Snem Slovenskej republiky 1942
I. volebné obdobia. 7. zasadania.
612.
Zpráva
sociálneho a zdravotného výboru
o pripomienkach prezidenta republiky k usneseniu Snemu zo dňa 8. júla 1942 o zákone, ktorým sa mení zákon o ochrane nájomníkov (tlač 595).
Prezident republiky podľa § 26 Ústavy vrátil Snemu usnesenie zo dňa 8. júla 1942 o novele zákona o ochrane nájomníkov s pripomienkami, v ktorých poukázal na to, že znenie čl. II. ods. 2 nevystihuje náležité, či sa ochrana nájomníkov rozširuje okrem trojizbových bytov aj ma dvojizbové byty.
So zreteľom na to, že úmyslom Snemu bolo rozšíriť ochranu nájomníkov v mestách, v ktorých počet obyvateľstva prevyšuje 10. 000, tak na dvojizbové ako aj na trojizbové byty a s hľadiska sociálneho nebolo by vlastne ani možné zvoliť také riešenie, podľa ktorého by predmetom ochrany nájomníkov boly väčšie, to jest trojizbové nie však menšie, to jest dvojizbové byty, preto pripomienky prezidenta republiky nedotýkajú sa vlastne meritórnej stránky veci, ale smerujú len k presnejšiemu formulovaniu citovaného ustanovenia.
Sociálny a zdravotný výbor pripomienkam prezidenta republiky v plnej miere vyhovel výstižnejšou úpravou znenia čl. II. ods. 2, najmä vsunutím slova "najviac", čím sa vylúči každá pochybnosť a zrejme sa vysloví, že predmetom rozširenej ochrany nájomníkov podľa tejto novely stávajú sa dvoj- i trojizbové byty.
Okrem uvedeného doplnenia považoval výbor za potrebné na základe došlých podnetov doplniť osnovu aj novým článkom III., ktorého účelom je pozmeniť § 12 pôvodného zákona č. 44/1942 Sb, z. tak, aby, sa ochrana nájomníkov vylúčila aj v takých domoch, ktoré sú vo vlastníctve štátu na základe vyhlášky č. 238/1941 Sl. z., to jest v bývalých židovských domoch. Táto zmena je odôvodnená tým, že znenie § 12 ods. l zákona o ochrane nájomníkov zásadne vylučuje ochranu ohľadom domov, ktoré sú vo vlastníctve štátu, takže proti tejto všeobecnej zásade doterajšie ustanovené ods. 3, — podľa ktorého bývalé židovské domy, ktoré prešly do vlastníctva štátu), ochrane nájomníkov podliehaly, — určovalo vlastne len výnimku. Podľa názoru sociálneho a zdravotného výboru takéto rozlišovanie medzi budovami tvoriacimi vlastníctvo štátu, nie je odôvodnené, lebo dôvody, ktoré hovoria za to, aby sa domy vo vlastníctve štátu z ochrany nájomníkov vylúčily, jednako platia tak ohľadom tých dómov, ktoré sa stály vlastníctvom štátu podľa vyhlášky č. 238/1941 Sl z., ako aj ohľadom takých domov, ktoré sa stály vlastníctvom štátu z hocakého iného právneho
titulu. Najpodstatnejším hľadiskom je tu snaha umožniť, aby štát svojimi budovami slobodne mohol disponovať v záujmoch vyšších, než sú záujmy jednotlivcov, najmä v záujme celku, pričom, je samozrejmé, že štát musí mať a bude mať vždy na zreteli aj sociálne záujmy svojich občanov a tak pri opatreniach, dotýkajúcich sa štátnych budov, náležitou mierou sa bude prihliadať na sociálne záujmy nájomníkov. — Cieľom úplnosti sa poznamenáva, že výnimka, zakladajúca sa na podmienkach uvedených v § 12 zákona o ochrane nájomníkov, trvá len potiaľ, pokiaľ trvajú zákonné predpoklady, uvedené v týchto ustanoveniach. Zánikom týchto predpokladov zanikne ej výnimka, ktorá sa na nich zakladá a uplatní sa aj v prípadoch, do tohto času zpod ochrany vyňatých, ochrana nájomníkov, a to v rámci a s obmedzeniami, ktoré vyplývajú z ostatných ustanovení zákona.
Sociálny a zdravotný výbor odporúča osnovu v predloženom znení na prijatie.
V Bratislave 28. augusta 1942.
Dr. Ernest Rosival v. r.,
podpredseda.
Anton Šalát v. r,,
zpravodajca.
Upozornenie podľa § 16 ods. 4 rokovacieho poriadku:
Do textu pripomienok prezidenta republiky možno nahliadnuť v Sekretariáte Snemu.
Zákon
zo dňa.......................................1942,
ktorým sa mení zákon o ochrane nájomníkov.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Čl. I.
Ustanovenia § l ods. l zákona č. 44/ 1942 Sl. z. budú znieť takto:
"Prenajímatelia bytov môžu vypovedaj nájomnú smluvu, uzavretú pred 1. júlom 1942, len sú svolením okresného súdu, v obvode ktorého je byt. Svolenie k výpovedi možno dať len z dôležitých dôvodov. "
Čl. II.
Ustanovenia § 11 zákona č. 44/1942 Sl. z. budú znieť takto:
"(1) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na byty, pozostávajúce okrem kuchyne a izby pre slúžku z jednej obytnej miestnosti a na byty menšie, ako aj na miestnosti, ktoré nie sú časťou bytu a majú povahu malých prevodzovieň.
(2) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú v obciach s viac než 10. 000 obyvateľmi aj na byty, pozostávajúce okrem kuchyne a izby pre slúžku najviac z troch obytných miestností, ako aj na najviac dve spolu súvisiace miestnosti, potrebné na vykonávanie živnosti pripadne slobodného povolania (lekárov, zubných lekárov, advokátov, inžinierov a pod. ). Výnimkou je byt v dome, ktorý bol vystavený s podporou štátu podľa zákonov o stavebnom ruchu a stavebnom podnikaní, ak sa chce vlastník domu trvalé nasťahovať do takéhoto bytu.
(a) Ustanovenia tohto zákona vzťahujú sa, nakoľko nie je inak ustanovené, i na jednotlivé časti bytu a hocaké iné miestnosti, ktoré sú predmetom nájomnej alebo podnájomnej smluvy, ak patria k bytu, označenému v ods. l alebo 2.
(4) Ochrana podľa ods. l, 2 a 3 platí aj v prípadoch, ak prípadne už bola daná výpoveď ku dňu 30. septembra 1942.
(5) Príslušníkmi rodiny podľa ustanovení tohto zákona sú: manžel, príbuzní v línii priamej a súrodenci. "
Čl. III.
Ustanovenia § 12 zákona č. 44/1942 Sl. z. budú znieť takto:
"(1) Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na domy, ktoré sú vo vlastníctve osady, obce, župy, sociálne poisťovacieho ústavu alebo stavebného sdruženia, ktoré bolo uznané za obecne prospešné, na domy vo vlastníctve alebo správe štátu, na domy, ktoré sú vo vlastníctve železníc alebo železničných fondov a na byty (prevodzovne), v ktorých nájomníkom je Žid (§ l nariadenia č. 198/1941 Sb. z. ).
(2) Ak ide o domy obce alebo župy, je výpoveď prípustná len na základe právoplatného usnesenia obecnej rady u obce — župného výboru u župy. "
Čl. IV.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia a stráca účinnosť dňom 31. decembra 1944; vykoná ho minister vnútra s ministrom financií a s ministrom pravosúdia.