Snem Slovenskej republiky 1941
l. volebné období. 7. zasadení.
579. Zpráva
ústavnoprávneho výboru
o vládnom návrhu zákona o odklade exekúcií proti vojenským osobám v činnej službe a ich príbuzným (tlač 562).
Výkonom vojenskej služby za brannej pohotovosti štátu znemožňuje sa vojenským osobám starať sa o svoje finančné záujmy a chrániť alebo zveľaďovať svoj majetok v takej miere, ako za normálnych okolností. Sníženie ich dôchodkov v dôsledku výkonu vojenskej služby a prípadné zvýšenie výdavkov, spojených so spravovaním ich majetku, má často vzápätí, že svojim platobným povinnostiam bez svojho vlastného zavinenia nemôžu vyhovieť alebo nemôžu vyhovieť v dostatočnej miere. — Preto je vo verejnom záujme žiadúce v rámci danej právnej možnosti primeranými prechodnými opatreniami odvrátiť majetkovú skazu, ktorá by vojenské osoby následkom výkonu vojenskej služby mohla postihnúť, najmä im poskytnúť ochranu proti takým exekučným a zaisťovacím úkonom, ktoré by ich veľmi citeľne mohly postihnúť v daňovom a inom administratívnom exekučnom pokračovaní. Tomuto cieľu slúžia ustanovenia prvého dielu osnovy.
Výkon vojenskej služby za brannej pohotovosti štátu nepostihuje však nepriaznivými finančnými následkami len samotné vojenské osoby, vykonávajúce svoju brannú povinnosť, ale aj ich príslušníkov, najmä tých, ktorých je vojenská osoba povinná vyživovať a ktorí sú prevažne odkázaní na podporu alebo prácu vojenskej osoby. Z tohto dôvodu je nevyhnutne potrebné primeranými opatreniami sa postarať aj o právnu ochranu týchto osôb proti exekučným alebo zaisťovacím úkonom. Tomuto cieľu slúžila ustanovenia druhého dielu predloženej osnovy.
Mimoriadne výhody, poskytované ustanoveniami navrhovaného zákona, trvajú 30 dní po zániku tej skutočnosti, ktorá zavdala pre ne podnet.
Ústavnoprávny výbor v plnej miere hodnotil sociálny význam osnovy a preja-
vil preto zásadne súhlas s uzákonením vládneho návrhu. Okrem zmien formálnej po-
vahy a iných žiadúcich zmien, ktorými sa podstata jednotlivých ustanovaní nedotkla,
podrobil výbor osnovu týmto zmenám:
V § 8 ods. 3 na vylúčenie prípadných pochybností sa vyslovilo, že osvedčovacie prostriedky má síce dlžník uviesť už v návrhu na odklad exekučného a či zaisťovacieho úkonu, ale má ich možnosť aj za pokračovania doplniť.
V ustanoveniach § 10 ods. l, v ktorých sa určuje, kedy zanikajú právne účinky odkladu exekučného alebo zaisťovacieho úkonu, povoleného na základe druhého dielu — v súlade so zásadami, vyslovenými v prvej a druhej vete tohto odseku — sa vyslovilo, že v takých prípadoch, ak vojenská osoba (ktorej vojenská služba zavdala podnet na odklad exekučného alebo zaisťovacieho úkonu) umrela, môže vymáhajúci veriteľ podať návrh na ďalší postup v pokračovaní až po uplynutí 30 dní odo dňa smrti vojenskej osoby.
Ústavnoprávny výbor odporúča osnovu slávnemu Snemu v predloženom znení na prijatie.
V Bratislave 23. júna 1942.
Dr. Karol Mederly v. r.,
predseda.
Dr. Anton Hudec v. r.,
zpravodajca.
Zákon
zo dňa............................................. 1942
o odklade exekúcií proti vojenským osobám v činnej službe a ich príbuzným.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý.
Administratívna exekúcia proti vojenským osobám v činnej službe.
§ 1.
(1) Proti vojenským osobám v činnej službe za brannej pohotovostí štátu, pripadne vo výnimočnej činnej službe (§ 27 zák. č. 20/1940 Sl. z.), v daňovej a inej administratívnej exekúcii nemožno vykonať exekučné a zaisťovacie úkony, ktorými sa im odníma držba vecí, úžitok, plat (služobný, odpočívny, zaopatrovací, mzda a pod.), alebo náhrada za osobné alebo
osobitné úkony podľa zákona o obrane štátu.
(2) Vojenským osobám v činnej službe sú naroveň postavené:
a) osoby, vykonávajúce služby podľa § 28 ods. l písm. c) a d) zákona č. 20/1940 Sl. z.,
b) osoby, vykonávajúce osobné úkony podľa zákona o obrane štátu,
c) osoby, vykonávajúce dobrovoľnú službu zdravotnú v armáde,
d) osoby, pridelené k službe brannej moci, ak nepatria k osobám uvedeným pod bodmi a) až c).
§ 2.
Ak sa proti osobe, uvedenej v § l (v ďalšom texte "vojenská osoba"), už vedie exekučné pokračovanie, exekučné a zaisťovacie úkony neprípustné podľa § l treba odložiť, a ak boly už vykonané — vyjmúc predaj hnuteľností a právoplatnú dražbu nehnuteľností — zrušiť.
§ 3.
Účinky podľa §§ l a 2 trvajú 30 dní po zániku skutočností uvedených v § 1.
§ 4.
Čas, v ktorom nemožno vykonať exekúciu (§§ l a 3), nezapočíta sa do lehôt, ktorých uplynutie má podľa zákona za následok právnu ujmu.
§ 5.
Dane, poplatky a iné verejné dávky, ktoré sa staly splatnými v čase, čo trvajú skutočnosti uvedené v § l, má platil za neprítomnú vojenskú osobu ten, kto spravuje jej majetok alebo poberá dôchodok, a možno ich vymáhať len z výnosu tohto majetku alebo z dôchodku.
Diel druhý.
Exekúcia proti príbuzným vojenských osôb v činnej službe.
§ 6.
(1) V exekučnom pokračovaní súdnom, daňovom a inom administratívnom treba na návrh dlžníka odložiť exekučné a zaisťovacie úkony proti príbuznému vojenskej osoby (§ 7), ak tento osvedčí, že bol pred vznikom skutočnosti, ktorá je dôvodom odkladu (§ 1), prevažne odkázaný na podporu alebo pracovný výkon vojenskej osoby a výkon exekúcie alebo zaisťovacieho úkonu by ohrozil výživu jeho alebo osôb, ktoré vyživovať je povinný, prípadne že by mohol zapríčiniť jeho majetkový úpadok.
(2) Ustanovenie ods. l nevylučuje exekučné a zaisťovacie úkony, ktorými sa dlžníkovi neodníma ani držba vecí, ani úžitok, ani plat (služobný, odpočívny, zaopatrovací, mzda a pod.).
(3) Úľavy podľa ods. l neprislúchajú dlžníkovi, ak ide o pohľadávku:
a) výživného, ktoré má dlžník poskytovať podľa zákona, zákonnej praxe alebo podľa smluvy,
b) z pracovného, služobného alebo učebného pomeru,
c) z pomeru nájomného alebo árendálneho,
d) z verejnoprávneho poistenia,
e) na daniach, poplatkoch a iných verejných dávkach, ktoré sa riady splatnými
5.
v čase, čo trvajú skutočnosti, ktoré by boly ináč dôvodom odkladu; ak sa vymáhajú z výnosu majetku, obratu alebo dôchodku.
§ 7.
Za príbuzného podľa § 6 sa pokladajú osoby, (ktoré je vojenská osoba povinná vyživovať podľa zákona alebo zákonnej praxe a poboční príbuzní vojenskej osoby, do druhého stupňa vpočítane, ak títo žili v spoločnej domácnosti s vojenskou osobou pred vznikom skutočností, ktorá je dôvodom odkladu.
§ 8.
(1) Návrh na odklad podľa § 6 treba podať v lehote 15 dní odo dňa, čo dlžník bol uvedomený o povolení (nariadení) úkonu, ktorý možno podľa § 6 ods. l odložiť.
(2) Návrh nemá odkladný účinok, ale tento možno mu priznať, ak by bol inak účinok návrhu zmarený. Odklad nemožno učiniť závislým od složenia istoty.
(3) Skutkové okolnosti, odôvodňujúce návrh, má dlžník osvedčiť. Prostriedky osvedčovacie treba uviesť už v návrhu a za pokračovania možno ich doplnil.
§ 9.
(1) Ak rozhodnutie o povolení alebo nariadení úkonu, ktorý sa má podľa § 6 odložiť, už bolo exekútorovi doručené, návrh na odklad treba podať v lehote 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
(2) Ak výkon exekučného alebo zaisťovacieho úkonu spadá do lehoty uvedenej v ods. l, možno návrh podať orgánu, poverenému vykonať úkon. Ak orgán zistí, že možnosť odkladu nie je vylúčená, má od výkonu upustiť a spisy na rozhodnutie o návrhu predložiť.
(3) Ak v prípade uvedenom v ods. 2 príslušný orgán proti návrhu exekúta úspešne vykoná dotyčný úkon a potom sa návrhu na odklad vyhovie, treba úkon zrušiť.
§10.
(1) Na návrh vymáhajúceho veriteľa povolí súd pokračovať v exekúcii, odloženej podľa § 6 ods. l, ak zanikly skutočnosti, pre ktoré sa odklad povolil. Návrh možno
podať po 30. dňoch odo dňa zániku skutočnosti, ktorá bola dôvodom odkladu. Ak vojenská osoba umrela, návrh možno podať po 30. dňoch po jej smrti.
(2) Ustanovenie ods. l treba primerane použiť aj v exekučnom pokračovaní daňovom a inom administratívnom.
§ 11.
Ak sa exekučné a zaisťovacie úkony odložily, nezapočíta sa do lehôt, ktorých uplynutie má za následok podľa zákona právnu ujmu, čas od podania návrhu na odklad do dňa, kedy možno v exekúcii pokračovať.
Diel tretí.
§ 12.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister pravosúdia, minister financií a minister vnútra so zúčastnenými ministrami.