len toľko, že organizácia poľnohospodárstva musí sa vytvárať tak, aby na trvalo zaistila úzky kontakt medzi vedením organizácie a jednotlivými poľnohospodárskymi podnikmi. Iba v tomto prípade možno uplatňovať v podnikoch všetky poľnohospodárske opatrenia na plánovanie a usporiadanie poľnohospodárskej výroby a na docielenie najväčšieho úžitku.
Toto stanovisko nemeckého odborníka tiež dokazuje potrebu vybudovania takej roľníckej organizácie, ktorá svojím rozčlenením musí siahať ku každému dvom. Keby tu nebol aj názor Dr. Fenscha, samá sme cítili potrebu takejto organizácie, aby sme mohli našu výrobu podchytiť až do dôsledkov. Veď slovenské poľnohospodárstvo má vyše 337. 000 hospodárskych jednotiek a tento veľký počet bez organizácie nedá sa viesť a tým menej zveľaďovať.
Od 6. októbra 1938 stále sme podávali návrhy na organizáciu poľnohospodárskej výroby a dnes môžeme ustáliť, že vláda zaujala voči našim žiadostiam prajné stanovisko, keď predostrela Snemu vládny návrh zákona na zriadenie Roľníckej komory.
Po úprave osnovy národohospodárskym výborom bolo dňa 16. júna 1942 spoločné zasadnutie národohospodárskeho, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru, kde sa vyskytly oproti stanovisku národohospodárskeho výboru tak rozdielne názory, že sa na prvom spoločnom zasadnutí nedaly preklenúť. Spoločné zasadnutie bolo prerušené a osnova znovu upravená. Po internom rokovaní prejednaná bola na spoločnom zasadnutí týchto výborov dňa 23. júna 1942.
§ l bol úplne preštylizovaný a odsek 2 tohto paragrafu bol z vládnej osnovy vynechaný.
Matériu § 3 ods. l vládnej osnovy vyčerpáva § 4 s malým doplnkom "zeleninárstvo".
Vládny návrh zákona upravoval členstvo v § 4. Podľa novej úpravy otázku členstva upravujú §§ 3 a 5. Toto rozdelenie znamená určité rešpektovanie stanovísk, ktoré zdôrazňujú aj odchylnú povahu poľnohospodárskeho priemyslu. Podľa prijatého riešenia pre organizácie alebo sväzy poľnohospodárskeho priemyslu, a pokiaľ by takýchto organizácií alebo sväzov nebolo, i pre jednotlivé podniky na zaistenie spolupráce medzi poľnohospodárstvom a poľnohospodárskym priemyslom môže povinné členstvo v Komore určiť minister hospodárstva po vypočutí Roľníckej komory a príslušnej priemyselnej a obchodnej komory všeobecnou vyhláškou v Úradných novinách, alebo s prípadu na prípad výmerom.
Vládna osnova v § 3 ods. 2 najprv definovala, čo sa má rozumieť pod pochopom "poľnohospodársky priemysel", ďalej taxatívne vypočítala jednotlivé jeho odvetvia. Tento odsek bol z novej úpravy úplne vynechaný a ponecháva sa rozhodovanie na spravodlivé riešenie ministra hospodárstva, ktorý má však vypočuť tak Roľnícku komoru ako aj príslušnú priemyselnú a obchodnú komoru. Nová úprava teda umožňuje ingerenciu roľníctva na poľnohospodársky priemysel, aby sa takto zvládla prvotná úloha Komory, t. j. starostlivosť o poľnohospodársku prvovýrobu. Národohospodársky výbor upustil zo svojho pôvodného usnesenia v tom pevnom presvedčení, že doterajší vývin pomeru medzi prvo- a druhovýrobou dáva zásadnú smernicu, aby spolupráca medzi týmito hospodárskymi odvetviami bola riešená spravodlivo ministrom hospodárstva aj podľa novej štylizácie osnovy zákona.
§ 3 ods. l, ktorý preberá matériu § 4 ods. 2 lit. a) vládnej osnovy, má podstat-
nú zmenu. Nové znenie je: "Povinnými členmi Komory sú vlastníci, držitelia a árendätori poľnohospodárskej pôdy, z ktorej sa platí pozemková daň". Tento text presnejšie podchycuje každého, kto na pôde pracuje, ako text pôvodnej vládnej osnovy bez toho, že by toto znamenalo vyššie zaťaženie, lebo príspevky týchto členov budú vyrubované od každej výmery pôdy 30% prirážkou k pozemkovej dani.
Podstatná zmena je najmä v novom texte aj v § 8 ods, 3, ktorý vyčerpáva matériu § 6 ods. 3 vládnej osnovy zákona.
Podľa vládnej osnovy mohla vydávať Komora vo svojej pôsobnosti pre všetkých svojich členov všeobecné záväzné predpisy a úpravy. Podľa pozmeneného textu tieto záväzné úpravy sa nebudú vzťahovať na poľnohospodársky priemysel a obchod, ktorý vyhneme obchoduje s produktmi poľnohospodárskej prvovýroby.
§ 7 vládnej osnovy bol úplne zrušený a namiesto 3 odsekov zostal len jeden, zahrnutý v novom (texte T § 9, ktorý určuje, ako sa majú platiť členské príspevky členov, ktorí ich neplatia podľa § 15 ods. 3.
§ 16 vládnej osnovy bol úplne vynechaný, lebo túto matériu vyčerpával dostatočne § 17. V novom texte je táto matéria v § 18, kde sa výška peňažného trestu snižuje z pôvodne navrhovaných Ks 10. 000. — na Ks 5. 000. — a trest na slobode z 30 dní na 15 dní.
Výbory prijaly z podnetu národohospodárskeho výboru nový paragraf disciplinárnom poriadku pre členov Komory. V opravenej osnove je to § 19. Išlo o to, že v niektorých prípadoch Komora bude chcieť svojich, členov miernejšie potrestať disciplinárnou cestou, na čo je vhodnejšia disciplinárna cesta, ako prípadný vrchnostenský zákrok.
Spoločné zasadnutie výborov vzhľadom na dôležitosť osnovy zákona, ktorá má pomôcť tak vážnej vrstve našej národnej pospolitosti, prosí slávny Snem, aby prepracovanú osnovu uzákonil.
V Bratislave 24. júna 1942.
Dr. Martin Sokol v. r., Teodor Turček v. r.,
predseda. zpravodajca národohospodárskeho výboru.
Dr. Vojtech Tvrdý v. r.,
zpravodajca ústavnoprávneho výboru.
Teodor Turček v. r.,
zpravodajca národohospodárskeho výboru.
Dr. Vojtech Tvrdý v. r.,
zpravodajca ústavnoprávneho výboru.
Pavol Čarnogurský v. r.,
zpravodajca rozpočtového výboru.
Zákon
zo dňa................................1942
o Roľníckej komore.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
(1) Pre sústavnú starostlivosť o poľnohospodárstvo zriaďuje sa Roľnícka komora (v ďalšom texte Komora).
(2) Sídlom Komory je Bratislava.
(3) Komora je právnickou osobou.
§ 2.
Na plnenie úloh podlá tohto zákona môže Komora zriaďovať oblastné úradovne.
§ 3.
(1) Povinnými členmi Komory sú vlastníci, držitelia a árendátori poľnohospodárskej pôdy, z ktorej sa platí pozemková daň.
(2) Minister hospodárstva všeobecnou vyhláškou v Úradných novinách alebo výmerom s prípadu na prípad môže určiť, že povinnými členmi Komory sú aj iné fyzické alebo právnické osoby, činné v poľnohospodárstve, najmä:
a) sväzy poľnohospodárskych družstiev ako aj také poľnohospodárske družstvá, ktorých činnosť sa vzťahuje na celé územie štátu,
b) organizácie poľnohospodárstva, utvorené podľa osobitných právnych predpisov,
c) sväzy odborných poľnohospodárskych spolkov a také poľnohospodárske spolky, ktorých pôsobnosť sa vzťahuje na celé územie štátu.
3) Dobrovoľné členstvo v Komore vzniká prijatím na základe dobrovoľnej prihlášky. O prijatí rozhoduje predseda.
§ 4.
Poľnohospodárstvom podľa tohto zákona sa rozumie poľnohospodárska prvovýroba, zahrnujúca v sebe poľné hospodárstvo, lúkárstvo, pastvinárstvo, ovocinárstvo, záhradníctvo, zeleninárstvo, zelinárstvo, vinohradníctvo, chov hospodárskeho zvieractva, mliekárstvo, včelárstvo a hodvábnictvo.
§ 5.
(1) Na zaistenie spolupráce medzi poľnohospodárstvom a poľnohospodárskym priemyslom minister hospdárstva po vypočuli Roľníckej komory a príslušnej obchodnej a priemyselnej komory všeobecnou vyhláškou v Úradných novinách alebo s prípadu na prípad výmerom môže určiť povinné členstvo v Komore pre niektoré organizácie alebo sväzy poľnohospodárskeho priemyslu a, pokiaľ by takýchto organizácií alebo sväzov nebolo, i pre jednotlivé podniky poľnohospodárskeho priemyslu.
(2) Rovnakým spôsobom možno ustáliť povinnosť obchodníka alebo spoločností obchodného práva byť členom Komory, ak obchodujú výlučne s produktmi poľnohospodárskej prvovýroby.
§ 6.
Povinní členovia Komory, ktorých členstvo sa zakladá na všeobecnej vyhláške vydanej podľa § 3 ods. 2 alebo podľa § 5, majú sa na Komore písomne prihlásiť do 60 dní od uverejnenia vyhlášky v Úradných novinách, po prípade od svojho neskoršieho vzniku.
§ 7.
Na návrh Komory môže minister vnútra po dohode s ministrom hospodárstva rozpustiť spolky na podporovanie a zveľaďovanie poľnohospodárstva, ak ich činnosť nie je v súlade s hospodárskym záujmom štátu, alebo ak nie sú hospodársky odôvodnené.
§ 8.
(1) Úlohou Komory je najmä:
a) zveľaďovať poľnohospodársku prvovýrobu;
b) podávať posudky a návrhy úradom na požiadanie alebo z vlastnej iniciatívy vo veciach, ktoré sa týkajú záujmov poľnohospodárstva alebo poľnohospodárskeho priemyslu;
c) podávať posudky vo veciach dovozu a vývozu poľnohospodárskych výrobkov a potrieb;
d) podávať posudky o cenách poľnohospodárskych výrobkov a o výške úplat za služby a úkony v poľnohospodárstve;
e) podporovať verejnú správu pri vykonávaní úloh, ktorých cieľom je zveľadenie a prospech poľnohospodárstva;
f) podávať posudky a návrhy na požiadanie alebo z vlastnej iniciatívy vo veciach poľnohospodárskeho školstva;
g) spolupôsobiť a pomáhať pri zveľaďovaní poľnohospodárskej výroby, napomáhať zakladanie svojpomocných poľnohospodárskych družstiev, ústavov a podnikov;
h) vydávať o svojej činnosti zprávy a publikácie;
i) vydávať odborné knihy;
j) usporiadať prednášky, kurzy, odborné výstavy a pod.;
k) vykonávať núdzové opatrenia na podporu roľníkov postihnutých živelnými pohromami;
1) napomáhať zaobstaranie spoločných potrieb poľnohospodárskych;
m) pomáhať pri sprostredkovaní práce a služieb a podávať návrhy na ochranu poľnohospodárskej práce,
n) podávať na žiadosť úradov a súdov posudky o kvalifikácii osôb, navrhnutých alebo žiadajúcich o funkciu odhadcu alebo vnúteného správcu v poľnohospodárskych podnikoch, alebo znalcov v odvetví poľnohospodárskom.
(2) Na Komoru prechádza pôsobnosť okresných a župných úradov vo veciach poľnohospodárskej odbornej služby okrem policajného súdnictva. Podrobnosti upraví
vláda nariadením, V týchto veciach platia o pokračovaní Komory primerane ustanovenia vl. nar. č. 8/1928 Sb. z. a n. o správnom pokračovaní. Rozhodnutia Komory sú exekučnými titulmi podľa § 90 tohto vládneho nariadenia. Tam, kde sa oproti rozhodnutiu podľa príslušných predpisov pripúšťa opravný prostriedok, rozhoduje o ňom Ministerstvo hospodárstva,
(3) Komora môže v svojej pôsobnosti vydávať pre členov uvedených v § 3 všeobecne záväzné predpisy a úpravy, ktoré treba uverejniť v Úradných novinách.
§ 9.
Členovia s výnimkou členov, ktorí platia prirážku podľa § 15 ods. 3, sú povinní platiť členské príspevky. Výšku členského príspevku na návrh predsedu Komory určuje minister hospodárstva; ak ide o člena obchodnej a priemyselnej komory, určí výšku členského príspevku po jej vypočutí,
§ 10.
(1) Na čele Komory je predseda, ktorý ju zastupuje navonok,
(2) Predsedu a jeho zástupcu menuje a odvoláva na návrh ministra hospodárstva prezident republiky. Ich funkčné požitky určuje minister hospodárstva.
(3) Predseda i jeho zástupca skladajú do rúk ministra hospodárstva prísahu, že budú verní Slovenskej republike, že budú zachovávať zákony a nariadenia a svoje povinnosti svedomité plniť,
§ 11.
(1) Predsedovi pomáha poradný sbor. Poradný sbor sa skladá zo zástupcu predsedu a najviac 12 členov, ktorých na návrh predsedu Komory vymenúva minister hospodárstva na tri roky,
(2) Členstvo v poradnom sbore je funkcia čestná, členovia majú nárok na náhradu hotových výdavkov,
(3) Ministerstvo hospodárstva môže vyslať na každé zasadnutie poradného sboru svojho zástupcu.
(4) Na zasadnutia poradného sboru môže predseda podľa potreby pribrať aj iných odborníkov,
§12.
(1) Zamestnancov Komory prijíma, menuje a prepúšťa predseda,
(2) Zamestnanci Komory skladajú do rúk predsedu alebo jeho zmocnenca prísahu, že budú verní Slovenskej republike, že budú zachovávať zákony a nariadenia a svoje povinnosti svedomité plniť. V svojej úradnej činnosti požívajú právnu ochranu ako verejní zamestnanci,
(3) Služobné a platové pomery ako aj disciplinárnu zodpovednosť zamestnancov Komory upravuje služobný a disciplinárny poriadok, ktorý vydá predseda po schválení ministrom hospodárstva a ministrom financií,
(4) Penzijné nároky trvalé ustanovených zamestnancov Komory a zaopatrovacie platy ich príslušníkov upravuje penzijný poriadok, ktorý vydá predseda po schválení ministrom hospodárstva a ministrom financií. Penzijné (zaopatrovacie) nároky nesmú byť nižšie ustálené ako penzijné nároky štátnych zamestnancov (ich príslušníkov) zodpovedajúcej kategórie,
(5) Zamestnanci Komory penzijné poistení sú vylúčení z penzijného poistenia súkromných zamestnancov vo vyšších službách, ako aj z povinnosti poistenia invalidného a starobného,
§ 13.
Organizačný štatút Komory vydá predseda po schválení ministrom hospodárstva,
§ 14.
(1) Komora hospodári v rámci ročného rozpočtu, ktorý sostavuje predseda a schvaľuje minister hospodárstva v dohode s ministrom financií.
(2) Rozpočet sa sostavuje oddelene pre veci správne a odborné a pre výdavky osobné a vecné. Do schválenia nového rozpočtu Komora hospodári v rámci rozpočtu predošlého.
§15.
(1) Výdavky na správu Komory hradí štát najviac do výšky Ks 5 miliónov ročne. Tým cieľom každoročne sa zaradí patričná suma do štátneho rozpočtu.
(2) Ostatné rozpočtové potreby Komory majú sa uhrádzať z členských príspevkov.
(3) Držitelia pôdy prispievajú na potreby Komory osobitnou 30% prirážkou k dani pozemkovej. Táto prirážka u osôb uvedených v § 3 ods l nahradzuje aj Členské príspevky, Prirážku predpisujú a vyberajú urány a orgány, ktoré sú poverené predpisovaním a vyberaním pozemkovej dane.
(4) Prirážky podľa ods. 3 sú sročné s pozemkovou daňou, platia o nich predpisy platné o pozemkovej dani a požívajú tie isté záložné a prednostné práva ako táto daň.
(5) Finančná správa odvedie Komore každého mesiaca 1/12 očakávaného výnosu z ročných prirážok. Konečné vyúčtovanie za uplynulý rok sostaví Komora najneskoršie do konca mesiaca júna nasledujúceho roku.
§ 16.
(1) Komora podlieha dozoru Ministerstva hospodárstva, ktoré vykonáva odbornú, administratívnu, účtovnú a pokladničnú revíziu Komory.
(2) Minister hospodárstva môže zrušil opatrenia a usnesenia Komory ako aj predpisy a úpravy ňou podľa § 8 ods. 3 vydané, ak sú v rozpore s verejným záujmom,
(3) Komora vyhotoví koncom každého správneho roku účtovnú uzávierku príjmov a výdavkov a predloží ju najneskoršie do konca júna Ministerstvu hospodárstva.
§ 17.
(1) Komora je oslobodená:
a) od poplatkov a potvrdeniek peňažných poukazov pre ňu došlých,
b) od poplatkov zo služobných smlúv podľa tohto zákona,
c) od poštových poplatkov za svoju úradnú korešpondenciu a
d) od poplatkového ekvivalentu z účelového fondového majetku.
(2) Úradné spisy Komory čo do kolkovej povinnosti majú povahu spisov verejných úradov.
§ 18.
Nezachováme predpisov § 6 ako aj predpisov vydaných podľa § 8 ods. 3 trescú ako priestupok okresné (štátne policajné) úrady peňažným trestom do Ks 5. 000. Nevymožitelný peňažný trest má sa premeniť na zatvorenie do 15 dní,
§ 19.
(1) Disciplinárny poriadok pre členov Komory vydá a v Úradných novinách vyhlási jej predseda po schválení ministrom hospodárstva. Disciplinárnym poriadkom možno určiť peňažnú pokutu do Ks 1. 000.
(2) Výmery predsedu Komory o splatných disciplinárnych pokutách sú exekučnými titulmi podľa § 90 vl. nar. č. 8/1928 Sb. z. a n.
(3) Peňažné disciplinárne pokuty pripadajú Komore.
§ 20.
Úrady a obce sú povinné spolupôsobiť pri vykonávaní tohto zákona,
§21.
(1) Vládne nariadenie č. 305/1920 Sb. z. a n. sa zrušuje. Pôsobnosť Zemedelskej rady pre Slovensko upravená inými osobitnými predpismi prechádza na Komoru,
(2) Hnuteľný a nehnuteľný majetok Zemedelskej rady pre Slovensko a spolkov rozpustených podľa § 7 prechádza na Komoru. Tento prevod nepodlieha poplatku. Komora ručí veriteľom do výšky prevzatého majetku,
(3) Zamestnanci Zemedelskej rady pre Slovensko prechádzajú do osobného stavu zamestnancov Komory so všetkými do účinnosti tohto zákona nadobudnutými právami a nárokmi. Penzijné zaopatrenie týchto zamestnancov, ako aj zamestnancov preložených na trvalý odpočinok a zaopatrovacie nároky ich pozostalých zabezpečujú sa podľa predpisov doteraz pre nich platných.
§ 22.
(1) Zamestnancov štátnej poľnohospodárskej odbornej služby, ktorí túto vykonávali v rámci pôsobnosti prenesenej podľa § 8 ods. 2 na Komoru, môže Ministerstvo hospodárstva prideliť na výkon služby Komore.
(2) Zamestnancov štátnej poľnohospodárskej odbornej služby (ods, 1), ktorí žiadajú o prevzatie do osobného stavu zamestnancov Komory, je povinná táto prevziať, pričom sa im zachovávajú všetky do dňa prevzatia nadobudnuté práva a nároky.
§23.
Tento zákon nadobudne účinnosť dňom, ktorý určí vláda nariadením; vykoná ho minister hospodárstva so zúčastnenými ministrami.