Snem Slovenskej republiky 1942
I. volebné obdobie. 7. zasadanie.
595. Zpráva
sociálneho a zdravotného výboru
o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o ochrane nájomníkov
(tlač 588).
Ustanovenia zákona č. 44/1942 Sl. z. o ochrane nájomníkov vzťahujú sa iba na byty, pozostávajúce okrem kuchyne a izby pre slúžku z jednej obytnej miestnosti, ďalej na byty ešte menšie a na miestnosti, ktoré majú povahu malých prevodzovieň a nie sú súčasťou bytu. Táto zákonná ochrana nie je dostatočná. Terajšími vojnovými pomermi vyvolaná hospodárska situácia, nedostatok stavebného materiálu a pod. zapríčiňujú zmenšený stavebný ruch a tým citeľný úbytok bytov, najmä v hlavnom meste v Bratislave a v iných strediskách. Nastala tak nežiadúca konkurencia pri získavaní bytov, takže niektoré súdy sú priamo zaplavené podaniami o súdnu výpoveď z bytu,
Z uvedených dôvodov na zamedzenie nebezpečných porúch v otázke bytovej a na dosiahnutie želateľnej stabilizácie nájomných pomerov stalo sa potrebným v obciach (mestách) e viac ako 10. 000 obyvateľmi rozšíriť ochranu nájomníkov aj na byty pozostávajúce okrem kuchyne a izby pre slúžku z dvoch obytných miestnostL
So zreteľom na to, že osoby, vykonávajúce živnosť alebo slobodné povolanie, sú následkami bytovej krízy v rovnakej miere postihnuté ako nájomníci malých bytov, paralelne sa rozširuje ochrana nájomníkov aj ohľadom miestností, potrebných na vykonávanie živností alebo slobodných povolaní, a to tak, že v uvedených obciach alebo mestách budú účastné na ochrane, poskytovanej zákonom, aj také miestnosti, potrebné na výkon živnosti alebo slobodného povolania, ktoré pozostávajú z dvoch súvisiacich miestností.
Uvedené dôvody, pre ktoré je potrebné novelizovanie pôvodného zákona, poskytly zároveň vhodnú príležitosť na doplnenie § l základného zákona presným vyslovením toho, že sa ochrana nájomníkov vzťahuje lem na nájomné smluvy, uzavreté pred 1. júlom 1942, čím sa rozptýlia pochybnosti, ktoré sa pri vysvetľovaní pôvodnej textácie zákona vyskytly.
Nakoľko ochrana nájomníkov ani v navrhovanom rozšírenom rozsahu nepresahuje hranice, ktoré sú v danom smere tak s národohospodárskeho ako aj zo sociálneho stanoviska plne odôvodnené, výbor odporúča osnovu slávnemu Snemu v predloženom znení na prijatie.
V Bratislave 2. júla 1942, Dr. Ernest Rosival v. r., Anton Šalát v. r.,
podpredseda. zpravodajca.
Zákon
zo dňa.............................................................1942,
ktorým sa mení zákon o ochrane nájomníkov.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Čl. I.
Ustanovenia § l ods. l zákona č. 44/ 1942 Sl. z. budú znieť takto:
"Prenajímatelia bytov môžu vypovedať nájomnú smluvu, uzavretú pred 1. júlom 1942, lem so svolením okresného súdu, v obrode ktorého je byt. Svolenie k výpovedi možno dať len z dôležitých dôvodov. "
Čl. II.
Ustanovenia § 11 zákona č. 44/1942 Sl. z. budú znieť takto:
"(1) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na byty, pozostávajúce okrem kuchyne a izby pre slúžku z jednej obytnej miestnosti a na byty menšie, ako aj na miestnosti, ktoré nie sú časťou bytu a majú povahu malých prevodzovieň.
(2) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú v obciach s viac než 10. 000 obyvateľmi aj na byty, pozostávajúce okrem kuchyne a izby pre slúžku z dvoch obytných miestností, ako aj na najviac dve spolu súvisiace miestnosti, potrebné na vykonávanie živnosti prípadne slobodného povolania (lekárov, zubných lekárov, advokátov, inžinierov a pod. ). Výnimkou je byt v dome, ktorý bol vystavený s podporou štátu podľa zákonov o stavebnom ruchu a stavebnom podnikaní, ak sa chce vlastník domu trvalé nasťahovať do takéhoto bytu.
(3) Ustanovenia tohto zákona vzťahujú sa, nakoľko nie je inak ustanovené, i na jednotlivé časti bytu a hocaké iné miestnosti, ktoré sú predmetom nájomnej alebo podnájomnej smluvy, ak patria k bytu, označenému v ods. l alebo 2.
(4) Ochrana podľa ods. l, 2 a 3 platí aj v prípadoch, ak prípadne už bola daná výpoveď ku dňu 30. septembra 1942,
(5) Príslušníkmi rodiny podľa ustanovení tohto zákona sú: manžel, príbuzní v línii priamej a súrodenci. "
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia a stráca účinnosť dňom 31. decembra 1944; vykoná ho minister vnútra s ministrom financií a s ministrom pravosúdia.