Dôvodová zpráva.

Župy boly zriadené zákonom zo dňa 25. júla 1939 č. 190 Sl. zák. tedy v čase, keď sme ešte mali normálne pomery doma i v zahraničí. Za týchto normálnych pomerov dalo sa očakávať, že župným zákonom vytvorené inštitúcie župy, župné úrady a župani úspešne budú môcť plniť svoje úlohy na poli dopravnom, hospodárskom, kultúrnom, sociálnom a zdravotnom najmä vtedy, keď sa župám dostane výdatných finančných zdrojov. Niet pochybnosti o tom, že keď by medzi časom nebola vypukla svetová vojna, do ktorej sa dostal i náš štát, asnáď pomalším tempom avšak predsa by boly mohly župy plniť svoje úlohy, tvoriť nové hodnoty a takto značne prispeť ku konsolidácii pomerov. Svetová vojna však nastolila veľké a neodkladné problémy hospodárske a politické, štátna

správa sa do situácie, v ktorej bolo treba tieto rýchle a rázne riešiť. Od druhej polovice roku 1939 rýchlym tempom sme boli nútení zriaďovať nové a nové inštitúcie a ústredné úrady a dať týmto pôsobnosť takú, ktorá vlastne patrila županu (§ 32, ods. 1. zák, č. 190/1939), takže župy a župné úrady fakticky úplne vylúčené boly z aktívnej účasti pri budovaní štátu na nových politických a hosp. základoch,

Župy ako samospráva ustanovizne pre všeobecne známy veľký nedostatok finančných prostriedkov takmer len živorily a živoria í dnes, nielen že si nemôžu zriaďovať ani inštitúcie ani podniky, ale nemôžu si ani len opraviť a dobudovať vicinálne cesty, ktoré im boly dané do správy (§ 43. zákona č. 190/1939). Niektoré zo žúp nútené sú kryť svoje bežné potreby z dlhodobých pôžičiek. Tento neutešený stav akiste by sa nezlepšil ani v najbližších rokoch ba ani po vojne, lebo podľa nadobudnutých skúseností z minulej vojny svetovej (1914— 1918) budú sa ťarchy štátu práve po vojne zväčšovať v dôsledku mnohých nových sociálnych úloh štátu v takej miere, že štát nemohol by sa zrieknuť svojich finančných zdrojov v prospech samosprávy. Župy bez vlastnej viny sa nemohly osvedčiť, bolo nevyhnutne nutné zrušiť tak tieto ako i župné úrady, ktoré sa stály bez župnej samosprávy zbytočnými a pre naše pomery drahými aparátmi. Župné úrady bolo možno zrušiť bez nebezpečia, že by tým zapríčinený bol otras vo verejnej správe vnútornej, keďže kompetencia župných úradov prenáša sa podľa osnovy na okresné úrady. Na prechodnú dobu, dokiaľ nebudeme môcť terajšie okresné úrady v dostatočnej miere vybaviť právnickým a odborným personálom, bude tomuto nedostatku odpomožené tým, že niektoré okresné úradný budú v určitých veciach vykonávať pôsobnosť v obvode viacerých okresných úradov (§11 osnovy).

Župani, podľa § 18. zák. č. 190/1939, ktorí mali byť nielen prednostami svojich úradov ale i dôverníkmi vlády, nemohli dobre plniť túto úlohu, lebo je fyzicky nemožné, aby prednosta tak veľkého úradu, akým bol doterajší župný úrad a v tak veľkej oblasti, akou bola župa, mohol dobre ovládať byrokratický aparát a súčasne byť pri tom politickým činiteľom, informátorom vlády a budovateľom hospodárskeho a kultúrneho života.

Zrušením žúp a župných úradov po zralej úvahe nútno bolo organizovať verejnú správu vnútornú čo najjednoduchšie pri rešpektovaní historických tradícií a pri šetrení záujmov štátu a širokého obecenstva. Museli sa ponechať okresné úrady — aspoň na prechodnú dobu — v počte terajšom, vybaviť tieto čo najširšou I. inštančnou kompetenciou a s možnosťou, aby niektoré dôležité avšak pomerne málo sa vyskytujúce úlohy najmä také, ktoré vyžadujú spoluprácu úradníkov právnikov a odborníko sverené, mohly byť niektorým okresným úradom s príslušnosťou pre obvody viacerých okresných úradov.

Keďže samosprávu žúp bolo treba zrušiť z dôvodov fiškálnych, nebolo možno túto samosprávu obnoviť ani u okresných úradov asíce nielen z dôvodov politických ale i z dôvodov, pre ktoré bola u týchto samospráva zrušená zákonom č. 190/1939 pred zriadením žúp.

Nebolo možno rešpektovať tie snahy niektorých rezortov, aby sa odborná služba (najmä stav. technická a strojná atď. ) na I. inštancii tedy u okr. úradov úplné osamostatnila a zriadené boly samostatné úrady stavebne technické, strojne technické atď. Takéto osamostatňovanie by bolo viedlo k úplnému rozdrobeniu štátnej správy verejnej, na I. inštancii, čím by utrpel nielen štát ale i obecenstvo, najmä pretav že by nastala dezorientácia.

Obava z toho, že ministerstvá nebudú môcť pre inštančnú (odvolaciu) činnosť vyvíjať inú činnosť (politickú a iniciatívnu) nie je opodstatnená. Ministenstvám sa v poslednej dobe značne uľahčilo tým, že mnohé úlohy prevzaly nové ústredné úrady a teraz, keď sa im dostane zo zrušených župných úradov značný počet dobrezapracovaných a špecializovaných úradníkov, iste budú na tom lepšie ako boly doteraz.

Nová organizácia je jednoduchá prehľadná, umožňuje rýchle úradovanie, priamy zásah ústredných úradov do života samého — čo je v dnešnej dobe nevyhnuteľne nutne a je takmer existenčnou otázkou štátu a jeho obyvateľstva

Župy a župné úrady nemohly pri najlepšej vôli vykonať viac ako vykonaly, treba im uznaním kvitovať aspoň dobrú snahu, ktorou chcely zveladiť hospodársky a kultúrny život nášho ľudu, avšak vývin života štátneho ich dezauvoval, musely ustúpiť, keďže nové a v dobe vynesení župného zákona ešte nepredvídané časy a pomery donútili štát k zjednodušeniu a ku koncentrácii síl vo verejnej správe aspoň tam, kde je to možné.

Nebolo možné iné riešenie, ako ponechať a dobudovať tradicionelné a už počas jestvovania nášho samostatného štátu veľmi dobre fungujúce okresné úrady a tým dať novú, modernú i v západných susedných štátoch veľmi osvedčenú štruktúru našej v. správy vnútornej. Dobrým výberom osôb pre funkcie okres, náčelníkov umožníme tomuto novému aparátu vykonávať veľké a ťažké úlohy, pred ktoré je a v budúcnosti bude často postavená naša v. s. v.

K jednotlivým §§-om:

§ 11.

Až na malé výnimky prenáša sa pôsobnosť župných úradov a na okresné úrady. Tým sa v, správa vnútorná dostáva do najbezprostrednejšieho styku s obecenstvom a obcami a stane sa čo najrýchlejšou.

§ 12.

Týmto ustanovením sa umožňuje koncentrácia najmä odborných úradníckych síl a tým i kvalitné úradovanie. V niektorých veciach napríkl. stav. technických, vodohospodárskych, melioračných, vodoprávnych a pod. budú mať niektoré okresné úrady (asi v terajších sídlach žúp a tiež iné) kompetenciu i vo viacerých susedných obvodoch. Takéto okr. úrady budú vybavené väčším počtom úradníctva a ich sídla sa stanú dôležitými hospodárskymi a kultúrnymi centrami.

§ 25.

Právne postavenie hl. mesta Bratislavy bude v dohľadnej dobe riešené osobitným zákonom. V tomto zákone bude rozhodnuté i v otázke mestského notárskeho úradu, pri čom treba bude dbať o to, aby organizácia bola podľa možnosti jednotná vo všetkých mestách.

§ 26.

Umožní sa uskutočnenie dávnej túžby našich niektorých hospodársky a kultúrne vyspelých obcí, aby sa mohly stať mestami a tým sa značne osamostatniť. Takéto mestá budú mať i štátnu správu vo vlastných rukách, budú mať kvalifikovaných úradníkov a časom vytvoria sa v týchto mestách

dôležité centrá. Chystaný zákon o obciach určí podrobnosti o organizácii takýchto miest.

K § 35.

Toto ustanovenie má byt prechodom k tomu, že všetky verejné cesty stanú sa cestami štátnymi. Chystaný zákon o cestách bude sa musieť vyporiadať i s touto pálčivou otázkou. Vicinálne cesty zasluhujú zvýšenej pozornosti, lebo vo väčšine sú to už, dnes veľmi dôležité spojovacie cesty a treba preto ich správu sveriť štátnym stavebne technickým úradom. Povinnosť prispievania doterajších záujemníkov bude možno zrušiť až vtedy, keď sa štátna správa bude môcť postarať o iný zdroj príjmový.

§ 42.

So zreteľom na to, že bude treba v príhodnom čase skúmať, kedy budú najdokonalejšie splnené predpoklady pre uvedenie v život navrhovanej organizácie, zdá sa najúčelnejšie ponechať určenie počiatku účinnosti tohto zákona vláde.

Vykonanie navrhovaného zákona si nevyžiada nových výdavkov. Ba naopak, návrh zákona sa podáva aj preto, lebo od novej úpravy sa očakáva zlacnenie vnútornej správy.

Nakoľko ide o prerokovanie predpokladaného návrhu zákona Snemom, je želaním vlády, aby bol prikázaný výboru ústavnoprávnemu a rozpočtovému.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

predseda vlády a minister zahraničných vecí.

Alexander Mach v. r.,

minister vnútra.