Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 7. zasadanie.
601. Zpráva
národohospodárskeho, sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru
o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré právne predpisy o provizijnom poistení (tlač 590).
Výbory národohospodársky, sociálny a zdravotný a rozpočtový prerokovaly vládny návrh zákona, ktorým sa menia niektoré právne predpisy o províznom poistení, na spoločnom zasadnutí dňa 1. júla 1942.
Výbory si zásadne osvojily vládny návrh, lebo uznávajú, že vzostupná tendencia cenovej hladiny si priamo vynucuje aj zvýšenie baníckych provízií, aby tieto boly primeranejšie terajším cenám každodenných životných potrieb. Zvýšenie provízií má za následok i primerané zvýšenie poistných príspevkov. Nakoľko však toto zvýšenie z dôvodov národohospodárskych a sociálnych nemá byť veliké, úhrada takto získaná nedostačuje na to, aby poistenie banícke na provízie bolo v poistnematematickej rovnováhe, a to hlavne preto nie, že Robotnícka sociálna poisťovňa ako nástupkyňa Revírnej bratskej pokladnice resp. Ústrednej bratskej pokladnice v Prahe nemala kapitálové krytie pre likvidné dôchodky. Prelo na zvýšené likvidné dôchodky musí aj štát prispievať osobitným príspevkom v sume Ks 5, 800. 000 ročne, avšak táto suma odumieraním dôchodcov bude sa postupne snižovať. Úhrada na túto sumu sa získa v bežnom roku úsporami v rámci rozpočtu, — v budúcností sa musí zabezpečiť v riadnom rozpočte.
Výbory previedly na osnove žiadúce zmeny štylárnej pôvaby a prispôsobily jej ustanovenia po stránke formálnej doterajšej vžitej legislatívnej praxi. Okrem týchto zmien meritórne pozmenily výbory ustanovenia § 14 ods. 6 a § 14a ods. 7.
V prvom z citovaných ustanovení presnou formuláciou — nadväzujúcou na pôvodné ustanovenia § 27 základného zákona — sa vymedzil rozsah právnych nárokov rozlúčenej manželky zomrelého poistenca, najmä aj pre prípad eventuálnej konkurencie takýchto nárokov s nárokmi vdovskými. Samozrejmé je pritom, že takýto právny nárok prislúcha iba takej rozlúčenej manželke, ktorá nebola uznaná v rozlukovom rozsudku za vinnú. — V druhom citovanom ustanovení sa vyslovilo, že sirotský dôchodok možno priznať aj po-dovŕšení 17. roku, najvýš do 24. roku
siroty v takých prípadoch, ak táto pre duševnú alebo telesnú chorobu nie je spôsobilá na zárobok, alebo ak sa nemôže vyživovať z dôvodu odbornej a či vedeckej prípravy na svoje budúce povolanie.
Výbory sú si vedomé sociálneho významu a právnej potreby predloženej osnovy a preto ju súhlasne odporúčajú slávnemu Snemu v predloženom znení na prijatie.
V Bratislave 1. júla 1942.
Dr Eugen Fílkorn v. r.,
predseda.
Michal Klimko v. r.,
spravodajca národohospodárskeho výboru.
František Slameň v. r.,
zpravodajca, sociálneho zdravotného výboru.
Ferdinand Mondok v. r"
zpravodajca rozpočtového výboru.
Zákon
zo dňa.................................................. 1942,
ktorým sa menia a doplňujú niektoré právne predpisy o proviznom poistení. Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Čl. I.
Zákon č. 242/1922 vo znení zákona č. 200/1936 Sb. z. a n. a nariadenia s mocou zákona č, 300/1940 Sb. z. sa mení a doplňuje takto:
§ 2.
"Na dávky uvedené v § l je povinne poistená každá osoba, ktorá je na území Slovenskej republiky zamestnaná v baníctve (§ 131 baníckeho zákona), ak nie je podrobená penzijnému poisteniu podľa zákona č. 26/1929 Sb. z. a n. a právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich. "
§ 13.
"(1) Provízia invalidná (starobná) sa skladá zo sumy základnej a zo súm zvyšovacích.
(2) Základná suma činí Ks 600. — ročne, sumy zvyšovacie činia za každý príspevkový mesiac Ks 10. —.
(3) Provízia invalidná (starobná) môže sa zvýšiť o polovicu, ak je provizionista trvalé tak bezmocný, že stále potrebuje pomoc, ošetrenie a obsluhu inej osoby. "
§ 13a.
"(1) Invalidná (starobná) provízia sa zvyšuje za každé dieťa, ktoré by v prípade smrtí provizionistu malo nárok na províziu sirotskú (§ 14a), o vychovávací príplatok, ktorý činí za každé dieťa osminu provízie vymeranej podľa § 13 ods. l a 2, najmenej však Ks 480. — ročne za každé dieťa, kým provizionista sa oň stará.
(2) Ak má viac osôb nárok na vychovávací príplatok za to isté dieťa, patrí len jeden vychovávací príplatok, a to k najvyššiemu dôchodku.
(3) Vychovávací príplatok sa nepriznáva, ak dieťa, pre ktoré sa príplatok žiada, už požíva dôchodok sirotský podľa tohto zákona. "
§ 14.
(1) Nárok na vdovskú províziu má vdova poistenca, ktorý v deň smrti požíval províziu alebo mal nárok na províziu.
(2) Vdovská provízia činí polovicu invalidnej (starobnej) provízie, vyrátanej podľa § 13 ods. l a 2 na základe príspevkovej doby manžela započítateľnej v deň jeho smrti, najmenej však Ks 840. — ročne, nepočítajúc do toho štátny príspevok podľa § 18a. Ustanovenia § 15 ods. 2 a 3 zostávajú v platnosti.
(3) Nárok na províziu nemá vdova:
a) ak bok z vlastnej alebo obojstrannej viny súdne rozvedená;
b) ak vstúpila do manželstva v Čase, kedy jej manžel požíval už províziu, okrem prípadu, že by v deň smrti manžela uplynuly najmenej dva roky odo dňa sobášu;
c) ak podľa rozsudku trestného súdu zavinila alebo spoluzavinila smrť manželovu.
(4) Ak sa vydá vdova znova, obdrží trojnásobnú ročnú sumu vdovskej provízie; tým zanikajú jej nároky plynúce z poistenia zomrelého manžela. Nárok treba uplatni to do dvoch rokov po sobáši, inak zaniká.
(5) Vdovská provízia môže sa zvýšiť o polovicu, ak je vdova trvalé tak bezmocná, že stále potrebuje pomoc, ošetrenie a obsluhu inej osoby.
(6) Ak manželstvo bolo rozlúčené z viny poistencovej, jeho rozlúčená manželka, ktorá sa znovu nevydala, má nárok na províziu vo výške vdovského dôchodku. Ak rozlúčený poistenec, ktorého manželstvo bolo rozlúčené z jeho viny, uzavrel nové manželstvo, má rozlúčená manželka — ak sa znovu nevydala — nárok na časť vdovského dôchodku, ktorý by inak pripadol celý oprávnenej vdove. Vdovský dôchodok sa rozdelí medzi vdovu a rozlúčenú manželku v pomere počtu rokov ich manželstva so zomrelým poistencom. Každý začatý rok manželstva sa považuje za dokonaný. Ak nemá vdova alebo rozlúčená manželka nárok na dôchodok, prislúcha oprávnenej z nich neskrátený dôchodok. Tieto zásady treba obdobne použiť aj v prípadoch, ak poistenec zanechal viac takto oprávnených osôb, s tým obmedzením, že úhrnná suma pomerných častí vdovského dôchodku nesmie v žiadnom prípade prevyšovať výšku celého vdovského dôchodku. Inak platia o dôchodkoch podlá tohto odseku obdobne ustanovenia o vdovskom dôchodku. "
§ 14 a.
"(1) Nárok na sirotskú províziu má dieťa mladšie ako sedemnásť ročné v prípade smrti poisteného otca alebo poistenej matky, ak zomrelý rodič požíval províziu, alebo ak mal na ňu nárok. Nemanželské dieťa má nárok na sirotskú províziu zakladajúcu sa ma poistení nemanželského otca. len, ak bolo otcovstvo súdne zistené alebo za života otcovho mimosúdne uznané,
(2) Osvojenec mladší ako sedemnásť ročný má nárok na sirotskú províziu po osvojiteľovi len, ak sa osvojenie stalo aspoň pol roka pred vznikom nároku osvojiteľa na províziu alebo pred jeho smrťou.
(3) Ak zanechal poistenec (provizionista) osirotených vnukov alebo nevlastné deti mladšie ako sedemnásťročné, majú títo nárok na sirotskú províziu len, ak boli výživou prevažne odkázaní na zomrelého poistenca (provizionistu).
(4) Nárok na províziu sirotskú má chovanec mladší ako sedemnásť ročný po pestúnovi, ak bol u pestúna vyživovaný bezplatne aspoň pol roka pred vznikom nároku pestúna na províziu alebo pred jeho smrťou a ak bol výživou prevažne na neho odkázaný.
(5) Sirotská provízia činí pre jednostranne osirotené dieťa jednu štvrtinu a pre obojstranne osirotené dieťa polovicu invalidnej (starobnej) provízie, vyrátanej podľa § 13 ods. l a 2, najmenej Ks 420. — pre jednostranne osirotené dieťa a Ks 840. — pre obojstranne osirotené dieťa, nepočítajúc do toho príspevok podľa § 18a.
(6) Ak je tu nárok na niekoľko provízií sirotských podľa tohto zákona, prislúcha vždy len jedna z nich, a to najvyššia.
(7) Po dokončení 17. roku najviac do 24. roku možno vyplácať sirotský dôchodok:
a) ak dieťa pre duševnú alebo telesnú vadu je nespôsobilé ma zárobok,
b) ak dieťa nemôže sa samo vyživovať v dôsledku vedeckej alebo odbornej prípravy pre svoje budúce povolanie.
(8) Sirotská provízia obojstranne osirotenej siroty, ktorá má viac ako 14 rokov, môže sa zvýšiť o polovicu, ak je dieťa trvalé tak bezmocné, že stále potrebuje pomoc, ošetrenie a obsluhu inej osoby. "
§ 15.
(1) Ak osoba, ktorá má nárok na invalidnú províziu, požíva invalidný dôchodok podľa právnych predpisov o verejnoprávnom úrazovom poistení (zaopatrení), alebo ak nadobudne taký dôchodok kráti sa provízia (bez zvýšenia podľa § 13 ods. 3 a § 13a) a štátny príspevok (§ 18a) potiaľ, pokiaľ úhrn provízie, štátneho príspevku a úrazového dôchodku prevyšuje tri štvrtiny priemerného zárobku, dosiahnutého v predošlom roku v tej kategórii robotníkovi, ku ktorej provizionista svojím povolaním patril.
(2) Ak osoba, ktorá má nárok na vdovskú províziu, požíva dôchodok vdovský podľa právnych predpisov o verejnoprávnom úrazovom poistení (zaopatrení), vypláca sa len suma, o ktorú vdovská provízia so štátnym príspevkom prevyšuje dôchodok, plynúci z úrazového poistenia (zaopatrenia). Suma podľa § 14 ods. 5 sa však už nesnižuje.
(3) Provízia invalidná a vdovská a štátny príspevok sa nekráti, ak úrazový dôchodok neprevyšuje ročne Ks 600. —. Provízia invalidna, vdovská a štátny príspevok snižujú sa najviac o sumu, o ktorú úrazový dôchodok prevyšuje Ks 600. — ročne.
(4) Provízia a štátny príspevok sa snižujú o sumy, ktoré sú v rovnakom pomere ako provízia a štátny príspevok. "
§ 16a.
"O Nárok na výbavné má poistenka, ak sa sosobáši po dokonaní čakacej doby (S
18); nárok treba uplatniť do dvoch rokov po sobáši, inak zaniká.
(2) Výbavné sa urči podľa pracovného zárobku, ktorý mala poistenka prihlásený v deň sobášu alebo naposledy pred týmto dňom a činí:
Pri dennom zárobku:
do 10. — Ks 500. — Ks od 10. — do 20. — Ks 550. — Ks od 20. — do 30. — Ks 600. — Ks od 30. — do 40. — Ks 650. — Ks od 40— do 50. — Ks 700. — Ks od 50. — Ks vyššie 750. — Ks.
(3) Ak sa vydá poistenka-vdova, ktorej sa už raz vyplatilo výbavné podľa tohto zákona alebo podlá zákona č. 221/1924 Sb. z. a n. a právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich (v ďalšom texte "zákon o invalidnom poistení"), má nárok opäť na výbavné len vtedy, ak bola pred týmto novým sobášom dohromady aspoň, za päť rokov znovu povinne poistená podľa tohto zákona alebo podľa zákona o invalidnom poistení. Inak pri opätovnom sobáši niet nároku na výbavné, ak ono už raz bolo vyplatené. "
§ 17a.
"(1) Ak umrie poistenec skorej ako uplynula čakacia doba (§ 18), majú jeho pozostalí nárok na odbytné podľa pracovného zárobku, ktorý poistenec mal prihlásený v deň smrti alebo naposledy pred týmto dňom. Odbytné je: Pri dennom zárobku:
do 10. — Ks 600. — Ks . od 10. — do 20. — Ks 700. — Ks od 20. — do 30. — Ks 800. — Ks od 30. — do 40. — Ks 900. — Ks od 40. — do 50. — Ks 1. 000. — Ks od 50. — Ks vyššie 1. 100. — Ks. (2) Ak umrie poistenec po uplynutí čakacej doby alebo ak umrie provizionista požívajúci invalidnú (starobnú) províziu a ak niet nároku na výplatu vdovskej provízie, majú pozostalí nárok na odbytné vo výške ročnej invalidnej (starobnej) provízie umrelého, vyrátanej podľa § 13 ods. l a 2 na základe príspevkovej doby započítateľnej v deň jeho smrti.
(3) Pozostalými podľa ods. 2 rozumejú sa manžel ak nie sú tu okolnosti uvedené v § 14 ods. 3, deti (§ 14a) do veku 17 rokov, rodičia a starí rodičia umrelého. Manžel má prednosť pred deťmi, ak sa o ne stará, deti pred rodičmi a títo pred starými rodičmi. Rodičia ako aj starí rodičia majú nárok len, ak boli výživou prevažne odkázaní na poistenca. Deťom, ktoré sú staršie ako sedemnásť ročné, a súrodencom možno v ohľaduhodných prípadoch priznať odbytné, ak boli výživou prevažne odkázaní na poistenca.
(4) Nárok na odbytné treba uplatniť do dvoch rokov od smrti poistenca, mak zaniká. "
§18,
"(1) Nárok na províziu je viazaný na dokonanie čakacej doby. Čakacia doba činí tridsaťpäť príspevkových mesiacov. Ak nezískal člen do konca kalendárneho roku, v ktorom dovŕšil štyridsiatypiaty rok, týchto tridsaťpäť príspevkových mesiacov, činí čakacia doba päťdesiatosem príspevkových mesiacov,
(2) Ak nastane neschopnosť k povolaniu alebo smrť pred dokonaním čakacej doby v dôsledku podnikového úrazu, utrpeného v zamestnaní povinne poistenom podľa tohto zákona a odškodneného nositeľkou verejnoprávneho úrazového poistenia, považuje sa čakacia doba za dokonanú. "
§ 18a.
,, (1) Štát poskytuje k zákonnému proviznému dôchodku príspevok, ktorý činí ročne u provízie invalidnej (starobnej) Ks 600. —, vdovskej Ks 360, —, sirotskej u jednostranne osiroteného dieťaťa Ks 180. — a sirotskej u obojstranne osiroteného dieťaťa Ks 360. —.
(2) Štátny príspevok sa neposkytuje provizionistovi, ktorého príjem, nepočítajúc v to dôchodky podľa zákonov sociálne poisťovacích, presahoval v uplynulom daňovom roku sumu, oslobodenú od dane dôchodkovej.
(3) Ak má provizionista právny nárok aj na požitky podľa zákona o vojnových
poškodencoch alebo na iné požitky odpočivné a zaopatrovacie z pokladníc verejnoprávnych, vypláca sa štátny príspevok len pokiaľ prevyšuje tieto požitky.
(4) Cudzí štátni príslušníci majú nárok na štátny príspevok len, ak je v ich vlasti tiež invalidné a starobné poistenie a ak je tam aj občanom Slovenskej republiky poskytovaný štátny príspevok k ich dôchodkom.
(5) Štátny príspevok vyplácal nositeľ provizného poistenia zároveň s príslušnou províziou v rovnakých mesačných sumách. "
§ 19.
,, (1) Ak invalidná provízia, štátny príspevok, suma úrazového dôchodku, o ktorú tento prevyšuje Ks 600. — ročne, a zárobok provizionistov dohromady prevyšujú tri štvrtiny priemerného zárobku, dosiahnutého v predošlom roku v tej kategórii robotníkov, ku ktorej provizionista svojím povolaním patril, snižuje sa invalidná provízia a štátny príspevok o prevyšujúcu sumu.
(2) Invalidná provízia a štátny príspevok sa snižujú o sumy, ktoré sú v rovnakom pomere ako provízia a štátny príspevok. "
§ 23b.
"(1) Poistenec, ktorý získal čakaciu dobu (§ 18), má právo dobrovoľne pokračovať v proviznom poistení platením mesačného poistného Ks 40. — a mesačného sanačného príspevku Ks 10. — namiesto sanačného príspevku členského (§ 82b).
(2) Právo podľa ods. l zaniká, ak ho poistenec neuplatnil pred uplynutím ochrannej lehoty (§ 23) písomnou prihláškou u nositeľa provizného poistenia, u ktorého bol naposledy povinne poistený.
(3) Poistné so sanačným príspevkom treba platiť odo dňa, kedy prihláška došla nositeľovi provizného poistenia. Prvé poistné so sanačným príspevkom treba zaplatiť do 15 dní odo dňa, kedy nositeľ provizného poistenia oznámi poistencovi ich výšku; ďalšie poistné so sanačným príspevkom treba platiť mesačne vopred.
(4) Zvyšovacia suma činí Ks 8. — za každý príspevkový mesiac získaný dobrovoľným pokračovaním v poistení.
(5) Dobrovoľné pokračovanie v poistení zaniká, ak:
a) poistenec ohlási, že sa zrieka ďalšieho pokračovania v poistení,
b) poistenec nezaplatil poistné so sanačným príspevkom do 6 mesiacov odo dňa splatnosti,
c) vznikla povinnosť k prevodu (čl. II. zák. č. 200/1936 Sb. z. a n. ).
(6) Po zániku dobrovoľného pokračovania v poistení zostávajú nároky z poistenia zachované do 12 mesiacov, do ktorého času sa nepočíta čas odlo dňa priznania až do dňa odňatia invalidnej (starobnej) provízie. Dobrovoľným pokračovaním v poistení nemôže byt skrátená ochranná lehota, plynúca z povinného poistenia.
(7) Po uplynutí 24 mesiacov odo dňa vystúpenia z povinného poistenia vzniká nárok na invalidnú (starobnú) províziu len, ak sú splnené podmienky pre vznik nároku na dôchodok invalidný (starobný) podľa §§ 109 a 112 zákona o invalidnom poistení. "
§ 82.
"Poistné činí za každého člena Ks 80. — za príspevkový mesiac. Prechodná podnikateľská prirážka k poisteniu činí za každého člena Ks 24, — mesačne. "
§ 82d.
" (1) Z uhlia v tuzemsku dolovaného alebo z cudziny dovážaného vyberá sa sanačná dávka v prospech nositeľa provizného poistenia, ktorú možno osobitne účtovať.
(2) Uhlím podľa tohto zákona rozumie sa uhlie, podliehajúce dani z uhlia podľa zákona č. 1/1924 v znení zákona č. 116/ 1926 Sb. z. a n.
(3) Sanačná dávka činí bez ohľadu na pôvod uhlia za každý metrický cent hnedého uhlia a hnedouhoľného briketu 15 h, kamenného uhlia, kamenouholného briketu a buletu 25 h, — a koksu 30 h.
(4) Sanačnú dávku je povinný platiť pri uhlí v tuzemsku dolovanom banský pôdnikateľ, pri uhlí dovážanom z cudziny ten, kto uhlie dováža.
(5) O vzniku platobnej povinnosti a splatnosti tejto sanačnej dávky pri uhlí v tuzemsku dolovanom platia obdobne predpisy zákona č. 1/1924 v znení zákona C. 116/1926 Sb. z. a n. Pri uhlí dovážanom z cudziny vzniká platobná povinnosť pri jeho colnom prejednaní do voľného obehu. Dávka je splatná najneskoršie do 30 dní po colnom prejednaní.
(6) Uhlie, z ktorého sa neodvádza uholná (náhradná) daň z uhlia podľa § 7 (§ 9) zákona č. 1/1924 v znení zákona č. 116/ 1926 Sb. z. a n., nepodlieha sanačnej dávke,
(7) Ako sa množstvo a druh uhlia ohlasuje a sanačná dávka platí, určí vládne nariadenie.
(8) Pre sanačnú dávku platia obdobne ustanovenia § 79. Sťažnosť treba podať na Ministerstvo vnútra.
(9) Sanačná dávka nezapočítava sa do základu pre vymeranie dane z obratu, dane dôchodkovej a všeobecnej i zvláštnej dane zárobkovej.
(10) Ministerstvo vnútra môže so súhlasom Ministerstva financií a po vypočutí nositeľa provizného poistenia snížiť až o jednu polovicu sanačnú dávku z domácej hnedouhoľnej bridlice (hnedého odpadového uhlia prerastlého), spotrebovaného v elektrických všeužitočných podnikoch alebo v podnikoch všeobecne prospešných. Pri rovnakých podmienkach možno snížiť až o tri štvrtiny sanačnú dávku z lignitu. "
§ 82e.
"(1) Štát prispieva po desať rokov odo dňa účinnosti tohto zákona sumou Ks 6, 700. 000 ročne. Príspevok treba odvádzať nositeľovi provizného poistenia v rovnakých vopred splatných mesačných sumách. Z príspevku treba uhradiť najprv štátny príspevok k províziám podľa § 18a.
(2) Štát poskytuje Robotníckej sociálnej poisťovni osobitný ročný príspevok v sume Ks 5, 800. 000. "
§ 97.
"Úrazové poistenie baníkov sa prevádza podľa právnych predpisov zákonného článku XIX/1907 a právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich. "
Čl. II. Ustanovenia prechodné a záverečné.
H Dôchodky z provizného poistenia, ktoré boly alebo budú priznané na základe poistných prípadov, vzniklých do účinností tohto zákona, zvýšia sa od 1. júla 1942, a to:
a) provízie invalidné, starobné a vdovské o príplatok vo výške 40%, v to počítajúc štátny príspevok podľa § 18a., vychová-vací príplatok podľa § 18a, zvýšenie pre bezmocnosť podľa § 13 ods. 3, pričom treba dbať na ustanovenie § 14 ods. 2 v znení čl. I tohto zákona;
b) provízie sirotské o príplatok vo výške 80%, do toho počítajúc štátny príspevok podľa § 18a, pričom treba dbať na ustanovenie § 14a ods. 5 v znení čl. I. tohto zákona;
c) vychovávací príplatok podľa § 13a na každé diéta o osobitný prídavok vo výške Ks 200. — ročne.
(2) Ak provizionistovi podľa ods. l písm. a) vznikne nárok na vychovávací príplatok podľa § 13a za účinnosti tohto zákona, vymeria sa tento jednou desatinou zo zvýšeného dôchodku bez štátneho príspevku podľa § 18a a zvyšuje sa mu o osobitný prídavok vo výške Ks 200. —.
(3) Pri určení najnižšej výmery provízie podľa ods. l ustanovenia §§ 15 a 19 ostávajú nedotknuté,
(4) Ak osobe, ktorá požívala províziu zvýšenú podľa ods. l, znovu vznikne nárok na províziu, nesmie byť novovymeraná provízia nižšia ako tá, ktorú prv požívala.
Čl. III.
(1) Ustanovenia čl. I. sa vzťahujú len na poistné prípady vzniklé po účinnosti tohto zákona.
(2) Ustanovenia §§ 10, 59, 66 až 73, 98 a 99 zákona č. 242/1922 v znení zákona č. 200/1936 Sb. z. a n. sa zrušujú
Čl. IV.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. júla 1942; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.