Neprošlo opravou po digitalizaci !

Snem Slovenskej republiky 1942

l. volebné obdobie, 8. zasadanie.

621. Zpráva

sociálneho a zdravotného výboru

o vládnom návrhu zákona o sociálnom poistení niektorých osôb vojenských a osôb, vykonávajúcich pracovnú povinnosť alebo pracovnú službu (tlač 610).

Vládny návrh zákona o sociálnom poistení niektorých osôb vojenských a osôb, vykonávajúcich pracovnú povinnosť alebo pracovnú službu, má za účel, aby sociálne ťarchy za tieto osoby so štátnej správy boly prenesené na tie ustanovizne alebo súkromné osoby, v prospech ktorých vykonávajú tieto osoby služby.

Pracovná prezenčná služba bola myslená pôvodne len v prospech obrany vlastí. Vývoj dnešných mimoriadnych pomerov doniesol so sebou, že Ministerstvo národnej obrany príslušníkov povinnej pracovnej služby prideľuje na prácu aj fyzickým alebo právnickým osobám. Je plne odôvodnené, aby počas takéhoto pridelenia sociálne ťarchy hradily tie subjekty, v prospech ktorých sa pracuje. Povinná pracovná služba bude týmto zákonom postavená na roveň dobrovoľnému pracovnému pomeru so všetkými výhodami tohto po stránke sociálneho poistenia podľa platných zákonných predpisov.

Vládny návrh zákona vo všetkých podrobnostiach upravuje pomer osôb, povinnú pracovnú službu konajúcich, čo do nemocenského, úrazového a invalidného poistenia. Táto úprava je potrebná už i z toho dôvodu, že nejde o dobrovoľný smluvný pracovný pomer, ale poistná povinnosť nastáva na základe úradného aktu donucovacej povahy, Z tejto príčiny bola zvlášť vyslovená povinnosť a zodpovednosť zamestnávateľov. Jasné ustanovenia sú na to, aby sa predišlo dvojitému poisteniu.

Ináč výbor poznamenáva, že osnovu prerokoval aj spolu s výborom ústavnoprávnym a pokiaľ ide o výsledok tohto rokovania, poukazuje výbor na zprávu tohto výboru.

S ohľadom na to, že štátnej pokladnici nevzniknú žiadne nové výdaje a sociálne záujmy osôb, pridelených do povinnej pracovnej služby, sú tu náležite chránené, sociálny a zdravotný výbor navrhuje, aby Snem vládny návrh zákona v predloženom znení schválil.

V Bratislave 8. októbra 1942.

Rudolf Čavojský v. r.,                     Dr. Ernest Rosival v. r.,

predseda.                                                      zpravodajca.

Zpráva

ústavnoprávneho výboru.

Osnova o sociálnom poistení niektorých osôb vojenských a osôb vykonávajúcich pracovnú povinnosť alebo pracovnú službu sleduje vlastne dvojaký cieľ:

1. odbremeniť štátnu pokladnicu, a

2. riešiť sociálne zaopatrenie príslušníkov pracovnej služby a pracovnej povinnosti a ich rodinných príslušníkov pre prípad nemoci a invalidity.

K otázke ad 1. treba poznamenať;

a) Štátna správa z dôvodov sociálnych platí za osoby, ktoré vykonávajú pracovnú. službu, poistné príspevky do sociálneho poistenia podľa príslušných zákonov, ak tieto osoby pred nastúpením prezenčnej služby boly alebo krátko po jej vykonaní budú povinne poistené pre prípad invalidity a staroby; toto je požiadavka voči štátu zaiste oprávnená, na nikoho neprenosná a zostáva osnovou nedotknutá.

b) Inak sa vec má dotyčné osôb, ktoré podľa zákona č. 20/1940 Sl. z. vykonávajú prezenčnú pracovnú službu (Árijci) a zvláštnu náhradnú pracovnú službu (Neárijci). Podľa doterajšieho právneho stavu aj za tieto osoby platí štát poistné príspevky zo svojho. To nie je celkom spravodlivé, lebo Ministerstvo národnej obrany príslušníkov pracovnej služby prideľuje na práce osobám či už fyzickým ači právnickým, ktoré prideleným pracovníkom platia aj určitú odmenu. Tu sa teda nekoná služba pre štát, ale v prospech súkromníka, je patom len prirodzené a spravodlivé, keď štát hľadí sa zbaviť povinností platiť poistné príspevky za takéto osoby a to presunutím tejto povinnosti na osoby súkromné, v prospech ktorých, alebo na účet ktorých príslušníci pracovnej služby prácu vykonávajú.

K otázke ad 2. treba poznamenať:

a) Osnova rieši nielen otázku poistenia rentového, ale aj poistenia nemocenského. To preto, lebo oddišponovaným osobám vojenská správa nemôže poskytovať ošetrenie vlastnými zdravotnými orgánmi.

b) Sociálne zretele vedú k tomu, aby sa osnova rozprestrela aj na také osoby, ktoré neboly a po vojenskej prezenčnej službe pracovnej ani nebudú pre prípad invalidity a staroby povinne poistené. Podľa terajšieho právneho stavu totižto, keď takáto osoba ochorela, alebo utrpela úraz, bola vojenskou správou nielen liečená, ale v prípade invalidity dostávala aj rentu zo štátnych prostriedkov. Podľa osnovy preberá túto povinnosť do budúcnosti verejnoprávna poisťovňa na seba.

c) Osnova rieši otázku nemocenského poistenia a rentového zaopatrenia aj tých osôb, ktoré vojenská správa resp. Ministerstvo vnútra podľa iných jestvujúcich predpisov zaradí do pracovnej služby a pridelí na práce. O sociálne zaopatrenie týchto osôb sa stará osnova poistením preto, lebo v prípade invalidity musel by sa o ne a ich rodinných príslušníkov starať štát alebo obec na vlastný účet. Podľa osnovy bude to povinnosťou poisťovne.

d) Z týchže dôvodov rieši osnova nemocenské a rentové poistenie Cigánov, vykonávajúcich pracovnú službu.

Takéto boly úvahy ústavnoprávneho výboru k osnove vo všeobecnosti; ako základ pre špeciálnu debatu bol vzatý vládny návrh zákona.

Základom verejnoprávneho poistenia vôbec je smluvný pracovný pomer. U osôb pridelených vojenskou správou na prácu osobám tretím niet takéhoto pomeru ani podľa osnovy, a preto § i osnovy vyrieka len, že pracovný pomer osôb podliehajúcich pracovnej službe je na roveň postavený smluvnému pracovnému pomeru so všetkými dôsledkami' so zreteľom na zákony, upravujúce verejnoprávne poistenie.

Paragraf 2 určuje pojem zamestnávateľa odchylne od pojmu obecných noriem sociálneho poistenia; to preto, že poistná povinnosť nevyplýva vlastne z pracovného pomeru smluvného, ale z pridelenia na prácu, teda z aktu vrchnostenského.

Odsek l § 3 zaručuje minimálnu hranicu započítateľných zárobkov, ktoré tvoria základ poistných príspevkov a poistných dávok. Túto ustanovenie je v záujme postačiteľnosti poistných dávok, ktoré budú vyplácané poistencom a ktoré majú približne dosahovať výšky, aká zodpovedá za normálnych podmienok priemernému: zárobku.

Odsek 2 § 3 týka sa jedine poistenia úrazového, Započítateľné minimum pre obor poistenia priemyselného a časť poistenia poľnohospodárskeho treba zaistiť preto, lebo v ostatných oboroch poistenia poľnohospodárskeho platí poistenie paušálne bez ohľadu na výšku zárobku, a prípadné nároky z tohto poistenia ustaľujú sa vždy z fiktívnej čiastky 3. 600 Ks ročne.

Vláda návrh osnovy dodatočne doplnila jedným paragrafom; tento paragraf ústavnoprávny výbor zaradil ako § 4 a ostatné paragrafy osnovy primerane prečísloval číslami vyššími. Ustanovenia § 4 sú potrebné preto, lebo správa tábora aj počas choroby musí sa starať o pracovníka a to poskytovať mu stravu, ubytovanie a šatstvo a preto práve ustanovenia tohto paragrafu určujú, aby nemocenské poisťovme vyplácaly správe táborov časť dávok, hoci tomu odporujú zákonné ustanovenia § 139 zák. č. 221/1924, § 46 zák. č. 26/1929, § 67 zák. čl. XIX/1907, § 89 zák. č. 242/1922 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov ich meniacich a doplňujúcich, ako aj ustanoveniam § 33 ods. 2 nariadenia s mocou zákona č. 55/1941 Sl. z. Miera týchto poistných dávok, ktoré majú sa vyplácať správe tábora, bola ústavnoprávnym výborom určená na polovicu vyplácanej poistnej dávky; to preto, aby rodinní príslušníci poistenca nezostali bez zdroja výživy, na ktorý cieľ slúži práve druhá polovica vyplácanej poistnej dávky.

Ustanovenie § 5 je analogickým ustanovením podľa iných doterajších právnych predpisov v obore verejnoprávneho poistenia.

Paragrafom 6 je vylúčená možnosť, aby štát platil poistné podľa príslušných poisťovacích zákonov za ten, čas, po ktorý je pracovník poistený, ako aj možnosť dvojitého poistenia, čo je len logickým dôsledkom trvania poistnej povinnosti podľa tohto zákona.

Paragraf 7 oslobodzuje štátnu správu od náhradovej resp. odškodňovacej povinnosti osôb, ktoré podliehajú ustanoveniam tohto zákona.

Paragrafom 8 určil ústavnoprávny výbor počiatok účinnosti zákona na deň l. novembra 1942 z dôvodu, aby zo stanovenia zpätnej účinnosti zákona nenastaly komplikácie.

Ústavnoprávny vybúr rokoval o osnove dňa 30. septembra t. r. a pokračoval v rokovaní spolu so sociálnym a zdravotným výborom dňa 8. októbra t. r. Výsledkom tohto rokovania je úprava osnovy tak, ako je predložená slávnemu Snemu.

Ústavnoprávny výbor navrhuje:

ráčte osnovu zákona o sociálnom poistení niektorých osôb vojenských a osôb vykonávajúcich pracovnú povinnosť alebo pracovnú službu v upravenom znení prijať a uzákoniť.

V Bratislave 8. októbra 1942.

Dr. Karol Mederly v. r.,                           Dr. Anton Hudec v. r.,

predseda.                                                        zpravodajca.

Zákon

zo dňa..................................... 1942

o sociálnom poistení niektorých osôb vojenských a osôb, vykonávajúcich pracovnú povinnosť alebo pracovnú službu.

§ 1.

(1) Pracovný pomer:

a) príslušníkov pracovných útvarov podľa § 2 ods. 2 bodu b) zákona č. 20/1940 Sl. z.,

b) osôb, vykonávajúcich pracovnú povinnosť podľa § 38 zákona č. 20/1940 Sl. z.,

c) osôb, zaradených do pracovnej slúž- ' by podľa § 7 ods. l nariadenia s mocou zákona č. 129/1940 Sl. z.,

d) osôb, zaradených do pracovných útvarov podľa § 8 ods. l nariadenia s mocou zákona č. 129/1940 Sl. z. a

e) Cigánov, vykonávajúcich práce podlá § l nariadenia 6 mocou zákona č. 130/1940 Sl. z.,

ak sú pridelení jednotlivé alebo v skupinách súkromným alebo verejným podnikom alebo nevojenským úradom na výkon práce alebo služieb, pokladá sa s hľadiska verejnoprávneho poistenia za smluvný pracovný pomer, ak však ide o štátneho alebo iného verejného zamestnanca vo verejnoprávnom pomere, prideleného štátnemu alebo inému verejnému úradu, pokladá sa i naďalej za pomer verejnoprávny.

(2) O poistnej povinnosti, prihlasovaní, ako aj poistnom (poistných príspevkoch) a poistných dávkach platia, nakoľko ďalšie ustanovenia neurčujú inak, predpisy zákona č. 221/1924, zákona č. 242/1922 v znení § 2 zákona č. 117/1926, zákona č. 26/1929 Sb. z. a n. a právne predpisy tieto zákony meniace a doplňujúce, ďalej predpisy nariadenia s mocou zákona č. 55/1941, zákona č. 270/1941 SI. z., nakoľko ide o úrazové poistenie — predpisy zák. čl. XVI/1900 a zák. čl. XIX/1907 a právne predpisy tieto zák. články meniace a do-

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

plňujúce, nakoľko však ide o štátnych a verejných zamestnancov — predpisy o ich odpočivných a zaopatrovacích platoch.

(3) Osoby, ktoré pred nastúpením vojenské; prezenčnej služby alebo prezenčnej pracovnej služby alebo pracovnej povinnosti (ods. 1) boly penzijné poistené podľa zákona č. 26/1929 Sb. z. a n. a právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich, počas svojho pridelenia (ods. 1) podliehajú pre prípad nemoci, invalidity a staroby poisteniu u Penzijného ústavu súkromných úradníkov, bez ohľadu na to, na akú prácu boly pridelené alebo akým spôsobom sú zamestnané.

(4) Osoby, ktoré pred nastúpením vojenskej prezenčnej služby alebo prezenčnej pracovnej služby [ods. l písm. a) a b)] podliehaly nemocenskému poisteniu podľa nariadenia s mocou zákona č. 270/1941 Sl. z., počas svojho pridelenia (ods. 1) podliehajú nemocenskému poisteniu u Nemocenskej poisťovne verejných zamestnancov a penzijnému zaopatreniu u štátnej správy. Ustanovenia, tohto odseku sa nevzťahujú na osoby, uvedené v § 10 nariadenia s mocou zákona č. 55/1941 Sl. z.

§ 2.

Za zamestnávateľa treba považovať fyzickú alebo právnickú osobu, na účet ktorej vykonávajú práce osoby, uvedené v § l ods. 1.

§ 3.

(1) Poistné sa predpisuje podlá úhrnu platov (úplat), ktoré obdrží pridelená osoba a štátna (vojenská) správa z titulu vykonávania prác alebo služieb (§ l ods. 1), avšak v poistení:

a) nemocenskom podľa zákona č. 221/ 1924 Sb. z. a n. a právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich — najmenej podľa triedy 7;

b) nemocenskom podľa § 2 zákona č. 117/1926 Sb. z. a n. — najmenej podľa triedy X;

c) nemocenskom podľa nariadenia mocou zákona č, 55/1941 Sl. z. — najmenej podľa triedy 4;

 

d) nemocenskom pre verejných zamestnancov — najmenej podľa triedy 2;

e) invalidnom a starobnom podľa zákona č. 221/1924 Sb. z. a n. a právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich — najmenej podľa triedy C;

f) penzijnom podlá zákona č. 26/1929 Sb. z. a n. a právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich — najmenej podľa triedy 4.

(2) Základom pre výpočet poistného a poistných dávok v poistení podľa zák. čl. XIX/1907 a v poistení podľa vládneho nariadenia č. 28/1939 Sl. z, je úhrn platov (úplat), ktoré obdrží pridelená osoba a štátna (vojenská) správa z titulu vykonávania prác alebo služieb (§ l ods. 1) — najmenej však 8100. — Ks ročne, potažne 4050. — Ks polročne.

§ 4.

Peňažné dávky, poskytnuté podľa zákona nositeľom nemocenského poistenia, môžu byť účinne poukázané aj do rúk zamestnávateľa. V prípade, že zamestnávateľ poskytuje poistencovi počas jeho nemoci byt a zaopatrenie, je oprávnený zadržať si časť dávok pripadajúcich za dobu tohto zaopatrenia, avšak nie viac ako polovicu,

§ 5.

Ak žiada súkromný stavebný podnik o pridelenie na prácu, pred pridelením je povinný poskytnúť primeranú istotu na poistné, ktorej výšku určí okresný úrad.

§ 6.

(1) Štátna správa nehradí poistné podlá § 253 zákona č. 221/1924, § 18/a zákona č. 242/1922, § 13 ods. 4 zákona č. 26/1929 Sb. z, a n, a právnych predpisov tieto zákony meniacich a doplňujúcich za osoby, ktoré sú poistené podľa tohto zákona.

(2) Poistenie podľa tohto zákona vylučuje zarátanie podľa právnych predpisov, uvedených v ods. l, toho času prezenčnej služby vojenskej, po ktorý bol

branec (pracovník) poistený podľa tohto zákona.

§ 7.

(l) Na osoby, podliehajúce poisteniu podľa tohto zákona, na ich rodinných príslušníkov a pozostalých nevzťahujú sa ustanovenia zákonov č. 142/1920, 41/1922, 184/1937 Sb. z. a n. a čl. I. zákona č. 83/1941 Sl. z. s výnimkou ustanovenia ods. 2.

(2) Ak osoba, poistená podľa tohto zákona, už pred pridelením do pracovného pomeru, uvedeného v § l ods. l, mala nárok na zaopatrenie podľa zákonov, uvedených v ods, l, ostáva jej tento nárok nedotknutý a príslušná verejnoprávna poisťovňa odškodní len prípadné zhoršenie invalidity, ktoré je v príčinnej súvislosti s prácami alebo službami, konanými v pracovnom pomere, uvedenom v § l ods. 1. Takéto odškodnenie vylučuje nárok na odškodnenie podľa zákonov, uvedených v ods. 1.

§ 8.

Tento zákon platí a nadobudla účinnosť dňom 1. októbra 1942; vykoná ho minister vnútra s ministrom národnej obrany a ministrom financií.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP