Snem Slovenskej republiky 1942
I. volebné obdobie. 7. zasadanie.
614.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa...................................... 1942
o minimálnych prémiách v životnom poistení.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
Od účinnosti tohto zákona nesmú sa uzavierať poistné smluvy na život za prémiu nižšiu, ako je prémia vypočítaná pre jednotlivé druhy životného poistenia podľa zásad určených v tomto zákone.
§ 2.
Pre výpočet minimálnych prémii (§ 1) treba vziať za základ 3. 5% úrokovú mieru.
§ 3.
Výpočet minimálnych prémií (§ 1) deje sa:
a) pri poisteniach pre prípad úmrtia, pri poisteniach pre prípad úmrtia Q dožitia (miešaných) a pri poisteniach s pevnou splatnosťou — podľa úmrtnostnej tabuľky AHM, uvedenej v prílohe A tohto zákona;
b) pri poisteniach na dožitie a pri poisteniach odložených dôchodkov s dlhším ako 5-ročným odkladom — podľa úmrtnost-
nej tabuľky AHM, uvedenej v prílohe tohto zákona;
c) pri poisteniach dôchodkov s odkladom nie dlhším ako 5 rokov a pri poisteniach bezprostredných dôchodkov — podľa úmrtnostnej tabuľky R III Dizler 1921, uvedenej v prílohe C tohto zákona, pričom treba kalkulovať na základe veku, ktorý je u mužov o 4 roky, u žien o 2 roky nižší ako skutočný vek, prichádzajúci do úvahy.
§ 4.
(1) K prémiám vypočítaným podľa §§ 2 a 3 sa pripočítava:
a) ziskateľská (akvizičná) provízia, ktorá činí:
1. pri poisteniach pre prípad úmrtia, pri poisteniach pre prípad úmrtia a dožitia (miešaných) a pri poisteniach s pevnou splatnosťou pri bežnom platení prémie — 45%, pri jednorázovej prémii — 40% poistnej sumy;
2. pri poisteniach na dožitie aj pri poisteniach odložených dôchodkov pri bežnom platení prémie — 40°/00i pri jednorázovej prémii — 35°/oo poistnej sumy, potažne hodnoty dôchodku;
b) prirážka na bežnú správu, ktorá činí:
1. pri poisteniach pre prípad úmrtia s doživotným alebo dočasným platením prémie — 5% poistnej sumy ročne, zhodnotených za celú poistnú dobu a rozvrhnutých na celú dobu platenia prémie; pri poisteniach s jednorázovou prémiou — 3% poistnej sumy ročne, zhodnotených za celú poistnú dobu;
2. pri poisteniach pre prípad úmrtia a dožitia (miešaných), ako aj pri poisteniach s pevnou splatnosťou, a to za stálu prémiu — 4. 5°/00 poistnej sumy ročne, za klesajúcu prémiu — 4°/00 poistnej sumy ročne, v oboch prípadoch zhodnotených za celú poistnú dobu a rozvrhnutých na celú dobu platenia prémie; pri poisteniach s jednorázovou prémiou — 2. 5% poistnej sumy ročne, zhodnotených za celú poistnú dobu;
3. pri poisteniach na dožitie a pri poisteniach odložených dôchodkov s bežným platením prémie — ročne 3. 5°/00 poistnej sumy na dožitie alebo hodnoty dôchodku, zhodnotených u poistení na dožitie za celú dobu poistenia, u poistení odložených dôchodkov — za celú dobu odkladu dôchodku a rozvrhnutých na celú dobu platenia
prémie; u poistení uvedených druhov s jednorázovou prémiou — ročne 2% poistnej sumy, prípadne hodnoty dôchodku, zhodnotených za celú poistnú dobu, poťažne dobu odkladu;
c) inkasná provízia, ktorá počínajúc prvým poistným rokom činí pri poisteniach pre prípad úmrtia s doživotným alebo dočasným platením prémie, pri, poisteniach pre prípad úmrtia a dožitia (miešaných) a pri poisteniach s pevnou splatnosťou, ako aj pri poisteniach na dožitie a pri poisteniach odložených dôchodkov — vo všetkých prípadoch s bežným platením prémie — 3 % bežnej tarifnej prémie.
(2) V prípadoch osobitného zreteľa hodných môže dozorný úrad na odôvodnenú žiadosť povoliť na prechodný čas, aby jednotlivé správne prirážky boly odchylné od správnych prirážok určených podľa ods. 1. Úhrn správnych prirážok nesmie však byt menší ako úhrn správnych prirážok podľa ods. 1.
§ 5.
Minimálna prémia (§1) pri poisteniach pre prípad úmrtia s poistnou dobou nepresahujúcou 10 rokov sa určí tak, že netto prémia vypočítaná podľa ustanovení §§ 2 a 3 tohto zákona delí sa faktorom 0. 7.
§ 6.
(1) Osobitné rizikové prirážky k prémii určenej podľa §§ 2 až 4 treba vyberať u poistení pre prípad úmrtia a u poistení pre prípad úmrtia a dožitia (miešaných), ktoré sú uzavreté bez lekárskej prehliadky, vo výške — 1. 5°/00 poistnej sumy splatnej v prípade úmrtia ročne, a to po celú dobu platenia prémie.
(2) U poistení s pevnou splatnosťou snižuje sa prirážka uvedená v ods. l na 0. 75% poistnej sumy ročne, a to po celú dobu platenia prémie.
(3) Ak poistenec zomrie v prvom poistnom roku, nesmie pri poisteniach uvedených v ods. l presahovať plnenie poisťovne pre prípad úmrtia sumu zaplatených prémií; ak pri poisteniach uvedených v ods. l
zomrie poistenec v prvej polovici druhého poistného roku, nesmie plnenie poisťovne presahovať 25% poistnej sumy splatnej pri umretí, ak však zomrie v druhej polovici druhého poistného roku, nesmie plnenie poisťovne presahovať 50% poistnej sumy splatnej pri úmrtí.
(4) Od obmedzení uvedených v ods. 3 možno upustiť v poisťovacích podmienkach len, ak smrť poistenca nastane úrazom a pri smluvách s pohrebnými spolkami, ak ide o poistenie pohrebného pre členov spolku.
§ 7.
Pre sadzby poistenia e podielom na zisku majú byť správne prirážky uvedené v § 4 ods. l písm. b) zvýšené najmenej o 2°/00 poistnej sumy.
§ 8.
Pri platení prémií v kratších, než jednoročných lehotách, treba počítať minimálne tieto prirážky:
pri polročných lehotách 2% z prémie pri štvrťročných lehotách 3% z prémie pri mesačných lehotách 5% z prémie.
§ 9.
(1) Ak poistná suma, neprevyšuje Ks 5000. —, treba k tarifnej prémii určenej podľa §§ 2 až 4 pripočítať prirážku 5°/00 poistnej sumy ročne, a to po dobu platenia prémie.
(2) Ak poistná suma prevyšuje Ks 5, 000. —, ale nedosahuje Ks 10. 000. —, má sa k tarifnej prémii určenej podľa §§ 2 až 4 vyberať prirážka, a to 2°/00 poistnej sumy ročne po dobu platenia prémie.
(3) Ak poistná suma prevyšuje Ks 50. 000. —, je prípustná sľava najviac 0. 5% poistnej sumy ročne.
(4) Ak poistná suma prevyšuje Ks 100. 000. —, je prípustná sľava najviac 1°/00 poistnej sumy ročne.
(5) Ak poistná suma prevyšuje Ks 150, 000. —, je prípustná sľava najviac 1. 5°/00 poistnej sumy ročne.
(8) Sľáv uvedených v ods. 3 až 5 nemožno použiť pri poisteniach na dožitie a pri poisteniach dôchodkových.
§ 10.
(1) Prémie vypočítané podľa §§ 2 až 4 možno snížil o 5%:
a) pri smluvách so zamestnávateľmi, ak sa týkajú poistenia ich zamestnancov a ich blízkych rodinných príslušníkov (manželka, rodičia a deti) a ak sa toto poistenie vzťahuje na 3/4 zamestnancov jedného podniku, najmenej však na 40 zamestnancov, pričom zamestnávateľ hradí zo svojho aspoň 20% prémie,
b) pri smluvách so zamestnancami jedného podniku, ktorí sa sdružili, aby uzavreli poistenie pre seba a svojich blízkych rodinných príslušníkov, ak sa toto poistenie vzťahuje na 3/4 zamestnancov jediného podniku, najmenej však na 80 zamestnancov.
(2) Na poistenie podľa ods. l možno uzavrieť len jednu poistnú smluvu a vystaviť len jednu poistku.
(3) V poistnej smluve podľa ods. l a 2 musí byt určené:
a) že každý poistenec môže žiadať plnenie bezprostredne od poisťovne,
b) že poisťovňa oznámi každému poistencovi pre neho rozhodné ustanovenia poistnej smluvy ako aj všeobecné poisťovacie podmienky, z ktorých by bolo zrejmé, na aké plnenie poisťovne má nárok každý jednotlivý poistenec a aká je výška prémie na neho pripadajúca,
c) že prémie budú odvádzané poisťovni od poistníka, prípadne od sdruženia poistníkov zástupcom tohto sdruženia hromadne,
d) že sníženie podľa ods. l Ostane len vtedy v platnosti, ak v prvých troch smluvných rokoch neklesne počet poistených osôb pod počet určený podľa ods. l,
e) že pri predčasnom zrušení poistenia má zamestnanec nárok na také plnenie, ktoré zodpovedá prémiám ním zaplateným.
() Prirážky podľa § 8 možno v prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ods. l až 3 snížiť pri polročnom platení prémie na 1. 5%, pri 1/4- ročnom platení na 2% a pri mesačnom platení na 3%.
(5) Ak sa pri hromadných posteniach podľa ods. l až 4 poistí aspoň 9/10 zamestnancov jedného podniku, možno upustiť od
lekárskej prehliadky alebo obvyklej karenčnej lehoty.
§ 11.
(1) Od účinností tohto zákona nesmú sa pri uzavieraní nových poistných smlúv, poťažne pri zmenách starých poistných smlúv (obnoveniach) používať sadzby, pri ktorých je prémia nižšia, než prémia vypočítaná podľa ustanovení tohto zákona.
(2) Prémie pre jednotlivé poistné smluvy uzavreté za účinnosti tohto zákona na základe rámcových dohôd uzavretých aj pred účinnosťou tohto zákona, musia byt vypočítané podľa tohto zákona.
§ 12.
Dozorný úrad môže z dôvodov finančnej istoty poisťovne (rizikové složenie, vývoj správnych nákladov a pod. ) viazať v jednotlivých prípadoch schválenie sadzieb na prísnejšie podmienky, než sú určené v tomto zákone.
§ 13.
Ustanovenia tohto zákona nevzťahujú sa na menšie vzájomné poisťovacie spolky (§ 44 bod 2 a 3 vlád. nar. č. 307/1922 Sb. z. a n. ).
§ 14.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. októbra 1942; vykoná ho minister vnútra.
Dôvodová zpráva.
Nariadením i. 321/1940 Sl. B. boly súkromné poisťovne tuzemské a cudzozemské zaradené do štyroch skupín, a to do slovenskej, nemeckej, protektorátnej a talianskej. Toto malo za následok, že celý rad poisťovní zanikol a že v poisťovniach, ktoré aj naďalej zostaly v činnosti, slúčily sa poistné stavy s rôznorodou tarifnou štruktúrou. Tým nastal chaotický stav v tarifníctve poisťovní, ktorý treba odstrániť vytvorením novej a zdravej tarifnej základne, vyhovujúcej dnešným pomerom úrokovým a režijným, aby záujmy poisťovní, ako aj poistníkov boly dostatočne chránené.
K ustanoveniam jednotlivých §§ dáva sa toto vysvetlenie:
K § l. Ustanovenia tu uvedené sledujú ten cieľ, aby v životnom poistení neboly uzavierame smluvy za neodôvodnene nízke prémie, lebo len týmto spôsobom možno vylúčiť nezdravú konkurenciu medzi poisťovňami.
K § 2. Podľa záverečných účtov slovenských súkromných poisťovní stredný úrokový výnos majetkov prikázaných zabezpečovaciemu fondu "A" v smysle zákona čís. 147/1934 Sb. z. a n. poklesol takou mierou, že by mohla byt ohrožená splniteľnosť záväzkov poisťovní, plynúcich z poistných smlúv, ak by úroková miera, používaná ako základ pri výpočtoch poistného a prémiových rezerv bola vyššia než 3 1/2%.
Tvorenie zabezpečovacích fondov súkromných poisťovní a ukladanie ich majetku je upravené zákonom č. 147/1934 Sb. z. a n., podľa ktorého (§ 5) poisťovne smú ukladať svoj majetok určitým spôsobom, a to:
1. v štátnych papieroch a iných tuzemských cenných papieroch spôsobilých k ukladaniu sirotčieho majetku,
2. vo zvláštnych pôžičkách štátu poskytnutých,
3. v tuzemských činžových nemovitostiach,
4. v tuzemských hypotékach poskytujúcich sirotčiu istotu,
5. vo vkladoch u poštovej sporiteľne,
6. vo vkladoch u sporiteľní,
7. v pôžičkách na vlastné životné poistky,
8. v pôžičkách na cenné papiere,
9. v pôžičkách tuzemským zárobkovým a hospodárskym spoločnostiam alebo
10. vo vkladoch u tuzemských peňažných ústavov.
Podľa § 29 vládneho nariadenia č. 307/1922 Sb. z. a n. sú domáce súkromné poisťovne povinné ukladať aspoň tretinu majetku k trvalému uloženiu spôsobilého v štátnych dlhopisoch.
Cudzozemské poisťovne sú povinné zpravidla ukladať celý svoj majetok v štátnych dlhopisoch.
Ustanoveniami § 14. zákona č, 82/1942 Sl. z. je uložené súkromným poisťovniam, aby každoročne ukladaly v štátnych pôžičkách aspoň 80% prírastku, o ktoré sa zvýši jednak povinná výška zabezpečovacieho fondu "A", jednak úhrn štatutárnych rezerv a fondov (záloh) hocakého označenia.
Faktická držba cenných papierov u väčšiny poisťovní ďaleko presahuje pôvodne určenú mieru, podľa § 29 vládneho nariadenia č. 307/1922 S, b. z. a n. Nominálna úrokovacia miera štátnych papierov sa pohybuje medzi 3 až 4 1/2%, takže priemerný skutočný úrokový výnos po odpočítaní príslušných srážok je pod 4%.
Zákon č. 257/1941 Sl. z. o rozšírení pôsobnosti Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky uložil súkromným poisťovniam povinnosť uložiť 10% úhrnného stavu prémiových rezerv celkového stavu svojho životného poistenia podľa stavu k 31. decembru 1941 ako povinný vklad na 3 3/4% zúročenie. Tento povinný vklad má povahu pôžičky poskytnutej štátu.
Domáce činžové nehnuteľnosti majú byť účtované podľa § 33 ods. 3 vládneho nariadenia č. 307/1922 Sb. z, a n. najvyššie takou hodnotou, aby ich čistý výnos poskytoval aspoň také zúročenie, ktoré odpovedá úrokovej miere použitej pri výpočte sadzieb. Priemerný čistý výnos nemovitostí možno odhadnúť najvyššie na 3. 25%.
Ďalšou významnou súčiastkou uloženého majetku sú voľné vklady u peňažných ústavov a vklady na pokladničné poukážky. Úrokové sadzby týchto vkladov boly upravené zákonom č. 348/1940 Sl. z., podľa ktorého voľné vklady sa zúročia podľa dĺžky výpovednej lehoty sadzbou 2% až 3 3/4%.
Uvedené štyri druhy majetkových súčiastok, a to štátne cenné papiere, vklady u Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky, činžovné nehnuteľnosti a voľné vklady u peňažných ústavov, tvoria prevažnú časť majetku zabezpečovacieho fondu "A", a ich stredný výnos nepresahuje priemerne
3 1/2%.
Pokiaľ sa týka ostatných druhov majetkových súčiastok zabezpečovacieho fondu,, A" prípustných podľa § 5 zákona č. 147/1934 Sb. z. a n., u ktorých možno očakávať vyššie zúročenie než 31/2%, je treba poznamenať, že tieto majetkové súčiastky svojím nepatrným množstvom v bilanciách poisťovní neovplyvňujú v značnej miere stredný úrokový výnos uloženého majetku.
Vzhľadom k tomu, že podľa § 33 ods. 4 vládneho nariadenia č. 307/1922 Sb. z. a n. môžu súkromné poisťovne účtovať cenné papiere nákupným kurzom len vtedy, ak skutočný úrokový výnos týchto papierov prevyšuje aspoň o 1/2% úrokovú mieru, ktorá bola vzatá za základ pri výpočte prémiovej rezervy, a vzhľadom k tomu, že činžovné nehnuteľnosti, ako aj povinné vklady u Slovenskej komunálnej a hypotečnej banky a voľné vklady u peňažných ústavov, ktoré tvoria prevažnú čiastku zabezpečovacieho fondu "A", nemajú priemerný úrokový výnos vyšší než 31/2%, je navrhovaný 3 1/2% úrokový základ pre výpočet minimálnej prémie plne odôvodnený.
K informácii' sa tu tiež poznamenáva, že v Nemeckej ríši prešli dňom 1. januára 1942 pri výstavbe prémií v životnom poistení k základnej úrokovej miere 3% a v Protektoráte od 1. júla 1942 k základnej úrokovej miere 31/2%.
K § 3. Za úmrtnostné tabuľky pre poistenie na úmrtie a dožitie, na poistenie s pevnou splatnosťou, ako aj na dožitie boly prijaté u nás doteraz prevažne používané
úmrtnostné tabuľky, lebo tieto body sostavené na základe štatistických dát zistených na celom území býv. Rakúsko-uhorskej monarchie, teda aj vzhľadom na naše pomery (prílohy A a B).
Pre výpočet minimálnych prémií v dôchodkovom poistení bola prijatá úmrtnostná tabuľka dôchodcov Ústavu dôchodcov v Stuttgarte R III Dizler 1921 — pre mužov a ženy, a to namiesto doteraz užívanej úmrtnostnej tabuľky R F (Rentiers Francaiis), lebo táto je príliš zastaralá (príloha C. ).
K §§ 4. a 5. Správne prirážky boly určené tak, aby pre režijné výdavky bola zaistená primeraná úhrada.
K § 6. Poistenia bez lekárskej prehliadky sú pre poisťovne väčším rizikom a preto toto riziko má sa vyvážiť navrhovanými prirážkami k prémii a karenčnou dobou.
K § 7. Poistenie s podielom na zisku obsahuje prirážku k prémií, aby z prebytkov tohto druhu poistenia mohly byť tvorené ziskové fondy, ktoré potom sú rozdeľované medzi poistníkov.
K § 8. Poistne-matematická štruktúra prémie predpokladá platenie prémie na dobu jedného roku dopredu, následkom čoho prémie platené v obdobiach kratších jedného roku sa zvyšujú o príslušné prirážky, ktorých doterajšia výška bola zachovaná a minimálnou výškou pre všetky poisťovne určená.
K § 9. Manipulácia s poistkami na nižšiu poistnú sumu, teda s nižšou prémiou a s poistkami na vyššiu poistnú sumu, teda 9 vyššou prémiou, je rovnaká. Aby režijné náklady spojené s udržovaním poistného stavu boly úmerné prémiovému príjmu, boly do tohto § pojaté potrebné prirážky a prípustné sľavy, ktoré boly aj v doterajšej praxi rešpektované.
K § 10. V tomto § sa vyslovuje v súlade s ustanoveniami § l zákaz uzavierať poistné smluvy za iných predpokladov, ako ustanovuje návrh tohto zákona.
K § 11. Vzhľadom na to, že manipulácia s poistnými smluvami, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia tohto §, je snadnejšia a prémiové inkaso je v týchto prípadoch bez nákladov, dáva sa v tomto § možnosť na sníženie minimálnych prémia.
K § 12. V tomto § dáva sa dozorčiemu úradu právo určiť prísnejšie podmienky pri stanovení minimálnej prémie, ak to bude v jednotlivých prípadoch vyžadovať vývoj pomerov v budúcnosti.
K § 13. Menšie vzájomné poisťovacie spolky sa vynímajú z ustanovení tohlo návrhu zákona, lebo nie sú poisťovňami v bežnom slova smysle. Ich pôsobnosť je obmedzená len na určitý malý okruh osôb, takže u nich je vylúčený moment konkurencie a niet obavy pred nežiadúcim stlačením prémiovej úrovne.
Vykonanie zákona nie je spojené s nákladom na ťarchu štátnej pokladnice.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády a minister zahraničných vecí.
Alexander Mach v. r.,
minister vnútra.