Snem Slovenskej republiky 1942
l. volebné obdobie. 7. zasadanie
610.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa............ .............. 1942
o sociálnom poistení niektorých osôb vojenských a osôb, vykonávajúcich pracovnú povinnosť alebo pracovnú službu.
Snem Slovenskej republiky sa neniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1) Pracovný pomer:
a) príslušníkov pracovných útvarov podľa § 2 ods. 2 bod b) zákona č. 20/1940 Sl. z.,
b) osôb, vykonávajúcich pracovnú povinnosť podľa § 38 zákona č. 20/1940 Sd. z.,
c) osôb, zaradených do pracovnej služby podľa § 7 ods. l nariadenia s mocou zákona č. 129/1940 Sl. z.,
d) osôb, zaradených do pracovných útvarov podľa § 8 ods. l nariadenia s mocou zákona č. 129/1940 Sl. z. a
e) Cigánov, vykonávajúcich práce podľa § l nariadenia s mocou zákona č. 130/1940 Sl. z.,
ak sú pridelení jednotlivé alebo v skupinách súkromným alebo verejným podnikom alebo nevojenským úradom na výkon práce alebo služieb, pokladá sa s hľadiska verejnoprávneho poistenia za smluvný pracovný pomer, ak však ide o štátneho alebo iného verejného zamestnanca vo verejnoprávnom pomere, prideleného štátnemu
alebo inému verejnému úradu, pokladá sa i naďalej za verejnoprávny.
(2) O vzniku, zániku, trvaní poistnej povinnosti, prihlasovaní, ako aj poistnom (poistných príspevkoch) a poistných dávkach platia, nakoľko ďalšie ustanovenia tohto zákona neurčujú inak, predpisy zákona č. 221/1924 Sb. z. a n., zákona č. 242/1922 Sb. z. a n., v znení § 2 zákona č. 117/1926 Sb. z. a n., predpisy zákona č. 26/ 1929 Sb. z. a n. a ustanovenia právnych predpisov tieto zákony meniacich a doplňujúcich, ďalej predpisy nariadenia s mocou zákona č. 55/1941 Sb. z., zákona č. 270/ 1941 Sl. z., nakoľko ide o úrazové poistenie, — predpisy zák. čl. XVI/1900 a zák. čl. XIX/1907 a ustanovenia právnych predpisov tieto zák. články meniacich a doplňujúcich, nakoľko však ide o štátnych a verejných zamestnancov, — predpisy o ich odpočivných a zaopatrovacích platoch.
(3) Osoby, ktoré pred nastúpením vojenskej prezenčnej služby alebo prezenčnej pracovnej služby alebo pracovnej povinnosti [ods. l písm. a) až e)] boly penzijné poistené podľa zákona č. 26/1929 Sb. z. a n. a právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich, počas svojho pridelenia (ods. 1) sú pre prípad nemoci, invalidity a staroby poistením príslušné u Penzijného ústavu súkromných úradníkov bez ohľadu na to, na akú prácu boly pridelené alebo akým spôsobom sú zamestnané.
(4) Osoby, ktoré pred nastúpením vojenskej prezenčnej služby a prezenčnej pracovnej služby [ods. l písm a) a b)] podliehaly nemocenskému poisteniu podľa nariadenia s mocou zákona č. 270/1941 Sl. z., počas svojho pridelenia (ods. 1) podliehajú nemocenskému poisteniu u Nemocenskej poisťovne verejných zamestnancov a penzijnému zaopatreniu u štátnej správy, vyjmúc osoby, uvedené v § 10 nariadenia s mocou zákona č. 55/1941 Sb. z.
§ 2.
Za zamestnávateľa treba považovať fyzickú alebo právnu osobu, na účet ktorej vykonávajú práce osoby, uvedené v § l ods. 1.
§ 3.
(1) Poistné sa predpisuje podľa úhrnu platov (úplat), ktoré obdrží pridelená osoba a štátna (vojenská) správa z titulu vykonávania prác (služieb) (§ l ods. 1), avšak v poistení:
a) nemocenskom podľa zákona č. 221/ 1924 Sb. z. a n. a právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich — najmenej podľa triedy 7;
b) nemocenskom podľa § 2 zákona č. 117/1926 Sb. z. a n. — najmenej podľa triedy X;
c) nemocenskom podľa nariadenia s mocou zákona č, 55/1941 Sb. z. — najmenej podľa triedy 4;
d) nemocenskom pre verejných zamestnancov — najmenej podľa 2. triedy;
e) invalidnom a starobnom podľa zákona č. 221/1924 Sb. z. a n. a právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich — najmenej podľa triedy C;
f) penzijnom podľa zákona č. 26/1929 Sb. z. a n. a právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich — najmenej podľa triedy 4.
(2) Základom pre výpočet poistného a poistných dávok v poistení podľa zák. čl. XIX/1907 a v poistení podľa vládneho nariadenia č. 28/1939 Sl. z. je úhrn platov (úplat), ktoré obdrží pridelená osoba a štátna (vojenská) správa z titulu vykonania prác (služieb) (§ l ods, 1) — najmenej však Ks 8100. — ročne, poťažne Ks 4050, — polročne.
§ 4.
Ak žiada súkromný stavebný podnik o pridelenie na prácu, pred pridelením je povinný poskytnúť primeranú istotu na poistné.
§5.
(1) Štátna správa nehradí poistné podľa § 253 zákona č. 221/1924 Sb. z. a n., § 18/a zákona č. 242/1922 Sb. z. a n., § 13 ods. 4 zákona č. 26/1929 Sb. z. a n. a
právnych predpisov tieto zákony meniacich a doplňujúcich za osoby, ktoré v dôsledku svojho pridelenia sú poistené podľa tohto zákona, a to počas ich poistenia podľa tohto zákona.
(2) Poistenie podľa tohto zákona vylučuje zarátanie podľa právnych predpisov, uvedených v ods. l, toho času prezenčnej služby vojenskej, po ktorý bol branec (pracovník) poistený podľa tohto zákona.
S 6.
(1) Na osoby, podliehajúce poisteniu podľa tohto zákona, na ich rodinných príslušníkov a pozostalých, nevzťahujú sa ustanovenia zákonov č. 142/1920 Sb. z. a n., č. 41/1922 Sb. z. a n., č. 184/1937 Sb. z. a n. a čl. I. zákona č. 83/1941 Sb. z. s výnimkou ustanovenia ods. 2.
(2) Ak osoba, poistená podľa tohto zákona, už pred pridelením do pracovného pomeru, uvedeného v § l ods. l, mala nárok na zaopatrenie podľa zákonov, uvedených v ods. l, ostáva jej tento nárok nedotknutý a príslušná verejnoprávna poisťovňa odškodní len prípadné zhoršenie invalidity, ktoré je v príčinnej; súvislostí s prácami (službami), konanými v pracovnom pomere, uvedenom v § l ods. 1. Toto zhoršenie invalidity vylučuje nárok na odškodnenie podľa zákonov, uvedených v ods. 1.
§ 7.
Tento zákon nadobúda účinnosť dnom 1. októbra 1942; vykoná ho minister vnútra s ministrom národnej, obrany a ministrom financií.
Dôvodová zpráva.
Všeobecne.
Účelom tohto zákona je odbremeniť štátnu pokladnicu tam, kde nie je to odôvodnené, aby štátna správa znášala určité ťarchy.
Z dôvodov sociálnych štátna správa doteraz platí za osoby, nachádzajúce sa
vo vojenskej prezenčnej službe poistné podľa § 253 zákona č. 221/1924, § 24/a zákona č. 242/1922, § 13 zákona č. 26/1929 Sb. z. a n. a právnych predpisov tieto zákony meniacich a doplňujúcich, ak pred touto službou boly, alebo krátko po nej budú povinne poistené pre prípad invalidity a staroby.
Toto poistné vyžaduje ročne sumu 1, 271. 000. — Ks (viď štátny rozpočet na rok 1941, kap. 6, tit. 9, § l pol. 3, 4 a 6). Bolo to celkom odôvodnené, lebo osoby tieto konaly výlučne službu v prospech štátu za vlasť a preto bolo spravodlivé, aby čas, strávený v tejto službe, nestratily, keďže v rentovom poistení sú dávky viazané na získanie určitej čakacej doby.
Zákon č. 20/1940 Sb. z. zaviedol pracovnú prezenčnú službu pre Árijcov a zvláštnu náhradnú pracovnú službu pre Nárijcov (§ 38 br. z. ). Aj za príslušníkov tejto služby štát podľa citovaných právnych predpisov platí poistné. Ministerstvo národnej obrany však príslušníkov takejto pracovnej služby za určitý poplatok prideľuje na práce fyzickým aj právnym osobám, ktoré aj prideleným pracovníkom poskytujú za prácu odmenu. Tu sa nekoná už služba v prospech obrany vlasti, ale mnohokrát v prospech súkromného podnikateľa. Je preto neodôvodnené, aby počas takéhoto pridelenia štát znášal za pridelené osoby poistné. Je preto potrebné, aby táto povinnosť zákonnou cestou bola presunutá na osoby, ktorým sú príslušníci pracovnej služby pridelení. Pravda, osnova nerieši len otázku rentového poistenia pridelených osôb, ale aj otázku ich nemocenského poistenia, lebo oddisponovaným osobám vojenská správa nie je vstave poskytovať nemocenské ošetrenie svojimi zdravotnými orgánmi, takže zo sociálnych dôvodov treba sa o nich postarať pomocou povinného poistenia. Osnova sa, pravda, zo sociálnych dôvodov rozprestiera aj na také osoby, ktoré neboly a po vojenskej prezenečnej pracovnej službe nebudú pre prípad invalidity a staroby povinne poistené. Osnova tu má totiž na zreteli ešte aj ďalšie odbremenenie štátu. Keď totiž podľa terajšieho právneho stavu, osoba v prezenčnej, službe ochorela alebo bola úrazom postihnutá, tak bola vojenskou správou nielen liečená, ale aj v prípade invalidity rentou zaopatrená zo štátnych prostriedkov (zák. č. 142/1920 a 41/1922 Sb. z. a n. ). Podľa stavu, ktorý zavádza osnova, o takýchto invalidov sa postará príslušná verejnoprávna poisťovňa (liečenie, úrazová alebo invalidná renta). Takto získaná úspora sa, pravda, už teraz vyčísliť nedá, lebo štatisticky ešte nie je zachytené, koľko úrazov a invalidít vzniklo počas pridelenia na práce.
Osnova tiež rieši otázku nemocenského a rentového zaopatrenia osôb, ktoré
vojenská správa podľa § 7 alebo — Ministerstvo vnútra podľa § 8 nariadenia s mocou zákona č. 129/1940 81. z. — zaradí do pracovnej služby a tiež ich pridelí na práce. O takýchto sa treba postarať tiež, lebo počas ich pridelenia vojenská správa sa o nich nemôže starať. Keď by neboli poistení a stanú sa invalidnými, zas štát alebo obec (chudobinské zaopatrenie) by sa o nich a o ich rodiny musely postarať. Túto starostlivosť preberá poisťovňa. Z týoh istých dôvodov osnova rieši aj nemocenské a rentové zaopatrenie Cigánov, ktorí buď podľa § 38 zákona č. 20/1940 Sb. z., buď podľa nariadenia s mocou zákona č. 130/1940 Sb. z. vykonávajú pracovnú službu.
Je teda zrejmé, že osnova sleduje dva ciele, a to: 1. odbremenenie štátnej pokladnice a 2. sociálne riešenie zaopatrenia príslušníkov pracovnej služby a pracovnej povinnosti a ich rodinných príslušníkov pre prípad nemoci a invalidity.
Ad 9 1.
Úvodný paragraf nariadenia vyslovuje zásadu, že pracovný pomer osôb, podliehajúcich tzv. pracovnej službe, pokiaľ tieto osoby boly pridelené vojenskou správou na prácu osobám tretím, je postavený na roveň smluvnému pracovnému pomeru so všetkými dôsledkami vo vzťahu k zákonom, upravujúcim sociálne poistenie. Táto konštrukcia bola volená hlavne preto, že jednotlivé zákony o sociálnom poistení obsahujú odchylné a v mnohých prípadoch diametrálne sa rozchádzajúce ustanovenia o vzniku, trvaní a zániku poistnej povinnosti, v dôsledku čoho javilo sa účelným voliť túto formu, ako svojmu účelu najviac vyhovujúcu. Z tohto dôvodu ponechávajú sa všetky príslušné zákonné predpisy, týkajúce sa vzniku, trvania, zániku atď. poistenia a poistných dávok zásadne nedotknuté, až na zmeny, ktoré sú s ohľadom na špeciálnu povahu tohto poistenia bezpodmienečne potrebné.
Ad § 2.
Pojem zamestnávateľa potrebné bolo určiť odchylne od pojmu podávajúceho sa z obecných noriem sociálneho poistenia, a to s ohľadom na okolnosť, že poistná povinnosť nevyplýva vlastne zo smluvného pracovného pomeru, ale z úradného aktu donucovacej povahy, ktorý nahradzuje prejav vôle zamestnanca. Ak má byť zaistená dôsledná a prakticky použiteľná evidencia osôb, pridelených na prácu, potom musí byť v prvom rade vyslovená povinnosť, potažne zodpovednosť toho zamestnávateľa., ktorému osoby pracovnej služby boly na prácu pridelené.
Ad § 3.
K ods. 1. Minimálna hranica započítateľných zárobkov tvoriacich základ pre výpočet poistných príspevkov a dávok je v záujme zaistenia postačiteľnosti dávok poistencom približne v tej výške, aká zodpovedá priemeru zárobku za podmienok normálnych.
K ods. 2. Ustanovenie tohto odseku dotýka sa jedine otázky poistenia pre prípad úrazu. Toto ustanovenie muselo byť pojaté do samostatného odseku s chladom na odchýlnosť právnych zásad platných v úrazovom poistení vôbec, po prípade odchýlok, ktoré trvajú v úrazovom poistení priemyselnom a úrazovom poistení poľnohospodárskom. Započítateľné minimum určené pre obor poistenia priemyselného a časť poistenia poľnohospodárskeho je preto potrebné, lebo v ostatných oboroch poistenia poľnohospodárskeho platí poistenie paušálne, neberúc zreteľ na výšku zárobku a prípadné nároky z tohto poistenia ustaľujú sa vždy z fiktívnej čiastky Ks 3600. — ročne.
Ad § 4.
Ide o analogické ustanovenie podľa § 168 zákona č. 221/1924 v znení vl. nar. č. 112/1934 Sb. z. a n., § 22 nar. č. 4790/ 1917 M. E. uh. a § 69 zák. č. 26/1929 Sb. z. a n.
Ad § 5.
K ods. 1. Je zrejmé, že za čas, po ktorý je pracovník poistený, štát neplatí poistné podľa príslušných poisťovacích zákonov.
K ods. 2. Toto ustanovenie má za cieľ predísť dvojitému poisteniu a je logickým dôsledkom trvania poistnej povinnosti podľa tohto zákona.
Ad § 6.
Tento právny predpis deliberuje štátnu správu z náhradovej, poťažne odškodňovacej povinnosti osôb, ktoré podliehajú ustanoveniam tohto zákona.
Vykonanie navrhovaného zákona si nevyžiada zo štátnej pokladnice nijaké nové výdavky.
Nakoľko ide o prerokovanie predkladaného návrhu zákona Snemom, je želaním vlády, aby bol prikázaný výboru zdravotnesociálnemu a výboru ústavnoprávnemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády a minister zahraničných vecí.
Alexander Mach v. r.,
minister vnútra.