Snem Slovenskej republiky 1941

I. volebné obdobie. 7. zasadanie.

616.

Zpráva

ústavnoprávneho výboru

o vládnom návrhu zákona o jednotnej sudcovskej a advokátskej skúške

(tlač 609).

Ústavnoprávny výbor rokoval o vládnom návrhu na zasadnutí dňa 2. septembra 1942 a stotožni sa so stanoviskom návrhu, podľa ktorého vydáme tohto zákona zmámená nielen prevedenie § 57 zákona č. 112/1942 Sl. z. o súdnej organizácii, ale predstavuje zároveň úplné sjednotenie predpisov o sudcovskej a advokátskej skúške tak, že sa tým dovršuje už dávnejšie započatý sjednocovací proces.

Výkon sudcovskej a advokátskej činnosti s obradom na jej dôležitosť je viazaný na preukaz určitej spôsobilosti, ktorá sa zisťuje složením skúšky. V podstate podobná činnosť sudcovská a advokátska viedla k tomu, že pri úprave týchto skúšok bolo mnoho rovnakých (prvkov. I oprávnenia plynúce e týchto skúšok sa začaly sbližovať, najmä na základe ustanovenia § 4 zákona o organizácii sudov č. 217/18% r. z., kde sa vyslovilo, že advokátska skúška nahradzuje sudcovskú skúšku. Ustanovením § 2 zákona č. 48/1941 Sl. z. sa praktická sudcovská skúška zrovnoprávnila so skúškou advokátskou. Paragraf 57 zákona č. 112/1942 Sl. z. ustanovil, že podmienkou pre ustanovenie za sudcu je složenie jednotnej sudcovskej a advokátskej skúšky. Navrhovaným zákonom prevádza sa toto ustanovenie a kodifikujú sa všetky potrebné zákonné predpoklady jednotnej sudcovskej a advokátskej skúšky. Úprava podrobných predpisov, doplňujúcich zákonné normy pojaté do navrhovaného zákona, vyhradzuje sa skúšobnému poriadku, ktorý vydá vláda nariadením.

Výbor pri prerokovaní jednotlivých ustanovená osnovy prejavil v zásade súhlas s legislatívnou úpravou navrhovaného zákona a podrobil určitým zmenám len niektoré ustanovenia osnovy,

V paragrafe 3 ods. 2 vynechal výbor vetu: "pričom advokát prihlásil kandidáta k sociálnemu poisteniu ako svojho zamestnanca", lebo prihlásenie kandidáta k sociálnemu poisteniu nemôže byť podmienkou — iba dôkazom, i to len dôkazom neúplným — skutočnosti, že dotyčný kandidát fakticky vykonáva zákonnú právnu prax.

V paragrafe 5 písm. c) cieľom vylúčenia pochybností poukázalo sa na to, aká študijná matéria prichádza najmä do úvahy ako predmet skúšky v rámci verejného práva.

V paragrafe 9 ods. 4 najnižšie trvanie reprobačnej lehoty v súlade s doterajším právnym stavom určilo sa na 6 mesiacov, lebo navrhovaná 4-mesačná minimálna lehota nepostačila by na náležitú prípravu kandidáta, ktorý bol na skúške uznaný — čo aj len čiastočne — za nespôsobilého.

Ustanovenia ods. 3 a 4 tohto paragrafu sa uviedly do súladu tak, že sa v ods. 3 vyslovilo, že sa kandidát má podrobiť opravnej skúške najneskoršie do 6 mesiacov od uplynutia reprobačnej lehoty, určenej podľa ods. 4.

V paragrafe 15 ods. l pri formulovaní disciplinárneho prečinu advokáta, ktorý zavinil, že kandidátovi advokácie bol vydaný nepravdivý doklad o výkone právnej praxe, objasnila sa náležitosť subjektívneho zavinenia zdôraznením toho, že tento prečin možno spáchať búd vedome alebo aj z nedbalosti, — Sprísnenie trestných sadzieb určením dolnej hranice (to jest, vylúčením miernejších trestov) pre tento prečin nepovažoval výbor za potrebné najmä preto, lebo v prípadoch závažnejších (ako v prípade opakovania disciplinárneho prečinu, intenzívnejšieho subjektívneho zavinenia a pod. ) má možnosť disciplinárny súd použiť i bez takéhoto obmedzenia prísnejšie tresty podľa všeobecných ustanovení advokátskeho disciplinárneho poriadku, ba čo viac v závažnejších prípadoch vyčerpá zavinenie advokáta aj skutkovú podstatu trestného činu súdne stíhaného. Druhú vetu tohto odseku vynechal výbor so zreteľom na to, že v prípadoch skutočne trestuhodných postačia na primerané disciplinárne i zakročenie všeobecné ustanovenia o disciplinárnej zodpovednosti funkcionárov advokátskej komory.

Ustanovenie ods. 2 tohto paragrafu, o zmene súdnej príslušnosti pre trestné činy spáchané v súvislosti so zápisom kandidáta advokácie, nepovažoval výbor za potrebné, lebo navrhovaný zákon neurčuje nové špeciálne skutkové podstaty trestných činov a pre trestné činy, definované v trestnom zákone, niet praktického dôvodu určiť v danom smere výnimku zo všeobecných procesných ustanovení trestného poriadku o súdnej príslušnosti.

V paragrafe 16 presnejšou štylizáciou sa vyslovilo, že fakultatívne vedľajšie tresty uvedené v tomto paragrafe možno kandidátovi uložiť iba za taký disciplinárny prečin, ktorým sa on sám previnil.

Okrem uvedených uskutočnil ešte výbor žiadúce zmeny formálnej povahy.

Výbor odporúča osnovu slávnemu Snemu v predloženom znení na prijatie.

V Bratislave 2. septembra 1942.

Dr. Karol Mederly v. r.,                                 Dr. František Orlický v. r.,

predseda.                                                                zpravodajca.

Zákon

zo dňa 1942

o jednotnej sudcovskej a advokátskej skúške.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1.

Jednotnú sudcovskú a advokátsku skúšku (v ďalšom texte "skúška") môžu skladať:

a) auskultanti,

b) kandidáti advokácie,

c) zamestnanci konceptnej služby na Finančnej prokuratúre.

§ 2.

Na skúšku možno pripustiť kandidáta skúšky (v ďalšom texte "kandidát"), ktorý:

a) je štátnym občanom Slovenskej republiky,

b) dosiahol hodnosť doktora práv na tuzemskej univerzite,

c) skutočne vykonal predpísanú právnu prax po dosiahnutí hodnosti doktora práv.

§ 3.

(1) Právnou praxou rozumie sa u auskultanta prípravná služba sudcovská (§ 51 zák. č. 112/1942 Sl. z. ), u zamestnanca konceptnej služby na Finančnej prokuratúre konceptná služba na tomto úrade (zák. č. 97/1933 Sb. z. a n. ).

(2) U kandidáta advokácie je skutočne vykonanou právnou praxou tá, ktorá bola konaná v advokátskej kancelárií ako riadne celodenné zamestnanie. Hlásenie advokáta o vykonávaní tejto praxe v jeho kancelárii zapíše príslušná advokátska komora do soznamu kandidátov advokácie.

(3) Právna prax u kandidáta advokácie počíta sa v prípade jeho zápisu do soznamu kandidátov advokácie odo dňa podania žiadosti o zápis v predpoklade, že právnu (prax skutočne týmito dňom nastúpil; o žiadosti rozhoduje výbor advokátskej komory. Proti rozhodnutiu, odopierajúcemu zápis, je prípustné odvolanie podľa ustanovení advokátskeho poriadku.

§ 4.

Právnu prax, na základe ktorej možno kandidáta pripustiť na skúšku, treba vykonať úplne v niektorom odvetví praxe podľa § l a len počas vykonávania tejto praxe sa môže kandidát skúške podrobiť. Započítanie inej právnej služby do tejto praxe určujú osobitné predpisy.

§ 5.

Predmety skúšky sú:

a) všeobecné právo súkromné,

b) súkromné právo formálne (občiansky sporový poriadok, mimosporové pokračovanie, exekučné, konkurzné a vyrovnávacie pokračovanie),

c) obchodné, zmenkové a šekové právo a základy práva verejného, najmä ústavného a finančného práva a správneho pokračovania,

d) trestné právo hmotné a trestný súdny poriadok.

§ 6.

(1) Na Najvyššom súde sa zriaďuje Komisia pre jednotné sudcovské a advokátske skúšky.

(2) Predsedu Komisie, dvoch námestníkov a potrebný počet ďalších členov Komisie vymenúva minister pravosúdia na funkčné obdobie troch rokov; zo závažných dôvodov môže minister pravosúdia odvolať členov Komisie i pred uplynutím funkčného obdobia.

§ 7.

(1) O pripustení na skúšku rozhoduje s konečnou platnosťou päťčlenný senát, pozostávajúci z predsedu Komisie, ktorý predsedá, obidvoch námestníkov a z dvoch členov Komisie, ktorých určí predseda.

(2) Senát je povinný zisťovať najmä vykonanie skutočnej právnej praxe podľa § 3, môže skúmať pravosť a správnosť dokladov o tejto praxi vydaných a tým cieľom môže žiadať vysvetlenie od advokátšitých komôr, úradov, súdov alebo advokátov.

§ 8.

(1) Skúška je písomná a ústna; koná sa v jazyku slovenskom. Ústna skúška je verejná.

(2) Pre jednotlivú skúšku sa sostavuje skúšobná komisia z členov Komisie (§ 6). Skúšobná komisia pozostáva z predsedu a štyroch skúšobných komisárov.

§ 9.

(1) Skúšobná komisia môže uznať na skúške kandidáta za spôsobilého zo všetkých predmetov skúšky (§ 5) alebo aspoň zo dvoch predmetov skúšky.

(2) Ak uzná skúšobná komisia kandidáta na skúške za spôsobilého zo všetkých predmetov skúšky, vystaví mu vysvedčenie o skúške,

(3) Z predmetov skúšky, z ktorých kandidát nebol uznaný za spôsobilého, môže sa kandidát po vykonaní ďalšej právnej praxe, avšak najneskoršie do šiestich mesiacov od uplynutia reprobačnej lehoty, raz podrobiť opravnej skúške.

(4) Reprobačnú lehotu určí komisia od šiestich mesiacov do jedného roku.

§ 10.

(1) Kandidát, ktorý nebol uznaný za spôsobilého či už na prvej alebo opravnej skúške, môže opakovať len celú skúšku. Reprobačnú lehotu určí skúšobná komisia. (§ 9 ods. 4).

(2) Kandidát, ktorý sa v určenej lehote (§ 9 ods. 3) neprihlásil na opravnú skúšku, môže sa neskoršie prihlásiť len na celú skúšku.

§ 11.

Za skúšku sa platí skúšobná taxa; za opravnú skúšku sa platí osobitná taxa.

§ 12.

Podrobnejšie predpisy o skúške a jej skúšobný poriadok vydá vláda nariadením.

§ 13.

(1) Kandidát, ktorý v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona bol odkázaný na náhradnú skúšku podľa zák. čl. LIII/1913, vykoná opravnú skúšku podľa tohto zákona avšak so zachovaním lehoty, určenej na prihlásenie na náhradnú skúšku.

(2) Za rovnakých podmienok môže sa prihlásiť na skúšku kandidát, ktorý bol pred účinnosťou tohto zákona odkázaný na opakovanie skúšky.

(3) Ak kandidát advokácie skončil právnu prax pred účinnosťou tohto zákona, avšak skúške sa chce podrobiť za účinnosti tohto zákona, treba jeho právnu prax pri pripustení na skúšku posudzovať podľa § 3.

§ 14.

(1) Praktická sudcovská skúška, bývalá jednotná sudcovská a advokátska skúška a praktická skúška advokátska, vykonaná pred účinnosťou, tohto zákona, má rovnaké účinky ako jednotná sudcovská a advokátska skúška podľa tohto zákona.

(2) Ustanovenie článku IV. zákona č. 113/1942 Sl. z. zostáva nedotknuté.

§ 15.

Advokát, ktorý vedome alebo z nedbalosti zavinil, že kandidátovi advokácie bol vydaný nepravdivý doklad o vykonávaní skutočnej právnej praxe (§ 3 ods. 2), potresce sa, bez ohľadu na trestnoprávne následky, za disciplinárny prečin.

§ 16,

Kandidátovi, ktorý sa dopustil disciplinárneho prečinu, môže disciplinárny súd (komisia) povinnú právnu prax (§ 3) predĺžiť od šiestich mesiacov až do dvoch rokov, alebo môže vylúčiť pripustenie na skúšku na ten istý čas, alebo môže zakázať pokračovať v právnej praxi v jednom alebo viacerých obvodoch okresných súdov.

§ 17.

Zrušujú sa všetky predpisy, odporujúce tomuto zákonu, najmä sa zrušuje zák. čl. LIII/1913.

§ 18.

Tento zákon platí a nadobúda, účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister pravosúdia.