Snem Slovenskej republiky 1942
1. volebné obdobie. 7. zasadanie.
609.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa.......... 1942
o jednotnej sudcovskej a advokátskej skúške.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
Jednotnú sudcovskú a advokátsku skúšku (v ďalšom texte "skúška"), môžu skladať:
a) auskultanti,
b) kandidáti advokácie,
c) zamestnanci konceptnej služby na Finančnej prokuratúre.
§ 2.
Na skúšku možno pripustiť kandidáta skúšky (v ďalšom texte,, kandidát"), ktorý:
a) je štátnym občanom Slovenskej republiky,
b) dosiahol hodnosti doktora práv na tuzemskej univerzite,
c) skutočne vykonal predpísanú právnu prax po dosiahnutí hodností doktora práv-
§ 3.
(1) Právnou praxou rozumie sa u auskultanta — prípravná služba sudcovská (§ 51 zák. č. 112/1942 Sb. z. ), u zamestnanca konceptnej služby na Finančnej prokuratúre — konceptná služba na tomto úrade (zák. č. 97/1933 Sb. z. a n. ).
(2) U kandidáta advokácie je skutočne vykonanou právnou praxou tá, ktorá bola konaná v advokátskej kancelárii ako riadne celodenné zamestnanie, pričom advokát prihlásil kandidáta k sociálnemu poisteniu ako svojho zamestnanca. Hlásenie advokátta o vykonávaní tejto praxe v jeho kancelárii zapíše príslušná advokátska komora dá osobitnej rubriky soznamu kandidátov advokácie.
(3) Právna prax u kandidáta advokácie počíta sa — v prípade jeho zápisu do soznamu kandidátov advokácie — odo dňa podania žiadosti o zápis v predpoklade, že právnu prax skutočne týmto dňom nastúpil; o žiadosti rozhoduje výbor advokátskej komory. Proti rozhodnutiu, odopierajúcemu zápis, je prípustné odvolanie podľa ustanovení advokátskeho poriadku.
§ 4.
Právnu prax, na základe ktorej možno kandidáta pripustiť na skúšku, treba vykonať úplne v niektorom odvetví praxe podľa § l a len počas vykonávania tejto praxe sa môže kandidát skúške podrobiť. Prípadné započítanie určitého obdobia právnej služby do tejto praxe určujú osobitné predpisy.
§ 5.
Predmety skúšky sú:
a) všeobecné právo súkromné,
b) súkromné právo formálne (občiansky sporový poriadok, mimosporové pokračovanie, exekučné, konkurzné a vyrovnávacie pokračovanie),
c) obchodné, zmenkové a šekové právo a základy práva verejného,
d) trestné právo hmotné a trestný súdny poriadok.
§ 6.
(1) Na Najvyššom súde sa zriaďuje Komisia pre jednotné sudcovské a advokátske skúšky.
(2) Predsedu Komisie, dvoch námestníkov a potrebný počet ďalších členov Komisie vymenúva minister pravosúdia na
funkčné obdobie troch rokov; zo závažných dôvodov môže minister pravosúdia odvolať členov Komisie i pred uplynutím funkčného obdobia.
§ 7.
(1) O pripustení na skúšku rozhoduje konečnoplatne päťčlenný senát, pozostávajúci z predsedu Komisie, ktorý predsedá, obidvoch námestníkov a z dvoch členov Komisie, ktorých určí predseda.
(2) Senát je povinný zisťovať najmä vykonanie skutočnej právnej praxe podľa § 3 ods. l, 2, môže skúmať pravosť a správnosť dokladov o tejto praxi vydaných a za tým cieľom môže žiadať vysvetlenie od advokátskych komôr, úradov, súdov alebo advokátov.
§ 8.
(1) Skúška je písomná a ústna; koná sa v jazyku slovenskom. Ústna skúška je verejná.
(2) Pre jednotlivú skúšku sa sostavuje skúšobná komisia z členov Komisie (§ 6). Skúšobná komisia pozostáva z predsedu a štyroch skúšobných komisárov.
§ 9.
(1) Skúšobná komisia môže uznať na skúške kandidáta za spôsobilého zo všetkých predmetov skúšky (§ 5) alebo aspoň zo dvoch predmetov skúšky.
(2) Ak uzná skúšobná komisia kandidáta na skúške za spôsobilého zo všetkých predmetov skúšky, vystaví sa mu vysvedčenie o skúške.
(3) Z predmetov skúšky, z ktorých kandidát nebol uznaný za spôsobilého, môže sa kandidát po vykonaní ďalšej právnej praxe avšak najneskoršie do jedného roka, raz podrobiť opravnej skúške.
(4) Reprobačnú lehotu určí komisia od štyroch mesiacov do jedného roku.
§ 10.
(1) Kandidát, ktorý nebol uznaný za spôsobilého či už na prvej alebo opravnej skúške, môže opakovať len celú skúšku.
Reprobačnú lehotu určí skúšobná komisia. (§ 9 ods. 4).
(2) Kandidát, ktorý sa v určenej lehote (§ 9 ods. 3) neprihlásil na opravnú skúšku, môže sa neskoršie prihlásiť len na celú skúšku.
§ 11.
Za skúšku (celú) sa platí skúšobná taxa.; za opravnú skúšku sa platí osobitná taxa.
§ 12.
Podrobnejšie predpisy o skúške a jej skúšobný poriadok vydá vláda nariadením.
§ 13.
(1) Kandidát, ktorý v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona bol odkázaný na náhradnú skúšku podľa zák. čl. LIII: 1913, vykoná opravnú skúšku podľa tohto zákona avšak so zachovaním lehoty, určenej na prihlásenie na náhradnú skúšku.
(2) Za rovnakých podmienok môže sa prihlásiť na skúšku kandidát, ktorý bol pred účinnosťou tohto zákona odkázaný na opakovanie skúšky.
(3) Ak kandidát advokácie skončil právnu prax pred účinnosťou tohto zákona, avšak skúške sa chce podrobiť za účinnosti tohto zákona, treba jeho právnu prax pri pripustení na skúšku posudzovať podľa § 3 ods. l, 2.
§ 14.
(1) Praktická sudcovská skúška, bývalá jednotná sudcovská a advokátska skúška a praktická skúška advokátska, vykonaná pred účinnosťou tohto zákona, má rovnaké účinky ako jednotná sudcovská a advokátska skúška podľa tohto zákona.
(2) Ustanovenie článku IV. zákona č. 113/1942 SI. z. zostáva nedotknuté.
§ 15.
(1) Advokát, ktorý z nedbalosti alebo akokoľvek, ináč spolupôsobí, že, kandidátovi advokácie bol vydaný nepravdivý doklad o vykonávaní skutočnej právnej praxe (§ 3 ods. 2), potresce sa, bez ohľadu na
trestnoprávne následky, za disciplinárny prečin; disciplinárnym trestom v tomto prípade má byť suspendovanie advokáta najmenej na tri mesiace. Tohto ustanovenia treba použiť i vtedy, ak sa advokát dopustil tohto činu vedome, pri vykonávaní príslušnej funkcie v zastúpení advokátskej komory.
(2) Konať pokračovanie pre trestné činy, podľa ustanovení ods. l, patrí do pôsobnosti krajského súdu, v obvode ktorého má sídlo príslušná advokátska komora.
§ 16.
V prípade ťažšieho disciplinárneho prečinu môže disciplinárny súd (komisia) povinnú právnu prax (§ 3 ods. l, 2) predĺžiť o šesť mesiacov až do dvoch rokov, alebo môže vylúčiť pripustenie na skúšku na ten istý čas alebo môže zakázať pokračovať v právnej praxi v jedinom alebo viacerých obvodoch okresných súdov.
§ 17.
Zrušujú sa všetky predpisy, odporujúce tomuto zákonu, najmä sa zrušuje zákonný článok LIII: 1913.
§ 18.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister pravosúdia.
Dôvodová zpráva.
Zákon o organizácii súdov č. 316/1896 r. z. ustanovoval v § 4, že advokátska skúška nahradzuje sudcovskú skúšku. Ustanovením § 2 zákona č. 48/1941 Sl. z. sa vyrieklo, že praktická sudcovská skúška je rovnoprávna so skúškou advokátskou.
Toto zákonné zrovnoprávnenie oboch skúšok odstránil nový zákon o súdnej organizácii (zák. č. 112/1942 Sl z. ), ktorý v § 57 vyslovil, že podmienkou pre ustanovenie za sudcu je složenie jednotnej sudcovskej a advokátskej skúšky. Toto ustanovenie ďalej prevádza tento navŕta (zákona, čím sa obe skúšky: praktická sudcov-
ská a bývalá jednotná sudcovská a advokátska skúška stavajú úplne na jednotný základ, s jednotným označením. I skušobný poriadok týchto skúšok, vydaný podľa § 15, bude jednotný.
K § 1:
Auskultanti majú skladať jednotnú sudcovskú a advokátsku skúšku podľa § 57 zákona č. 112/1942 Sl. z. Pre kandidátov advokácie predpisuje vykonanie tejto skúšky advokátsky poriadok a zákon č. 40/1922 Sb. z. a n. Pre zamestnancov konceptnej služby na Finančnej prokuratúre predpisuje túto skúšku § l vl. nar. č. 66/1924
Sb. z. a n. ako podmienku pre dosiahnutie vyšších služobných miest. Teda rozsah skúšky oproti terajšiemu stavu sa mení iba, pokiaľ ide o auskultantov.
Výpočet kategórií kandidátov, ktorí môžu sa podrobiť tejto skúške, je taxatívny. Na iných miestach alebo úradoch, ako tu označených: v súdnej službe, u advokáta a na Finančnej prokuratúre — priamo a bezprostredne len na tomto úrade — nemožno podľa tohto zákona dosiahnuť právnu prax, oprávňujúcu pre skladanie jednotnej sudcovskej a advokátskej skúšky.
K § 4:
Pravidlom je, za povinná právna prax pre pripustenie na skúšku sa musí vykonať úplne: buď v prípravnej službe sudcovskej (§ 51 zák. č. 112/1942 Sl. z. ), buď v advokátskej kancelárii (§ 3 ods. 1), alebo na Finančnej prokuratúre (§ 2 ods. 2). Tento výpočet je taxatívny. Ak osobitné predpisy dovoľujú započítať do niektorej z uvedených právnych praxi aj určité obdobie inej právnej služby, či už niektorej shora uvedenej právnej praxe, alebo inej právnej služby, zostávajú tieto predpisy nedotknuté. Takýmto predpisom napr. je § 56 org. zákona súdneho.
V čase skladania skúšky musí byť kandidát v právnej praxi. Vyžaduje to potreba disciplinárnej vrchnosti v čase skladania skúšky (i vzhľadom na § 4), ktorá vrchnosť by odpadla, ak by kandidát skladal skúšku — resp. prihlasoval sa na ňu — nie súc v žiadnej právnej praxi podľa § 1.
K § 5:
Predmety skúšky zahrňujú všetky odbory právovedecké, znalosť ktorých sudca alebo advokát potrebuje pre výkon svojho povolania. Mať aspoň prehľad i z práva verejného patrí iste k požiadavkom pre každého praktického právnika; finančné právo, najmä právo poplatkové však tesnejšie zapadá v praxi ako do sudcovského tak i advokátskeho povolania.
K § 6 a 8:
Komisia pre jednotnú sudcovskú a advokátsku skúšku pozostáva z predsedu, dvoch námestníkov a viacerých členov komisie. Skúška samá sa však bude konať pred skúšobnou komisiou, pozostávajúcou z predsedu a štyroch skúšobných komisárov, z osôb shora uvedených.
Funkčné obdobie komisie je trojročné, avšak minister pravosúdia môže kedykoľvek pozbaviť členov komisie ich funkcie. Tohto práva použije minister pravosúdia najmä, ak zistí, že nie sú splnené podmienky podľa § 8 ods. 2.
Čo sa týka vymenovania členov komisie zo stavu advokátskeho, je minister pravosúdia viazaný návrhom výborov advokátskych komôr; vymenuje členov komisie z osôb výbormi navrhnutých. Je to dôsledok autonómneho postavenia advokátskych komôr.
K § 9 a 10:
Kandidátovi, sa vystaví vysvedčenie len Po vykonaní skúšky zo všetkých predmetov skúšky. Ak bol kandidát uznaný za nespôsobilého alebo odkázaný na opravnú skúšku, nevystaví mu komisia vysvedčenie, ani iné potvrdenie.
Kandidát musí obstáť na skúške aspoň z dvoch predmetov skúšky, aby sa z ostatných predmetov mohol podrobiť opravnej skúške. Ak kandidát neobstál z troch alebo ani z jedného predmetu, môže opakovať len celú skúšku. Opravnú skúšku môže kandidát robiť len raz, musí sa na ňu prihlásiť v povolenej reprobačnej lehote, a musí už na nej obstáť. Ináč môže potom opakovať len celú skúšku.
K § 13:
Kandidátom sa zachovávajú lehoty, ktoré im boly povolené na vykonanie opakovanej (celej) alebo náhradnej skúšky podľa zák. čl. LIII: 1913. V iných smeroch však platia predpisy tohto zákona, najmä môže kandidát skladať opravnú skúšku za účinnosti tohto zákona len raz.
K § 15:
Cieľom tohto paragrafu je zamedziť, pokiaľ možno úplne činnosť tzv. čiernych advokátskych osnovníkov, ktorí, súc v skutočnosti zamestnaní a platení z iného miesta, sú zapísaní aj v sozname kandidátov advokácie. Tu treba zdôrazniť, že advokáti, vyšlí z takýchto osnovníkov majú nedokonalú prípravu pre advokátske povolanie a sú preto stránkam pre svoje nevedomosti na Škodu a z tej samej príčiny sa často ztažuje i činnosť súdu. Vyžaduje teda záujem pospolitosti, aby v tomto smere bola učinená náprava.
Odsek l presne určuje, že advokátskoosnovnícka prax, ak na jej základe sa bude chcieť kandidát prihlásiť na jednotnú suddcovskú a advokátsku skúšku, musí byť vykonaná v advokátskej kancelárii ako riadne celodenné zamestnanie. Aká je služba kandidáta advokácie v advokátskej kancelárii, určuje sama povaha advokátskeho povolania. Preto v prípade podozrenia a pochybností čo do kvality predpísanej právnej praxe (ods, 1), možno takúto službu bezpečne zisťovať porovnaním služby vo viac advokátskych kanceláriách, prípadne spôsobom naznačeným v § 9 ods, 2.
Nepravdivé hlásenia advokátov podľa vety druhej odseku l zakladajú skutkovú podstatu trestného činu podľa § 400 tr. z.
Najvyššiu hranicu suspendovania z advokácie určuje § 70 adv. por. na jeden rok.
Sústredenie trestných činov podľa odseku 4 odôvodňuje praktická stránka veci. Disciplinárnych činov a disciplinárneho
pokračovania sa toto opatrenie samozrejme, ako vyplýva z pojmu "trestný čin", netýka.
K § 16:
Ide o materiálno-právne ustanovenia, prevzaté zo zrušeného zák. čl. LIII: 1913.
Prevedenie tohto zákona nebude znamenať pre štátnu pokladnicu žiaden finančný náklad.
Vykonanie navrhovaného zákona nevyžiada si zo štátnej pokladnice nijakých nových výdavkov.
Nakoľko ide o prerokovanie predkladaného návrhu zákona Snemom, je želaním vlády, aby bol prikázaný výboru ústavnoprávnemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády a minister zahraničných vecí.
Dr. Gejza Fritz v. r.,
minister pravosúdia.