Snem Slovenskej republiky 1942
I. volebné obdobie. 7. zasadanie.
623.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1942
o prenesení pôsobnosti Hlavného banského rozhodčieho súdu na Hlavný súd v Bratislave.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ l.
(1) Pôsobnosť Hlavného banského rozhodčieho súdu podľa zákona č. 170/1924 Sb. z. a n. (vl. nar. č. 18/1925 Sb. z. a n. ) vykonáva Hlavný súd v Bratislave. Všade tam, kde v týchto predpisoch je uvedený Hlavný banský rozhodčí súd, treba rozumieť Hlavný súd v Bratislave.
(2) O pokračovaní v sporoch podľa ods. l platia ustanovenia zákona č. 170/1924 Sb. z. a n. a vládneho nariadenia č. 18/ 1925 Sb. z. a n. okrem ustanovení o prísediacich.
§ 2.
Lehota uvedená v § 11 ods. l zákona č. 170/1924 Sb. z. a n. počíta sa odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona u tých sporov, u ktorých táto lehota neuplynula do 14. marca 1939, poťažne u tých, v ktorých rozhodnutie bolo vynesené v čase od 14. marca 1939 do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
§ 3.
Zrušujú sa všetky ustanovenia, ktoré odporujú tomuto zákonu, najmä § 12 zákona č. 170/1924 Sb. z. a n. a §§ 3 a 8 vládneho nariadenia č. 18/1925 Sb. z, a n.
§ 4.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister pravosúdia, minister vnútra a minister dopravy a verejných prác.
Dôvodová zpráva.
Ako odvolací súd v pracovných sporoch banských rozhodoval Hlavný banský rozhodčí súd v Prahe zriadený podľa § l ods. 3 zákona č. 170/1924 Sb. z. a n. v znení zákona č. 96/1934 Sb. z. a n, a upravený vládnym nariadením č. 18/1925 Sb. z. a n. Nakoľko banské pracovné súdnictvo podľa § l ods. 2 zákona č. 131/1931 Sb. z. a n. bolo vylúčené z pôsobnosti pracovných súdov, niet pre súdnictvo na území nášho štátu druhej inštancie.
Predkladaný návrh zákona chce pre tento nedostatok odstrániť tým, že prenáša pôsobnosť, ktorú mal Hlavný banský rozhodčí súd v Prahe, na Hlavný súd v Bratislave (§ l ods. 1). Zriadenie osobitného Hlavného banského rozhodčieho súdu treba považovať za zbytočné vzhľadom na menšie územie štátu a z toho vyplývajúcu zmenšenú potrebu. Výdavky, ktoré by boly potrebné na zriadenia a vydržovanie takéhoto osobitného súdu, boly by neúmerné jeho potrebe.
Obsah pôsobnosti Hlavného banského rozhodčieho súdu kryje sa úplne s pôsobnosťou Hlavného súdu a nie krajského súdu. Svedčia o tom tieto skutočnosti:
1. Hlavný banský rozhodčí súd rozhodoval s konečnou platnosťou,
2. jeho činnosť sa prejavovala len v revízii napadnutého rozhodnutia,
3. Hlavný banský rozhodčí súd bol priamo podriadený predsedovi Hlavného súdu, zatiaľ čo banský rozhodčí súd — predsedovi krajského súdu,
4. ak by pôsobnosť banského rozhodčieho súdu mala prejsť na riadne súdy, bol by to krajský súd, do ktorého pôsobnosti by sa vecná kompetencia banského rozhodčieho súdu musela dať.
Nakoľko ide o pokračovanie v sporoch podľa § l ods. l návrhu, ponechávajú sa v platnosti príslušné ustanovenia zákona č. 170/1924 Sb. z. a n. a vládneho nariadenia č. 18/1925 Sb. z. a n. okrem ustanovení o prísediacich. Vzhľadom na to, že činnosť Hlavného súdu pri rozhodovaní v uvedených sporoch bude obmedzená len na posúdenie právnych otázok, navrhuje sa, aby rozhodoval bez prísediacich.
Ustanovenia § 2 návrhu umožňuje dovolať sa rozhodnutia druhej inštancie v uvedených sporoch a to v prípadoch, kde rozhodnutie prvej inštancie bolo vynesené v minulosti síce pred 14. marcom 1939, ale lehota na podanie opravného prostriedku do tohto dňa ešte neuplynula, alebo bolo vynesené od tohto dňa a práve pre nedostatok uvedeného druhoinštančného súdu opravný prostriedok nemohol byť podaný.
Ustanovením § 3 návrhu zrušujú sa všetky ustanovenia, ktoré odporujú navrhovanému zákonu, najmä však § 12 zákona č. 170/1924 Sb. z. a n., ktorý sa týka složenia Hlavného banského rozhodčieho súdu, ďalej § 3 vlád. nar. č. 18/1925 Sb. z. a n., ktorý sa týka obstarania kancelárskych miestností a personálu, ako aj spôsobu hradenia nákladu pre uvedený súd, a § 8 o prísediacich.
Nakoľko ide o výdavky potrebné na vykonávanie navrhovaného zákona, budú tieto obstarané v rámci riadneho štátneho rozpočtu z kap. 7, tit. 2 (štátne výdavky pre Ministerstvu pravosúdia — justičná správa).
Želaním vlády je, aby predkladaný návrh bol prikázaný výboru ústavnoprávnemu a výboru sociálnemu a zdravotnému.
Dr. Vojtech Tuka v, r.,
predseda vlády a minister zahraničných vecí.
Alexander Mach v. r.,
minister vnútra.
Dr. Gejza Fritz v. r.,
minister pravosúdia.