Neprošlo opravou po digitalizaci !

Snem Slovenskej republiky 1941

I. volebné obdobie. 7. zasadanie.

599. Zpráva

ústavnoprávneho výboru

o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach na ochranu vynálezov

(tlač 587).

Ústavnoprávny výbor, rokujúc dňa 2. júla 1942 o tomto vládnom návrhu, osvojal si v plnej miere návrhom mlčky predpokladané stanovisko, že í keď právne pomery, ktorých sa osnova týka, bolo by možné posudzovať ako aplikačné akty recepčnou normou súčasne prevzaté, ich složitosť predsa len volá po jasnej pozitívnoprávnej úprave. Návrhom volená jednoznačná úprava vylučuje pochybnosti, ktoré by bez zákonnej úpravy iste vznikaly, zjednodušuje tým prácu Úradu na ochranu živnostenského vlastníctva a usnadňuje aj posudzovanie tohto výseku nášho právneho poriadku zahraničnými záujemníkmi, ktorí sú na veci najviac zainteresovanú

Ustanovenia dielu prvého (§§ l—9) majú charakter prechodný a majú zaistiť jednotné posudzovanie všetkých prípadov patentovej ochrany, ktorá sa pripína na právne relevantné skutočnosti nastalé tesne pred 14. marcom 1939.

Ustanovenia dielu druhého (§§ 10 a 11) sú trvalého rázu, ale skutočné nóvum obsahuje iba § 11 o spôsobe platenia poplatkov. Zvolená úprava je síce vyvolaná súčasnou situáciou, dá sa však predpokladať, že bude aktuálna aj po zlikvidovaní terajších mimoriadnych pomerov.

Na pôvodnej osnove výbor nezistil potrebu vecných zmien. Uskutočnené menšie zmeny týkajú sa iba jazykovej strany návrhu.

Ústavnoprávny výbor odporúča návrh v predloženom znení uzákoniť.

V Bratislave 2. júla 1942.

Dr. Jozef Fundárek v, r.,

podpredseda.

Dr. František Orlický v. r.,

zpravodajca.

Zákon

zo dňa.................... ..................................... 1942

o niektorých opatreniach na ochranu vynálezov.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

DIEL PRVÝ.

Prechodné opatrenia na ochranu vynálezov.

§ 1.

Vynález, ktorý dňa 13. marca 1939 v bývalej Česko-Slovenskej republike požíval patentovú ochranu, je chránený patentom ma území Slovenskej republiky od 14. marca 1939 s prioritou, ktorú požíval v bývalej Česko-Slovenskej republike v rozsahu ochrany tam priznanej a platnej dňa 13. marca 1939, ak ho majiteľ prihlásil na ochranu v Slovenskej republike a Úrad na ochranu živnostenského vlastníctva (v ďalšom texte "Úrad") uzná patent, pričom skúma len to, či sú splnené predpoklady a náležitosti podľa tohto zákona.

§2.

(1) Patentovú prihlášku, ktorá dňa 13. marca 1939 požívala v bývalej Československej republike dočasnú ochranu (§ 57 patentového zákona), Úrad vyhlási podľa § 57 patentového zákona s prioritou, ktorú mala v bývalej Česko-Slovenskej republike a v rozsahu dočasnej ochrany tam priznanej, ak ju majiteľ prihlášky prihlásil na patentovanie v Slovenskej republike.

(2) Na predmet prihlášky podľa ods. l sa vzťahujú už odo dna 14. marca 1939 účinky § 57 ods. 6 patentového zákona.

§3.

Patentovú prihlášku, podanú na Patentnom úrade v Prahe do dňa 13. marca 1939, ktorá nepožívala ešte dočasnú ochranu v bývalej Česko-Slovenskej republike, prejedná Úrad a prioritou, ktorú mala v bývalej Česko-Slovenskej republike, ak májiteľ prihlášky ju prihlási na patentovanie T Slovenskej republike. Deň prihlásenia v bývalej Česko-Slovenskej republike pokladá sa pritom za deň podania prihlášky v Slovenskej republike.

§4.

Majiteľ patentovej prihlášky, podanej na Ministerstve hospodárstva alebo na Úrade pred nadobudnutím účinností tohto zákona, ale po 13. marci 1939, má nárok, aby bola vybavená ako prihláška podľa tohto zákona, ak:

a) sa prihláška vzťahuje na niektorý z prípadov uvedených v §§ l až 3,

b) uplatni nárok v lehote podľa § 5 ods. l,

c) ju doplní tak, aby vyhovovala ustanoveniam § 5 v prípade, že prihláška ešte neobsahuje všetky predpísané náležitosti.

§5.

(1) Prihlášku podľa tohto zákona treba podať na Úrade do 31. decembra 1942. (2) Prihláška má obsahovať:

a) meno, priezvisko, zamestnanie a bydlisko prihlasovateľa a okrem toho, ak sa podáva zástupcom, tie isté údaje aj o stálom tuzemskom zástupcovi prihlasovateľa,

b) žiadosť o uznanie (udelenie) patentu a priznanie priority,

c) označenie patentu, prípadne patentovej prihlášky, čas a) číslo priority, prihlásenia alebo vyloženia, prípadne udelenia patentu v bývalej Česko-Slovenskej republike,

d) krátke vecné označenie vynálezu.

(3) Pre ostatné náležitosti prihlášky platia obdobne predpisy o patentových prihláškach. Okrem toho treba pripojiť:

a) k prihláškam podľa § l patentovú listinu, patentový spis a overený výpis z registra Patentného úradu v Prahe,

b) k prihláškam podľa § 2 overený odpis vyloženej prihlášky s úradným osvedčením Patentného úradu v Prahe o priorite, prihlásení a vyložení prihlášky,

c) k prihláškami podľa § 3 overený odpis pôvodnej prihlášky s úradným osvedčením Patentného úradu v Prahe tí priorite a podaní prihlášky.

(4) Pre neúplnosť udajov, nedostatok náležitostí alebo príloh možno prihlášku zamietnuť iba po bezvýslednom uplynutí primeranej lehoty, danej prihlasovateľovi na odstránenie nedostatkov. Toto ustanovenie platí aj o žiadosti podľa § 1.

§6.

Čas ochrany, ktorý uplynul do 14. marca 1939, započíta sa v prípadoch §§ l a 2 do 15-ročnej ochrannej doby patentu (§14 patentového zákona).

§ 7.

(1) Za prihlášku podanú podľa tohto zákona treba zaplatiť poplatky a úhradu tlačových trov podlá predpisov platných pre patentové prihlášky.

(2) V prípadoch uvedených v §§ l a 2 treba zaplatiť aj doteraz nezaplatené ročné poplatky, sročné po 14. marci 1939, vo výške určenej v § 114 patentového zákona a so zreteľom na ustanovenie § 6 tohto zákona.

(3) Úrad oznámi prihlasovateľovi celkovú výšku ročných poplatkov dodatočne sročných podľa ods. 2 a určí primeranú lehotu na zaplatenie. Posledný deň tejto lehoty nahradzuje deň sroku patričných ročných poplatkov. Na ich platenie vzťahujú sa obdobne ustanovenia § 114 ods. 7 patentového zákona.

§8.

(1) Pokračovania začaté podľa §§ 9, 27, 28, 29, 30, 58, 111 a 21 ods. 5 až 7 patentového zákona, ktoré neboly právoplatne ukončené pred 14. marcom 1939, treba znovu vykonať.

(2) Trojročná lehota, určená v §§ 21 a 27 patentového zákona na užívanie alebo prevádzanie patentovaného vynálezu, sa počíta pri patentoch udelených podľa tohto zákona odo dňa uznania (udelenia) patentu Úradom.

§9.

Minister hospodárstva sa zmocňuje, aby vyhláškou v Úradných novinách predĺžil lehotu uvedenú v § 5 ods. 1.

DIEL DRUHÝ. Zmeny a doplnky patentového zákona.

§ 10.

Paragraf 7 ods. l patentového zákona (zákon č. 30/1697 r. z. v znení zákonov č. 305/1919, č. 252/1922 a č. 26/1933 Sb. z. a n. ) sa mení a znie takto:

"Kto nemá na území Slovenskej republiky stále bydlisko alebo sídlo, môže uplatňovať práva ma základe právnych predpisov o ochrane vynálezov len, ak si určil zmocnenca s bydliskom v Slovenskej republike. "

§ 11.

Do § 116 patentového zákona sa vsunuje ďalší odsek tohto znenia:

(1) Cudzozemský prihlasovateľ môže složiť v prospech Úradu poplatky podľa právnych predpisov o ochrane vynálezov a úhradu za tlačové trovy aj v zahraničnom peňažnom ústave, určenom podľa dohody o platobnom styku medzi Slovenskou republikou a príslušným cudzími štátom. Zaplatenie pokladá sa za vykonané dňom pripísania platby k dobru Slovenskej národnej banky. "

DIEL TRETÍ. Záverečné ustanovenie.

§ 12.

Tento zákon vykoná minister hospodárstva so zúčastnenými ministrami.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP