Snem Slovenskej republiky 1942
I. volebné obdobie. 7. zasadanie.
602. Zpráva
sociálneho a zdravotného
*
a rozpočtového výboru
o vládnom návrhu zákona o odpočivných a zaopatrovacích platoch štátny
baníkov (tlač 586).
Banská práca bola vždy namáhavá a s nebezpečenstvom spojená. Preto majú •v starých listinách naši baníci pomenovanie "ad metala, damnati" odsúdenci — otroci kovu. Na zmiernenie vlastnej biedy už dávni predkovia terajších baníkov zakladali si svojpomocné bratské pokladnice, ktorých príspevky maly mierniť núdzu nešťastím postihnutých a práceneschopných baníkov. Takéto bratské pokladnice boly pri každom banskom a hutníckom závode na Slovensku.
Po prevrate 1918 boly samostatné bratské pokladnice závodov zrušené, ich majetok slúčený v jednom nositeľovi bratského poistenia, ktorého správu si striedavé podávali socialisti s komunistami a po priemyselnej kríze v bývalej republike dopracovali ta, že štát musel bratské poistenie ohromnými mi1iónmi sanovať. Slovensky a kresťansky cítiaci baníci už pred 17 rokmi začali sa domáhať svojho poštátnenia, lebo v tom videli zabezpečenie svojich nárokov a potrieb. Ich požiadaviek na Slovensku ujala sa Hlinková slovenská ľudová strana a na banskom okolí nebolo ľudového shromaždenia alebo manifestácie, na ktorej by rečníci neboli zdôrazňovali potrebu splnenia ich spravodlivých požiadaviek. Požiadavka poštátnenia bola pre našu stranu logická, lebo bolo zrejmé, že je spravodlivé, aby baník, ktorý pracuje na štátnom podniku, ktorý pri svojej práci užíva náradie a zariadenie štátu, ktorý výsledok svojej námahy odovzdáva štátnej pokladnici, bol aj sám takzvaný "štátny"; nech by aj on svoje životné a sociálne potreby mal ukojené štátom nielen ako aktívny, ale aj ako chorý a z práce už, odstavený.
Utvorenie slovenského štátu našlo v našich baníkoch najživší súhlas, lebo boli presvedčení, že sľuby strany neostanú len prázdnymi slovami, ale stanú sa skutkom.
Pán minister dopravy a verejných prác ako rezortný minister pobádaný presvedčením, o ich práve poverili komisiu, ktorá zodpovedne terajším našim možnostiam vypracovala podklad prítomného návrhu zákona a tiež aj smernice prevádzania tohto zákona, čo sa má stať vládnym nariadením.
Prítomný vládny návrh zákona rieši otázku poštátnenia baníkov nie v jej celku, ale len v odseku provízie. Aj tak je to veľký krok dopredu a baníci aj toto riešenie prijmú s najväčšou vďačnosťou.
Zvýšením ich penzií — provízií dostanú sa na životnú možnosť, ktorú doteraz pre drahotu veru postrádali. Bieda tlačila k zemi všetkých proviziantov, ktorí z mesačných 250—300 Ks museli dosiaľ živoriť mnohokrát aj e mnohočlennou rodinou, veď baník nie zriedkavé aj po krátkej pracovnej dobe pre nešťastie alebo chorobu musí vystúpiť z pracovného pomeru. Slovenský štát im týmto zákonom dáva, čo je v jeho možnosti.
Sociálny a zdravotný výbor vedený porozumením voči biede baníkov prijal vládny návrh zákona s malými zmenami. Rozpočtový výbor aj pri uvážení obeti, ktorú štát týmto zákonom na seba preberá, uznal stanovisko sociálneho a zdravotného výboru za správne a návrh tiež prijal. Oba výbory sa shodly na tom, aby všetci baníci, ktorých tento zákon vyjme z verejnoprávneho provizného poistenia podľa § l bodu 2 zákona č. 242/1922 Sb. z. a n. a ostatných doplňujúcich predpisov, boli odpočivne zaopatrení štátom, bez ohľadu na to, aké by mali podľa vládneho návrhu. voči štátu zabezpečené nároky na prípad invalidity, staroby a smrti.
V tom smysle sa z § l ods. 1 vynechaly slová "ak majú... " až .....právnych predpisov".
V § 3, a to v novom, ods, 2 bolo ďalej vyslovené, že treba vládnym nariadením upraviť štátne zaopatrovanie Štátnych baníkov tak, aby výška nárokov bola aspoň rovnocenná nárokom, ktoré sú určené zákonom č. 242/1922 Sb. z. a n. a ostatných doplňujúcich predpisov.
Snaha pomôcť v úvahu prichodiacim baníkom čím skorej, viedla výbory k tomu, aby sa v § 7 účinnosť zákona vypovedala už k 1. júlu 1942.
S hľadiska rozpočtového prijaly výbory dôvody vládneho návrhu v presvedčení, že náklady, ktoré na štát z tejto úpravy pripadajú, ďaleko vyvážila sociálny cieľ, ktorý má byt zákonom dosiahnutý.
Inak previedly výbory na osnove len formálne zmeny.
Sociálny a zdravotný a rozpočtový výbor takto upravenú osnovu odporúčajú slávnemu Snemu na odhlasovanie.
V Bratislave 1. júla 1942.
Dr. Martin Sokol v. r.,
predseda.
František Jankovič v. r.,
zpravodajca sociálneho a zdravotného výboru.
Rudolf Čavojský v. r.,
zpravodajca rozpočtového výboru.
Zákon
zo dňa....................................1942
o odpočivných a zaopatrovacích platoch štátnych baníkov.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ l.
(1) Osoby, zamestnané v banskom alebo v hutníckom závode, ktorý je v prevádzke štátu, sú vyňaté z verejnoprávneho provizného poistenia podlá § l bodu 2 zákona č. 242/1922 Sb. z. a n, a právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich.
(2 ) Štát prevezme plnenie provízií, ktoré boly alebo budú priznané na základe zamestnania, v banskom alebo hutníckom závode, ktorý v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona je v prevádzke Štátu.
(3) Do štátneho zaopatrenia prechádzajú za podmienok uvedených v ods. l aj robotníci a dôchodci závodov, podliehajúcich banskému zákonu a prevzatých do štátnej prevádzky po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
§2.
Robotnícka sociálna poisťovňa z majetku provizného poistenia odovzdá štátu pomernú časť, pripadajúcu ma poistencov a provizionistov, uvedených v § l, okrem toho každoročne do konca mesiaca apríla odvedie rovnaká vypočítaný podiel sanačnej dávky z uhlia podľa § 82 d) zákona č. 242/1922 Sb. z. a n. a právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich, a to vždy za uplynulý rok.
§3.
(1) Štátne zaopatrenie osôb uvedených v § l upraví vláda nariadením, v ktorom sa upravia aj opravné prostriedky.
(2) Vládnym nariadením treba upraviť štátne zaopatrenie osôb uvedených v § l tak, aby výška nárokov bola aspoň rovnocenná nárokom, ktoré sú určené podľa zákona č. 242/1922 Sb. z. a n. a právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich.
§4.
Osobám, ktoré požívajú dôchodky podľa tohto zákona, zachováva sa nárok na dobrovoľné poistenie nemocenské u Robotníckej sociálnej poisťovne v smysle §§ 5 až 9 zákona č. 242/1922 Sb. z. a n. a právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich.
§ 5.
(1) Všetci nositelia sociálneho poistenia sú povinní spolupôsobiť pri vykonávaní tohto zákona. Nositelia sociálneho poistenia ako aj úrady, verejné inštitúcie a korporácie sú povinné dávať bezplatne všetky potrebné oznámenia.
(2) Na žiadosť štátnych banských a hutníckych závodov môže byť nositeľom poistenia po ich vypočutí uložené, aby za náhradu prevádzala niektoré z úkonov súvisiacich s vykonávaním tohto zákona.
§ 6.
Všetky úkony a listiny, ktoré sú potrebné na založenie a usporiadanie právnych pomerov podľa tohto zákona medzi štátnymi banskými a hutníckymi závodmi s jednej strany a robotníkmi a dôchodcami so strany druhej sú oslobodené od dávok, poplatkov a kolkov.
§ 7.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. júla 1942; vykoná ho minister dopravy a verejných prác so zúčastnenými ministrami.